Uznesenie Judgement was issued on Friday, December 15, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Er/607/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207022
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317207022.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému M.
K., N.. XX. XX. XXXX, B. XX, o vymoženie 328,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania
exekučného konania n e v y l u č u j e.

II. Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom exekútorského úradu v Bratislave,
ul. Záhradnícka 62, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti „o vymoženie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 328,- eur, od 13. 06. 2014 do zaplatenia “
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OprávnenýpodalsúdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviKrutému,ExekútorskýúraduBratislava,návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 328,- eur s príslušenstvom; povinnosť povinného
zaplatiť mu túto sumu preukazoval právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. SR 00332/16 zo dňa 11. 07. 2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd so sídlom
Karloveské rameno 6, Bratislava. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Humenné o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Súdny exekútor v Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 03. 2017 ktorá bola
súdu doručená dňa 20. 06. 2017, okrem iného uviedol, že „Oznámenie splnenie povinnosti podľa §

30 ods.3 Exekučného poriadku, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.4.2011 nálezom pod.
sp.zn.: III ÚS 322/2010 v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole
ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným
súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: 5Er/934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho
právneho postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný
súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127

ods.1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnou konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., musí
reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení povinnosti
ustanovenej§30ods.3Exekučnéhoporiadku,aleajztohodôvodu,žetentonálezanajehonadväzujúce
postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do mojich základných práv.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp.zn.: III. ÚS 322/2010 je individuálnym
normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené, ktoré jevedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: 5Er/934/2008. Akékoľvek závery ústavného
súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len
účastníkov konania v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická črta konkrétnej

kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl.127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v
obsahu ust. § 56 ods.6 zákona č. 38/1993 Z.z. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím
ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní,
ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä

zásadu „rovností zbraní“ a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v
právnomštáteneobstojíajehoprávneúčinky,ktorévyvoláva,musiabyťnegovanédočasu,kýmnedôjde
k náprave porušených základných práv, medzi iným aj môjho práva na spravodlivé súdne konanie
(vnímaného cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl.6 ods.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku ( vo
vzťahu k čl.1 Protokolu č.1 Európskeho o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť

diskriminovaný ( vo vzťahu k čl.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným
spôsobom zasiahlo do mojich základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho
dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého

argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri
vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa
môjho názoru súdny exekútor o svojom a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle §
30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť skutočnosti na základe, ktorých by potenciálne mohol byť
vylúčený z vykonávania exekúcie nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či má z vykonávania

exekúcie vylúči alebo nie a či ma v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo
nie “.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení prvá veta, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.Nakoľko toto exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 súd sa pri
rozhodovaní riadil Exekučným poriadkom účinným do 31. marca 2017.

4. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich

zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti

5. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

6. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez
zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

7. Podľa § 30 ods. 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí

oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

8. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný
opravný prostriedok.

9. Podľa § 30 ods.11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii
pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

10. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa § 30
ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia,

pretože po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania
exekúcie. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného
a poberal od neho pôžitky zo závislej činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom,
či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodompre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym
exekútorom a povinným, voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi
súdnym exekútorom a oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť

vymôcť pre neho plnenie v exekučnom konaní od povinného spôsobom ustanoveným v právnych
predpisoch. V exekučnom konaní je výber exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého zo strany oprávneného prebehol nezávisle od súdneho exekútora. Možno len
logicky odôvodniť, že oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Ako už
bolo vyššie uvedené, ak súdny exekútor postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť

nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému.
Dôvodom na vylúčenie exekútora z dôvodu zaujatosti preto nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým
zamestnancom oprávneného.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu zistil, že exekučným titulom je v danej veci
rozhodcovský rozsudok. Z ďalších dokladov založených v spise, no najmä z obsahu rozhodcovského

rozsudku súd zistil, že tento bol vydaný na základe nesplnenej povinnosti z úverového vzťahu. Súd
sa ďalej oboznámil s obsahom úverovej zmluvy č. 803105054 zo dňa 09. 02. 2014 so všetkými jej
neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená
úverová zmluva, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 200,- eur a ktorou sa
povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Povinný, v čase uzavretia zmluvy,

ako samostatne zárobkovo činná osoba, označená IČO-m.

13. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

14. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu vo
výške 328,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 328,- eur od 13. 06. 2014 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 328,- eur od 15. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 164,35 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 70,- eur.

15. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že priznané plnenia vyplývajú z nesplateného
úveru poskytnutého povinnému (žalovanému) oprávneným (žalobcom) na základe zmluvy o úvere, že
splnenie záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa
19. 02. 2014, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ zmenky a žalobca ako remitent tejto zmenky.
Nakoľko povinný riadne neplnil povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, stal sa dlh v zmysle

dohodnutých podmienok splatný celý dňa 13. 06. 2014. Žalobca vyplnil dňa 10. 12. 2014 blankozmenku
v zmysle dohody o vyplnení zmenky, t.j. doplnil chýbajúce údaje: zmenkovú sumu a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmenka bola žalovanému predložená na preplatenie dňa 15. 12. 2014
Rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný si v určenej lehote nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo
zmenky.

16. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, po podaní návrhu na začatie rozhodcovského
konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný neuhradil žiadnu splátku.

17. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah vznikajúci

na základe zmluvy o úvere (právny dôvod vzniku záväzku) nie je vzťahom spotrebiteľským, z
dôvodu nesplnenia podmienok stanovených ust. § 52 Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd sa s týmto názorom stotožňuje a to s poukazom na to, že povinný, ako
samostatne zárobkovo činná osoba predmetnou Zmluvou o úvere vyhlásil, že finančné prostriedky súmu poskytnuté na výkon podnikania. ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. hovorí, že spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, preto táto zmluva nespadá do rámca
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko povinný uzatváral zmluvu o úvere ako fyzická osoba s oprávnením na

podnikanie, nie ako fyzická osoba.

18. Súd príslušný na exekúciu preto bez ohľadu na skutočnosť, či právny vzťah, ktorému predchádzalo
vydanie exekučného titulu - rozhodcovskému rozsudku, vznikol na základe občianskoprávnych vzťahov,
alebo obchodnoprávnych vzťahov, je povinný ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, a v prípade že je v rozpore so zákonom, zamietne žiadosť o udelenie
poverenia.

19. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd dospel k názoru, že rozhodcovský

rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského
konanianaplnenie,ktoréjevrozporesdobrýmimravmiasozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,ato
v časti týkajúcej sa uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Súd ma totiž zato, že zákon o rozhodcovskom konaní síce používa len pojem rozpor s dobrými
mravmi, avšak ako to vyplýva z ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník je
zákonom lex generalis vo vzťahu k Obchodnému zákonníka, ktorý je lex specialis. V prípade, že
niektoré právne vzťahy nie sú upravené Obchodným zákonníkom, aplikuje sa Občiansky zákonník.
Samotný pojem dobré mravy platí všeobecne i pre obchodné vzťahy a konanie, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi je subsidiárne v obchodnoprávnych vzťahoch aj v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Diferentnom pri posudzovaní je, v závislosti prípadu od prípadu, ako je toto konanie
posúdené. Či je konanie v rozpore s dobrými mravmi a súčasne aj v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, alebo len v rozpore s dobrými mravmi. V prvom prípade totiž dochádza k absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. V druhom prípade totiž konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nemusí byť všeobecne konaním v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade totiž
takéto konanie nebude neplatné, ale nevymáhateľné. Dané dojednanie zmenkového úroku je konanie
v rozpore s dobrými mravmi a súčasne aj so zásadami poctivého obchodného styku. Predovšetkým s
poukazom na tú skutočnosť, že bez ohľadu na to, či sa na daný právny vzťah aplikujú občianskoprávne
alebo obchodnoprávne hmotnoprávne predpisy, výška zmenkového úroku mnohonásobne (v danom

prípade 10násobe) prevyšuje zákonom dovolenú mieru výšky úroku z omeškania, ktorá je obdobne
ako zmenkový úrok, úroková sankcia v prípade s omeškaním plnenia peňažného dlhu a to podľa
občianskoprávnych aj obchodnoprávnych predpisov. Obdobný výklad je zaužívaný v aplikačnej praxi
súdov aj pre prípad dohodnutej sankcie - zmluvnej pokuty.

23. Rozhodcovský rozsudok okrem iného zaväzuje účastníka konania, aby plnil 0,25% denný zmenkový
úrok. Zmenkový úrok priznaný rozhodcovským súdom však súd považuje za absolútne neprimeraný,
prieči sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Výška zmenkové úroku z omeškania
0,25 % denne predstavuje ročný úrok (per annum) 91,25 %. Takúto výšku zmenkového úroku nemožno
považovať za primeranú.

24. Z exekučného titulu je zrejmé, že účastníci exekučného konania dňa 19. 02. 2014 uzavreli zmluvu o
úvere č. 803105054 v ktorej v bode 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
Úverovej zmluvy predloženej žalobcom, sa zmluvné strany dohodli, že za účelom zabezpečenia
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči

veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Remitent (veriteľ) má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek
zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitentnajskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník
neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň
kedy sa v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru stal splatný celý dlh.

25. Súd preto vidí vadu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v priznanom príslušenstvo

pohľadávky - zmenkovom úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy (t.j. 91,250 ročne) Takáto výška
zmenkového úroku je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda nepoužíva právnu
ochranu. Pojem poctivého obchodného styku možno zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov
(uznesenie Krajskéo súdu v Prešove zo dňa 29. 09. 2010, spis. zn. 7CoE 87/2010).

26. Výška zmenkového úroku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

dlžníka, čo súd má za to, že je to v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd poukazuje
na skutočnosť, že zabezpečenie zmenkou nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale dohoda
a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tie sú
na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov, teda nie individuálne
dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť. Taktiež samotná výška zmenkového

úroku je predtlačená na tlačive zmenky a súd má za to, že jeho výšku dlžník nemal možnosť ovplyvniť.
Výšku zmenkového úroku súd považuje za neprimeranú, a teda v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, aj vzhľadom na výšku poplatku (104,-eur) dohodnutého pri podpise zmluvy vo vzťahu
k výške samotného poskytnutého úveru (200,-eur).

27. Dojednanie o výške zmenkového úroku v zmluve o úvere súd považuje za neprijateľné, v rozpore
s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.

28. S poukazom na citovanú právnu úpravu súd žiadosť súdneho exekútora v časti týkajúcom sa
vymoženia zmenkového úroku aj bez návrhu zamietol, keď v tejto časti rozhodcovský rozsudok zaväzuje

povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.