Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712205951
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712205951.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky U. právne

zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou, so sídlom Nám. osloboditeľov 25, Michalovce proti
odporcovi X., právne zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Berešom, so sídlom Kukučínova 184/1,
Trebišov, v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, a to bytu O. o výmere 71,84 m2, balkónu
o výmere 2,85 m2, s tým, že ďalej bude členom družstva a teda aj nájomcom bytu navrhovateľka, ktorá
je povinná zabezpečiť odporcovi primeraný náhradný byt.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Vylučuje na samostatné konanie vzájomný návrh odporcu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom konaní bude zároveň rozhodnuté o náhrade trov konania ohľadne
vyporiadania BSM.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 23.4.2012 navrhovateľka žiadala o zrušenie práva
spoločného nájmu k družstevnému bytu s tým, aby sa ona stala členkou družstva a nájomcom
predmetného bytu. Uviedla, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.

k. 14C/158/2010-28, a k uzavretiu dohody o zrušení spoločného nájmu k predmetnému bytu medzi ňou
a odporcom doposiaľ nedošlo.

Zároveň žiadala, aby súd rozhodol o tom, že odporcovi nie je povinná zabezpečiť bytovú náhradu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania sa počas trvania manželstva stali členmi a nájomcami družstevného bytu E., a to
na základe Dohody o užívaní družstevného bytu, zo dňa 15.11.1988. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
14C/158/2010-28, zo dňa 9.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2011, bolo manželstvo
účastníkov rozvedené (uzavreté bolo dňa 10.10.1987). V čase rozvodu boli deti pochádzajúce z
manželstva už plnoleté. Po rozvode účastníkov konania medošlo medzi nimi k dohode o zrušení práva
spoločného nájmu predmetného bytu.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že už pred rozvodom odporca nebýval v predmetnom byte, tvrdila,
že dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť už v roku 2007, odkedy prispieval na byt nepravidelne a od
roku 2009 neprispieva na náklady spojené s užívaním bytu vôbec. Z tohto dôvodu žiadala, aby nebola
povinná zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu. Z jej výpovede bolo zistené, že v byte s ňou naďalejbývajú 2 dospelí synovia, ktorí nie sú zamestnaní, sú evidovaní na úrade práce. Navrhovateľka pracuje
v zahraničí v Rakúsku a sama sa podieľa na náhradách spojených s užívaním bytu. V roku 2009 jej
odporca prispel jednorázovo sumou 20.000,- Sk, pričom navrhovateľka tvrdila, že to nebolo na účely

úrady nájmu. V roku 2009 vznikol dlh na nájomnom za predmetný byt okolo 1.000,00 EUR, nakoľko v
tom čase navrhovateľka nebola zamestnaná a nemala z čoho uhrádzať platby za byt. Následne však
dlh v roku 2010 vyplatila, bez prispenia zo strany odporcu, pričom zaplatila aj penále okolo 200,00 EUR.
Aj z tohto dôvodu žiada, aby súd odporcovi nepriznal právo na bytovú náhradu.

Odporca vypovedal, že z predmetného bytu odišiel v roku 2009, čiže už pred rozvodom manželstva, ale
bolo to z toho dôvodu, že manželstvo s navrhovateľkou bolo v tom čase rozvrátené a on mal vzťah s
terajšou družkou. Keďže sa im narodilo maloleté dieťa a on pracoval v ČR, najprv bývali u rodičov, kde
boli zlé podmienky a neskôr sa presťahovali do podnájmu do bratovho domu, ktorý im umožnil, aby tam
boli v 2 izbách, kde sú doposiaľ. V predmetnom byte nebol od apríla 2009. Odporca poukázal na to, že
nemá inú možnosť bývania, a preto nesúhlasil s tým, aby mu navrhovateľka nebola povinná zabezpečiť

bytovú náhradu po zrušení spoločného nájmu bytu. Od roku 2009 v byte nebýva, zaslal navrhovateľke
vo februári 2009, na jej účet, sumu 10.000,- Sk a potom v marci jej zaslal ďalších 10.000,- Sk. Bolo to
na žiadosť navrhovateľky, ktorá vtedy mala dlh, ako živnostníčka a potrebovala ho splatiť. Uviedol, že
v roku 2009 a 2010 mal aj on finančné problémy, lebo v ČR prišiel o prácu a až v roku 2011 si založil
živnosť. V súčasnosti má príjem okolo 800 - 900,00 EUR mesačne, priateľka je nezamestnaná a stará

sa o ich maloleté dieťa. Potvrdil, že od roku 2010 až doposiaľ neprispel na náklady spojené s bytom,
keďže v ňom nebýva. Žiadal, aby mu v konaní bolo priznané právo na primeraný náhradný byt.

Zo stanoviska OSBD v Michalovciach vyplýva, že dlh na nájomnom za predmetný byt nie je, a že OSBD
navrhuje za výlučného člena a nájomcu bytu toho z účastníkov, ktorému boli zverené maloleté deti do

výchovy po rozvode manželstva.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa ustanovenia § 705 ods.2 Občianského zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o

nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom, právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobúdol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo

rozvedených manželov v družstve. Podľa ods.3 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní o ďalšom
nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety,
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo

len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

V zmysle § 712 ods.2 OZ, náhradným bytom je byt, ktorí svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudský dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 714 OZ, nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je
zabezpečený primeraný náhrady byt.

V tomto konaní mal súd za preukázané, že účastníci sú spoločnými nájomcami družstevného bytu E.
a zároveň sú členmi bytového družstva. Bolo tiež preukázané, že ich manželstvo bolo rozvedené s
právoplatnosťou od 14.7.2011 a doposiaľ sa nedohodli na zrušení spoločného nájmu predmetného bytu
a na tom, kto bude ďalej členom a nájomcom bytu a aká bude bytová náhrada pre účastníka, ktorý

prestane byť členom a nájomcom. Bolo preukázané, že odporca sa z predmetného bytu odsťahoval už
natrvalo od apríla 2009, odkedy neprispieval na náklady spojené s užívaním bytu, pričom býva s družkou
a maloletým dieťaťom v podnájme, v dome svojho brata. Navrhovateľka s dospelými 2 synmi býva v
predmetnom byte a sama uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním. Z uvedeného dôvodu súdzrušil spoločný nájom predmetného bytu a v zmysle § 705 ods. 2 OZ rozhodol aj o tom, že členkou
družstva ostane ďalej navrhovateľka a tiež nájomcom bytu. V zmysle § 714 OZ, súd rozhodol zároveň
o tom, že navrhovateľka je povinná zabezpečiť odporcovi primeraný náhradný byt (§ 712 ods. 2 OZ),

keďže neboli v tomto konaní preukázané také dôvody uvedené v § 112a ods. 8 OZ, pre ktoré by súd
odporcovi právo na primeraný náhradný byt nepriznal.

V priebehu konania podal odporca na súd vzájomný návrh, a to dňa 27.6.2013, v ktorom žiadal, aby súd
v tomto konaní vyporiadal BSM, ktoré majú s navrhovateľkou.

Súd v zmysle § 97 ods. 2 OSP, vylúčil vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie, lebo neboli
podmienený na spojenie veci.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., lebo navrhovateľka v konaní
bola iba čiastočne úspešná. Navrhovateľka totiž žiadala, aby súd odporcovi bytovú náhradu nepriznal,

pričom rozsudkom bolo odporcovi priznané právo na primeraná náhradný byt. Preto súd vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.