Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210204
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: P.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1,
066 01 Humenné proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s. r. o. v likvidácii, Stakčínska 758/8,
069 01 Snina, IČO: 31722849, za spoločnosť koná likvidátor JUDr. Henrieta Danišová, Janka Alexyho
7, 841 01 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 08. 09. 2017, č. k. 21C/211/2016-48 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca podal dňa 27. 10. 2016 na súd žalobu, ktorou žiadal

určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A. B.. Žalobu odôvodnil
tým, že k žalovaným nehnuteľnostiam žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva, k návrhu
pripojil vyhlásenie vkladateľa zo dňa 13. 02. 2001 a na tomto základe katastrálny úrad vykonal
vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného. Žalobca ako vlastník žalovanej
nehnuteľnosti vkladal do majetku žalovaného s tým, že sa o ich hodnotu zvýši základné imanie
žalovaného v roku 2001 a týmto majetkom žalovaný bude ručiť za úver poskytnutý bankou. Keďže
žalovaný nezúčtoval predmetné nehnuteľnosti do svojho majetku a žiadnym spôsobom sa s týmto

nadobudnutýmmajetkomvroku2001nevysporiadal,nerozhodolozvýšenízákladnéhoimania,lebo mal
vedomosť o tom, že tento majetok žalobca poskytol žalovanému len za účelom ručenia poskytnutého
úveru bankou, žalobca vyzval žalovaného listom z 15. 07. 2009 (č. l. 10), aby mu nehnuteľnosti vrátil,
na čo žalovaný nereagoval. Žalobca žalobu právne odôvodnil podľa § 126 Občianskeho zákonníka s
tým, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníctva, resp. že neprávom zadržuje nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom žaloby a ktoré sú vlastníctvom žalobcu.

3. Z výzvy na vrátenie nehnuteľnosti zo dňa 15. 07. 2009 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného
na vrátenie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A. B. z dôvodu, že od roku 2001 žalovaný
žiadnymspôsobomnezúčtovaltentomajetokdoúčtovníctvaspoločnosti,pretožetentonebolnepeňažný
vklad a tento majetok bol určený len pre účely ručenia na poskytnutý úver od banky. Z vyjadreniažalovaného k žalobe zo dňa 25. 10. 2016, ktoré doložil žalobca spolu so žalobou vyplýva, že žalovaný
potvrdil skutočnosti tvrdené žalobcom, potvrdil, že nebolo rozhodnuté valným zhromaždením o tomto
nepeňažnom vklade, nebolo rozhodnuté o zvýšení základného imania a že žalovaný uznáva vlastnícke

právo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam, a preto navrhuje určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom
žalovaných nehnuteľností.

4. S poukazom na ust. § 132 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. § § 58 ods. 1, § 59
ods. 2, § 60 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. platného v čase vyhlásenia vkladateľa, teda ku dňu

13. 02. 2001, súd uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. A. B.. V konaní bolo preukázané, že žalobca
vložil do majetku žalovaného nepeňažný vklad a na základe jeho návrhu na vklad vlastníckeho práva
z 13. 02. 2001, ktorého prílohou bolo aj vyhlásenie vkladateľa zo dňa 13. 02. 2011 a katastrálny úrad
povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Uvedené vyplýva z LV č. XXX, k. ú. A. B. z
časti B - Vlastníctvo, kde je uvedený titul nadobudnutia nehnuteľnosti - vyhlásenie vkladateľa zo dňa

13. 02. 2001. Keďže žalobca v konaní nepreukázal žiadny iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva
k žalovaným nehnuteľnostiam, a strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, súd rozhodol na
základe skutkového a právneho stavu, ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania a z tohto dôvodu
musel žalobu zamietnuť. Na veci nič nemení ani písomné vyjadrenie žalovaného, že so žalobou v
celom rozsahu súhlasí, nakoľko žalovaný je v likvidácií a na LV č. XXX, k. ú. A. B. v časti C - Ťarchy,

má zapísaných množstvo exekučných konaní, čo súd považuje za snahu strán sporu vylúčiť žalované
nehnuteľnosti z exekúcií.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 a § 262 CSP a úspešnému
žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že v konaní bolo
nepochybne preukázané, že žalovaný bol vyzvaný žalobcom na vrátenie nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. XXX, k. ú. A. B. a napriek týmto skutočnostiam súd dospel k nesprávnemu záveru, že žaloba

je nedôvodná. I. je toho názoru, že súd prvej inštancie mal vec právne odôvodniť ust. § 70 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), z ustanovenia ktorého vyplýva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné
len, ak sa nepreukáže opak. Ďalej uviedol, že vyhlásenie o vklade do majetku spoločnosti žalovaného
podpísal žalobca dňa 13. 02. 2001, teda v období, keď už mal splatený vklad do majetku žalovaného,

pričom nešlo o nepeňažný vklad pred zápisom spoločnosti do obchodného registra, čo je evidentné z
výpisu z obchodného registra žalovaného, ktorý bol zapísaný pod pôvodným obchodným menom X.,
spoločnosť s ručením obmedzeným, O. dňa 05. 03. 1996. Žalobca sa stal spoločníkom tejto spoločnosti
so splateným vkladom vo výške 40 000 Sk dňa 28. 08. 1997, a preto odvolateľ v tejto súvislosti poukázal
na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/125/2003, z ktorého vyplýva, že určenie peňažnej sumy, v akej sa

nepeňažnývkladzapočítavanavkladspoločníka,mázásadnývýznamzhľadiskapostaveniaspoločníka
v spoločnosti; jej určenie, ak je v zjavnom nepomere k skutočnej hodnote vkladaného majetku by mohlo
mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu pre rozpor s dobrými
mravmi. Žalobca dáva do pozornosti, že nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v
akej sa započítava na vklad spoločníka, musia byť uvedené v spoločenskej zmluve, čo v tomto prípade

absentuje. Žalobca je preto toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

Uviedol, že po vstupe spoločnosti do likvidácie, likvidátor v archíve spoločnosti nenašiel žiadne
písomnostitýkajúcesanadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomžaloby,
tiež nenašiel žiadne vyhotovenie spoločenskej zmluvy či dodatku k nej, ktorý by zachytil navýšenie
vkladu žalobcu a navýšenie základného imania spoločnosti v súvislosti s vkladom predmetných
nehnuteľností. Z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalobca sa stal spoločníkom žalovaného

s vkladom 40 000 Sk splatným v celom rozsahu ku dňu 28. 08. 1997. K 25. 11. 2004 prišlo k zvýšeniu
vkladu žalobcu na 100 000 Sk a celého základného imania spoločnosti žalovaného na 400 000 Sk
(pri zvýšení vkladov aj ostatných spoločníkov). Za uvedené obdobie k podpisu Vyhlásenia o vklade
do majetku 13. 02. 2001 neprišlo k zvýšeniu vkladu spoločníka - žalobcu, ani k zvýšeniu základnéhoimania, čo je bezprostredným účinkom vkladu majetku toho-ktorého spoločníka vo všeobecnosti.
História príčin, prečo sa vklad žalobcu nezvýšil, nezmenila sa výška základného imania spoločnosti
žalovaného a tieto sa nepremietli do zmeny spoločenskej zmluvy, likvidátorovi nie je známa. Je

nesporné, že nehnuteľný majetok nemohol mať hodnotu 40 000 Sk, ani 100 000 Sk, takáto hodnota je
nesmierne nízka a nezodpovedá realite ani pred vstupom, ani ku dňu vstupu spoločností žalovaného do
likvidácie. Príčiny sledu udalostí popísaných žalobcom, nezaradenie sporných nehnuteľností do majetku
a účtovníctva žalovaného s vyústením do uznania záväzku konateľom žalovaného, likvidátor nevie
súdu objasniť. Jednoznačne však nehnuteľný majetok je vedený v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaného a likvidátor spoločnosti žalovaného vyhlasuje, že existencia vlastníctva žalovaného k
sporným nehnuteľnostiam zvýši možnosť uspokojenia veriteľov.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej

inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno
uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen

právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

13. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva, že odvolateľ namieta nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal
žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti odvolací
súdpoukazujenaust.§ 132Občianskehozákonníka,vktoromustanovenísúuvedenéjednotlivéprávne

dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva. Výpočet jednotlivých právnych titulov, na základe ktorých sa
nadobúda vlastnícke právo, nie je v ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyčerpávajúci. Možno
uviesť, že vlastníctvo možno nadobudnúť aj priamo zo zákona, a to účinnosťou zákona alebo od dátumuurčeného zákonom. Osobitným spôsobom sa nadobúda vlastnícke právo ku vkladom do základného
imania obchodnej spoločnosti podľa zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník.

14. Niet akýchkoľvek pochybností, že žalobca sa stal spoločníkom žalovaného s vkladom 40 000 Sk
splatným 28. 08. 1997 a s vkladom 120 000 Sk splatným 25. 11. 2004. Tiež je nepochybné, že žalobca
ako spoločník žalovaného vložil do majetku žalovaného nepeňažný vklad - žalované nehnuteľnosti.
Keďže predmetom vkladu boli nehnuteľnosti, žalobca ako spoločník žalovaného vypracoval pre
žalovaného dňa 13. 02. 2001 písomné Vyhlásenie vkladateľa (č. l. 5 spisu). Obsahom Vyhlásenia

vkladateľa zo dňa 13. 02. 2001 bolo prehlásenie žalobcu o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti a o
súhlase s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 zapísaným na LV č. XXX, k.
ú. A. B. na spoločnosť Q. s. p., Q., s. r. o.. Išlo o pozemky a stavby, parc. č. XXX/X o výmere XXXX
m2 - zastavané plochy, par. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy, par. č. XXX o výmere
XXXX m2 - zastavané plochy, par. č. XXX o výmere 329 m2 - zastavané plochy, parc. č. XXX o výmere
XXX m2 - zastavané plochy, parc. č. XXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy, číslo súpisné XXX

na parc. č. XXX/X - dom na pozemku, číslo súpisné XXX na parc. č. XXX - dom na pozemku, číslo
súpisné XXX na parc. č. XXX - dom na pozemku. Odovzdaním Vyhlásenia vkladateľa správcovi vkladu
bol vklad splatený a na tomto základe príslušný katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva pre
žalovaného (rozhodnutie Okresného úradu v F., katastrálny odbor zo dňa 13. 02. 2001, sp. zn. V-XX/
XX). Z uvedeného dôvodu je preto žalovaný vedený ako výlučný vlastník žalovaných nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A. B., ktorá skutočnosť vyplýva aj z časti B výpisu z LV č. XXX, k. ú.
A. B., kde je uvedené vlastníctvo v prospech žalovaného: titul nadobudnutia nehnuteľnosti V-XX/XX,
Vyhlásenie vkladateľa zo dňa 13. 02. 2001.

15. Preto skutočnosť, že žalovaná spoločnosť od roku 2001, kedy došlo ku vkladu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, nezahrnula uvedený majetok do svojho účtovníctva, resp. neurobila zmenu vo svojej
spoločenskej zmluve, nemení nič na tom, že vlastnícke právo ku žalovaným nehnuteľnostiam nadobudol
žalovaný povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe písomného
vyhlásenia vkladateľa z 13. 02. 2001, vklad ktorého bol povolený katastrálnym úradom pod č. V-XX/XX
dňa 14. 02. 2001 (č. l. 5) postupom podľa § § 59 ods. 2, 3, § 60 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. platného

v čase vyhlásenia vkladateľa, t. j. ku dňu 13. 02. 2001.

16. K odvolacej námietke žalobcu, že nepeňažný vklad nebol odovzdaný žalovanému pred zápisom
spoločnosti do obchodného registra (§ 60 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka), čo je evidentné z
výpisu z obchodného registra žalovaného, ktorý bol zapísaný do obchodného registra pod pôvodným

obchodným menom PRAMOS, spoločnosť s ručením obmedzeným O. dňa 05. 03. 1996 a žalobca sa
stal spoločníkom žalovanej spoločnosti so splateným vkladom vo výške 40 000 Sk až dňa 28. 08. 1997,
odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 143 Obchodného zákonníka zvýšenie alebo zníženie
základného imania nepeňažným vkladom je prípustné nielen pred vznikom, ale aj po vzniku spoločnosti,
pričom spoločnosť po svojom vzniku je spôsobilá sama na prevzatie vkladov a tieto sa odovzdávajú

priamo spoločnosti, t. j. konateľovi, pričom platí tu výklad ust. § 59 a § 60 Obchodného zákonníka.

17. Je preto nutné vychádzať zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, že žalobca
v konaní nepreukázal žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam v
zmysle ust. § 132 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu správne postupoval súd prvej inštancie, ak

žalobu zamietol. Z týchto dôvodov súd považuje výklad súdu prvej inštancie za logický a poukazuje na
jeho presvedčivé odôvodnenie v bodoch 8 - 12 odôvodnenia rozsudku.

18. Keďže správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. V konaní úspešnému žalovanému žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli a
neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu, a preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).