Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 0T/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716891026
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7716891026.12

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, samosudca, v trestnej veci obžalovaného K., dňa 10.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd trestnú vec obžalovaného K. vedenú na Okresnom súde Michalovce
pod sp. zn. 0T/30/2016 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.2.2016 okolo 02.00 hod. po ulici N.u križovatke ulíc N. viedol
osobné motorové vozidlo zn. V., pričom bol na ulici MQ. zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou

k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu, ktorú najmenej štyrikrát maril, pričom bol
vopred riadne poučený o spôsobe používania prístroja a to aj opakovane po prechádzajúcich zmarených
dychových skúškach. Následne sa bezdôvodne odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom krvi
alebo iného biologického materiálu, za účelom zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci
by to pri tomto vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, v dôsledku čoho mu
bolo v ďalšej jazde s motorovým vozidlom zabránené a bol zadržaný policajnou hliadkou Obvodného

oddelenia PZ Strážske, p o s t u p u j e na prejednanie a rozhodnutie Okresnému riaditeľstvu policajného
zboru v Michalovciach, okresnému dopravnému inšpektorátu nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o
skutok, ktorý by mohol a mal iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.2.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na K. pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o tom,
že je nevinný. V rámci svojej výpovede uviedol, že po zastavení vozidla v meste C. hliadkou polície,
bol bez uvedenia dôvodu jeho zastavenia vyzvaný príslušníkom polície Y. k predloženiu dokladov,
čomu vyhovel a následne bol požiadaný o vykonanie dychovej skúšky. Pán Y. ho vyzval, aby vystúpil

z vozidla, kde následne k nemu pristúpil druhý člen hliadky E., ktorý sa správal arogantne a ihneď
po pristúpení k obžalovaného toho obvinil, že je opitý a vyzval ho k podrobenie sa dychovej skúške,
čomu obžalovaný taktiež vyhovel. Počas prípravy prístroja na vykonanie dychovej skúšky ho policajt
E. poučil o vykonaní dychovej skúšky takým spôsobom, že prístroj je potrebné prefúknuť a fúkať čo
možno najdlhšie. Neuvádzal žiaden časový údaj o tom, ako dlho je potrebné do prístroja fúkať. Na
základe tohto poučenia sa obžalovaný podrobil dychovej skúške a fúkol do prístroja, avšak dychová

skúška nebola úspešná, načo ho ihneď E. obvinil z toho, že marí vykonanie dychovej skúšky. Po výmene
náustku sa opätovne obžalovaný podrobil dychovej skúške, kde táto bola opäť neúspešná. Takto sa
podrobil dychovej skúške aj po tretí krát no znova neúspešne. Následne bol E. vyzvaný, aby odišiel
k služobnému vozidlu polície, kde E. vzal do ruky svoj mobilný telefón a celú situáciu si natáčal do
mobilustým,žezáznamneskôrpoužijenamedializáciutohtoprípadu.Navýzvuobžalovanéhoopätovne
odišli k motorovému vozidlu, kde sa obžalovaný opätovne podrobil asi 3 krát dychovej skúške, no ani v

jednom prípade nebola úspešná. Následne bol obžalovaný poučený okrem inej skúške čo neodmietol.
Akým spôsobom bol presne poučený o krvnej skúške obžalovaných uviesť nevedel. Podotkol, že vžiadnom prípade takúto skúšku neodmietol a bol ochotný sa jej podrobiť. Následne obžalovaný nasadol
do služobného vozidla polície v domnení, že bude vykonaná krvná skúška, k čomu však nedošlo. Pri
urgovaní vykonania krvnej skúšky mu policajt E. oznámil, že táto je už bezpredmetná. Od tohto okamihu

obžalovaný stratil akúkoľvek dôveru v postup a konanie pána E. a správal sa pasívne. Z tohto dôvodu
nepodpísal a ani nečítal záznam o objasňovaní priestupku. Na záver dodal, že uvedený deň cestoval
bez raňajok z E. do C. pričom zjedol iba jeden hotdog a vypil kávu a pol litra minerálky. Po príchode
do C. pri degustácii vín vypil asi pol litra vína a to v čase okolo 17.30 h. až 19.00 h., kde počas toho
nič iné nepil ani nejedol.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok N., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že uvedený
deň vykonával nočnú službu s kolegom Y. kde niekedy okolo druhej hodiny ráno zaregistrovali motorové
vozidlo vychádzajúce od S., ktoré smerovalo po Hlavnej ulici smerom k zmrzline a počas jazdy asi 2 krát
prešlo do protismeru. Z tohto dôvodu sa rozhodli, že vozidlo zastavia. Po zastavení vozidla svedok ako
prvý komunikoval s vodičom a tohto vyzval k predloženiu dokladov. Po stiahnutí okienka na uvedenom

vozidle svedok zacítil alkohol, preto rozhodol o vykonaní dychovej skúšky o čom vodiča riadne poučil.
Tento bol poučený o tom, že do prístroja má nepretržite fúkať podobu 10-12 sekúnd pokiaľ neskončí tón,
ktorý prístroj vydáva. Vodič sa skúške podrobil, avšak túto maril, kde nefúkal predpísaným spôsobom
po dobu ako mu bola stanovená. Fúkal krátko, preto bola dychová skúška neúspešná. Takto sa to
opakovalo asi 5-6 krát, no vždy neúspešne. Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný maril dychovú

skúšku, bolo tomuto oznámené, že má možnosť ísť na odber biologického materiálu - krvi a podrobiť
sa krvnej skúške. Na túto výzvu obžalovaný uviedol, že žiadnu krv dávať nebude a na odber nejde.
Následne bol poučený o tom, že bude obmedzený na osobnej slobode a predvedený na obvodné
oddelenie. Keďže obžalovaný odmietol uzamknúť svoje vozidlo, kolega Y. zostal na mieste strážiť
vozidlo a svedok obžalovaného predviedol na obvodné oddelenie. Po odovzdaní osobných vecí a kľúčov

od vozidla bolo vozidlo uzamknuté. Svedok podotkol, že pred prevozom obžalovaného do N.c k ďalším
služobným úkonom, sa tento žiadal na odber krvi, avšak tomuto bolo vysvetlené, že o odbere krvi už
bol poučený a k tomuto vyzvaný na mieste, kde bol kontrolovaný a zastavený hliadkou, zjavne teda
vedel, že po prevezení do Michaloviec, už nebude podrobený odberu krvi. V závere výpovede svedok
uviedol, že kamerový záznam zo služobného motorového vozidla polície vyhotovený nebol nakoľko v

čase vykonávanej kontroly obžalovaného záznam nefungoval z dôvodu slabého signálu internetu, resp.
pre absenciu tohto signálu.
V zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. Zn. XTo/XX/XXXX. zo dňa 19.10.2017 súd znova
vypočul svedka N. najmä ku skutočnosti, prečo nebol obžalovaný preukázateľným spôsobom prevezený
na lekárske vyšetrenie za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi zákonom predpísaným spôsobom.

Svedok k tejto skutočnosti uviedol, že po zmarení dychovej skúšky obžalovaným tomuto sám oznámil,
„že ak bude v tomto konaní pokračovať, pôjde do nemocnice na odber biologického materiálu - krvi“,
čo obžalovaný odmietol so slovami „že on nikam nejde a žiadnu krv dávať nebude“. Keďže podľa
názoru svedka takto krvnú skúšku odmietol, nebol k tejto ani predvedený. Svedok zároveň dodal, že
krvnúskúškužiadnympreukázateľnýmspôsobomnenariaďoval,ibaobžalovanéhoktejtoskúškevyzval.

Zároveň obžalovaného poučil, že náklady súvisiace s uvedenou skúškou si musí hradiť sám. Žiadne
tlačivotýkajúcesatejtoskúškyvšaksvedoknevypisovalakrvnúskúškusámnenariadil.Svedokvzávere
pripustil, že obžalovaný sa žiadal na lekárske vyšetrenie krvi, avšak až po jeho trojhodinovom pobyte
na obvodnom oddelení polície po vykonaní všetkých administratívnych úkonov.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom N. obe konfrontované osoby zotrvali na
svojich výpovediach. Naviac svedok opätovne zdôraznil, že obžalovaný bol na mieste samom poučení
o krvnej skúške s tým, že mu bolo výslovne uvedené „že je možnosť podrobiť sa krvnej skúške“. Dodal,
že krvnú skúšku nariadil sám a to tým spôsobom že obžalovaného poučil o možnosti podrobiť sa tejto
krvnej skúške, avšak žiadne tlačivo nevypisoval, nakoľko toto vypisuje samotný lekár.

Na hlavnom pojednávaní bol taktiež vypočutý svedok Q. ktorý uviedol, že uvedeného dňa bol členom
hliadky spoločne s p. E., kde pri hliadkovej službe okolo 02.00 hod. ráno zaregistrovali neznáme vozidlo,
ktoré vychádzalo od miestneho erotického salónu a odbočilo smerom do centra mesta. Jazde vodiča
vzbudila ich podozrenie, že vodič vozidla môže byť pod vplyvom alkoholu ,nakoľko vozidlo nešlo priamo,

preto svedok, ako aj veliteľ hliadky p. E. rozhodli o tom, že vozidlo zastavia a vykonajú kontrolu. Po
zastavení vozidla pri miestnom kostole bol vodič vyzvaný k predloženiu dokladov a následne po kontrole
dokladov bol vyzvaný na vystúpenie z vozidla a podrobeniu sa dychovej skúške. Vodič výzve vyhovel
z vozidla vystúpil a dychovej skúške sa podrobil. Celkovo boli vykonané asi tri dychové skúšky, resp.pokusy o dychovú skúšku, ktoré však neboli úspešné, keďže vodič napriek tomu, že bol riadne poučený
o spôsobe vykonania dychovej skúšky, kde musí fúkať do prístroja nepretržite 10 až 12 sekúnd, tak
neučinil. Vzhľadom k neúspešnej dychovej skúške bol obžalovaný poučený o tom, že má nárok žiadať sa

na krvnú skúšku, na čo tento odpovedal „že na krvnú skúšku nejde, nakoľko na to nevidí žiaden dôvod“.
Následne bol vodič poučený, že bude prevezený na obvodné oddelenie k realizácii ďalších úkonov v
danej veci, keďže je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky. V závere výpovede svedok dodal, že na obder krvi je možné vyzvať osobu, ktorá má zdravotné
problémy, je astmatikom alebo má problém s dýchaním a nedokáže absolvovať dychovú skúšku. Skúšku

však sám nemôže nariadiť, kde nemôže nikoho nasilu odviezť do nemocnice, aby sa podrobil krvnej
skúške a odovzdal krv. Podotkol, že obžalovaný bol poučený o možnosti laboratórneho vyšetrenia krvi
na prítomnosť alkoholu, nebol na to však vyzvaný. K otázke zabezpečenia transparentného odvozu
obžalovaného na lekárske vyšetrenie svedok dodal, že vodič nebol odvezený na lekárske vyšetrenie
krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, nakoľko po príslušnom poučení o možnosti podrobenia
sa takémuto vyšetreniu, tento takéto vyšetrenie odmietol, kde tomuto bolo dané poučenie o možností

takéhoto vyšetrenia a tomuto poučeniu nevyhovel, resp. odmietol odísť na takéto vyšetrenie, no k
podrobenie sa takémuto vyšetreniu vyzvaný nebol.

V zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/69/2017 zo dňa 19.10.2017 súd vykonal
aj výsluch znalca Z.., pribratého do konania zo strany obhajoby, ktorý uviedol že predmetom jeho

znaleckého posudku bolo vyjadriť sa ku koncentrácii alkoholu v krvi obžalovaného na základe výsledkov
dychových skúšok. Tieto boli celkovo štyri, kde podstatou dychovej skúšky je, zmeranie koncentrácie
alkoholu vo vydychovanom vzduchu, teda nie v krvi. Pri prepočte alkoholu vo vydychovanom vzduchu
na koncentráciu alkoholu v krvi sa vychádza z toho, že medzi koncentráciou vo vydychovanom vzduchu
a krvi je istý pomer, ktorý je vyjadrený tzv. konverzným faktorom. Vynásobením koncentrácie alkoholu vo

vydychovanom vzduchu konverzným faktorom je zistená koncentrácia alkoholu v krvi. Konverzný faktor
sa pohybuje v pomerne širokom rozsahu, kde dokonca u tej istej osoby sa v čase tento konverzný faktor
mení. To znamená, že nie je možné jednoducho urobiť to, že vynásobím koncentráciu vo vydychovanom
vzduchu konštantou a dostanem jednu koncentráciu v krvi. Forenzne správny postup je taký, že treba
zobrať do úvahy celý rozsah týchto konverzných faktorov a výslednú koncentráciu udávať v rozpätí

koncentrácii alkoholu v krvi. Dychová skúška je orientačná a jediný spoľahlivý a nespochybniteľný
spôsob ako zistiť koncentráciu alkoholu v krvi je stanoviť koncentráciu alkoholu krvi priamo vyšetrením
krvi plynovou chromatografiou. K záverom posudku znalec dodal, že dychová skúška, ktorá bola
realizovaná u obžalovaného K. 21.2.2016 v čase 7.30 h. bola s výsledkom 0,24 mg/l, čo po prepočte
zodpovedá rozsahu koncentrácii od 0,17 až do 0,79 g/l etanolu. Aby bolo možné dopracovať sa ku

koncentrácii alkoholu spätne, v čase o 2.05 h, je potrebné zohľadniť rýchlosť odbúravania alkoholu,
ktorá je 0,12 až 0,2 g za hodinu a vynásobiť to časom medzi časom 2.05 h a časom dychovej skúšky,
teda pripočítam k tomu ten príslušný alkohol, ktorý sa mohol za tento čas odbúrať. Týmto spôsobom
je možné zistiť, že minimálna koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného v danom čase bola na úrovni
0,828 g/kg až 1,8736 g/kg, čo je prípustný rozsah koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného. Znalec

doplnil, že pri tomto výpočte nezohľadňoval množstvo vypitého alkoholu udávané priamo obžalovaným,
keďže pre daný výpočet táto skutočnosť nebola relevantná. Vo vzťahu ku konštatovanému rozptylu
koncentrácie etanolu u obžalovaného znalec uviedol, že v danom prípade je podstatný konverzný faktor,
ktorý je pri výpočte použitý, pričom tento sa v odbornej literatúre uvádza od 740 do 3290 s tým, že
pre Slovensko je akceptovaný vo výške 2100. V prípade zohľadnenia na Slovensku akceptovaného

konverzného faktora je možné konštatovať, že zistená hladina alkoholu v dychu 0,24 by zodpovedala
0,504‰ , kde pri spätnom prepočte by hladina etanolu v krvi v čase 2.05 h. zodpovedala hodnote
1,15 ‰. Ak by bola zohľadnená aj odchýlka v meracom prístroji pri nameranej hodnote 0,24 mg/l pri
prepočítaní týmto konverzným faktorom a spätnom prepočte je hladina etanolu v krvi v čase o 2.05
h. na úrovni 1,13‰. Znalec však podotkol, že nie je možné jednoznačne konštatovať, aký konverzný

faktor bol u obžalovaného v kritickom čase, ktorý mohol byť tak nižší ako aj vyšší ako konverzný faktor
použitý pri tomto prepočte. Hranica 2100 je umelo vytvorená hodnota, kde nie je istota, že v danom čase
platila pre aj pre obžalovaného. Na záver znalec upresnil, že pri svojom výpočte uvedenom v znaleckom
posudku pracoval pre objektivitu s konverzným faktorom 740, ako najpriaznivejším pre obžalovaného
a maximálnym konverzným faktorom 3290, ako s najnepriaznivejším pre obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením z listinných dôkazov a to
zápisnice o dychovej skúške s certifikátom, záznamom o skutku, výpisom z evidenčnej karty vodiča,
evidenčnej karty vozidla, lustráciou v evidencii SAK a úradným záznamom hliadky PZ. Zo zápisu odychovej skúške súd zistil, že obžalovaný bol podrobený dychovej skúške dňa 21. 2. 2016 o 7:30
h., resp. 7:46 h. a 8:01 h. kde u tohto boli namerané hodnoty prítomnosti alkoholu v dychu 0,24 mg/
l respektíve 0,23 mg/l a 0,20 mg/l. Zo záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy je zrejmé, že

obžalovaný, ako vodič vozidla V. bol dňa 21.2.2016 zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, kde bol
vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške čomu vyhovel, no dychová skúška napriek opakovanému
poučeniu o spôsobe jej vykonania bola neúspešná. Následne bol obžalovaný o možnosti podrobenia
sa vyšetreniu odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, ktoré
odmietol. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil údaje o vodičskom oprávnení obžalovaného ako aj

záznamy o priestupkoch obžalovaného na úseku dopravy. Z evidenčnej karty vozidla je zrejmé technická
špecifikácia vozidla, ktoré viedol obžalovaný. Lustráciou v evidencii Slovenskej advokátskej komory súd
zistil, že obžalovaný je advokát v spoločnosti Verita s.r.o. Z úradného záznamu hliadky PZ sú zrejmé
skutočnosti z priebehu vykonanej kontroly u obžalovaného ako vodiča, ktoré sú v podstate zhodné s
výpoveďami svedkov E. a Y.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich
vzájomnom súhrne, súd dospel k záveru, že uvedené dôkazy jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázali, aby obžalovaný K. svojím konaním spáchal žalovaný prečin ohrozovania
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Vykonanými dôkazmi podľa názoru súdu bolo preukázané, že dňa 21.2.2016 v čase okolo 02.00 h. bol
obžalovanýzastavenýakontrolovanýhliadkoupolície,kdebolvyzvanýkpodrobeniusadychovejskúške
na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, kde skúške sa opakovane podrobil po poučení o spôsobe
vykonania dychovej skúšky, no táto bola neúspešná z dôvodu nesprávneho použitia meracieho prístroja

obžalovaným - nedostatočný fúkaním do prístroja. Zároveň má súd za preukázané, že po opakovanej
neúspešnej dychovej skúške bol obžalovaný poučený o možnosti podrobiť sa vyšetreniu krvi na zistenie
prítomnosti alkoholu v krvi, čo odmietol.

Súd má za to, že takto preukázané konanie obžalovaného nenapĺňa všetky znaky žalovaného prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. v zmysle ktorého sa tohto
prečinu dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku a odmietne sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne

podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Pre naplnenie všetkých formálnych znakov uvedenej skutkovej podstaty prečinu ohrozovania pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. sa vyžaduje, aby v príčinnej súvislosti s konaním
vodiča dopravného prostriedku spočívajúceho v tom, že sa odmietne podrobiť skúške, či už dychovej,
krvnej alebo inej, na zistenie prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi, hoci by to nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, došlo k trestnoprávne relevantnému následku a to
potenciálnemu ohrozeniu života, zdravia a majetku osôb jazdou vodiča pod vplyvom alkoholu alebo inej

návykovej látky. Odmietnutie podrobeniu sa skúške na alkohol po vedení motorového vozidla totiž samo
o sebe znamená, že vodič, ktorý takto neodôvodnene koná, vedie vozidlo zrejme pod vplyvom alkoholu
či inej návykovej látky.

V danom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný dychovú skúšku neodmietol a tejto sa na základe

výzvy polície podrobil a to opakovane. Zároveň je potrebné konštatovať, že dychovú skúšku obžalovaný
nevykonalvzmyslevýzvyariadnehopoučeniapolicajtaaprístroj,ktorýmbolaskúškavykonávanápoužil
nesprávne v rozpore s uvedeným poučením a do tohto fúkal nedostatočne.

Takéto konanie obžalovaného, však nie je možné považovať za odmietnutie vykonania dychovej skúšky.

Toto konanie je možné považovať iba za marenie jej výkonu, teda takéto konanie samo nestačí pre
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a
kvalifikovať ho ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák..Súd má za to, že ďalší postup policajnej hliadky v zložení IS. v tomto smere nebol správny a v súlade
so zákonom. Ak zasahujúci policajti dospeli k záveru, že obžalovaný marením dychovej skúšky sa tejto
„odmietol“ podrobiť, boli povinný nariadiť vykonanie krvnej skúšky a obžalovaného vyzvať k podrobeniu

sa tejto skúške s náležitým, dôsledným a najmä zákonným poučením o podmienkach takéhoto postupu
a to v súlade s ust. § 5 Zák. č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o
zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, kde okrem iného boli povinný tohto poučiť
o úhrade nákladov takejto skúšky s tým, že ak táto bude negatívna znáša náklady na vykonanie tejto
skúšky žiadateľ t.j. polícia a v prípade pozitívneho výsledku vodič - obžalovaný, ktorý ich musí uhradiť

žiadateľovi o vykonanie skúšky, teda polícii.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že konajúci policajti po zmarenej dychovej skúške nenariadili
vykonanie skúšky vyšetrením krvi. Vo svojich výpovediach obaja zhodne potvrdili, že vodiča -
obžalovaného po opakovanom marení dychovej skúšky iba poučili o možnosti vykonania krvnej skúšky,
čo odmietol s tým, že nevidí dôvod na vykonanie takejto skúšky. Obžalovaný sám nežiadal o vykonanie

tejto skúšky, keďže prístroj na meranie alkoholu pri dychovej skúške prítomnosť alkoholu nenameral.
Následnú žiadosť obžalovaného na vyšetrenie krvi po obmedzení jeho osobnej slobody policajti
neakceptovali. Súd pri tom prihliadol aj na doplnenú výpoveď svedka BM., ktorý síce upresnil, že
obžalovaného poučil o tom, že ak bude dychovú skúšku ďalej mariť pôjde do nemocnice na obder
biologického materiálu, čo mal obžalovaný odmietnuť, kde takéto poučenie nie je možné považovať za

výzvu polície na podrobenie sa nariadenej krvnej skúške. Rovnako z výpovede svedka je zrejmé, že
tento mal poučiť obžalovaného aj o spôsobe úhrady nákladov za takúto skúšku, kde dané poučenie je
zjavne nesprávne a v rozpore so zákonom.

V danom prípade policajti nepostupovali správne, keďže žiaden vodič motorového vozidla nemá

zákonom uloženú povinnosť, žiadať vykonanie krvnej skúšky na prítomnosť alkoholu. Práve naopak, je
právomvodičamotorovéhovozidla,žiadaťvykonaniekrvnejskúškyvprípade,aknesúhlasísvýsledkami
dychovej skúšky, kde je však povinný znášať náklady takejto krvnej skúšky a to aj v prípade, že táto
bude negatívna.

Je teda nutné konštatovať, že zasahujúci policajti po zmarení dychovej skúšky obžalovaným nenariadili
vykonanie krvnej a ani inej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu a riadne preukázateľným spôsobom
nevyzvali obžalovaného k podrobeniu sa takejto skúšky po náležitom zákonnom poučení. Z vykonaných
dôkazov a to ani z výpovedí samotných policajtov nevyplýva, aby rozhodli o vykonaní krvnej skúšky
a vyzvali obžalovaného k podrobeniu sa tejto skúšky. Neexistuje ani žiaden relevantný listinný dôkaz

preukazujúci nariadenie takejto skúšky, resp. samotnú výzvu spolu so zákonným poučením, napr.
vo forme správne vypísanej žiadosti o odber krvi s poučením a pod. Práve naopak svedok Y. sám
opakovane zdôraznil, že krvnú skúšku nenariadil a obžalovaného k nej nevyzval, ale tohto o takejto
možnosti iba poučil.

V tejto súvislosti súd podotýka, že je zásadný rozdiel medzi nariadenou skúškou na lekárske vyšetrenie
krvi k zisteniu prítomnosti alkoholu zo strany polície a medzi žiadosťou vodiča o vykonanie takejto
skúšky. Ako už bolo vyššie uvedené, vodič má právo, no nie však povinnosť, žiadať o vykonanie takejto
skúšky v prípade, ak nesúhlasí s výsledkami dychovej skúšky. Naproti tomu polícia pri neúspešnej
dychovej skúške (marenie skúšky vodičom, technické zlyhanie prístroja na meranie alkoholu a pod.)

môže rozhodnúť o vykonaní takejto skúšky a to v súlade s ust. § 5 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z.z. a
následne vyzvať vodiča po zákonnom poučení k jej podrobeniu sa. Až pri nesúhlase vodiča s touto
skúškou, je možné konanie vodiča považovať za odmietnutie krvnej skúšky, teda lekárskeho vyšetrenia
krvi a kvalifikovať jeho konania ako trestný čin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. V prípade, ak polícia nevyužije
možnosť danú zákonom a nerozhodne o vykonaní krvnej skúšky s následnou výzvou a poučením pre

vodiča k jej podrobeniu sa, dochádza k situácii, kedy absentuje priamy dôkaz o prítomnosti alkoholu v
krvi vodiča pri prípadnom pozitívnom výsledku tejto skúšky, resp. nie je možné z konania vodiča vyvodiť
záver o odmietnutí vykonania takejto skúšky a vyšetrenia.

Pri absencii takýchto dôkazov v danej trestnej veci a s prihliadnutím ku skutočnosti, že obžalovaný bol

vyzvaný k úkonu, ktorému sa nebol povinný podrobiť, teda iba nevyužil ponúknutú možnosť (poučenie
o možnosti vykonania krvnej skúšky) nie je možné konštatovať, že obžalovaný sa odmietol podrobiť
lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi.Iba v prípade, ak by obžalovaného policajti správne a v súlade so vzniknutou situáciou poučili a následne
ho vyzvali k podrobeniu sa vyšetreniu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a obžalovaný by s
odberom krvi nesúhlasil, bolo by možné jeho konanie subsumovať pod pojmový znak „ odmietol“ a

kvalifikovať ako prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Pre úplnosť považuje súd za potrebné uviesť, že v danej veci bol vypočutý aj znalec Z., pribratý do
konania zo strany obhajoby, ktorý v znaleckom posudku vypočítal spätne množstvo alkoholu v krvi
obžalovaného v čase 02.05 h., teda v čase vykonania kontroly obžalovaného zo strany polície, kde

konštatoval zistenú koncentráciu o na úrovni 0,828 g/kg až 1,8736 g/kg, pričom vychádzal z dychových
skúšok vykonaných obžalovaným po jeho zadržaní.

K uvedenému dôkazu a výpovedi znalca súd považuje za potrebné uviesť, že tento je pre posúdenie
trestnej zodpovednosti obžalovaného irelevantný, keďže tento je obžalovaný zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák, ktorého sa dopustí ten, kto

vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo
inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku a odmietne sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,

hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. V danom prípade
pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je podstatné, či páchateľ skutku - teda
obžalovaný preukázateľným spôsobom odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietol
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu a to

bez ohrozenia jeho života. Nie je preto podstatné pre konštatovanie viny obžalovaného pri žalovanom
skutku zisťovať množstvo alkoholu v dychu či krvi, keďže pri uvedenom prečine táto hodnota nie
je rozhodujúca. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti v danom prípade postačuje preukázania
odmietnutie obžalovaným vykonanie vyššie uvedených skúšok a nie je potrebné zisťovanie skutočnej
koncentrácie alkoholu v dychu, či v krvi páchateľa, čo je nevyhnutné iba pri prečine ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že konanie obžalovaného uvedené vo
výrokovej časti obžaloby, spočívajúce v odmietnutí podrobeniu sa lekárskeho vyšetrenia krvi na zistenie
prítomnosti alkoholu v tele za zistených okolností pre absenciu jeho subjektívnej stránky, nie je možné

kvalifikovať ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Z hľadiska
zavinenia obžalovaného vo forme úmyslu totiž nebol preukázaný úmysel vyhnúť sa povinnosti podrobiť
sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi odmietnutím takéhoto úkonu, nakoľko obžalovaný
nebol o tomto úkone náležite poučený a vykonaniu takéhoto úkonu riadne vyzvaný, ale iba poučený o
možnosti takéhoto vyšetrenia.

Zároveň je však súd toho názoru, že konanie obžalovaného spočívajúce v opakovanom nesprávnom
výkone dychovej skúšky a to na základe riadnej výzvy policajta v rozpore s jeho poučením, môže
príslušný správny orgán posúdiť a prejednať ako priestupok, nakoľko v zmysle ust. § 137 ods.2 písm. f/
zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke je každý vodič povinný uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz

policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení.

Z tohto dôvodu preto súd rozhodol o postúpení veci Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v
Michalovciach, Okresnému dopravnému inšpektorátu, ako príslušnému orgánu na jej prejednanie a
rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.