Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207435
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315207435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX E. F. XXX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o
vydaniebezdôvodnéhoobohateniaaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/255/2015-42 zo dňa 08.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom výroku určil za absolútne neplatnú neprijateľnú
zmluvnúpodmienkuuzavretúvzmluvemedziúčastníkmikonania,č.zmluvyXXXXXXXXX,atovbode-2
administratívny poplatok vo výške 288,25 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 16,50 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
346,65 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 39 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
skonštatoval, že predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 74 eur titulom bezdôvodného obohatenia
v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a určenie absolútnej neplatnosti

neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
dňa 25.02.2014, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Zistil, že dňa 25.02.2014 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá
zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500 eur,
ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484, t.j. celkom zaplatiť
čiastku 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 03.04.2014.

Podľa bodu 2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo
výške 195,75 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskomúvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 288,25 eur ( ďalej len administratívny
poplatok ). Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú sumu 984 eur, ak nie je dohodnuté inak do
03.03.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského

úveru alebo v hotovosti mandatárovi.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi účastníkmi
tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
25.02.2014. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že mu bola poskytnutá finančná

suma v zmysle tejto zmluvy o úvere, ktorú mal splatiť v troch splátkach spolu vo výške 500 eur, a
ktorú aj žalovanému uhradil. Súd prvej inštancie mal za to, že táto zmluva o úvere je svojou povahou
spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň
túto zmluvu súd považoval i za spotrebiteľský úver. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s
veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Aj táto zmluva a

podmienky bola vopred pripravená na formulári a zamestnanec žalovaného len vyplnil prázdne kolónky,
pričom žalobca ich nemal možnosť zmeniť (vrátane tzv. dohodnutého poplatku).

4. V prejednávanej veci táto zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom administratívny poplatok za poskytnutie úveru predstavoval za obdobie 12 mesiacov

sumu 288,25 eur, čo je 57,65 % ročne. Preto pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný
právny úkon nie je právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza,
a teda tento právny úkon by bol neplatný aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V
zmysle vyššie uvedeného preto prvoinštančný súd mal za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom takýto úžerný poplatok vo výške 57,65 % ročne za

poskytnutie úveru na obdobie troch mesiacov považoval za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú
nielen dohodnuté úroky ako odmena, ale aj akékoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez
ohľadu, či ju tento v zmluve alebo podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie,
na administratívu a podobne.

5. K zmluvnej podmienke v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, označený ako administratívny
poplatok vo výške 288,25 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, uviedol, že predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná aj z ďalšieho samostatného dôvodu. V

súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka súd túto považoval za neprijateľnú, nakoľko
ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 4,80 % za obdobie 12
mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo
výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Takýto neprimerane vysoký poplatok, či odplatu vo výške 57,65

% ročne, považoval za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto
postupujúc v súlade s ustanovením § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil vo výrokovej
časti neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

6. Keďže súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane

žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, konštatoval, že ho musí žalovaný vydať žalobcovi. Výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje rozdiel medzi jeho platbami a výškou úveru, t.j. sumu 74 eur.
Preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 74 eur titulom bezdôvodného obohatenia.Vyššie
uvedenézmluvnédojednanieopoplatkuaodplatezaúversúdpovažovalzaabsolútneneplatné,pretože
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1,5 OZ a aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa §

39 OZ. Zároveň určil vo výroku neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa mala v tomto konaní plný úspech, preto má právo na

náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Trovy konania žalobcu pozostávajú z
trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom za tri úkony právnej služby
(1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Písomné podanie na súd - žaloba, 3. Účasť na pojednávaní
dňa 08.10.2015), pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola určenápodľa ustanovenia § 13 odsek 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to ako tarifná odmena za rok 2015 vo výške 70,07 eur, určená ako 1/13 výpočtového

základupodľaust.§11odsek1písm.a)vyhláškyzhodnotyveci,ktorúniejemožnévyjadriťvpeniazoch,
t.j. 61,87 eur zvýšenej o 1/3 odmeny, ktorá by právnemu zástupcovi patrila v ostatnej veci, t.j. 1/3 zo
sumy 16,60 eur z hodnoty predmetu sporu 59,09 eur, t.j. o 5,53 eur ( za rok 2015 64,54 + 5,53 ). Ďalej
trovy právneho zastúpenia pozostávajú z paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za štyri úkony právnej služby,

pričom odmena vrátane paušálnych náhrad sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca
žalobcu preukázal, že je jej platiteľom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú na odmene za 3 úkony
právnej služby sumu 252,25 eur (3 x 70,07 eur + 20 % DPH) a na paušálnych náhradách sumu 30,20
eur ( 3 x 8,39 + 20 % DPH). Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia §
15 odsek 1 vyhlášky z náhrady cestovného na trase J. - U. a späť t.j. XXX km osobným automobilom
značky R. Y. s evidenčným číslom H. XXX C. pri priemernej spotrebe 6,27 l/100 km. Za cestu na

pojednávanie dňa 08.10.2015 pri cene pohonných hmôt 1,264 eur/1 l (z predloženého dokladu o kúpe
PHM dňa 29.09.2015) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z ) má právo na
náhradu cestovného vo výške 37,11 eur (cestovné vo výške 11,13 eur + paušálna náhrada vo výške
25,98 eur + DPH), pričom si uplatnil len 1/2, t.j. vo výške 18,55 eur +20% DHP, t.j. 22,26 eur. Ďalej trovy

právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 citovanej vyhlášky za 5 polhodín
za cestu na pojednávanie dňa 08.10.2015 na trase J. - U. a späť, 83,88 eur (5 x 13,98 eur + 20 %
DPH), žiadal priznať 1/2, t.j. 41,49 eur. Tak na trovy konania bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 346,65 eur, a to na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

8. Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno za)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd preto uložil
žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť na účet

Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písmeno a) Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
namietal nedostatočné odôvodnenie a nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného a to, že súd iba

nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a vedľajšieho účastníka, čím odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom. K nedostatočnému odôvodneniu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR napr., sp.
zn. I.ÚS/236/06, I.ÚS/226/03, I.ÚS/154/05, III.ÚS/119/03 alebo II.ÚS/6/03, ako aj na rozsudok ESĽP vo
veciach H. proti Belgicko z roku 1987, Van de Hurk proti Holandsko z roku 1994 alebo Ruiz Torija proti
Španielsku z roku 1994, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/171/2005. Ďalej uviedol, že záver súdu

prvej inštancie, že RPMN a priemerná RPMN v zmluve sú nepravdivé, s čím vyslovil nesúhlas, nakoľko
výpočet RPMN v oboch listinách zodpovedá skutočnosti. Doteraz mu neboli doručené žiadne námietky
proti výpočtu RPMN. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti, a to
výška,početatermínsplátokistiny,úrokovapoplatkov,lebotietoúdajesanachádzajúvDohodeoplnení
v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere tvoriacej neoddeliteľnú súčasť. Nie je preto možné úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov. K dohode o splátkach spotrebiteľ vzal na vedomie výpočet
RPMN, ktorý je vo výške 304,10 %. RPMN vo výške 96,80 % je stanovený v prípade splatenia úveru
v jednej splátke, naproti RPMN vo výške 304,10 %, v prípade dohody o splátkach. Vzorec pre výpočet
RPMN je uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou, vymedzená takto z dôvodu zmluvných strán (spotrebiteľ a dodávateľ), ale

je upravená v zmluve o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obsahuje všetky
náležitosti (k uvedenému poukázal na Zákon o spotřebitelském úveřu. Komenář, 1. vydání. Praha:
C.H.Beck, 211, str. 3). Súd prvej inštancie sa nezaoberal ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti. Podľa komentára Obchodného zákonníka zmluva
o úvere spravidla obsahuje i úpravu ďalších otázok, napr. výšku úrokov, zmluvnú pokutu, pritom dohoda

o výške úrokov nepatrí k podstatným častiam zmluvy.

10. Odvolateľ v odvolaní tiež namietal, že rovnako nie je možné porovnávať úroky banky s úrokmi
nebankových subjektov, ktoré úvery poskytujú z vlastných zdrojov. S poukazom na názor vyslovenýv publikácii Obchodný zákonník, Praktické poznámkove vydání s výbeřem z judikatúry od roku 1900.
5. prepracované a rozšírené vydání, Praha: Linde 2006, str. 783 skonštatoval, že dohoda o termíne
poskytnutia úveru, termíne vrátenia úveru ani dojednanie výšky úrokov nie sú podstatnými náležitosťami

zmluvy. Dohoda o výške úroku nemusí byť v zmluve obsiahnutá, pretože zákon má dispozitívne pravidlo
v § 502 (Pelikánová, I.: Komentař k Obchodnímu zákonníku, 4. Díl, Praha: Linde 1997, str. 375). Keďže
žalovaný sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie má za to, že nároky na úhradu trov
právneho zastúpenia možno vyčísliť až po právoplatnom rozhodnutí, ktorým bude ukončená predmetná
právna vec. Rozhodnutie považuje za nesprávne a aj rozhodnutie o úhrade trov právneho zastúpenia

za vydané predčasne. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne, prípadne
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej

inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkovúčinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť
už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do

01.07.2016 ostali zachované.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie napadnutom, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.09.2017 a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Obmedzuje sa preto len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako
aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné predpoklady riadneho
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, čo je
možno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, je preto nedôvodné. Rovnako je
nedôvodné tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal argumentáciu nielen žalobcu,

ale aj vedľajšieho účastníka, lebo v konaní vedľajší účastník vôbec nevystupoval. Odvolací súd uvádza
k uvedenému, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpovede na všetky otázky
nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/115/03, II.ÚS/76/07,

I.ÚS/241/07). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každá vada nedostatku dôvodov rozhodnutia
sama o sebe disponuje potrebnou intenzitou smerujúcou k porušeniu ústavných práv účastníkov.
Intenzitu zásahu, ktorá je spôsobilá privodiť porušenie ústavných práv, dosahuje také odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné zistiť dôvody
rozhodnutia, prípadne také, v ktorom dôvody, na ktorých je založené, absentujú, sú zjavne protirečivé

alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR: I.ÚS/344/10,
III. ÚS/305/08). Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd nepovažuje odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia za nedostatočné a tým nespôsobilé odňať žalovanému možnosť konať pred súdom.

16. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa RPMN odvolací súd uvádza, že v spotrebiteľskej zmluve o
úveremusíuvedenýúdajoRPMNbyť,vopačnomprípadesaspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Ročná percentuálna miera nákladov je totiž najdôležitejším indikátorom ceny úveru
alebo pôžičky. Je nesporné, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu bolauvedená RPMN vo výške 96,80 eur a v dohode o plnení v splátkach z rovnakého dňa už vo výške 304,10
%. Aj jeden aj druhý údaj o RPMN je nutné vyhodnotiť ako neprimerane vysoké RPMN, ktoré je možné
posúdiť ako neplatné s poukazom na § 39 OZ nerozpor so zákonom. Ak bol uvedený údaj vyhodnotený

ako neplatný, teda je možné z toho vyvodiť to, že nebol uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto
je správny záver súdu prvej inštancie, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Neprehliadnuteľnou je aj
skutočnosť, že zmluva o úvere nebola individuálne dojednaná, lebo bola predostretá žalobcovi s tým, že
zamestnanec žalovaného vyplnil prázdne kolónky. Za uvedeného stavu bolo správne uložiť žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, keďže bola žalobcovi poskytnutá suma 500 eur a

vrátil žalovanému 574 eur.

17. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie neposudzoval zmluvu o úvere podľa ust. § 497
Obchodnéhozákonníkajenutnéuviesť,ževšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,vždy
prednostnesúposudzovanépodľaust.Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmaliposudzovaťpodľa
noriem obchodného práva (viď rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn. 3M Cdo/14/2014). Prvoinštančný

súd preto správne posúdil predmetný nárok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich
ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že už v minulosti boli na účely posúdenia úverových
vzťahov použité ust. obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Niektoré rozsudky boli podrobené aj kontrole
ústavnosti, ako napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/81/2012, ktorý obstál i v ústavnej
rovine, lebo ústavná sťažnosť proti tomuto rozsudku bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu SR

sp. zn. I.ÚS/403/2013. Preto nie je dôvod od týchto záverov sa odchýliť. Je pritom v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je
dôvodné aplikovať právnu úpravu v občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok
NS SR vo veci sp. zn. 5MCdo/20/2009). Neznamená to popretie úveru ako absolútneho obchodu, len
dáva do pozornosti to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho predpisu, ktoré sú súčasťou

špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 až § 54 OZ.

18. S tvrdením odvolateľa, že úroky banky nie je možné porovnávať s úrokmi nebankových subjektov,
ktoréposkytujúúveryzvlastnýchzdrojov,niejemožnéporovnávať,jetrebasúhlasiť.Noniejemožnéani
pri právnych vzťahoch uzatváraných nebankovými subjektmi zo spotrebiteľmi opomenúť nutnú ochranu

spotrebiteľa.

19. Správne súd prvej inštancie vyslovil v zmysle ustanovenia vtedy účinného z.č. 99/1963 Zb., a to §
153, že zmluvná podmienka v bode 2, zmluvy č. XXXXXXXXX, týkajúca sa poplatku vo výške 288,25 eur
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jednoznačne táto podmienka nebola individuálne dojednaná a

nebola v prospech žalobcu. Výška poplatku je vzhľadom na výšku úveru neprimeraná a jej účel nie je
určitý ani jasný, lebo z jej znenia nie je možné vyvodiť, za čo bol žiadaný a aké protiplnenie za ňu mal
žalobca dostať.

20. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažuje za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za

vecne správne, a to aj čo do výrokoch o trovách konania a aj povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok. Preto bol rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdený.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol preto priznaný voči v odvolacom konaní
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Podľa § 420 C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 C.s.p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 C.s.p., dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 C.s.p., dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 C.s.p., dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 C.s.p., dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 C.s.p., v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 C.s.p., dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 C.s.p., povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.