Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 2, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/1272/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118326225
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118326225.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
so sídlom Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zast. Advokátska kancelária
KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: K. V.,
nar. XX.XX.XXXX., bytom H. o vymoženie XXX,XX . Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného voči
rozhodnutiu sp. zn. 30Ek/1272/2018 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 11.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2018 domáhal vykonania exekúcie
voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k.
16Cb/250/2016-81 zo dňa 25.08.2017. Od povinného žiadal vymôcť istinu vo výške 540,09 Eur s
príslušenstvom.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.09.2018 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného v časti
vymoženia úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 75,56 Eur od 20.12.2011 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 44,11 Eur od 17.01.2012 zo zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9,32 Eur od 14.02.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 411,10 Eur od 17.04.2012 do zaplatenia. V rozhodnutí uviedol, že exekučným

titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 540,09 EUR s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 75,56 Eur od 20.12.2011, 44,11 Eur od 17.01.2012, 9,32 Eur
od 14.02.2012, 411,10 Eur od 17.04.2012. Exekučný titul v časti vymoženia jednotlivých úrokov z
omeškania považoval za neurčitý, nejasný a materiálne nevykonateľný. S poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, v zmysle ktorého
materiálnavykonateľnosťexekučnéhotitulujepodmienenáajcharakteromakvalitoujehovýroku,pričom

kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo
možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené,
mal za to, že v danom prípade absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu v časti
uloženej povinnosti - úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 75,56 Eur od 20.12.2011, 44,11
Eur od 17.01.2012, 9,32 Eur od 14.02.2012, 411,10 Eur od 17.04.2012, nakoľko z výroku exekučného
titulu nevyplýva, do kedy je povinný zaviazaný na plnenie takto uloženej povinnosti. Takto formulovaný

výrok rozhodnutia je po obsahovej stránke neurčitý a materiálne nevykonateľný. Na základe uvedeného
mal vyšší súdny úradník za preukázané, že exekučný titul v časti povinnosti zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 75,56 Eur od 20.12.2011, 44,11 Eur od 17.01.2012, 9,32 Eur od 14.02.2012,
411,10 Eur od 17.04.2012, nie je materiálne vykonateľný pre svoju neurčitosť a nejednoznačnosť, a
teda v tomto exekučnom konaní nebola splnená podmienka predloženia spôsobilého exekučného titulu
v časti vymáhania uvedených úrokov z omeškania. Preto jeho návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti

podľa 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 13.09.2018.3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený dňa 26.09.2018 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V sťažnosti poukázal na právny názor Okresného

súdu Dunajská Streda uvedený v uznesení, sp. zn. 16C/485/2015 zo dňa 29.06.2016. Podľa uvedeného
„súd nie je pri vydávaní rozsudku viazaný doslovným znením petitu žalobcu, ale môže ho upraviť tak,
aby zodpovedal zákonu (stála judikatúra, porov. napr. rozsudok NS SR 5 Cdo 254/2009, nález ÚS SR
I. ÚS 122/2012, ale aj uzn. Krajského súdu v Trnave 25 Co 357/2014). Žalobca sa domáhal uloženia
úrokov z omeškania žalovanému „do zaplatenia“ jeho dlhu. Taký nárok však nevyplýva zo žiadneho

právneho predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by úroky z omeškania náležali
veriteľovi až do zaplatenia jeho pohľadávky dlžníkom. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka ( keďže v
prerokúvanej veci ide o občianskoprávny vzťah) má veriteľ právo na úroky z omeškania len po dobu
omeškania dlžníka. Koniec omeškania dlžníka však nenastáva len zaplatením dlhu, ale z rôznych iných
dôvodov - okrem iného každým zánikom dlhu inak než zaplatením ( započítanie, splynutie, odpustenie,
dohodou o zmene alebo zrušení záväzku, zánikom dlžníka, ak dlh neprechádza na právneho nástupcu),

ale v zmysle § 523 Obč. zák. napríklad aj vznikom omeškania veriteľa (odmietnutím prijatia ponúknutého
plnenia alebo neposkytnutím spolupôsobenia). Súd si je vedomý, že formulácia „až do zaplatenia“
je vo výrokovej praxi súdov vžitá, to však nič nemení na tom, že takéto určenie úroku z omeškania
nezodpovedázákonu.Naopak,zákonuzodpovedátakýspôsob,žesaohraničílenokamihvznikunároku
na úrok z omeškania a okamih konca tohto nároku sa neurčí. Pre formuláciu výroku je rozhodný stav v

čase vyhlásenia rozsudku. V tom čase však nie je zrejmé, ktorým zo spôsobov zánikov záväzku nárok
na úrok z omeškania zanikne. Zánik nároku je potom možné uplatniť napr. v exekúcii vo forme námietok
alebo návrhu na jej zastavenie z dôvodu, že zaniklo (resp. od určitého momentu zaniklo) právo priznané
exekučným titulom. ...... to však vo výroku rozsudku nie je potrebné uvádzať, pretože to vyplýva zo
zákona a bolo by nezmyselné v rozsudku vymedzovať všetky dôvody, kedy uložená povinnosť zaniká,

stávasanevymáhateľnouapod.“Spoukazomnavyššieuvedenémaltedaoprávnenýzato,žeexekučný
titul netrpí vadou nevykonateľnosti, nakoľko vo výroku rozsudku je určený začiatok plynutia úrokov z
omeškania a berúc do úvahy právny názor Okresného súdu Dunajská Streda nie je nutné do výroku
uvádzať formuláciu „až do zaplatenia“.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v
exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o
sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/Podľa§45ods.1EPexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznávaprávo,zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

9/ Podľa § 53 ods. 1 EP súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody
na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie
na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade

exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

10/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola
podaná včas, ale nie je dôvodná.

11/ Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol
návrh na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia §
202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamietasťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12/ Vyšší súdny úradník sa pri svojom rozhodnutí spravoval závermi vyslovenými v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, v ktorom boli
konkretizované požiadavky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu
oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného

nároku a jeho rozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (rozhodnutie
NS SR, sp. zn. 4Cdo 95/2010).

13/ Úroky z omeškania môže súd (ktorý exekučný titul vydal) vo výroku svojho rozhodnutia priznať tak,
že buď ich výšku presne vyčísli alebo uvedie ich výšku v percentách z istiny a dobu, za ktorú musia byť
v tejto výške zaplatené. V danom prípade úroky z omeškania súd nepriznal v konkrétnej výške, ale ako

9% úrok z omeškania ročne „zo sumy 75,56 Eur od 20.12.2011, 44,11 Eur od 17.01.2012, 9,32 Eur od
14.02.2012, 411,10 Eur od 17.04.2012“. Exekučný titul teda neobsahoval pri percentuálne vyjadrenej
výške úrokov z omeškania žiaden údaj o konci doby, do ktorej má povinný splniť svoju povinnosť
platiť úroky z omeškania, a preto nemôže v tejto časti byť považovaný za materiálne vykonateľný. Pre
naplnenie určitosti takého výroku je potrebné uviesť konkrétny dátum, no ak to nie je možné, postačujúci

je aj údaj, podľa ktorého možno v budúcnosti rozhodný deň spoľahlivo určiť - napríklad „do zaplatenia“.
V prípade, že v rozhodnutí niektorý z uvedených údajov chýba a tento nedostatok nemožno odstrániť
ani vyššie popísaným výkladom, potom uložená povinnosť nie je konkretizovaná dostatočne určito a
také rozhodnutie nemožno vykonať (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.05.2007, sp. zn. 20Cdo
1719/2006).

14/ Na margo rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda (sp. zn. 16C/485/2015 zo dňa 29.06.2016),
na ktoré oprávnený v sťažnosti poukazoval, sudca uvádza, že ide o rozhodnutie prvostupňového
súdu, ktoré sa netýkalo posudzovanej veci a ktoré nereprezentuje ustálenú rozhodovaciu prax súdov
Slovenskej republiky. Odôvodnením takého rozhodnutia nie je exekučný súd viazaný.

15/ Ak i napriek tomu oprávnený prevzal tvrdenia Okresného súdu Dunajská Streda, že zákonu
zodpovedá taký spôsob formulácie výroku týkajúceho sa úroku z omeškania, že sa ohraničí len
okamih vzniku nároku na úrok z omeškania a okamih tohto nároku sa neurčí, a že v čase vyhlásenia
rozsudku nebolo zrejmé, ktorým zo spôsobov zánikov záväzku nárok na úrok z omeškania zanikne,

taký názor pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom neobstojí. Ak aj v
čase vyhlásenia rozsudku nebolo zrejmé, ktorým zo spôsobov záväzok zanikne, neznamená to, že v
rozhodnutí (výroku) nemá byť vôbec určený okamih zániku nároku na úrok z omeškania, a to najmä
s ohľadom na nevyhnutnosť konkretizovania uloženej povinnosti dostatočne určito a s ňou spojenú
realizovateľnosť rozhodnutia. Ak bola pre súd v základnom konaní formulácia „do zaplatenia“ príliš

zužujúca, mohol zvoliť inú, no zároveň presnú a určitú formuláciu napr. „do zániku záväzku“.

16/ Treba tiež dodať, že nie je povinnosťou veriteľa uplatňovať úrok z omeškania v celom rozsahu, v
akom mu podľa hmotného práva prináleží. Preto mohol veriteľ v zmysle dispozičnej zásady v základnom
konaní požadovať úrok z omeškania len do konkrétneho dátumu. I preto z výroku rozsudku Okresného

súdu Dunajská Streda, č.k. 16Cb/250/2016-81 zo dňa 25.08.2017 v časti úrokov z omeškania tak bez
pochybností nemožno určiť či oprávnenému bol nárok priznaný do zaplatenia istiny, tak ako to uvádza
v návrhu na vykonanie exekúcie, alebo mu bol priznaný do konkrétneho dátumu. Ak by exekučný súd
prijal tvrdenie oprávneného, že mu patria úroky z omeškania do zaplatenia, fakticky by dopĺňal exekučný
titul, čo však podľa EP ani CSP nie je oprávnený robiť. Formulácia výroku presným a nepochybným

spôsobom je úlohou súdu v základnom konaní.

17/ Exekučný súd nemohol zvoliť ani opačný postup, že by podľa exekučného titulu prevzal takýto
neúplný výrok, a teda neurčitý nárok oprávneného. Dôsledkom uvedeného, by predmetom exekúcie
bolo príslušenstvo, bez toho, aby bola stanovená jeho výška. Také rozhodnutie však nie je materiálne

vykonateľné a teda exekúciu nemožno bez uvedeného vykonať. Správny bol postup vyššieho súdneho
úradníka, ktorý bez relevantného exekučného titulu nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti
úrokov z omeškania. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, ktoré smeruje k vymoženiu plneniav prospech oprávneného. Má prebiehať plynule a neslúži na naprávanie pochybení, ktoré sa vyskytli
už v základnom konaní.

18/ Preto na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods.
1 CSP zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 30Ek/1272/2018
zo dňa 11.09.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.