Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213206607
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213206607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., T. I. XXX, o zaplatenie 914,- Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/106/2013-66 zo dňa
13.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví žalobu, ktorou žalobca tlačivom A - návrhom
na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.01.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) uplatnil na
súde svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 914,- Eur s príslušenstvom (zmenkovým úrokom
0,06% denne zo sumy 914,- Eur od 27.08.2009 do zaplatenia, úrokom 6% ročne zo sumy 720,- Eur
od 31.12.2009 do zaplatenia, zmenkovou odmenou 1/3% zo zmenkovej sumy. Žalobca svoj návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa

26.03.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ z nej nič neuhradil. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou
„bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia vydal rozsudok, ktorým vyhovie jeho návrhu, bez

nariadenia pojednávania. K žalobe pripojil originál zmenky vystavenej žalovaným.

2.Súdrovnopistlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyajsfotokópiouzmenky,procesnýmipoučeniami
a vzorovým tlačivom C na odpoveď doručil žalovanému dňa 20.08.2014, pričom tlačivo C vyplnené
žalovaným súdu nebolo späť doručené.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v

spojení s článkom 9 ods. 1 až 3 Nariadenia oboznámením sa so zmenkou, listinami pripojenými zo
spisu tunajšieho súdu zn. 11Er/802/2010 - zmluvou o úvere zo dňa 26.03.2009 vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, uznesením vydaným v uvedenej veci zo dňa 03.01.2011 a zistil
nasledovný skutkový stav veci:4. Dňa 26.03.2009 bola uzatvorená písomne úverová zmluva č. 2430334, ktorou veriteľ (obchodná
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava) poskytol žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť s poplatkom 484,- Eur, v
celkovej sume 984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur (poplatok za poskytnutie úveru tu
predstavuje 96,8% z poskytnutej sumy). V zmluve nie je uvedený úrok, údaj o RPMN, ani priemerná
hodnota RPMN. Úver prevzal žalovaný v hotovosti dňa 26.03.2009. Súčasťou zmluvy o úvere sa
stali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VP). Zmluva je opatrená podpismi zúčastnených strán,

všeobecné podmienky nepodpísala žiadna zo zmluvných strán.

5. Žalovaný dňa 26.03.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť „za
túto zmenku pri predložení na rad“ spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu a zmenkový
úrok 0,25% denne od začiatku úročenia. Pôvodný veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. túto zmenku
postupom podľa Dohody o vyplnení zmenky vyplnil na sumu 914,- Eur s dátumom úročenia 27.08.2009 a

tátobolažalovanémupredloženánazaplatenie.Uvedenázmenkabolavystavenáakovistazmenka,bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto
splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosácia
pôvodného veriteľa („namiesto nás na rad: ...“) na žalobcu, nie je však uvedený dátum jej prevedenia
rubopisom. Z predmetnej zmenky vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje:

dátumamiestovystavenia,identifikačnéúdajevystaviteľa,akoajjehopodpis,pričomzmenkovásumaje
vyjadrená číslicami aj slovom a aj s dátumom začiatku úročenia je do zmenky vpísaná tlačeným písmom,
odlišným od písma vzorového tlačiva. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy - 2430334.

6. Na konajúcom súde bolo vedené konanie v exekučnej veci sp. zn. 11Er/802/2010. Návrh na

vykonanie exekúcie podal pôvodný veriteľ - Pohotovosť, s.r.o. proti žalovanému, o vymoženie sumy
914,- Eur s príslušenstvom, k návrhu pripojil exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., vydaný dňa 18.03.2010, ktorým bol žalovaný zaviazaný
k zaplateniu 914,- Eur so zmenkovým úrokom, zákonným úrokom a k náhrade trov rozhodcovského
konania. Nárok bol priznaný zo zmluvy o úvere č. 2430334 zo dňa 26.03.2009, ktorá bola v exekučnom

konaní predložená. Uznesením zo dňa 03.01.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol pre nespôsobilosť rozhodcovskej zmluvy/doložky, a teda pre nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku
na žalobcu. Je tak evidentné, že pôvodný veriteľ si uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok a po nepovolení exekúcie sa tentokrát uplatňujú v podstate tie isté plnenia, len

ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, postupom podľa Nariadenia.

7. Súd dospel k záveru, že zmenka tu slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa

(rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká sporiteľňa,
a.s. proti R. K.). Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa
musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. V súvislosti s
poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom,
tak ako to vyplýva z § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), podľa ktorého

veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30% úverovej istiny.
Ak je v rozpore s uvedeným zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred

neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať
článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Predmetná zmluva o (spotrebiteľskom) úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené
v § 9 ods. 2 ZSÚ, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ
by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje

vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 914,- Eur, čo je 91,25% ročne (v danom
prípade ku dňu rozhodnutia súdu je to suma viac než 6.123,- Eur - pri úvere poskytnutom v sume
500,- Eur!), a čo je v hrubom nepomere s poskytnutým plnením a aj vo vzťahu k zabezpečovanej
povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrýchmravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplnení
zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny
predchodca žalobcu a žalovaný ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka nebola

individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i
plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom.

8. Dohodu o vyplnení zmenky súd vyhodnotil preto za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v
neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, neobsahuje náležitosti určené ustanovením § 4 ods. 2 ZSÚ, teda
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má povinnosť vrátiť iba
istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak, umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Žiadať plnenie v takej výške je (ako súd

uvádza aj vyššie) v rozpore s dobrými mravmi, čo tiež spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 OZ v
spojení s § 3 OZ. Keďže súd dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o dojednanie neplatné v

súlade s § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu je neplatná aj samotná zmenka (čo korešponduje aj s právnym
názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí vydanom vo veci sp. zn. 4Obo/161/2007 zo
dňa 06.05.2008). Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi

vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v
rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.04.2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,

zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci
vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch
nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú
založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených
zmeniek.) Nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, pokiaľ je teda táto

vystavená v rozpore so zákonom, potom je neplatná v zmysle § 39 OZ, aj na zmenku sa totiž vzťahujú
všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov. Predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli
za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v § 4 ods. 6 inak zakazuje splnenie dlhu zmenkou. V tomto
prípade išlo o zabezpečovaciu zmenku, ale k jej vyplneniu došlo v rozpore s uvedeným zákonným
ustanovením, presahuje najvyššiu ním stanovenú prípustnú výšku, je potrebné vyhodnotiť túto zmenku

ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí
prihliadať ex offo. Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie vo veci
C-558/2013 zo dňa 12.02.2014, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje
v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň

zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Podľa bodu 19 týchto pripomienok rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla, aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice
Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych

opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že
im odporuje právna úprava členského štátu, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákonaupravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla.

9. V ďalšom argumentoval § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 6
zákona o spotrebných úveroch v znení platnom od 01.01.2008 a uzavrel, že predmetom konania
je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovaného
(vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, ktorou
veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovaného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa

spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v celkovej sume 984,- Eur v 12
mesačných splátkach po 82,- Eur. V zmluve nie je uvedený úrok, len výška poplatku (484,- Eur),
bez uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver žalovaný prevzal v deň
podpísania zmluvy. Žalovaný v ten istý deň vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 914,- Eur
spolu so zmenkovým úrokom z dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ vyplnil túto zmenku v zmysle Dohody o

vyplnení zmenky na sumu 914,- Eur s uvedením dátumu úročenia. Uvedená zmenka bola vystavená
ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že veriteľ túto zmenku indosoval na rad žalobcu, nie je tu však uvedený dátum
jej prevedenia rubopisom (uvedená skutočnosť je dôležitá práve z dôvodu, či mohol pôvodný veriteľ

previesť zmenku rubopisom na indosatára, nakoľko ako súd zistil, právo zo zmenky už bolo priznané
rozhodcovským rozsudkom v prospech indosanta (Pohotovosť, s.r.o.). V prípade predloženej zmenky
ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami aj slovami a dátum
začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. V

danom prípade bol žalovanému poskytnutý úver - vo výške 500,- Eur, pričom zmenka bola vyplnená na
zmenkovú sumu 914,- Eur, teda aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia nemal byť ani len sčasti
úver splatený, ide o navýšenie o viac ako 80% z poskytnutej istiny, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore
so zákonom. Tým, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., ide o neplatnú
zmenku. Zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere

podľa zákona č. 258/2001 Z.z., kedy na vystavenie a na prijatie zmenky treba aplikovať ustanovenie
§ 4 ods. 6 cit. zák. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v
záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková
suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Zmenka v posudzovanom prípade bola vyplnená významne vyššou zmenkovou
sumou než zákonné ustanovenie pripúšťa, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre
absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a
bez poplatkov. Uvedený zmenkový úrok je v rozpore aj so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje

jeho neplatnosť. Z dôvodu, že bol úrok (0,25% denne) na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho
individuálnemu dojednaniu.

10. Postup pôvodného veriteľa v procese uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, jej vyplnenia
je možno označiť za nekalú praktiku, je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu

ochranu, zmenka je neplatná, žalobca ako indosatár z neplatnej zmenky nemá vecnú (aktívnu)
legitimáciu na uplatňovanie nárokov voči žalovanému zo zmenky a preto súd žalobu zamietol. Záväzok
spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť
na žalobcu ako nadobúdateľa zmenky práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré
platne nenadobudol. Žalobca si uplatnil iba práva zo zmenky a takéto práva žalobcovi priznať nemožno.

11. S poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP v súvislosti s právnym posúdením veci poukázal
na zjednocovacie stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 - „Ak žalobca ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex-offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah apovahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ a ustálenú rozhodovaciu
prax odvolacích súdov v obdobných veciach - vo veci žalobcu proti inému spotrebiteľovi o nárokoch z

indosovanej zmenky: Krajský súd v Trnave rozsudkom vo veci sp. zn. 23Co/106/2016 zo dňa 18.04.2016
potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2015 sp. zn. 23C/135/2014, ktorým zamietol
žalobu z dôvodu neplatnosti zmenky; z rovnakých dôvodov Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa
04.05.2016 vo veci sp. zn. 24Co/352/2015 potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Galanta zo
dňa 12.02.2015 vo veci žalobcu proti inému spotrebiteľovi sp. zn. 17C/185/2014; Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom vo veci sp. zn. 43Cob/133/2015 zo dňa 12.05.2016 zmenil rozsudok Okresného súdu

Lučenec č.k. 14C/52/2014-44 zo dňa 06.08.2014 a zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie pohľadávky,
ktorej podkladom bola zmenka, pre neplatnosť dohody o vyplnení zmenky a nerelevantnej indosácii;
Krajský súd v Nitre rozsudkom vo veci sp. zn. 6Co/331/2015 zo dňa 27.04.2016 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.03.2015 vo veci sp. zn. 7C/322/2013.

12. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a tým, že žalovaný
mal v konaní plný procesný úspech.

13. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca z dôvodu, že a) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného

sporového poriadku); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku). V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie i oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120
Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré

účastníci navrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov
účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve
na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a

vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej

zásady konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal charakter
žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd prvej
inštancie nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej
pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu

nepreukázal žiadny záujem. Súd prvej inštancie teda túto ochranu žalovaného prakticky nanútil, bez
jeho vôle. Uvedené správanie súdu prvej inštancie je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho nesporných skutočností.
Súd prvej inštancie za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou

zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd prvej inštancie tieto údajne nesporné fakty
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať
zanesporné.Žalovanýaanižalobcasaktýmtoskutočnostiamnikdynevyjadrili,pretoneexistujespôsob,
akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Súdprvejinštanciedospelkrozhodnutiuna

základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“)

vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje
bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd prvej inštancie však vec posudzoval,
akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné. V danom prípade následkom bolo nesprávne
rozhodnutie vo veci - súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti
je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav

slobodnej vôle, sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky, žalovaný mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne
a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, podľa ktorého: „Z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne

vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ a na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, podľa ktorého: „Směnka je v
právní teorii obvykle definovaná jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnení
přísnych formálních náležitosstí vzniká přímy, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní záväzek určité
osobyzaplatiťmajitelisměnkyvurčitémmístěačasestanovenoupeněžitoučástku.“ Vzhľadomnaúplnú

samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákon odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo
3/2008 zo dňa 22.10.2008.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo
161/2007 zo dňa 06.05.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z
absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Ohľadne
uvádzaného rozhodnutia žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanie o vydanie zmenkového

platobného rozkazu, nešlo o prípad indosovanej zmenky.
V odôvodnení súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho
svoju povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca k tomuto
uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka,
než by sa mohlo týkať prejednávanej veci. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov

európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než konajúci súd v tomto konaní aplikuje. Súdny
dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom prípade na preukázanie na preukázanie
postavenia spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že
zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou“. Potom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a uznesenie Krajského súdu v banskej Bystrici sp. zn.

43Cozm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný odvolanie nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že

štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.23.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
zmluvy o úvere. Obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola i dohoda o vyplnení zmenky.
K žalobe bola doložená zmenka, z ktorej zmenky si žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci.

26. Z pripojenej zmenky bolo zistené, že žalovaný dňa 26.03.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom

ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 914,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 27.08.2009. Uvedená zmenka
bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa
a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto

zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli
rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis,
pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine
uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

27. V odvolaní odvolateľ poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Preto aj poukazuje, že podľa § 120
Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo

znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. A v tej súvislosti preto žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č.
191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych

námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

28. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že od 01.07.2016 účinný Civilný sporový poriadok v
spotrebiteľských sporoch umožňuje v zmysle ustanovenia § 295 súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré

spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci s tým, že súd aj bez návrhu obstará a
zabezpečí taký dôkaz. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli
strany za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore, keď takýto
postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských
právnych vzťahov. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, ktorej stranou

je spotrebiteľ. Tento postup je možné využiť vtedy, keď vykonanie nenavrhnutých dôkazov je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

29. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavil žalovaný zmenku, na líci ktorej

sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, pretože vznikli pochybnosti, či
zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré
sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
Simmeathal II, z 29.03.1978, 106/77, pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd
je v medziach svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré ztohto právneho systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru Európskeho súdneho dvora by účinnosť
komunitárneho práva bola „oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať
komunitárneprávovsúladesrozhodnutím,čiustálenoujudikatúrouEurópskehosúdnehodvora.Vtomto

kontexte je potom možné považovať vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú
úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu Spoločenstva.

31. Súd prvej inštancie konal v súlade so Spoločným stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak

z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých

zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej

zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o

pozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať
všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy
osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo

najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok
stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

32. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch

týkajúcich sa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-243/08 Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí
mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08 VB
Pénzűgyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de Crédito), že
odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post).

V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom
Európskej únie.

33. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oboznámením

mimo iného i s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn. 11Er/802/2010 súd prvej inštancie neporušil
koncentračnú zásadu, ani rovnosť účastníkov (strán). Vychádzajúc pritom z judikatúry Európskeho
súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu
nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho
postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných

podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Európsky súdny dvor zároveň judikoval, že existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu
zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách indikatívnymspôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolností prípadu a pod.).

34. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový nevyplýva zákaz skúmania
kauzálnych námietok ex offo. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie
nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Európsky súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na

ochranuprednečestnýmiklauzulamiprištandardnýchproduktochobdobneakotovyžadujúvnútroštátne
pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/
a Korčkovská, bod 50, 51).

35. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo
neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva natoľko

právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej.
Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj
na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o

zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občianskyzákonník(§54ods.1).Zmenkyindosovanénažalobcumajúpriamyodkaznazmluvyoúvere.

36. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,

keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových

úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

37. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom

súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a. s., vydaný dňa 18.03.2010, ktorým bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu
914,- Eur so zmenkovým úrokom, zákonným úrokom a k náhrade trov rozhodcovského konania. ,avšak
všeobecný súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Er/802/2010
nepovolil, resp. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a

to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting,
s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa tentokrát uplatňujú v podstate
obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky. Správne súd prvej inštancie

považoval zmenku za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom
práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne
dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
(strán) v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so
zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka).Akjepotomneplatnádohodaovyplňovacomprávezmenky,jeneplatnáajsamotnázmenka,
čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku dňa 06.05.2008
pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

38. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj so

skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
pričom na vystavenie a na prijatie zmenky je potrebné aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona. Podľatohtoustanoveniamoholveriteľzmenkuvystavenúdlžníkom,ktorýmalvzáväzkovomvzťahupostavenie
spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške

maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením,veriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanievydať.Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od
01.01.2008 do 31.12.2010).

39. Súd prvej inštancie správne posúdil, že zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou
než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov.
Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§
39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že bol
úrok vo výške 0,25% denne na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

40. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,

remitentovi, nevzniklo právo zmenku prijať, ani zmenku vyplniť. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo
na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne
domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dopadajú na neho dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať
s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým

úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri
žalobách, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

41. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka (strany), ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(strán);

porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

42. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol vo výroku
vo veci samej vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku
o náhrade trov konania potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

44. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).