Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202318
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316202318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: Ľ. N., A..
XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 486,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 45,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 3.12.2015 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods.2 C.s.p. tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vo veci samej čiastočne vyhovel žalobe podľa ustanovení § 1, § 2, § 9, § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

v platnom znení, § 3, § 39 a 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 zákona č. 250/2007 o
ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého
považoval za preukázané, že sporové strany uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
19.marca2014č.XXXXXXXXX,zktorejvyplýva,žežalobcasazaviazalposkytnúťžalovanejsumu250,-
Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi túto sumu a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom vo výške 242,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 492,- Eur. Celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli uvedené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z

poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 97,88 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške
144,12 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 492,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 24.
marca 2015, teda doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal nastať
dňa 24. marca 2015. Spotrebiteľ zároveň vzal na vedomie, že výška RPMN je 96,8% a výška priemernej
RPMN je 44,79 %. Z Dohody o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 19. marca 2014 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú splátku riadne a včas

v súlade s dohodou. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 492,- Eur v 12
pravidelných mesačných splátkach po 41,- Eur vždy k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom
24. 4. 2014. Žalovaná zobrala na vedomie, že výška RPMN je 304,10% a výška priemernej RPMN je
44,79%. Zmluva obsahuje odkaz na podmienky zmluvy bližšie upravené vo Všeobecných podmienkachposkytnutia spotrebiteľského úveru. Podľa bodu 7 všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli
na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Spotrebiteľ sa

zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10,- Eur do 5 dní od doručenia písomnej
výzvy na úhradu. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázané vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.

Podľa bodu 10 všeobecných podmienok, veriteľ a spotrebiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty
riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy. Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v
konaní pred súdom využiť mediáciu, pričom z písomného vyhlásenia mediátora o skončení mediácie
zo dňa 31. júla 2015, konaného v Bratislave vyplýva, že mediačné konanie, vedené na Mediačnom
centre spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pred mediátorom P.. X. X. bolo ukončené na základe
skutočnosti, že žalovaná na základe výzvy neposkytla súčinnosť, nepotvrdila svoju účasť, nedostavila sa

na výkon mediačnej činnosti v určenom čase, svoju neprítomnosť neospravedlnila dôležitými dôvodmi
a nepožiadala o výkon mediačnej činnosti v iný termín.

3. Súd prvej inštancie považoval na nesporne preukázané poskytnutie spotrebiteľského
úveru, vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, žalovanej vo výške 250,- Eur, ktorý žalovaná

jednotlivými splátkami uhradila žalobcovi v sume 205,- Eur. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj

s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
a posúdiť ju i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Ako takej, za aplikácie noriem spotrebiteľského práva, súd prvej inštancie konštatoval
nedostatky úverovej zmluvy. V zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 96,8% a v dohode o plnení
v splátkach k zmluve o úvere uzatvorenej v ten istý deň, t.j. 19. 3. 2014, je uvedená RPMN 304,10%.
Zmluva o úvere v spojení s dohodou o plnení v splátkach k zmluve o úvere obsahujú rozdielny údaj o
RPMN a nie je zrejmé, ktorý z údajov o RPMN platí, či 96,8% alebo 304,10%. Vzhľadom k rozdielnosti

výšky RPMN konštatoval súd prvej inštancie zmätočnosť v tejto časti a teda jeho neexistenciu v súlade
s ustanovením § 9 ods. 2 písmeno j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže ide o obligatórnu
náležitosť zmluvy, jej absencia má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené

podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
uvedený celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia, z čoho
takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov.
Výška ostatných splátok ani v zmluve uvedená nie je, pričom takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom

príslušnej právnej úpravy. Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že priemerná hodnota RPMN aj
RPMN značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z webovej stránky Národnej banky
Slovenska, pričom v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odplata nesmie podstatne presahovať
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval
dohodnutú odplatu za dohodu v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka za neplatnú, resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Ďalej súd prvej inštancie považuje Všeobecné zmluvné podmienky za akt, ktorý žalovanú nezaväzuje
podľa § 40 ods.1,3 Občianskeho zákonníka, keďže nie sú podpísané. To sa týka bodu 7 resp. 10
Všeobecných podmienok, v zmysle ktorých žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie poplatkov za

upomienky 10,- Eur, zmluvnú pokutu 33,- Eur a trovy mediačného konania 143,63 Eur. Žalobca ani
nepreukázal, že mu vznikli trovy mediačného konania vo výške 143,63 Eur, keďže túto skutočnosť
nedokladuje ani predloženie písomného vyhlásenia mediátora o ukončení mediácie. Preto súd prvej
inštancie žalobcu v časti poplatkov za upomienky 10,- Eur, zmluvnej pokuty 33,- Eur a trov mediačnéhokonania 143,63 Eur zamietol. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že celá zmluva o úvere ako
aj zmluvné dojednania sú na žalobcom predpísaných a predpripravených formulároch - tlačivách, ktoré
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov,

resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa.
Zmluvné dojednania s drobnými písmenkami pritom ani nie sú podpísané účastníkmi, hoci napríklad na
dojednanie o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma a dohoda oboch strán. Žalobcovi nie je možné
priznaťplneniezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Žalovanátakmážalobcovivrátiťlensumureálne
čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 45,-

Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

6. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 45,- Eur a preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti jeho výroku o zamietnutí žaloby prevyšujúcej priznanú
istinu 45,- Eur s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca elektronickým podaním zo
dňa13.mája2017,ktorýmpožiadalozrušenienapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieavráteniemu
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. o vydanie rozsudku v znení žaloby žalobcu. Odvolateľ

namietal dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p..

8. V odôvodnení odvolania žalobca poukázal na okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu
medzi sporovými stranami s tým, že žalovaná neplatila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho sa
dostala do omeškania, čím došlo k rozšíreniu jej záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy. Podľa odvolateľa

je výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov jasne uvedené priamo na prednej
strane zmluvy a dohody o plnení v splátkach, nemožno preto hovoriť o absencii akejkoľvek náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška RPMN je uvedená aj v dokumente Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo
potvrdil svojim vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve. Žalobca poskytol

žalovanej pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie.
Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie

výšky odplaty sa nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí
vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaná uzatvorila zmluvu so žalobcom slobodne, vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojim podpisom.
Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá
sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať

za neprijateľnú podmienku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Hlavným predmetom Zmluvy je
odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny
plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov.
Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až
do doby, kedy mu budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Úrok ako aj jeho zabezpečenie

považuje žalobca za primerané a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným
spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými
nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. V prípade, že žalovaná
po podpise zmluvy nadobudla dojem, že podpísala pre ňu subjektívne nevýhodnú zmluvu, mala právo
odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14. kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy.

Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako dlžník súhlasila s obsahom
Zmluvy, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s dohodou o splátkach. Pokiaľ ide o výšku
príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským
úverom / zmluvou o úvere, tie sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne napísanéa uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Pri
podpisovaní zmluvy o úvere mal okamžite vedomosť o tom, aká je cena úveru. Slovenská právna úprava
v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne

spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za
vedenie účtu atď.. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Možno vychádzať iba z

ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V závere odvolateľ poukázal na záver
rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať

od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov
potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám,
ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. V prípade týchto
peňažných prostriedkov je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky
klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je vzhľadom

na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské
riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre
zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je podľa odvolateľa nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere
v určitom období, odvolávajúc sa na Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. XX I. XX/XXXX

publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459.
Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 z.č.
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovania § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody konštatuje, že súd prvej inštancie v spore v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd plne odkazuje na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a

nasl.. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 19.3.2014
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou takou je. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom
výkonu jej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu, ktorý je základom pre uplatnený nárok žalobca ani nespochybňuje. Predmetná vec sa týka

záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodunechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovanej, vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske
právo.

13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

14.SúdprvejinštanciesprávnepoukázalnarozpornosťúdajovRPMNvzmysle§9ods.2j/z.č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedenie tejto
náležitosti v zmluve Zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm. b/ cit. zákona) a to i v prípade jeho nejednoznačného uvedenia. Záver
súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti
zmluvy bol správny. Neplatnými sú i zmluvné podmienky, upravené odkazom na všeobecné obchodné

podmienky, ktoré nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch minimálne svojou formou bez
náležitého preukázania uzrozumeného súhlasu spotrebiteľa jeho vlastnoručným podpisom.

15. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne v celom odvolaním
napadnutom rozsahu, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, vrátane jeho odôvodnenia, na

ktoré odvolací súd plne odkazuje a preto potvrdzuje postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Výrok rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu v časti vyhovel, odvolacím súdom pre absenciu odvolania
preskúmavaný nebol a nadobudol tak právoplatnosť.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti neúspešnému žalobcovi. Výšku priznaného nároku na náhradu trov určí postupom podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).