Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513232590
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513232590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. XX, L., štátny občan SR, o
zaplatenie 275,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

V zo dňa 23. mája 2016, č. k. 41C/2/2016 - 75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
49,98 eur od 29.10.2010 do zaplatenia, do troch dní.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. mája 2016 č. k. 41C/2/2016 - 75 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 94,21 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne odo dňa 29.10.2010

až do zaplatenia dlžnej sumy, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2
písm. h/, g/, i/, § 4 ods. 3 písm. b/); a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
len do sumy 94,21 eur s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver a žalovaný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky nedodržal. Uviedol, že suma, ktorú žalovaný svojmu veriteľovi poukázal na vyrovnanie
celého jeho záväzku, nepostačovala. Konštatoval, že žalobca tvrdil, že žalovanému z
úverového dlhu zostáva zaplatiť istinu úveru a poplatkov spolu vo výške 275,59 eur. Uviedol, že s takto
vyčísleným dlhom žalovaného sa však nestotožnil. Poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/
zákonač.258/2001Z.z.,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,musízmluvaospotrebiteľskomúvere
obsahovať ročnú úrokovú sadzbu, termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. Mal za to, že tieto povinné náležitosti v prejednávanej zmluve chýbajú, v
zmluve rozpis zloženia splátok, a ani konkrétny, teda určite vyjadrený termín konečnej splatnosti úveru,
uvedený nie je. Konštatoval, že z mesačnej splátky úveru 49,98 eur nie je zrejmé aká časť pripadá na
úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku. Uviedol, že veriteľ síce v predformulovanom
písomnom vyhotovení prejednávanej zmluvy oznámil žalovanému počet a výšku splátok, ale skladba
splátok pravdepodobne nie je mesačne konštantná (konštatoval, že pravdepodobne sa v nej neznižuje

v rovnakej výške úverová istina a v rovnakej výške úverový úrok). Mal za to, že keby skladba splátok
bola konštantná, potom by výška úverového úroku nezodpovedala dojednaniu uvedenému v zmluve.
Uviedol, že ročnú úrokovú sadzbu úveru označil veriteľ v zmluve výškou 49,98%, pričom tento údaj je užjednoduchým porovnaním vstupných údajov zavádzajúci a nesprávny. Konštatoval, že splatnosť úveru
je kratšia ako jeden rok. Uviedol, že žalovaný si požičal od veriteľa 349,82 eur na kúpu veci a
zaviazal sa mu ich vrátiť v sume 449,82 eur, teda odplata je 100 eur, čo je 22%. Konštatoval však, že

keďže žalovaný pri podpise zmluvy zaplatil akontáciu 49,98 eur, fakticky mal zaplatiť 8 x po 49,98 eur,
čo je 399,84 eur a v takomto prípade odplata predstavuje 49,86 eur, čo je v percentuálnom vyjadrení
cca 12,50 %. Uviedol, že dôsledkom absencie povinných náležitostí zmluvy, a to vyjadrenia termínu
konečnej splatnosti úveru, vyjadrenia rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a zavádzajúceho
údaju o výške ročnej úrokovej sadzby, je právny stav daný v ustanovení § 2 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.

z., podľa ktorého sa prejednávaný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené
malzato,žepokiaľprávnypredchodcažalobcupožičalžalovanému349,82eurnakúpuveci a
žalovaný mu z tejto úverovej istiny vrátil 255,61 eur, zostáva mu zaplatiť 94,21 eur, a preto ho k
splneniu tejto peňažnej povinnosti aj zaviazal. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Ďalej konštatoval, že
žalovaný sa s plnením peňažných záväzkov zo spotrebiteľského úveru dostal do omeškania. Uviedol, že
dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti, je v zmysle § 369 ods.

1 Obchodného zákonníka jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Ďalej mal za
to, že Obchodný zákonník síce pripúšťa, aby si strany zmluvy výšku úroku z omeškania určili vzájomnou
dohodou, ale ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Konštatoval, že
Občiansky zákonník výšku úroku z omeškania upravuje v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na vykonávací

predpis. Uviedol, že žalobca žiadal úrok z omeškania z nedoplatku celej úverovej istiny od času jej celej
zročnosti (splatnosť 8 mesiacov). Poukázal na to, že podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., je výška úrokov z omeškania ak záväzkový vzťah vznikol do 1.2.2013 o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Mal za to, že v čase od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola táto sadzba 1 %, a

preto je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa miery úspechu v konaní. Uviedol, že úspech žalovaného
prevýšil úspech žalobcu o 32 % (žalobca mal úspech 34 %, žalovaný mal úspech 66
%). Žalovanému, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania tieto však nepriznal, pretože mu žiadne
trovy konania nevznikli.

2.Protitomutorozsudku,dozamietajúcejčastiozaplatenie49,98eurspríslušenstvom,podalvzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného
aj na zaplatenie sumy 49,98 eur s príslušenstvom. Tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého
úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky

dlžnú sumu vyčíslil. Tvrdil, že kúpna cena tovaru bola v zmysle zmluvy vo výške 399,80 eur, pričom
celková suma pôžičky bola 449,82 eur. Konštatoval, že nakoľko bol žalovaný povinný v zmysle zmluvy
zaplatiť akontáciu v sume 49,98 eur, tak predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma vo výške 349,82 eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Uviedol, že žalovaný uhradil sumu 255,61

eur, čo znamená akontáciu a časť splátok. Konštatoval, že suma úhrad vo výške 255,61 eur, ktorú
súd prvej inštancie započítal na sumu poskytnutej pôžičky, zahŕňa aj úhradu akontácie vo výške 49,98
eur, ktorú súd prvej inštancie započítal na sumu už poníženú o akontáciu (349,82 eur). Na základe
uvedenéhomalzato,žežalovanémubolaposkytnutápôžičkabezúrokovabezpoplatkovvsume399,80
eur, a nie v sume 349,82 eur ako uviedol súd prvej inštancie. Uviedol, že suma 255,61 eur predstavuje

sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Konštatoval, že zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi
platbami v sume 255,61 eur. Tvrdil, že súd prvej inštancie teda v danom prípade zohľadnil zaplatenú
akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 255,61
eur, ktorú súd prvej inštancie odpočítal od sumy 349,82 eur, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu.
V tejto súvislosti poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, a to rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo

dňa 30.10.2015 sp. zn. 8Co/488/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015 sp. zn.
13Co/619/2015, Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.09.2015 sp. zn. 11Co/691/2014, Krajského súdu v
Trnave zo dňa 12.08.2015 sp. zn. 23Co/405/2014.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej

len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v
medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.5. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj osobitnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
7. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie síce správne právne posúdil

poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov (čo nerozporoval ani žalobca vo svojom odvolaní), no
zjavne chybne matematicky vyčíslil dlžnú sumu, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi. Odvolací súd bol
toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, keď akontáciu
zahrnul do sumy úhrad zo strany žalovaného vo výške 255,61 eur, ktorú súd prvej inštancie odpočítal od
sumy 349,82 eur, čo bola suma pôžičky, ktorú súd prvej inštancie už ponížil o akontáciu. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd zistil, že žalobca vo svojom odvolaní dôvodne namieta, že mu súd prvej inštancie

mal priznať okrem už priznanej sumy 94,21 eur s príslušenstvom aj nárok na zaplatenie sumy vo výške
49,98 eur s príslušenstvom.
8. Odvolací súd mal taktiež za to, že žalovaný sa s plnením zostávajúceho peňažného záväzku (49,98
eur)zospotrebiteľskéhoúverudostaldoomeškania,pričomdôsledkomomeškania dlžníkasosplatením
peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka jeho povinnosť

platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Občiansky zákonník výšku úroku z omeškania upravuje
v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na vykonávací predpis. Žalobca v odvolaní žiadal úrok z omeškania
zo zostávajúcej sumy peňažného záväzku vo výške 49,98 eur od času jej celej zročnosti (splatnosť
8 mesiacov). Odvolací súd mal za to, že podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je
výška úrokov z omeškania ak záväzkový vzťah vznikol do 1.2.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, pričom v čase od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola táto sadzba 1%, a preto je podľa názoru
odvolacieho súdu žalovaný povinný platiť žalobcovi úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 49,98 eur.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie; keď žalobcovi vznikol v
preskúmavanej veci nárok aj na zaplatenie sumy 49,98 eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania; v

napadnutej časti zmenil (§ 388 C.s.p.) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 49,98 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 49,98 eur od 29.10.2010 do zaplatenia, do troch dní.
10. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. so zreteľom na rozsah žalobcovho (52,32%)
a žalovaného (47,68%) čiastočného úspechu v konaní tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov konania.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrokodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).