Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22Csp/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223692
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116223692.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia, s. r. o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zastúpeného: Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., v konaní o zaplatenie 50 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 50 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05% odo

dňa 02.11.2015 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 17.10.2015 k vzniku právneho vzťahu, na základe
ktorého veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 50,- Eur, o čom žalobca prikladá výpis
z bankového účtu. Predpokladom vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu www.pozickomat.sk, za
účelomzriadeniaužívateľskéhoúčtu,vktoromžalovanýuviedolsvojenezameniteľnéidentifikačnéúdaje
spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poukázať peňažné prostriedky. Nakoľko žalobca nemá k dispozícii

iný dôkaz o ďalších podrobnostiach právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (nezachovala sa
zmluva o poskytnutí úveru ani iná písomná zmluva) žiada, aby súd rozhodol iba na základe vyššie
citovaných žalobcom predložených dôkazov. Žalobca nepožadoval od žalovaného zaplatenie odplaty za
poskytnutiepôžičky,resp.úveru,aniúhraduinýchpoplatkovanákladov. Žalobcamázato,žezvyššie
uvedených dôkazov je však zrejmé, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky poukázal, a to na účet,
na ktorý ich žalovaný žiadal poukázať. Žalobca sa podaným návrhom domáha vrátenia poskytnutých
peňažnýchprostriedkov.Jemožné,žesúdposúdipostaveniežalovanéhoakospotrebiteľa.Vzhľadomna

skutkovýaprávnystavtejtoveci,akoajvzhľadomnato,žežalobcasadomáhavočižalovanémužalobou
iba vrátenia istiny, skutočnosť či je žalovaný v právnom postavení spotrebiteľa alebo nie, nemá žiadny
ďalší vplyv. Je na zvážení súdu, či záväzok žalovaného posúdi ako záväzok titulom zmluvy o pôžičke,
titulom zmluvy o úvere, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo titulom bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný do dnešného dňa nezrealizoval žiadnu úhradu. Žalobca požiadal súd, aby z úradnej moci
preveril meno, priezvisko a bydlisko žalovaného, nakoľko žalobca disponuje iba údajmi, ktoré o sebe
uviedol sám žalovaný a tieto údaje nemusia byť správne alebo presné. Žalobca z dôvodu ochrany

osobných údajov nemá možnosť získať tieto presné údaje s registrov verejnej moci, preto si dovoľujeme
požiadať súd o opravu označenia žalovaného ako je vyššie uvedené.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Výpis z účtu.3. Žaloba bola žalovanému spolu s prílohami a poučením doručená do vlastných rúk dňa 29.10.2016.
Žalobca sa v lehote stanovenej súdom písomne k žalobe nevyjadril.

4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v
súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 22.3.2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 15.03.2017 a súčasne na webovej stránke súdu
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

5.Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompredložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca v žalobe tvrdil ako je to uvedené vyššie, že dňa 17.10.2015 malo dôjsť k vzniku právneho
vzťahu medzi stranami sporu na základe čoho mal žalobca poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky
vo výške 50 Eur.

7. Žalobca doložil výpis z účtu č. 2700334262 vedenom Fio bankou, kde je zvýraznená bezhotovostná
platba vo výške 50 Eur s dátumom transakcie 19.10.2015 na protiúčet č. SK7183600000004205377635/
BREXSKBxxxx, označená VS 2625878.

8. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo

325/2009, zo dňa 30. júna 2010). Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia
predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa,
ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a
dlžníkaouzavretízmluvyopôžičke,aleajpreukázanieprenechaniadruhovourčenýchvecí,tedapeňazí,
veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012).

10. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

11. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé,že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke alebo zmluvu o poskytnutí úveru alebo inú písomnú
zmluvu, a teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav. Na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom taktiež nie je možné verifikovať akému subjektu bola predmetná suma 50 Eur poukázaná na

účet, nakoľko platba je identifikovaná iba variabilným symbolom v tvare čísla. Na základe uvedeného
nie je možné jednoznačne vyvodiť, že predmetná platba bola naozaj poukázaná na účet žalovaného.

15. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných
povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak

ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne
tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe
skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154

CSP.

16. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej

povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného

má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej
pohľadávky.

17. Na základe uvedeného súd nemal preukázané žeby bolo došlo k vzniku právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným a ani že došlo k poukázaniu žalovanej sumy na účet žalovaného, z výpisu účtu

predloženého žalobcom nie je možné zistiť, na základe čoho (dôvod) ani komu bola predmetná suma
poukázaná. Platba vo výpise z účtu je identifikovaná variabilným symbolom v tvare čísla a z uvedeného
nie je možné vyvodiť táto platba bola naozaj poukázaná žalovanému.

18. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie

svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).