Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209638
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716209638.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému L.
Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 834,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6Csp/25/2016-55 zo dňa 11. septembra

2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 09. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 05. 08. 2016 do

zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej
inštancie žalobu zamietol (II. výrok). O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že priznáva
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 20 % (III. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
834,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 834,- Eur od 26. 01. 2012 do
zaplatenia.

Žalobca ako právnická osoba uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 03. 08. 2011 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s príslušným poplatkom vo výške 334,- Eur, spolu vo výške 834,- Eur, za podmienok dohodnutých v
zmluve o úvere a to v 6-tich mesačných splátkach po 139,- Eur, počnúc dňom 12. 09. 2011. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa

žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou.
Pretože žalovaný si neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil
dojednania Zmluvy o úvere, žalobca stratil výhodu splátok a dňa 26. 01. 2012 sa dlh stal splatným.
Okresný súd Zvolen rozsudkom 1T/138/2012 zo dňa 21. 09. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 21. 09. 2012 a vykonateľnosť dňa 21. 09. 2012, uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu
úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske
súdne konanie.
Z právneho hľadiska posúdil súd prvej inštancie Zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“),
pretože sa jednalo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom (predmetom jehopodnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa
zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
Súd prvej inštancie zistil, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a k)

ZoSÚ, t.j. riadny údaj o RPMN s poukazom na to, že spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká
pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úhradu úrokov
a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. Súd prvej inštancie považoval poplatok vo výške 334,-
Eur za neprimeraný vo vzťahu ku výške poskytnutého úveru 500,- Eur.
Podľa názoru prvoinštančného súdu Zmluva o úvere neobsahovala podstatné náležitosti, preto považuje

sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Prvoinštančný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj ,,OZ“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške, 5 % ročne zo žalovanej sumy od dátumu
05. 08. 2016 (kedy žaloba bola doručená na okresný súd).
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
500,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 500,- Eur od 05. 08. 2016 do zaplatenia

a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ,,CSP“). Žalobca mal úspech vo výške 60 %, žalovaný vo výške 40 %, preto súd prvej inštancie priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške rozdielu čiastkových úspechov a to
vo výške 20 % (60 % - 40 % = 20 %).

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol (II. výrok), podal žalobca včas odvolanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane náhrady trov
odvolacieho konania.
Vyjadril nesúhlas s tým, že žalovaný bol pri uzatvorení Zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa, pretože
na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver na účel zamestnania. Žalovaný v Zmluve o úvere

uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na tento účel,
preto je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa. pretože v zmysle všeobecných podmienok žalovaný
podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol žalobcovi sú pravdivé.
Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že
Obchodný zákonník ustanovuje, ktoré explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie:
a) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte

(§ 716).
Na aký konkrétny účel bol následne žalovaným poskytnutý úver aj využitý, neskúma, je to pre neho už
nepodstatná informácia. Žalovaný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť
voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Podľa jeho názoru Zmluvu o
úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva
o úvere bola uzatvorená na výkon zamestnania, preto žalovaný nie je spotrebiteľom v zmysle definície
spotrebiteľa podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy), neskôr zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.
Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho

podnikania (Rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.1991, vo veci 361/89 (Di Pinto ).
Nie je povinný preukázať, na aký účel v skutočnosti žalovaný použil peniaze, ale na aký účel mu boli
poskytnuté. Nemá povinnosť preukazovať, či naozaj klient použije prostriedky na daný účel, ktorý sa
sám zaväzuje svojim podpisom, že prostriedky budú použité na poskytnutý účel.
Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou v zmysle Zákona o spotrebiteľských

úveroch.Zmluvaoúverebolauzatvorenávzmysle§269ods.2Obchodnéhozákonníka(ďalejaj,,ObZ“),
a teda zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Zmluva o úvere sa uzatvárala ako tzv. „nepomenovaná zmluva“, kedy účastníci môžu uzavrieť aj takú
zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.Opätovne zdôraznil, že podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom úver
poskytnutý na iný účel ako zamestnanie, povolanie či podnikanie. Žalovaný výslovne podpísal zmluvu
dobrovoľne bez akéhokoľvek ovplyvňovania a za vedomosti výšky úveru a výšky poplatku za jeho

poskytnutie.
Mal za to, že každý klient, ktorý sa zaviaže k zmluve o úvere, sa nachádza vo finančných problémoch,
ktoré však nemožno pokladať za finančnú tieseň.
Je potrebné akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s dlžníkom vstupoval. Uviedol,
že argumentácia ,,žalovaného“ v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho

súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť
dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber
proti Bay Wa AG publikovaný). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v
tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a
nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera

je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).
Analogicky, ak dlžník v Zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na
účel výkonu jeho podnikania, treba chrániť dobrú vieru žalobcu a dlžníkovi nepriznať právne postavenie
spotrebiteľa.
Nakoľko Zmluvu o úvere nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona

o spotrebiteľských úveroch, preto Zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN a ďalšie náležitosti
požadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.
Podľajehonázorumánároknacelúžalovanúsumu,pretožesavpredmetnomprípadedomáhalnáhrady
škody spôsobenej žalovaným spáchaním trestného činu úverového podvodu.
Ohľadne splatnosti dlhu uviedol, že k žalobe pripojil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej

aj ,,VPPÚ“). V zmysle bodu 4. VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe
idúce splátky, stáva sa celý dlh splatný. Žalovaný mal začať splácať úver od dňa 12. 09. 2011, avšak
neuhradil žiadnu splátku, preto sa dlh stal splatný dňa 26. 01. 2012.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach
daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 písm. a/ CSP (od rozhodnutia o napadnutom
výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP).

5. Odvolací súd sa nestotožňuje s postupom prvoinštančného súdu vyplývajúcim z odôvodnenia jeho
rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že predmetný spor posudzoval z hľadiska uplatnenia nároku z titulu
zmluvného plnenia.

6. Jednou z obligatórnych náležitostí žaloby (§ 132 ods. 1 CSP) je pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností. Žalobný petit musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a musí mať skutkový
súlad s opisom podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu. Žalobca žalobou
vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej); nie je však povinný uskutočniť právnu

kvalifikáciu. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a
na akom podklade má súd rozhodnúť. Je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými
opíše skutok, na ktorého základe uplatňuje svoju žalobu, v rozsahu umožňujúcom jej jednoznačnú
individualizáciu (uznesenie NS ČR z 21. 05. 1996 sp. zn. 2Cdon 245/1996).

7. Podľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu žaloby (a jej príloh) je zrejmé, že žalobca sa žalobou
doručenou prvoinštančnému súdu dňa 05. 08. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 834,-
Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným prečinom úverového podvodu. V
žalobe jednoznačne poukázal na rozsudok vydaný v trestnom konaní Okresným súdom Zvolen sp. zn.
1T/138/2012 zo dňa 21. 09. 2012, ktorý toho istého dňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

Týmto rozsudkom (ktorého kópiu žalobca pripojil k žalobe) bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobca ako poškodený bol v zmysle
ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojím nárokom na náhradu škodu odkázaný na
občianske súdne konanie.8. Pretože žalobca sa v tomto spore domáhal zaplatenia uplatňovanej istiny z titulu náhrady škody,
ktorá mu bola spôsobená v dôsledku súdom konštatovanej trestnej činnosti žalovaného, ide o nárok

uplatneným z titulu zodpovednosti za škodu a nie z titulu zmluvného plnenia.

9. Pri právnej kvalifikácii potom súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia záväzkového práva, avšak
nezaoberal sa s tým, čo bolo predmetom sporu (náhrada škody), či dôsledkom trestnoprávnej
zodpovednosti žalovaného za prečin úverového podvodu vznikla žalobcovi v pozícii poškodeného škoda

v majetkovej sfére a v akom rozsahu. Ak tak urobil, nepostupoval správne, pretože na rozhodnutie
aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje, teda inak povedané, vec nesprávne právne
posúdil.

10. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.

1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP).

11. Úlohou okresného súdu bude pripojiť spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/138/2012, opätovne
rozhodnúť nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti
zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a
vznikomškody.Odvolacísúdtiežzdôrazňuje,žeakjepredmetomkonaniaplneniezozodpovednostného
právneho vzťahu (náhrada škody), súd je viazaný len výrokom odsudzujúceho rozsudku o tom, že bol
skutok spáchaný a kto ho spáchal; ustálenie výšky škody v trestnom konaní je len kvalifikačným znakom

trestného činu. Určenie skutočnej výšky škody v posudzovanej veci predpokladá zistenie obsahu práv a
povinností zo Zmluvy o úvere a to aj z hľadiska spotrebiteľského práva v prípade, ak ide o spotrebiteľský
právny vzťah, alebo o spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vykoná dôkaz výsluchom
žalovaného v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 CSP ohľadne okolností uzavretia Zmluvy o úvere (či úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, resp. na iný účel, aké zamestnanie žalobca vykonával v čase

uzavretia Zmluvy o úvere).
Zároveň okresný súd rozhodne o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

13. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).