Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203147
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817203147.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: E. S., rod.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik
Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovaným: 1/ U.
J., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX F., 2/ E. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
K. XX/X, XXX XX F., 3/ E. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. kríža XXX/XX, XXX XX F., 4/ D. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX F., 5/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., F.S. Q. XXXX, M.
S., 6/ R. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX F., 7/ E. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. P. XX/XX, XXX XX F., 8/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX F., 9/ E. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX F., XX/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXX, XXX XX
F., XX/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., H. XXX/X, M. republika, všetci žalovaní právne zastúpení:
JUDr. Lucia Krausová, advokátka so sídlom Bernolákova 403/50, 029 01 Námestovo, IČO: 40 748 898,
v konaní o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/ až 11/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 15.05.2017 sa žalobca domáhal určenia, že je dedičom po poručiteľke
E. S., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. K. XX/X, zomrelej XX.XX.XXXX.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je bývalý manžel E. S., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. K. XX/
X, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka"). Na podanie predmetnej žaloby bo odkázaný
uznesením Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 1D/349/2016-81, Dnot 197/2016 prostredníctvom D..
P. R., notárky so sídlom Q. námestie XXX/X, Q. zo dňa XX.XX.XXXX v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto uznesenia. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s poručiteľkou manželstvo, ktoré zaniklo
rozvodom v roku 1987. Manželstvo bolo bezdetné. Po rozvode manželstva sa žalobca odsťahoval zo

spoločnej domácnosti. V roku 2005 sa do spoločnej domácnosti vrátil a s poručiteľkou žil v spoločnej
domácnosti až do poručiteľkinej smrti. K opätovnému uzavretiu manželstva žalobcu s poručiteľkou však
nedošlo. Počas obdobia, keď sa vrátil k poručiteľke a žil s ňou v spoločnej domácnosti sa spolu s
poručiteľkou staral o spoločnú domácnosť a prispieval na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb.
Poručiteľka v roku 2014 ochorela. Jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval a vyžadoval si osobnú
starostlivosť, a preto sa v tomto období osobne o poručiteľku staral a zároveň ešte intenzívnejšie
zabezpečoval chod spoločnej domácnosti. Okrem toho sa žalobca spolu s poručiteľkou starali o

žalovanú 2/ E. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. K. XX/X, XXX XX F., ktorá s poručiteľkou
a žalobcom taktiež žila v spoločnej domácnosti. Na tieto skutočnosti navrhol vypočuť žalovanú 2/ a
na potvrdenie skutočností spolužitia žalobcu s poručiteľkou v spoločnej domácnosti navrhol vypočuť
súrodencov žalobcu - L. T., D. S. a L. D., ktorí žalobcu počas obdobia, kedy s poručiteľkou žil v spoločnejdomácnostinavštevovali.Malzato,žejezákonnýmdedičompoporučiteľkezozákonavdruhejdedičskej
skupine odkazom na § 474 OZ. Naliehavý právny záujem na žiadanom určení odôvodnil tým, že bez
určenia, že žalobca je dedičom nie je možné dosiahnuť, aby bol účastníkom dedičského konania a

vykonával práva, ktoré sú s týmto postavením spojené. Určením, že žalobca je dedičom po poručiteľke
sa medzi stranami sporu stanoví pevný okruh účastníkov dedičského konania, čím sa zabráni prípadným
ďalším žalobám.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným na súd dňa 25.07.2017, ktorú

žiadali zamietnuť jednak pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 3/ až 11/ a aj pre jej
nedôvodnosť. Poukázali na to, že žalobca a poručiteľka, spolu so žalovanou 2/ žili v rodinnom dome súp.
č. XX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. F., ktorej boli poručiteľka a žalobca podielovými
spoluvlastníkmi, každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2 (podľa § 149 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Žalobca s poručiteľkou však nemali spoločnú domácnosť, náklady na celú domácnosť
hradila poručiteľka a žalovaná 2/, o domácnosť poručiteľky sa starala tiež poručiteľka so žalovanou

2/, žalobca sa po nasťahovaní do spoločnej nehnuteľnosti o domácnosť nikdy nestaral a už vôbec na
ňu neprispieval a ani nijakým spôsobom nepomáhal poručiteľke a nestaral sa o ňu, bez ohľadu na
jej zdravotný stav. Poručiteľka s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav a žalovaná 2/ zabezpečovali
výhradnú starostlivosť o svoju domácnosť, nakoľko táto bola tvorená len nimi dvoma. S náročnejšími
prácami v dome a jeho okolí pomáhali poručiteľke najmä jej súrodenci (vystupujúci v pozícii žalovaných)

a ich manželia. Z nemocnice (po chemoterapii) vozil a sprevádzal poručiteľku jej synovec/krstný syn
E. P., doma sa o ňu starala žalovaná 2/ a jej sestry. O pomeroch v domácnosti majú vedomosť napr.
sused poručiteľky alebo jej kamarátka, ktorej sa zdôverila a ktorá ju navštevovala. S prihliadnutím na
známy okruh dedičov je v danom prípade zrejmé, že dedičmi môžu byť osoby spĺňajúce podmienky v
zmysle ustanovenia § 474 OZ, teda výhradne žalovaná 1/ - matka poručiteľky a žalovaná 2/ - spolužijúca

osoba poručiteľky. Rodičia a spolužijúce osoby môžu v druhej dedičskej skupine dediť samostatne,
každý rovnakým dielom, pričom uvoľnený podiel (v danom prípade po otcovi poručiteľky) prirastá
ostatným dedičom. Na rozdiel od dedenia v tretej dedičskej skupine, uvoľnený podiel po zosnulom
otcovi nededia jeho deti (teda súrodenci poručiteľa) rovným dielom. Súrodenci nie sú vyslovene dedičmi
v druhej dedičskej skupine. Zákon síce nevylučuje, že súrodenci poručiteľa môžu dediť v druhej

dedičskej skupine, avšak musia spĺňať podmienky spolužijúcej osoby, čo nie je splnené, nakoľko žiaden
zo súrodencov poručiteľky nežil s ňou v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti vzniesli námietku
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaných 3/ až 11/. Vo vzťahu k spolužijúcej osobe poukázali
ďalej na to, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie 2 podmienok, a to; a) aby žili s poručiteľom
v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou poručiteľa a b) starali sa o spoločnú domácnosť

alebo boli odkázaní na výživu poručiteľa. Žalobca nespĺňa ani jednu z vyššie vymedzených zákonných
podmienok. Žalobca síce žil v spoločnej nehnuteľnosti (podľa potvrdenia o pobyte od 28.04.2010),
ale v zmysle ustálenej súdnej praxe bývanie viacerých osôb v jednej nehnuteľnosti ešte neznamená,
že ide o spoločnú domácnosť. V danom prípade žalobca býval v jednom dome s poručiteľkou a
žalovanou 2/, avšak výhradne z toho dôvodu, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a potom, ako ho

druhá manželka vyhodila zo spoločnej domácnosti, lebo nemal kde bývať. Poručiteľka s ním v žiadnom
prípade neobnovila spolužitie, jeho prítomnosť tolerovala len s veľkým sebazaprením a od jeho návratu
neviedla s ním spoločnú domácnosť. Žalobca sa od svojho návratu do spoločnej nehnuteľnosti, ktorú
aj vlastnil, nestaral o domácnosť, neprispieval na jej udržiavanie, osobne, finančne ani iným spôsobom.
Akékoľvek svoje finančné prostriedky míňal výhradne pre svoje potreby, najmä na pobyty a spotrebu v

rôznych pohostinstvách.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom predložených listín, výsluchom strán sporu, vykonal
výsluch svedkov I. W., A. I., I. P., Z. P., Bc. D. R., E. E., W. S., L. T., D. S., L. D. a I. H. a zistil, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju zamietol.

5. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 474 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boliodkázaní výživou na poručiteľa. (2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy
najmenej polovicu dedičstva.

7. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

8. V súdenej veci sa žalobca domáha určenia, že je dedičom poručiteľky E. S., S.. J., F.. XX.XX.XXXX,
F. bytom E.. K. XX/X, W. XX.XX.XXXX ako dedič z druhej dedičskej skupiny s odkazom na ustanovenie
§ 474 OZ, keďže na podanie žaloby o žiadané určenie bol odkázaný uznesením súdu vydaného
prostredníctvom súdneho komisára D.. P. R. dňa 29.03.2017 v dedičskom konaní 1D/349/2016,
Dnot197/2016, ktoré sa vedie po poručiteľke práve z dôvodu, že jeho dedičské právo založené na
inštitúte osoby spolužijúcej, je rozporné. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na žiadanom určení,

bez ktorého by bolo jeho dedičské právo (právo dediť) neisté.

9. Bolo nesporným, že žalobca a poručiteľka žili spolu v rodinnom dome súp. č. XX na ulici M. K., v
F. (aj spolu so žalovanou 2/) po rozvode manželstva, právoplatne rozvedeného XXXX a po tom, čo
žalobcovi zaniklo rozvodom v poradí jeho druhé manželstvo uzavreté so W. S. pred takmer 11 rokmi

(v roku 2007 - výsluch tejto svedkyne) a tiež to, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného
domu nadobudnutého za trvania manželstva s poručiteľkou s odkazom na ustanovenie § 149 ods. 4
OZ, keďže po zániku jeho manželstva rozvodom nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva. Nesporným bola aj skutočnosť, že poručiteľka nebola výživou odkázaná na žalobcu a
v čase rok pred smrťou trpela závažným ochorením.

10. Spornou v danom prípade bola tá skutočnosť, či na strane žalobcu sú splnené predpoklady pre
aplikáciu ustanovenia § 474 ods. 1 OZ a to jeho spôsobilosť dediť titulom osoby, ktorá žila s poručiteľkou
najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa staral o
spoločnú domácnosť. Žalobca a žalovaní urobili nesporným, že žalobca skutočne žil v rodinnom dome s

poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred jej smrťou, ale žalovaní rozporovali tvrdenie žalobcu
o tom, že by sa staral o spoločnú domácnosť.

11. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom
spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich

možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje,
pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých
výhodách tohto spoločenstva, či ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a
podobne. Nepostačuje napríklad len príležitostná výpomoc v domácnosti, dovolenka, ale musí isť o
spoločenstvo, v ktorom spoločne a bez rozlišovania hospodária so svojimi príjmami, nie sú presne

oddelené finančné prostriedky a nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti môžu tieto osoby užívať.
Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny, vyžaduje
sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich prác, udržovaním poriadku v byte,
obstarávaním prádla a údržby šatstva, prípravou jedla) alebo poskytovala prostriedky na úhradu potrieb
spoločnej domácnosti. Spoločnou domácnosť je teda spoločenstvo trvalého charakteru, ktoré vedú tí,

ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

12. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď všetci
spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektrinu a iné poplatky spojené s
užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci z

uvedenej spotrebnej spolupatričnosti.

13. Súd je názoru, že žalobca nepreukázal najdôležitejšie prvky, ktoré charakterizujú trvalé spotrebné
spoločenstvo osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. Z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom - L.
D., I. H., L. T., D. S. a I. W., A. I. bolo preukázané, že žalobca a poručiteľka bývali spolu v rodinnom

dome odvtedy ako sa žalobca rozviedol s jeho druhou ženou, ale títo len sporadicky navštevovali ich
domácnosť (pri príležitosti návštevy lekára alebo inej dôležitej udalosti - pozvanie na svadbu), kedy
im poručiteľka, ktorá mala byť veľmi dobrou ženou, pripravila kávu alebo malé pohostenie, ale títo
svedkovia sa k relevantným otázkam starostlivosti o domácnosť nevedeli vyjadriť. Svedkyňa L. D.potvrdila, že v rozhodnom období sa starala o tetu v W. nad U., a preto aj keď prišla poručiteľku do
domu navštíviť, nezdržala sa dlho, viac menej hodinu, a preto o okolnostiach, či žalobca prispieval
na domácnosť sa nerozprávali, menovaná svedkyňa pritom potvrdila, že niekedy sa jej sťažovala, že

žalobca prišiel opitý. Svedok I. H. navštívil domácnosť žalobcu a poručiteľky len raz, pri príležitosti
oslavy 60-tych narodením žalobcu a vedel sa vyjadriť len k príprave malého občerstvenia. Svedok D.
S. tiež potvrdil, že žalobcu moc nenavštevoval a nevedel sa vyjadriť k spolužitiu žalobcu a poručiteľky.
Potvrdil len to, že ich domácnosť navštívil pri príležitosti pozvánky na svadbu jeho dcéry asi pred 4
rokmi (nie z obdobia rok pred smrťou poručiteľky). Ani svedkyňa L. T. (sestra žalobcu) nepotvrdila,

že by žalobca a poručiteľka spoločne zdieľali domácnosť vykazujúcu znaky trvalého spotrebného
spoločenstva. Menovaná svedkyňa dokonca vo výpovedi potvrdila, že keď sa jej poručiteľka sťažovala,
mala jej povedať, že nech bratovi zoberie peniaze, a tiež to, že sa moc nestarala do toho, ako funguje ich
domácnosť. Hoci potvrdila, že bola so žalobcom poručiteľku jedenkrát navštíviť v nemocnici v Trstenej
a jeden krát v Martine a kedy aj povedala žalobcovi, aby jej dal 20 € na lieky, sama ďalej potvrdila
to, že žalobca si rád vypil, na čo sa poručiteľka hnevala. Ani svedkyňa W. S. (bývala druhá manželka

žalobcu)sakrelevatnýmskutočnostiamhospodárenianevedelavyjadriť,potvrdilalento,žesožalobcom
sa stretla sporadicky, že kupoval drevo a tiež to, že splácal úver na rodinný dom 300 Sk. Potvrdila,
že žalobca navštevuje pohostinstvá. Ak sa aj vyjadrila k spoločnému stretnutiu žalobcu a poručiteľky
- na cintoríne, na námestí, išlo o obdobie spred 4 rokov pred smrťou poručiteľky a nie z obdobia rok
pred smrťou. Obdobne aj svedok A. I. sa vyjadril k maľovaniu strechy spred obdobia 8-9 rokov. Je

teda zrejmé, že výpovede svedkov vypočutých na návrh žalobcu nepotvrdili základné znaky, ktoré by
spolužitie poručiteľky a žalobcu charakterizovali ako trvalé spoločenstvo, ktoré vedú tí, ktorí spolu
trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Išlo o svedkov, ktorí domácnosť poručiteľky a
žalobcunavštívilisporadicky(lekár,pozvanienasvadbu,výročie),kdesazdržalilenkrátkoahocizhodne
tvrdili, že poručiteľka bola veľmi dobrá žena, niektorí z nich potvrdili aj jej sťažnosti na žalobcu z dôvodu

požívania alkoholu. Ani jeden z nich nepotvrdil, že by žalobca ako spolužijúca osoba zaobstarával
všetko to, čo poručiteľka a žalovaná 2/ potrebovali, pomáhal im, prispieval poručiteľke finančne na
domácnosť, spoločne sa stravovali a podobne. Skôr naopak, ich výpoveďami (spolu s výpoveďami
ostatných svedkov a žalovaných) bolo preukázané, že každý z nich žil na svoj účet a že žalobca k
ostatným (poručiteľke a žalovanej 2/) nemal bližší vzťah vyplývajúci zo spotrebnej spolupatričnosti.

Neuhrádzal ani náklady na nájomné, plyn, elektrinu, len príležitostne zaobstaral nejakú potrebu (nakúpil
sliepky, čo potvrdil svedok I. W.). Príležitostná výpomoc bez ostatného (spotrebnej spolupatričnosti)
nemôže charakterizovať spolužitie žalobcu v spoločnej domácnosti tak, ako ju ma na mysli ustanovenie
§ 474 ods. 1 OZ.

14. Súd za vierohodnejšie výpovede považoval výpovede svedkov, ktoré boli zhodné s výpoveďou
žalovanej 2/, ktorú mala poručiteľka v pestúnskej starostlivosti, a ktorá bola s poručiteľkou a žalobcom
v denno-dennom kontakte a mala teda priamu vedomosť o tom, ako vyzeralo spolužitie poručiteľky a
žalobcu. Žalovaná 2/ potvrdila, že žalobca sa o poručiteľku (mamku) nestaral, keď potrebovala niekde
zaviesť, museli popýtať jej neter, žalovanú 6/ alebo jej krsňa E. P.. Žalobca si varil len pre seba,

kupoval ratice alebo mäso na guláš, iné potraviny nekupoval, nekúpil pečivo, soľ a podobne. Zväčša
si zobral jedlo, ktoré bolo v kuchyni a ani sa nepýtal. Všetky výdavky sa uhrádzali z účtu poručiteľky,
ktorú skutočnosť preukazovali výpisom z jej účtu vedeného vo VÚB (úhrada elektriny, plynu, telefónu,
internetu, vody), žalobca jej peniaze nedával a keď aj pýtala povedal, že pôjde vybrať, ale peniaze
nevybral. Domácnosť upratovala poručiteľka, žalobca mal osobitnú izbu, poručiteľka sa starala iba o ňu

(žalovanú 2). Žalobca sa s ňou neporozprával, nemali spoločné raňajky obed, nepili kávu, ak bol žalobca
triezvy, býval vo svojej izbe a lúštil krížovky. Keď bol opitý, zväčša sa hádal. S ňou a ani s poručiteľkou
netrávilspoločnýčasaak,takveľmimálo.Vtomtosmerevypovedaliajďalšívkonanívypočutísvedkovia
E. P., R. P., D. J. a M. J., I. P., Z. P., E. E., T. D.Q., ktorí zhodne potvrdili, že žalobca sa staral len o seba,
častejšie požíval alkoholické nápoje a oni všetci museli poručiteľke pomáhať (doviesť drevo, napíliť,

porúbať, spratať uhlie) a tiež to, že medzi nimi nešlo o žiadne vrúcne spolužitie, nikdy sa s poručiteľkou
nerozprával o tom, čo budú robiť spoločne, že by niečo opravovali, chovali zvieratá. Svedkyňa E. P.
naviac potvrdila, že poručiteľka na jej otázku, ako môže takto žiť, odpovedala, že ho musí do domu
pustiť, pretože má tam podiel. Obdobne svedok D. J. prichádzajúci do denného kontaktu s poručiteľkou,
keďže v blízkosti hospodáril, potvrdil, že spolužitie jeho sestry so žalobcom vnímal ako spolubývanie v

jednom dome. Rovnako svedkyňa Bc. D. R. potvrdila, že keď sa niekto poručiteľky opýtal, kde má E.,
veľmi sa na ohradila a povedala, že žalobca sa nasťahoval len do 1-ice rodinného domu. Stretávali sa
častejšie na káve, kde jej pri jednej príležitosti povedala, že žaloba jej na nič neprispieva a že s financiami
nestačia, žijú iba z pestúnskeho príspevku na E.. Okrem toho sa mala sťažovať, že žalobca neprispievana kúrenie a chodí opitý. Svedok M. J. potvrdil, že v rodinnom dome sestry robil údržbu, elektrinu, odpad,
záchod a žalobca bol v izbe a nepomáhal im. Sestra vždy volala iba ich (t.j. súrodencov), pretože
vedela, že žalobca to nikdy neurobí. Ak ho aj požiadala, a neurobil niečo, opäť volala ich. Svedkyňa E.

E., prichádzajúca do častého kontaktu s poručiteľkou, s ktorou bola veľmi dobrou priateľkou, potvrdila,
že poručiteľka s E. bývali vo svojej izbe. Pomáhať s drevom alebo uhlím jej chodili súrodenci, čiže
potvrdila tvrdenie žalovaných a ostatných svedkov. Plyn a elektrinu si platila zo svojich peňazí (a táto
okolnosťboladeklarovanáajvýpismizúčtuporučiteľkyzVÚBakoužsúdkonštatovalvyššie).Menovaná
svedkyňa ďalej potvrdila, že stravu si platila poručiteľka sama a aj keď si pýtala od žalobcu na elektrinu,

povedal jej, že nemá z čoho, lebo platí výživné na deti. Svedok Z. P. potvrdil, že keď bola poručiteľka
chorá, vozili ju do nemocnice a prakticky vo všetkom sa trápila s tým dievčaťom - E., nevarili spolu,
nakupovala si sama poručiteľka alebo poprosila ostatných, žalobca má svoju izbičku a poručiteľka s
dievčaťom mala svoju izbičku, žili oddelene, žalobca nejedol z toho, čo navarila švagriná (poručiteľka).
On taktiež pomáhal s prácami (maľovať strechu, postaviť zadné stavy, spratať drevo), hoci nepoprel, že
materiál zaobstaral aj žalovaný. Svedkyňa I. P. navštevujúca poručiteľku jeden krát do týždňa potvrdila,

že žalobca jej vôbec nepomáhal, vždy mal nejakú odpoveť, napríklad zavrieť kury, povedal, že vojdú
aj samé, zhodiť cencúle, kto si ich tam dal, nech ich zhadzuje, vypínal kúrenie. Poručiteľka si nákupy
robila sama, musela ich schovávať, pretože žalobca jej odnášal veci a predával, poručiteľka chodila na
nákupy s E. a nie žalobcom.

15. Uvedení svedkovia pritom často navštevovali domácnosť poručiteľky a žalobcu, pomáhali s
domácimi prácami, na ktorých žalobca neparticipoval, ba dokonca ani nepopierali nákup sliepok
žalobcom alebo príležitostnú účasť poručiteľky na svadbe a oslave (hoci nie z obdobia rok pred smrťou
poručiteľky), ale nepotvrdili každodennú alebo častú činnosť žalobcu pri vedení domácnosti, bližší vzťah,
ktorý vyžaduje spotrebné spoločenstvo, čo sú kritéria na to, aby išlo o spoločnú domácnosť. Nemožno

opomenúť, že títo svedkovia, zhodne ako žalovaná 2/ sa vedeli vyjadriť k relevantnému obdobiu,
t.j. obdobiu, ktoré predchádzalo smrti poručiteľky. Súd preto nemal dôvod neuveriť týmto svedkov,
ktorých výpovede boli vzájomné zhodné a zodpovedali výpovedi žalovanej 2/ a aj listinným dôkazom o
financovaní domácnosti poručiteľkou.

16. Žalobca nepreukázal, že by on a poručiteľka spoločne podieľali na úhrade nákladov na domácnosť
alebo na starostlivosti o domácnosť, akú je možné predpokladať v bežnom rodinnom spotrebnom
spoločenstve, nepreukázal vôľu byť členom tejto domácnosti (a v tomto smere možno súhlasiť s
vyjadrením strany žalovaných), že toto bolo preukázané, ale len vo vzťahu poručiteľke a žalovanej
2/, s ktorou poručiteľka žila spolu, nakupovali potraviny aj šatstvo, zdieľali spoločnú izbu a vzájomné

sa o seba starali. Nepotvrdilo sa ani (údajné) intímne zblíženie žalobcu a poručiteľky (toto žalovaná 2/
poprela) a naviac potvrdila, že žalobca mal iné ženy. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by sa
podieľal na financovaní a starostlivosti o domácnosť, prípadne starostlivosť o poručiteľku a nevykonal
len príležitostnú investíciu alebo pomoc (ako nákup sliepok alebo poskytnutie 20 €, keď poručiteľka
nemala na lieky). Tiež nebolo preukázané, že by sa žalobca podieľal na výhodách spoločenstva, ktoré

mala tvoriť ich spoločná domácnosť, naopak - sám si varil, býval v osobitnej izbe, netrávil spoločný
čas a nepomáhal s domácnosťou, mali oddelené financie, veci v spoločnej domácnosti, ktoré užívali.
Poručiteľka a žalobca spolu nežili, ale každý sa staral sa o seba. Príležitostná výpomoc alebo účasť
na oslavách nepostačuje na to, aby išlo o spoločnú domácnosť a jej spoločnú starostlivosť. Súd preto
žalobu zamietol (vo vzťahu k žalovanej 1/ až 2/).

17. Vo vzťahu k žalovaným 3/ až 11/ súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej
legitimácie. V danom prípade sa žalobca domáhal, že je dedičom podľa ustanovení § 474 ods. 1 OZ,
keďže spĺňa podmienky spolužijúcej osoby. Ide o druhú dedičskú skupinu zákonných dedičov, ktorá
zahrňuje manžela poručiteľa, rodičov poručiteľa a osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti

alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (tzv. spolužijúce osoby). K dedeniu v tejto skupine dochádza
vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, ktorá podmienka bola splnená aj v súdenej veci.
Dedičia tejto skupiny dedia rovnakým dielom, poručiteľov manžel vždy najmenej polovicu dedičstva.
Ak dedí iba sám, zdedí celý poručiteľov majetok, teda môže byť samostatným dedičom. Samostatným
dedičom v druhej dedičskej skupine môžu byť aj rodičia poručiteľa alebo spolužijúce osoby a uvoľnený

podiel (po otcovi poručiteľky) prirastá ostatným dedičom (v danom prípade matke poručiteľky žalovanej
1/ a spolužijúcej osobe - žalovanej 2/). Na rozdiel od dedenia v tretej dedičskej skupine, uvoľnený
podiel po zosnulom otcovi nededia jeho deti, t.j. súrodenci poručiteľky rovným dielom. A keďže v druhej
dedičskej skupine dedí matka poručiteľky - žalovaná 1/, dedí s ňou aj spolužijúca osoba. Ustanovenie §474 ods. 1 OZ vylučuje súrodencov - žalovaných 3/ až 11/ z dedenia. Žalovaní 3/ až 11/ nie sú nositeľmi
subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotného (dedičského) práva, a preto im v danej veci nemôže
svedči pasívna vecná legitimácia. Tá by bola daná, ak by žalovaní 3/ až 11/ ako súrodenci spĺňali

podmienku spolužijúcej osoby, čo ani netvrdili a v konaní ani preukázané nebolo. A za predpokladu,
ak by nededil žiadny z rodičov, dedili by spolužijúce osoby so súrodencami poručiteľa v tretej dedičskej
skupine a za takých okolností by bola daná ich pasívna vecná legitimácia.

18.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPaplne úspešnýmžalovaným

1/ až 11/ priznal proti žalobcovi nárok na nároku trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.