Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200519
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817200519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s.,
Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.,
Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: W. T., O.. XX. XX. XXXX, V. U.
XXX/XX, X., Š. D. F. E., o zaplatenie 559,12 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4Csp/28/2017-88 zo dňa 13. 04. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.:

„Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a“.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje obligatórne
zákonné náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), zároveň neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ďalší povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to priemernú hodnotu RPMN, pričom aj keď je v zmluve uvedené, že
aktuálna priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty je 0 %, tento údaj je absurdný. Súd prvej

inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods.
1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Za stavu, ak
žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 3 247,99 Eur, reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 2 702,11 Eur, a teda žalovaná uhradila žalobcovi nad rámec tohto čerpania.

3. Súd prvej inštancie preto uplatnený nárok žalobcu vo výške 559,12 Eur s prísl. považoval za
nedôvodný, a preto žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v danom prípade
sa jedná o revolvingový úver a v priebehu celého trvania úveru nestále sa menia tieto údaje. Poukázalna to, že sankcia prezentovaná konajúcim súdom má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Táto predstavuje zásah do prejavenej vôle zmluvných strán, a to napriek
tomu, že žalobca sa žiadnym spôsobom neobohatil na úkor žalovaného spotrebiteľa. Bola to pritom

žalovaná, ktorá sa rozhodla pre spotrebiteľský úver formou kreditnej karty. Ďalej v odvolaní poukázal na
to, že žalovaná so žalobou súhlasila, pričom požiadala o možnosť plnenia v splátkach. Má za to, že súd
prvej inštancie bol povinný sa s uvedeným tvrdením žalovanej vysporiadať, čo však nevykonal.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov pre absenciu priemernej hodnoty RPMN, pričom v zmluve je uvedené, že
aktuálna priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty je 0 % (§ 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ). K údaju
o RPMN odvolací súd aj napriek skutočnosti, že odvolateľ v odvolaní nenamietal túto okolnosť uvádza,

že RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len
uvedenie jeho výšky. Klauzula obsahujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny, ale aj úrokov a
poplatkov má význam, aby bol jasný údaj, z čoho splátka pozostáva, či splátka obsahuje aj poplatky, či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, či ide o amortizované splácanie alebo bez
amortizácie alebo údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorej len poplatky (pri niektorých
typoch úveru sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej splátke
istina a pod.). Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že
spotrebiteľ má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto

sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie
je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o
celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky,
ak by nedošlo k naplneniu zmluvných informácií o splátkach úveru (cieľ podľa čl. II, bod 2, Smernice
2008/48/ES).

10. Aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere
neznamená, že nie je možné pri zmluve, ktorá obsahuje len úverový rámec a mesačné splátky
poskytovateľom peňažnej služby vymedziť povinnosť dlžníka v danom prípade žalovanej tak, aby bolo
možné zo strany dlžníka vedieť už pri podpise zmluvy, na aké nároky, okrem vrátenia istiny, ktorú od

žalobcu vyčerpe má poskytovať služby právo. Okrem vymedzenia úverového rámca a splátok nemožno
súhlasiť s argumentmi žalobcu, že z dôvodu nepredvídateľnosti, dokedy táto zmluva a podmienky v nej
uvedené budú platiť, nedá sa stanoviť RPMN, ale ani iný spôsob uvedenia konkrétneho spôsobu výpočtu
príslušenstva k istine a všetkých ostatných poplatkov, ktoré môže dodávateľ služby od spotrebiteľa
vyžadovať. Je zrejmé, že údaj o priemernej RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu a za

stavu, keď žalobca to v zmluve neupravil podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
je úver bez poplatkov a je bezúročný.11. Podľa názoru odvolacieho súdu je text ZoSÚ jednoznačný, a teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere
sa vyžaduje presná špecifikácia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V Zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia

zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.
Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES z

23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .

13. Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem,
a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitosti
špecifikáciesplátokpodľaistiny,úrokovapoplatkovjepotrebnéposkytnutýúverpovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.

Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu (č.l. 10 - 11 spisu) obsahovala len výšku úverového rámca 600 Eur, úrokovou
sadzbou 18,9 %, RPMN 20,94 %, priemernú RPMN 0,00 % a deň splatnosti 15. v mesiaci.

15. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok a úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené

(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,
že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

16. Odvolací súd na námietku odvolateľa v súvislosti so súhlasom žalovanej so žalobou a možnosťou
plnenia v splátkach poukazuje na odpoveď, ktorý dáva Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre, podľa
ktorej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné
podmienky, a to buď z dôvodu neinformovanosti alebo odradení s nákladmi súvisiacimi so sporom, tak

Súdny dvor EÚ odôvodnil potrebu ex offo súdnej kontroly, ktorú súd prvej inštancie vykonal (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08).
So zreteľom na uvedené všetky odvolacie námietky odvolateľa sú neopodstatnené.17. Záverom odvolací súd dodáva, že ku dňu písomného vyhotovenia tohto rozsudku bola uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/20/2018 zo dňa 27.3.2018 podaná prejudiciálna otázka v reakcii
na rozsudok C-42/15.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti postupom podľa § 387
ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

19. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).