Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 3, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203973
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2314203973.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v právnej veci navrhovateľky: W.S. M., A..

XX.XX.XXXX, W. A.. L.. Š. XXX/X, X. Ľ., proti povinnému z vyživovacej povinnosti: W. P., H.. M., A..
XX.XX.XXXX, W. Š. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhala určenia výživného na manželku
od 01.02.2014 vo výške 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná a osobne sa
stará o dcéru. Od 01.09.2013 do 03.01.2014 bola študentkou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave,

pričom sama na seba poberala prídavok na dieťa - študenta vo výške 23,10 eura. Štúdium na vysokej
škole mala prerušené do 31.08.2014 a jej terajší mesačný príjem pozostáva z prídavku na dieťa - dcéru
vo výške 23,10 eura. Po predchádzajúcich nezhodách medzi ňou a odporcom vyplývajúcich z toho,
že začal užívať omamné a psychotropné látky, prestal chodiť do práce a nadviazal známosť s inou
ženou, opustila spoločnú domácnosť aj s maloletou dcérou 01.08.2013. Odporca naďalej žije s družkou
údajne u jeho matky. Jej od augusta 2013 na výživu nič neprispieva. Na základe spoločnej dohody
jej nepravidelne posielal na výživu dcéry 30 eur, pričom vyživovacia povinnosť voči maloletej nebola

určená právoplatným rozhodnutím súdu. Odporca pracuje v S. ako tatér v tetovacom a piercingovom
štúdiu L., kde ho zamestnáva jeho matka T. M. s oficiálnym mesačným zárobkom 320 eur, neoficiálne
jeho zárobok prekračuje priemernú mzdu niekoľkonásobne. Z dôvodu, že odporca jej na domácnosť
neprispievaaneplnísisvojuvyživovaciupovinnosťvočinejakosvojejmanželke,pričomonasozreteľom
na starostlivosť o maloleté dieťa v útlom veku, nie je zamestnaná, navrhla, aby súd vydal rozsudok,
ktorým zaviaže odporcu platiť navrhovateľke počnúc dňom 01.02.2014 výživné v sume 150 eur mesačne
splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred a súčasne žiadala, aby súd zaviazal odporcu k náhrade

trov konania navrhovateľky.

2. Povinný s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že práve jeho manželka v jarných mesiacoch roku 2013
nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým sa pravidelne stretávala a na ktorého utrácala ním
zarobené peniaze, pretože za celý čas ich manželstva neprispela ani jedným centom. Z ich spoločného
rozpočtu podporovala aj svojich rodičov a po odchode, resp. úteku zo spoločnej domácnosti odniesla
všetko zariadenie, všetky spotrebiče a osobné vozidlo Volvo V 50 rok výroby 2008. Z účtu, ktorého

bol aj on disponentom, vybrala úver 3500 eur, z ktorého nevidel ani jediný cent. Po odchode jej síce
nepravidelne, ale prispel niekoľkokrát na účet sumou v celkovej výške 600 eur (od augusta 2013 do
februára 2014). Ďalej uviedol, že 12. marca 2014 bol vzatý do vyšetrovacej väzby a jeho mesačný príjem
je 0 eur preto, že vo väzení nemá možnosť pracovať a je odkázaný na pomoc svojej družky a matky. Jenemajetný a manželka ho zrušila ako disponenta spomenutého spoločného účtu. Zostal bez peňazí, bez
auta. Manželka zatajovala miesto svojho pobytu, a tým mu znemožňovala aj styk s ich dcérou. Nakoľko
je vo väzení a jeho príjem je nulový, považuje vec za momentálne bezpredmetnú pretože pojednávania

sa ani nemôže zúčastniť a nemôže doložiť fakty jeho vyjadrenia listinnými dôkazmi.

3. Rozsudkom č.k. 5C/82/2014 - 142 zo dňa 18.10.2016 v spojení s opravným uznesením č.k.
5C/82/2014 - 146 zo dňa 18.10.2016 tunajší súd výrokom I. manželovi uložil povinnosť platiť
navrhovateľke výživné na manželku v sume 150 eur mesačne od 21.02.2014 do 18.10.2014, ktoré

výživné je splatné vždy do 10.dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Vo výroku II.
súd stanovil, že splatné výživné za obdobie od 21.02.2014 do 18.10.2014 vo výške 1.200 eur je manžel
povinný zaplatiť navrhovateľke v ôsmich mesačných splátkach po 150 eur, kde prvá splátka je splatná
do 3 dní a každá ďalšia nasledujúca splátka spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod
následkomstratyvýhodysplátok.VýrokomIII.súdnavrhovateľkepriznalnáhradutrovkonaniaanáhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

4. Na základe odvolania povinného (manžela) Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24CoP/198/2017
- 185 zo dňa 14.03.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení pritom uviedol, že manželstvo
je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať

sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností a možností a majetkových pomerov
aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z
uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné
posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi
manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým

stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá
však neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale
treba vziať do úvahy konkrétnu mieru potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života,
zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o
domácnosť, pričom sa už nehovorí o spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o

deti. Aj výkonom týchto činností je potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný
materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno
porovnať životnú úroveň manželov. Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu
konania zabezpečí podklady pre záver o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové
pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú

spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod., ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe
čoho určí výživné vo výške, ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov
vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp. návrh zamietne. Uviedol, že prvoinštančný súd sa náležite
neriadil uvádzanými kritériami pri rozhodovaní o manželskom výživnom v zmysle ust. § 71 Zákona o
rodine, vyživovaciu povinnosť určil bez toho, aby náležite posúdil rozhodné okolnosti daného prípadu

vzťahujúce sa na možný rozsah vyživovacej povinnosti pri zachovaní požiadavky, aby bola životná
úroveň oboch manželov v zásade rovnaká.

5. Na pojednávanie sa nedostavili navrhovateľka ani povinný z vyživovacej povinnosti, ktorí boli riadne a
včas predvolaní, neúčasť neospravedlnili. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania

v zmysle § 183 CSP, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s už vykonaným dokazovaním (výsluchom navrhovateľky
a manžela, vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľky, potvrdeniami o príjme navrhovateľky,
rodným listom, sobášnym listom, potvrdeniami ÚPSVaR Malacky, rozsudkom OS Trnava č.k.

8P/10/2014-144, nájomnou zmluvou), listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia jej právneho zástupcu vyplynulo, že manželstvo uzavreli
29.08.2009, z ktorého sa narodila maloletá B. dňa 14.05.2010. Navrhovateľka bola od 01.09.2013

do 03.01.2014 študentkou na vysokej škole, bol je vyplácaný prídavok na dieťa - študenta vo výške
23,10 eura, štúdium do 31.08.2014 prerušila a počas uvedeného obdobia bol jej jediný príjem prídavok
na dieťa 23,10 eura. S manželom ukončila spolužitie počnúc 01.08.2013, nakoľko užíval omamné a
psychotropné látky, prestal chodiť do práce, nadviazal známosť s inou ženou. Predtým pracoval akotatér v S. Q. Š. L., kde ho zamestnávala jeho matka s oficiálnym príjmom vo výške 320 eur mesačne.
Dňa 27.01.2014 bola navrhovateľka zaradená medzi uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Malacky.
Dňa 05.06.2014 navrhovateľka uzatvorila Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa X. Q..G..F..

I. s.r.o. do 31.12.2014 na 10 hodín týždenne za odmenu 2,30 eura brutto na hodinu. Dohodu ukončila
dňa 06.09.2014 výpoveďou, nakoľko prácu fyzicky nezvládala, liečila sa doma. Býva s maloletou dcérou
v podnájme v Bratislave, kde platí nájomné vo výške 250 eur mesačne, má bežné výdavky na stravu,
hygienu a ošatenie, počas manželstva účastníci zobrali 3 úvery, ktoré spláca navrhovateľka, spolu vo
výške 235 eur mesačne. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

8. Povinný bol 12.03.2014 vzatý do vyšetrovacej väzby pre prechovávanie omamných látok. S návrhom
nesúhlasil, uviedol, že navrhovateľka sama nadviazala počas manželstva známosť s iným mužom,
všetko z bytu odniesla, ešte aj auto si vzala, on sa vo väzbe zamestnal dobrovoľne na šitie obuvi za 30
eur mesačne od apríla 2015, predtým mu pomáhala matka sumou 50 eur mesačne, uhrádza svoj dlh
voči zdravotnej poisťovni a zostane mu 15 eur. Navrhovateľke by chcel finančne pomáhať, ale nemá z

čoho, účet je zablokovaný exekútorom. Dňa 28.01.2016 bol z väzby prepustený.

9. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8P/10/2014 - 144 zo dňa 09.09.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.10.2014, vyplýva, že ním bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené maloletá
B. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, bola upravená povinnosť otca platiť

výživné na maloletú a súčasne bol upravený aj styk otca s maloletou. Z odôvodnenia predmetného
rozsudku vyplýva, že hlavnou príčinou rozpadu manželstva bol spôsob života manžela (povinného) a
jeho neochota zmeniť spôsob života a súčasne neochota účastníkov o obnovenie manželského zväzku.

10. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 29.08.2009 manželstvo,

ktoré zaniklo rozvodom dňa 18.10.2014. Manželia nežili od augusta 2013 v spoločnej domácnosti, ktorú
navrhovateľka s maloletou dcérou opustila pre požívanie omamných a psychotropných látok manželom,
ktorá skutočnosť bola potvrdená výkonom väzby manžela pre podozrenie z prechovávania omamných a
psychotropných látok (výpoveď manžela) v období od 12.03.2014 do 28.01.2016. V rozhodnom období
od podania návrhu na určenie výživného na manželku (21.02.2014) do zániku manželstva (18.10.2014)

navrhovateľka poberala prídavok na jedno dieťa vo výške 23,10 eura mesačne, od 27.01.2014 bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 06.06.2014 do 31.12.2014 bola navrhovateľka
zamestnaná na základe Dohody o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne s odmenou 2,30 eura/hod.
do októbra 2014 s priemernou hrubou mesačnou odmenou cca. 100 eur. Toto zamestnanie ukončila
navrhovateľka výpoveďou. Od 21.10.2015 má navrhovateľka ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči jej mal.

synoviOskarovi.Obajaúčastnícikonaniamali(amajú)vyživovaciupovinnosťvočiichmaloletejdcéreB.,
A.. XX.XX.XXXX. Povinný nespochybnil tvrdenie navrhovateľky o tom, že jeho posledným zamestnaním
bola práca tatéra s príjmom 320 eur mesačne, ktorú prácu prestal vykonávať v dôsledku ožívania
drog. Navrhovateľku podporovali finančne rodičia, platila nájomné za byt 250 eur mesačne, mala bežné
výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Povinný nebol počas výkonu väzby v rozhodujúcom období

pracovne zaradený, vo väzbe mal príjem len od apríla 2015 vo výške 30 eur mesačne, inak mu pomáhala
matka. Povinný navrhovateľke žiadne výživné na manželku neplatil, pričom vyjadril ochotu prispievať jej
na výživu, ale uviedol, že nemá z čoho. Nevlastnil v rozhodujúcom období žiadne nehnuteľné veci ani
hnuteľné veci väčšej hodnoty, účty mal zablokované exekútorom. Polovicou z pracovnej odmeny 30 eur
uhrádzal svoju pohľadávku voči zdravotnej poisťovni.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.14. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá z dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Rodinné právo je založená na princípe solidarity v manželských vzťahoch a požiadavka, aby
manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým
postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Vyživovacia povinnosť

medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov
(resp. jeho vyhlásením za mŕtveho). Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby
mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods.
2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým
je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti

a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19 Zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinností manželov.
Oprávneným z vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel a povinným je druhý manžel. Aktívna
legitimácia vzniká, ak jeho životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu
druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Táto vyživovacia
povinnosť je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Keďže ide o výživné na plnoletú

osobu, možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1), nie spätne.

17. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého
dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a aké sú osobné, rodinné a majetkové
pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti možnosti a majetkové pomery

povinného. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti podľa § 71 zákona o
rodine, potom možno túto povinnosť určiť len na čas, pokiaľ manželstvo účastníkov konania skutočne
trvalo (R 57/1967). Súd vo výroku rozhodnutia, ktorým určuje vyživovaciu povinnosť manželovi, sa nemá
zaoberať prípadnými zmenami, ktoré nastanú v budúcnosti (V 1/1978). Výživné medzi manželmi však
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní

o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku
manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť
a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.
Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či
manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti

vyplývajúce z ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine, či žije s druhom a podobne /Z III (S. 308 až 309 )/.

18. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by životná úroveň manželov bola v rozhodujúcom
období rozdielna. Povinný z vyživovacej povinnosti v rozhodujúcom období nemal vôbec žiadny príjem a
aninebolopreukázané,žebymalnejakéinézdroje,ktorýmibymoholprispievaťnavýživunavrhovateľky.

Je nepochybné, že jednou z príčin rozvratu manželstva bola manželova (povinného) závislosť na
omamných a psychotropných látkach, v dôsledku čoho bol aj vzatý do väzby a v príčinnej súvislosti
s tým si ani nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke, keďže v rozhodujúcom období
nedosahoval žiadny príjem. Je však potrebné uviesť, že navrhovateľka sa po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu k veci nijak nevyjadrila, resp. nič netvrdila a nič ani ďalej nepreukázala. Taktiež

nepoprela ani tvrdenia povinného v odvolaní, že žije s iným mužom, s ktorým mala vzťah už aj počas
manželstva a s ktorým má aj dieťa (čomu nasvedčuje aj jej nová vyživovacia povinnosť na mal. E.). V
konaní ostala pasívna, dokonca ani napriek riadne doručenému predvolaniu na termín pojednávania,
svoju neúčasť neospravedlnila. Bez ohľadu na vyššie uvedené, po zohľadnení osobných, majetkových
a zárobkových pomerov na strane oboch účastníkov, je súd toho názoru, že nemožno od povinného

spravodlivo žiadať, aby doplatil akúkoľvek čiastku na výživu navrhovateľky za rozhodujúce obdobie (od
21.01.2014 do 18.10.2014), keďže žiaden z účastníkov v tom čase nevlastnil žiadne nehnuteľnosti,
hnuteľné veci väčšej hodnoty a nedosahoval takmer žiadny príjem. Vychádzajúc zo zásady, že životná
úroveň manželov by mala byť rovnaká, súd návrh zamietol. Samozrejme inou otázkou je výživné na ichspoločnú maloletú dcéru, kedy v týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho
odôvodneným potrebám dieťaťa pravidlom. Záverom súd uvádza, že majetkové nároky manželov sú
okrem výživného chránené tiež inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho rozsahom,

zdrojmi v sankciou relatívnej neplatnosti pri realizácii iných než bežných právnych úkonov, ktoré jeden z
manželov urobil bez súhlasu druhého manžela, ak sa týkajú majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to z ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo

spravodlivé priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).