Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010928
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010928.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2018
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci odsúdeného

G. C.,

nar. XX.X.XXXX v C., naposledy trvale bytom D., T. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Z.
K. nad E.,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/115/2018 zo dňa 14.8.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/115/2018 zo dňa 14.8.2018 bol odsúdený G. C. podľa
§ 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/18/2017 zo dňa

20.2.2017, právoplatným dňa 20.2.2017. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba
na 2 roky.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry.
Podľa jeho názoru prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného, pretože
jeho resocializačná prognóza nevykazuje splnenie podmienok k jeho podmienečnému prepusteniu

vzhľadom na osobu odsúdeného, jeho podmienky uplatnenia sa na slobode, recidíve a vzhľadom na
hodnotenie odsúdeného, ktorý iba čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. Naviac súd
sa nezaoberal ani možnosťou uloženia probačného dohľadu počas skúšobnej doby, prípadne uloženia
ďalších obmedzení a povinností. Podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za
relatívne dobré správanie vo výkone trestu, bez ohľadu na jeho účel, ale je odôvodnené iba vtedy, ak
je nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko

recidívy. Podľa jeho názoru, u tohto odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti
povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú
splnené zákonné predpoklady. Žiadal preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie..

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu
a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to,

v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia na odsúdeného, ktorým sa
súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia podrobne zaoberal, vyplývajú väčšinou samé
pozitívne závery ohľadne takmer všetkých hodnotiacich kritérií.

Cieľom podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je dovŕšiť jeho nápravu na slobode.
Krajský súd k tomu uvádza, že samotný doterajší výkon trestu odňatia slobody nasvedčuje o tom,

že je plnený jeho účel. V osobe odsúdeného ide o páchateľa, u ktorého je predpoklad, že jeho náprava
bude dovŕšená aj na slobode. Pokiaľ tomu tak nebude a odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby
neosvedčí, nielen že bude musieť zvyšok trestu vykonať, ale v budúcnosti si podstatne sťaží cestu k
obdobnému rozhodnutiu, čoho si bude musieť byť po oboznámení sa s týmto rozhodnutím vedomý.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa a sťažnosť prokurátora nepovažoval za dôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.