Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 7, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210655
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314210655.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: F. H., J.. XX.XX.XXXX, G. N.
XX, E., o zaplatenie 877,76 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy

M. zo dňa 23.11.2012 pod bodom 2.5. v znení

Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode

2.2, 2.3 alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT , ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť ceny za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo

b/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bod 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať

v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvya/alebododatkupreduplynutímdobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočnedôjdekukončeniu
dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 169,00 eur,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby

viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie
uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel

uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu , v jej výške, ako je táto stanovená

pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenej v článku 1 bode 1.2
v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH , za ktorú podnik predal MT
účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4) .

Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením
poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmeno c/ tohto článku).

je ako neprijateľná, neplatná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.11.2014 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 529,76 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.04.2013 do
zaplatenia, trovy konania vo výške 10,85 eur a trovy právneho zástupcu navrhovateľa 29,55 eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý,
podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 348,- eur s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania od 26.04.2013 do zaplatenia a prizná navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove vrátil vec súdu prvého stupňa na doplnenie rozsudku, a to aby uviedol
priamo do znenia rozsudku konkrétnu zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach, na ktorú v zamietajúcej časti rozsudku ohľadom zmluvnej pokuty odkazuje.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie

vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo výroku rozsudku č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.11.2014
neuviedol zneniezmluvnejpodmienky,akobolodojednanévspotrebiteľskejzmluve,pretosvojrozsudok
doplnil v zmysle pokynu odvolacieho súdu tak ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené.

Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z výroku citovaného dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb. Zmluva o poskytovaní verejných služieb ako už súd konštatoval
v rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a

opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovilapráve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy.

Zmluvné pokuty uvedené v dodatkoch k zmluvám vôbec nerozlišujú závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej

povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute.

Nie je bez významu ani to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len
cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj

niekoľkonásobne vyššiu. Pričom z dojednania o zmluvnej pokute absolútne nevyplýva, aký rozsah
porušenej povinnosti v prípade neuhradenia ceny za telekomunikačnej služby riadne a včas sa vyžaduje
zo strany odporcu k tomu, aby mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. V tomto smere bol
navrhovateľ povinný zabezpečiť, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola odlíšená výška zmluvnej
pokuty od rozsahu porušenia povinností spotrebiteľa, t.j. nielen v závislosti od času, kedy k porušeniu

povinností zo strany spotrebiteľa došlo.

Zároveň právo na zaplatenie zmluvnej pokuty patrí navrhovateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon odporcu - spotrebiteľa, ktorý smeruje
k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé,
že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné
faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom

dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci
dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

Uvedené zmluvné dojednanie rozlišuje iba výšku zmluvnej pokuty za posledných šesť mesiacov doby
viazanosti, pričom doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Preto ani takúto úpravu nemožno

považovať za dostačujúcu, pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k dobe viazanosti, pretože
prvých 18 mesiacov je účastník stále povinný zaplatiť rovnakú neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Je síce pravdou, že navrhovateľ vykonal určité zmeny v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb upravujúcom zmluvnú pokutu oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu k časovému aspektu

uloženia zmluvnej pokuty, avšak touto zmenou podľa názoru súdu nedošlo k odstráneniu všetkých vád
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.

Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň tieto zmluvné dojednania
možno považovať za neplatné aj pre ich neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho
zákonníka). Preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).