Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617210358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej U.
S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX/X, XXX XX V., o zaplatenie sumy 482,27 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csp/220/2017-50 z
26. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26. 01. 2018 žalobu žalobcu proti žalovanej o zaplatenie
482,27 Eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 800,- Eur počnúc od 21. 02. 2013 do 18. 03. 2013 v
sume 17,53 Eur, zo sumy 669,- Eur počnúc od 19. 03. 2013 do 16. 04. 2013 v sume 16,42 Eur, zo sumy
538,- Eur počnúc od 17. 04. 2013 do 17. 05. 2013 v sume 14,15 Eur, zo sumy 407,- počnúc od 18. 05.
2013 do 10. 03. 2014 v sume 105,62 Eur, zo sumy 243,61 Eur počnúc od 11. 03. 2014 do 05. 03. 2015 v
sume 76,67 Eur, zo sumy 222,16 Eur počnúc od 16. 03. 2015 do 08. 04. 2015 v sume 6,43 Eur, zo sumy

91,16 Eur počnúc od 09. 04. 2015 do 06. 05. 2015 v sume 2,16 Eur, zo sumy 48,31 Eur počnúc od 07.
05. 2015 do 06. 07. 2015 v sume 2,54 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 768,57 Eur
počnúc od 19. 04. 2014 do 05. 03. 2015 v sume 33,69 Eur, zo sumy 747,12 Eur počnúc od 06. 03. 2015
do 08. 04. 2015 v sume 3,38 Eur, zo sumy 616,12 Eur počnúc od 09. 04. 2015 do 06. 05. 2015 v sume
2,28 Eur, zo sumy 573,21 Eur počnúc od 07. 05. 2015 do 06. 07. 2015 v sume 4,71 Eur, zo sumy 442,27
Eur počnúc od 07. 07. 2015 do zaplatenia zamietol (I. výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol
tak, že žalovanej náhradu trov sporu proti žalobcovi nepriznáva (II. výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 21. 02. 2013 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“) žalovaná prevzala
dňa 21. 02. 2013 hotovosť vo výške 800,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,-Eur.
Celkom sa zaviazala zaplatiť sumu 1572,-Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere. Zo Zmluvy
o úvere vyplynulo, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške
39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 313,20 Eur a administratívnych

nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všeobecnou administratívou spolu vo
výške 458,80 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 1572,-Eur do 20. 02. 2014. Žalovaná
zobralanavedomie,ževýškaročnejpercentuálnejmierynákladov(RPMN)savypočítalasumou96,50%
a výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver je 36,73% ku dňu podpísania zmluvy.Dňa 13. 11. 2013 bola uzavretá Dohoda o úprave splátkového kalendára k Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX, podľa ktorej žalovaná sa zaviazala žalobcovi platiť úver od 14. 12. 2013 Dátum prvej
splátky bol posunutý o 60 dní.

Podľa názoru okresného súdu Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia §
52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Žalobca poskytuje úvery a žalovaná v spore vystupuje
ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru boli vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, žalovaná tak nemala možnosť ovplyvniť ich obsah a zmluvné
dojednanie. Žalobca nemal možnosť prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednávať všetky

podstatné podmienky Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Žalobca v písomnej žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 02.
2013 poskytol žalovanej úver vo výške 800,Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu s
príslušným poplatkom vo výške 772,-Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere a to v 12-tich
mesačnýchsplátkachpo131,-Eurpočnúcdňom20.03.2013.Zo Zmluvyoúverevyplynulo,že žalovaná
ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť požičanú sumu 800,-Eur zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,-

Eur, teda celkom 1572,-Eur v 01 splátkach. V žiadosti o úpravu splátkového kalendára je uvedené,
že žalovaná má upravený splátkový kalendár formou odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej
posunutej splátky bol 14. 12. 2013.
Súd prvej inštancie konštatoval, že zo znenia Zmluvy o úvere a ani zo žiadosti úpravu splátkového
kalendára zo dňa 13. 11. 2013, ktorá bola podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, nevyplýva tvrdenie

žalobcu v písomnej žalobe, t.j. že žalovaná má úver splácať v 12-tich mesačných splátkach po 131,-Eur.
Prvoinštančný súd zdôraznil, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 21. 02. 2013 (ďalej
aj ,,Zmluva o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit
Slovakia, a.s. proti S. O., v ktorom Súdny dvor Európskej únie odpovedal na prejudiciálne otázky,
položené Okresným súdom Dunajská Streda v spore medzi žalobcom Home Credit Slovakia, a.s. a
žalovanou S. O. predmetom ktorého bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky ako nedoplatku z úverovej

zmluvy pozostávajúcej z hlavného textu a úverových podmienok, keďže mal pochybnosti o tom, či sú
niektoré náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu Rady 2008/48/
ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Z
odpovede SD EÚ vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm.h)/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,

že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok, a že článok 10 ods. 2 písm.h), i) Smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná

na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z odpovede SD EÚ na tretiu a
štvrtú otázku položenú národným súdom vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v odpovedi na

piatu a šiestu otázku je uvedené, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny a teda obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a
podobne. Vyplýva z nich tiež to, že ustanovenia Smernice 2008/48/ES bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa odpovede na siedmu otázku

môže vnútroštátna právna úprava stanoviť sankciu za neuvedenie niektorých podstatných náležitostí
Zmluvy o úvere tak, že táto sa bude považovať za dohodnutú bez úrokov a bez poplatkov.
Ak by žalovaná mohla bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a určiť konečný dátum
splatnosti, potom by bolo možné konštatovať, že Zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Zmluva o úvere bola

uzavretá tak, že žalovaná mala úver vo výške 800,-Eur spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,-
Eur vrátiť za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere a to v 12-tich mesačných splátkach po 131,-
Eur a písomné znenie Zmluvy je iné (splátky v Zmluve o úvere dohodnuté nie sú), potom nie je možnékonštatovať, že Zmluva o úvere má náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ,
preto úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.
Pretože žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 882,60 Eur a mala vrátiť len sumu 800,- Eur (skutočne

poskytnuté finančné prostriedky), súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalovaná mala v spore plný úspech, avšak vzdala sa práva náhrady trov v
spore proti žalobcovi, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov nepriznáva.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane náhrady trov
odvolacieho konania.

Uviedol, že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzatvorili dňa 21. 02. 2013 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej v pozícii veriteľa poskytol dlžníkovi (žalovanej) sumu 800,- Eur.
Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- Eur. Na prednej
strane Zmluvy o úvere je uvedené: „Dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1572,00 EUR, ak
nie je dohodnuté inak do 20. 02. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“
Žalovaná (dlžník) sa Zmluvou o úvere zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 1572,- Eur s termínom
splatnosti dňa 20. 02. 2014. Následne žalovaná požiadala v ten istý deň o možnosť využitia splátkového
kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Žalovaná bola dňa 21. 02. 2013 s predmetnou Dohodou
oboznámená, na znak čoho ju podpísala, a preto mala vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej

následne boli uvedené. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 131,- Eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20. 03. 2013.
Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že zo Zmluvy o úvere a zo Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru nebolo možné vyvodiť, že žalovaná mala úver splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške
131,- Eur. Pretože z Dohody o plnení v splátkach mala žalovaná možnosť bez ťažkostí a s istotou

identifikovať dátumy splátok a určiť konečný dátum splatnosti, bola Zmluva o úvere uzavretá v súlade
s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. K odvolaniu žalobca pripojil Dohodu o plnení v
splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 02. 2013.

3. Žalovaná sa odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd konštatuje, že jednou z obligatórnych
náležitostí žaloby (§ 132 ods. 1 CSP) je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
Žalobný petit musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a musí mať skutkový súlad s opisom podstatných
a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu. Žalobca žalobou vymedzuje rozhodujúce
skutočnosti (relevantný skutkový dej); nie je však povinný uskutočniť právnu kvalifikáciu. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú údaje nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd
rozhodnúť. Je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok, na ktorého
základe uplatňuje svoju žalobu, v rozsahu umožňujúcom jej jednoznačnú individualizáciu (uznesenie
NS ČR z 21. 05. 1996 sp. zn. 2Cdon 245/1996).

10. Ohľadne odvolacej námietky týkajúcej sa uzavretia Dohody o plnení v splátkach zo dňa 21. 12. 2013,
odvolací súd uvádza, že ide o novú skutočnosť použitú žalobcom v odvolacom konaní, ktorú žalobca
objektívne mohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom, preto nespĺňa procesné podmienky
uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohol byť relevantným odvolacím dôvodom.

11. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
žalobcom a žalovanou treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne skúmal, či zmluva
obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

12. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) zistil, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere

absentujú obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ), t.j. dohoda o výške, počte, termíne reálnych
splátok úveru, keďže úmyslom zmluvných strán bolo uzavretie Zmluvy o úvere tak, že úver bude
splácaný v mesačných splátkach, okresný súd správne aplikoval zákonnú fikciu o tom, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi súhrnne sumu 882,60 Eur a na základe Zmluvy o úvere mala
žalobcovi zaplatiť jedine sumu 800,- Eur, okresný súd vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

14. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného

konania (II. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto si však

žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že jej ich náhradu nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).