Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217820
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313217820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1. E. F., V.. A., J.. XXXX, G. Z. Č.. XX, 2. I.
O.,V..H.,J..XX.XX.XXXX,G.L.E.XX,3.I.H.,V..A.,J..XX.XX.XXXX,G.H.XX,J.S.J.I.,4.O.E.,V..A.,
J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, AK Strojárska 3998,
Snina, proti žalovanej: D. Y., V.. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č.. XXX, zast. Mgr. Radovanom Muzikom,
advokátom, AK Mierová 4, 066 01 Humenné, o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva po neb. Z.
A., zomr. XX.XX.XXXX a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 18.10.2017 č.k. 12C/295/2013 -181 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %,
ktorých výška bude uvedená v osobitnom rozhodnutí súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Teraz už nebohý pôvodný žalobca v 1.rade Z. A. a pani I. O., rod. H. (žalobkyňa v 2.rade), v roku
1972 kúpili pozemok na výstavbu rodinného domu a ten aj postavili. Časť z takto kúpeného pozemku, v
časti záhrady za domom, si osvedčila matka žalovanej dňa 7.2.1997 podľa teraz už zrušeného inštitútu
osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. a vzápätí v ten istý deň 7.2.1997 darovala na svoju dcéru

pani D. Y., rod. E. (ďalej aj ,,žalovaná“). Táto časť pozemku je predmetom sporu.

2. Dôvodom, pre ktorý sa matka žalovanej rozhodla osvedčiť časť doslova rodinného areálu susedov
A. spočíva v tom, že mala existovať dohoda, podľa ktorej matka žalovanej ,,pustila za domom po
celej dĺžke„ Z. A. časť zo svojho pozemku a za to jej mal byť ako odplata prevedený sporný pozemok.

3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel s odôvodnením nepreukázania tvrdenej dohody medzi matkou

žalovanej a Z. A.. Určil, že
pozemok KNC č. XXX/X - orná pôda o výmere 162 m2, kat. územie Z., zapísané na LV č. XXXX,
vedenej Okresným úradom E., katastrálnym odborom, obec Z., okres E., patrí v podiele 1 do výlučného
vlastníctva žalobkyne v 2. rade a v podiele 1 patrí do dedičstva po neb. Z. A., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX.

4. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil cit.,, 1. Právny predchodca žalobcov v 1., 3., 4. rade a

žalobkyňa v 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2013 domáhali určenia vlastníckeho práva k
parcele KNC XXX/X orná pôda o výmere 162m2 kat. územie Z., a to každý z nich v podiele 1.

2. Počas konania žalobca v 1. rade Z. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel.3. Uznesením č. k. 12C/295/2013-101 zo dňa 30.6.2015 súd na základe návrhu žalobkyne v 2. rade
pripustil zmenu žalobného návrhu a to tak, že podiel z parcely KNC XXX/X v kat. úz. Z. vo výške 1

patrí do vlastníctva žalobkyne v 2. rade a podiel vo výške 1 patrí do dedičstva po nebohom Z. A., teda
pôvodnom žalobcovi v 1. rade.

4. Rozsudkom č.k. 12C/295/2013-113 zo dňa 7.10.2015 súd v danej veci žalobu zamietol. Na základe
odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12Co/236/2015-128 zo dňa 27.4.2016 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Po vrátení veci súd uznesením č.k. 12C/295/2013-139 zo dňa 10.5.2017 rozhodol o pokračovaní v
konaní s právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi v 1. rade, a to E. F. ako žalobkyňou v 1. rade, I.
H. ako žalobkyňou v 3. rade a O. E. ako žalobkyňou v 4. rade.

6. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a obhliadkou na mieste samom súd zistil tento skutkový stav:

7. Z prednesu zástupcu žalobcov a z obsahu žaloby vyplýva, že pôvodný žalobca v 1. rade nebohý Z. A.
a žalobkyňa v 2. rade ako kupujúci dňa XX.X.XXXX nadobudli do svojho vlastníctva parcelu EN XXX -

záhradu o výmere 295 m2 a EN XXX - roľu o výmere 252 m2 od predávajúcich M. K. a S. U.. Na základe
tejto zmluvy, ktorá bola registrovaná na štátnom notárstve v E. pod č. V bolo vlastnícke právo žalobcov
zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX. Od uzavretia kúpnej zmluvy žalobcovia sa
ujali držby týchto nehnuteľností a užívali ich ako vlastné. Na tejto nehnuteľnosti si žalobcovia postavili aj
rodinnýdomstým,žetomutosvedčíajvydaniestavebnéhopovoleniaMestskýmnárodnýmvýboromE.v

roku1972.NeskôrdošlokprečíslovaniuparcielXXXaXXXvdôsledkunovéhomapovaniaatietoparcely
dostali čísla XXX a XXX s tým, že žalobcovia boli zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie
Z. ako vlastníci pozemku CKN XXX a CKN XXX. Žalobcovia poukazovali, že užívali tieto pozemky a
brali z nich aj úžitky s tým, že parcela XXX bola vedená ako orná pôda o výmere 472 m2. V súčasnej
dobe došlo k rozdeleniu parcely XXX na parcelu XXX/X, ktorá je vedená vo vlastníctve žalobcov a

parcelu XXX/X, ktorá je zapísaná vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXXX. Žalovaná mala nadobudnúť
svoje vlastníctvo k tejto parcele od svojej matky S. E. s tým, že matka žalovanej S. E. mala nadobudnúť
vlastníckej právo k parcele XXX/X na základe notárskej zápisnice Z.. I. O. č. N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa
7.2.1997. Žalobcovia v žalobe poukazovali na to, že sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele
XXX/X, ktorá bola odčlenená z ich parcely XXX a ktorú podľa žalobcov si neoprávnene dala osvedčiť

matka žalovanej S. E., ktorá nesplnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

8. Keďže počas konania zomrel pôvodný žalobca v 1. rade Z. A., žalobcovia požiadali o zmenu žaloby a
to tak, že sa domáhali určenia, že polovica parcely XXX/X patrí do dedičstva po nebohom Z. A. a druhá
polovica bola predmetom určenia vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v 2. rade.

9. Zástupca žalovanej počas konania žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval na skutočnosť, že
žalovaná nadobudla vlastnícke právo pozemku XXX/X na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa
7.2.1997 od svojej matky S. E., ktorá mala nadobudnúť vlastnícke právo k tejto parcele na základe
notárskej zápisnice Z.. I. O. č. N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 7.2.1997. Zástupca žalovanej

poukazoval na to, že uplynutím 10-ročnej lehoty od vydania notárskej zápisnice teda od 7.2.2007 už
nemožno skúmať okolnosti, za ktorých bolo vydané osvedčenie o vydržaní a tvrdil teda, že uplynutím
tejto 10-ročnej lehoty, v ktorej nikto nespochybnil vlastnícke právo právnej predchodkyne žalovanej napr.
podaním žaloby na súd, sa žalovaná stala vlastníčkou parcely XXX/X.

10. Z výsluchu pôvodného žalobcu v 1. rade Z. A. vyplýva, že žalovaná a jej rodina, ktorá si zobrala časť
z pozemku XXX nikdy predtým tento pozemok neužívala s tým, že keď zistil, že chceli prehradiť jeho
pozemok XXX tak sa pýtal, že prečo to robia a oni mu mali povedať na to, že si tam chcú postaviť plot.
Pôvodná parcela XXXX bola vo vlastníctve pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, ktorí
tento pozemok užívali, hospodárili na ňom, mali posadené aj ovocné stromy a tento pozemok bol za ich

rodinným domom a bol ohradený zo všetkých strán.

11. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplýva, že počas manželstva s pôvodným žalobcom v 1. rade
kúpili v roku 1972 pozemok od M. K. a S. U. v Z. s tým, že tento pozemok kupovali z dôvodu, že sichceli postaviť rodinný dom a kúpili teda pozemok a následne boli zapísaní ako vlastníci a požiadali
aj o vydanie stavebného povolenia, ktoré im bolo riadne vydané. Potom si postavili so žalobcom v 1.
rade rodinný dom, v ktorom bývali. Išlo o pozemky XXX a XXX. Žalobkyňa v 2. rade žila v Z. až do roku

1992, kedy bolo ich manželstvo s pôvodným žalobcom v 1. rade rozvedené a vtedy po rozvode opustila
spoločnú domácnosť a v rodinnom dome ostal bývať pôvodný žalobca v 1. rade. Žalovaná resp. ani jej
matka nikdy neužívala pozemok, ktorý bol predmetom sporu.

12. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že žalovaná mala nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, ktorý

bol predmetom sporu na základe darovacej zmluvy od svojej matky S. E. s tým, že žalovaná tvrdila,
že v podstate išlo o dohodu medzi jej matkou a pôvodným žalobcom v 1. rade, v zmysle ktorej mala
matka žalovanej umožniť žalobcovi užívanie pozemku za jeho domom po dĺžke v rozsahu asi o 1 meter,
pričom išlo o 1 m, ktorý mal zasahovať po dĺžke do parcely S. E.. Podľa dohody si mala potom žalovaná
v predeliť parcelu XXX betónovým oplotením a dala si takto odčleniť parcelu XXX/X. Žalovaná tvrdila,
že táto dohoda bola iba ústna a nepodarilo sa ju ničím preukázať.

13. V súvislosti s tvrdením žalovanej žalobcovia popreli akúkoľvek dohodu a poukazovali aj na ohliadke
na mieste samom na ohradenie pôvodného pozemku XXX, ktoré bolo vykonané už v minulosti nebohým
Z. A. a ktoré narušila žalovaná tým, že si odčlenila časť z parcely XXX a geometrickým plánom bola
vytvorená v zadnej časti parcele XXX/X.

14. Svedkovia M. A., S. A. a M. A., rod. A. potvrdili skutočnosť, že sú súrodencami nebohého Z. A. a
potvrdili, že tento si kúpil spoločne so svojou manželkou žalobkyňou v 2. rade pozemok XXX a XXX a
na pozemku XXX si postavili aj rodinný dom a pozemok XXX za rodinným domom užívali v celosti a
tento mali aj oplotený zo všetkých strán. Svedkovia potvrdili, že betónové oplotenie, ktorým si žalovaná

dala odčleniť pozemok XXX/X tam nikdy nebolo a parcela XXX bola v celosti a užíval ju Z. A. so
svojou manželkou. Svedkovia taktiež potvrdili, že ich brat Z. A. neužíval tú časť parcely, ktorá mala byť
vo vlastníctve žalovanej a ktorá mala byť podľa žalovanej údajne predmetom dohody o zámene teda
približne 1 m pozdĺž za rodinným domom, čomu nasvedčuje aj pôvodné pletivo, ktoré tam stojí dodnes.

15. Svedkyne Y. H. a E. H. potvrdili skutočnosť, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade
užívali pozemok za svojim rodinným domom a tento bol oplotený zo všetkých strán.

16. Z obsahu notárskej zápisnice č. Nz XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, vyplýva, že predmetnou notárskou
zápisnicou bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcimi M. K. a S. U. a kupujúcimi Z. A. a I. A.,

na základe ktorej kupujúci nadobudli vlastnícke právo k parcele EN XXX o výmere 295 m2 a EN XXX
o výmere 252 m2.

17. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX v kat. úz. Z. (čl. 12) vyplýva, že na tomto liste vlastníctva boli vedení
ako vlastníci Z. A. a manželka I., rod. H. s tým, že boli vedení ako vlastníci parciel XXX - zastavaná

plocha o výmere 75 m2 a parcely XXX - orná pôda o výmere 1126 m2.

18. Z obsahu listu žalobcu Z. A. a I. A. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 19 spisu) vyplýva, že predmetným listom
žalobcovia požadovali vyňatie z pôvodného fondu na výstavbu rodinného domu v Z. parcelu č. XXX -
záhrada o výmere 295 m2 a parcelu č. XXX - roľa o výmere 252 m2.

19. Z obsahu rozhodnutie MsNV E., odbor výstavby zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetným
rozhodnutím bolo vydané stavebné povolenie pre žalobcu Z. A. a jeho manželku I. A. na výstavbu
rodinného domu na pozemku parcelné č. XXX, XXX, kat. územie Z..

20. Z obsahu notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/XX napísanej J. úradom Z.. I. O. (čl. 23) dňa 7.2.1997
vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou si dala S. E. osvedčiť vlastnícke právo vydržaním k
parcele KNC XXX/X - orná pôda o výmere 162 m2.

21. Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX kat. územie Z. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je

zapísaná parcela CKN XXX/X - orná pôda o výmere 162 m2 a vlastníčkou je vedená žalovaná v celosti
s tým, že titulom nadobudnutia je darovacia zmluva N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 7.2.1997.

22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.23. Podľa § 80 písm. c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Táto žaloba bola podaná v čase účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. v znení noviel a preto súd skúmal
naliehavý právny záujem žalobcov v zmysle § 80 písm.c, O.s.p..

24. Podľa názoru súdu žalobcovia v 1., 3. a 4. rade preukázali naliehavý právny záujem na podaní
tejto žaloby o určenie nehnuteľnosti patriacej do dedičstva po ich právnom predchodcovi neb. Z. A., a

to z dôvodu, že v prípade úspechu v tomto konaní sa zmení právne postavenie žalobcov vo vzťahu
k parcele XXX/X, ktorá bola predmetom sporu. Taktiež aj žalobkyňa v 2. rade podľa názoru súdu má
naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože osvedčením zo strany žalovanej došlo k zmene
právneho postavenia žalobkyne a úspechom v konaní sa toto zmení.

25. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že polovica z parcely XXX/X, kat. územie Z.

patrí do dedičstva po nebohom Z. A. a druhá polovica je vlastníctvom žalobkyne v 2. rade. Tak ako to
vyplynulo z dokazovania bolo preukázané, že v súčasnej dobe je zapísaná ako vlastníčka tejto parcely
na LV č. XXXX, kat. územie Z. žalovaná, ktorá mala nadobudnúť vlastnícke právo k tejto parcele na
základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 7.2.1997 od svojej matky S. E. s tým, že v ten istý deň, teda
7.2.1997 si S. E. dala osvedčiť vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním notárskou zápisnicou

N XX/XX, Nz XX/XX v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. Na základe týchto skutočnosti bola teda žalovaná
zapísaná ako vlastníčka parcely XXX/X.

26. V konaní je ďalej nespornou skutočnosťou, že parcela XXX/X bola odčlenená z parcely XXX, ktorú
nadobudli nebohý Z. A. so svojou manželku na základe kúpnej zmluvy v roku 1972, keď ju kúpili od M.

K. a S. U. s tým, že túto parcelu XXX užívali ako záhradu za vlastným rodinným domom. Táto parcela
bola riadne oplotená zo všetkých štyroch strán a niet pochybností o tom, že nebohý Z. A. so svojou
manželkou, teda žalobkyňou v 2. rade ju riadne užívali.

27. V konaní je ďalej nesporné, že žalovaná si dala odčleniť z parcely XXX geometrickým plánom

parcelu XXX/X a to tým spôsobom, že došlo k odčleneniu, teda rozdelení parcely XXX na parcelu XXX/
X, ktorá ostala vo vlastníctve žalobcov a XXX/X, ktorú si dala osvedčiť matka žalovanej vydržaním v
zmysle zákona č. 293/1992 Zb. notárskou zápisnicou dňa 7.2.1997. Žalovaná ako dôvod osvedčenia
poukazovala na dohodu medzi žalobcom Z. A. a jej matkou o zámene, avšak túto dohodu nevedela
ničím preukázať.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení do 30.11.2000 na základe osvedčenia notára
vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka
nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

29. Podľa §2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení do 30.11.2000 ak do 10 rokov odo dňa
zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových
úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k
nehnuteľnosti takto zapísaných iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti
na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu,

než ktorá je uvedená v osvedčení.

30. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. v znení do 30.11.2000 po dobu uvedenú v odseku 2 má
osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností postavenie oprávneného držiteľa.

31. Podľa názoru súdu ust. § 2 ods.2 zákona č. 292/1992 Zb. bolo vo vzťahu k § 134 Občianskeho
zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava podľa § 134
OZ.

32. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísané v katastri nehnuteľností za vlastníka za základe
notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho a toto vyplývalo zo zákona ako právny účinok
zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností.33. Podľa §134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

34. Podmienkou vydržania bol spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a nepretržité trvanie
oprávnenej držby po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

35. V danej veci je nespornou skutočnosťou, že nemohlo dôjsť k naplneniu podmienky oprávnenej

držbyzaručenejzákonomč.293/1992účinnéhodo30.11.2000,pretoženovelouzákonač.393/2000Z.z.
boli s účinnosťou od 1.12.2000 zo zákona č. 293/1992 Zb. vypustené ust. § 2 až § 9. Právne postavenie
osôb zapísaných v katastri za vlastníkov nebolo novelou výslovne riešené. Žalovaná sa preto nemohla
považovať za oprávnenú držiteľku v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. a z tohto dôvodu, keďže neuplynula
10-ročná lehota od vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva od 7.2.1997 do dňa 30.11.2000
žalovaná resp. jej matka sa nemohla stať oprávnenou držiteľkou.

36. Z tohto dôvodu súd skúmal podmienky vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka uvedené v ust.
§ 134 a mal za to, že žalovaná teda neplnila podmienky vydržania stanovené Občianskym zákonníkom.
Žalovaná totiž nepreukázala oprávnenosť držby podľa § 134 OZ. Z obsahu Notárskej zápisnice, ktorou si
dala matka žalovanej osvedčiť svoje vlastnícke právo vyplýva, že matka žalovanej mala užívať parcelu,

ktorá bola predmetom konania, čo však nebolo pravdou a naopak bolo preukázané, že pôvodnú parcelu
XXX užíval neb. Z. A. a jeho manželka ako záhradu za svojim rodinným domom a táto nebola nikdy
predelená tak ako je to v súčasnej dobe.

37. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

5. Žalovaná v odvolaní v podstate zotrvala na názore, že síce desaťročná doba predpokladaná
zákonom č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (ďalej len ,,zákon
č.293/1992 Zb.“) síce z dôvodu zrušenia inštitútu osvedčenia od 1.12.2000 neuplynula, no splnila
štandardné podmienky vydržania na základe oprávnenej držby založenej zápisom jej osoby za

vlastníčku v katastri nehnuteľností. Navrhla zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok je
vecne správny.

7. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré
poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa (§ 387 ods.2Csp). Inštitút osvedčení podľa zákona č.
293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa v legislatíve neosvedčil a
zákonodarca ho s účinnosťou od 1.12.2000 zrušil. Postačovali v podstate dvaja svedkovia, potvrdenie
obce a uplynutie desaťročnej doby na to, aby sa v katastri zmenil zápis údaja o vlastníkovi pozemku.

Práve na základe takéhoto osvedčenia bola matka žalovanej zapísaná za vlastníčku spornej časti
záhrady priľahlej k domu žalobcov.

8. Je evidentné, že neuplynula desaťročná doba predpokladaná zákonom č. 293/1992Zb, a
preto aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčením podľa citovaného zákona zo strany žalovanej

nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva (osvedčenie 1997, inštitút osvedčenia zrušený od
1.12.2000 ). Správne sa súd prvej inštancie zaoberal, či z iného právneho dôvodu, vrátane vydržania,
nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Zdá sa, že ak existovala dohoda o zámene, išlo
len o vyhlásenie tzv. ,,na dobre slovo“, pretože sa žiadna listina v súdnom konaní nepreukázala. Ak
je ale tomu tak, potom niet dostatok dôvodov pre záver o dobromyseľnosti na strane žalovanej a jej

predchodkyne, pretože pri priemernej obozretnosti mohla dobre vedieť, že na prevody nehnuteľností je
treba zachovať písomnú formu (porov. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/490/2001 zo dňa 10.10.2002) a
že na základe ústnej zámennej zmluvy nemôže byť vec, ktorá má povahu nehnuteľnosti platne kúpená
či zamenená (§ 46 ods.1 OZ). Uvedený predpoklad oprávnenej držby musí trvať po celú vydržaciu dobu
a nielen na začiatku držby, či po nejaký čas. Nič na veci nemení ani fakt, že takáto osoba bola zapísaná

na list vlastníctva za vlastníka, pretože kataster nie je založený na materiálnej publicite a údaje okrem
iného aj o vlastníctve sú zmeniteľné preukázaním opaku (§70 Katastrálneho zákona).9. Žalovaná ako nástupkyňa po matke preto nesplnila podmienky oprávnenej držby na účely vydržania,
a preto správne súd prvého stupňa deklaroval vlastnícke právo žalujúcej strane , keďže je založené na
nespochybnenej kúpnej zmluve z roku 1972.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§387 ods.1 Csp).

11.Vzhľadom na úspech žalobcov sa im priznala náhrada trov odvolacieho konania, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 262 ods. 2, §396 ods.1 Csp).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).