Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205074
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717205074.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSkalicasudkyňouJUDr.VladimírouSlobodovouvprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté

deti Y.: L., J.. XX.XX.XXXX M. V., J.. XX.X.XXXX , bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: D. Y., V.. I., J.. X.X.XXXX, G. O.. U. XX,
N., zast. advokátsku kanceláriu Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864 544
a F.. K. Y., J.. XX.X.XXXX, G. Č.W. XXXX/XX, N., o návrhu matky na zmenu zverenia detí a úpravy práv
a povinností rodičov k mal. deťom, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá L. a mal. V. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku , pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na mal. V. v sume 150 eur s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku
a to tak, že bežné výživné v sume 75 eur zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky a sumu 75 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný
účet mal. V. zriadený otcom.

Otec je povinný platiť výživné na mal. L. v sume 200 eur s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku

a to tak, že bežné výživné v sume 125 eur zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky a sumu 75 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný
účet mal. L. zriadený otcom.

III. Súd upravuje styk otca s mal. L. M. V. tak, že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať nasledovne:

- každý párny týždeň v roku vždy v pondelok a vo štvrtok od 14:00 hod do 19:00 hod.,
- každý nepárny týždeň v roku v utorok od 14,00 hod. do 19,00 hod. a od štvrtka od 18:00 hod. do

nedele do 18:00 hod. ;
- počas jarných prázdnin každoročne vždy so začiatkom o 9.00 hod. prvého dňa prázdnin do 19:00
hod. tretieho dňa prázdnin ;
- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu o 9.00 do 19:00 hod. ;
- počas letných prázdnin každý párny týždeň vždy so začiatkom v pondelok o 9.00 hod. do nedele do
18:00 hod. ;
- počas jesenných prázdnin každý párny rok o 9.00 hod. prvého dňa jesenných prázdnin do 19:00 hod.

posledného dňa prázdnin ;
- počas Vianočných sviatkov v každom párnom roku začínajúc rokom 2018 od 24.12. od 9:00 hod. do
18:00 hod., v každom nepárnom roku od 24.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 9:00 hod. , s účinnosťou
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť a v určený čas ich v mieste bydliska detí odovzdať
otcovi so školskými potrebami a učebnicami a otec je povinný na tom istom mieste deti matke riadne a

včas vrátiť so školskými potrebami a učebnicami.V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 7P/86/2016-71 zo dňa 15.12.2016
v časti týkajúcej sa striedavej osobnej starostlivosti rodičov s deťmi ( výroky II. až VI., XII., XIII.), v časti
výšky bežného výživného a výšky výživného na tvorbu úspor (výroky VII., VIII.).

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka detí sa návrhom doručeným súdu domáhala zrušenia striedavej osobnej starostlivosti rodičov
k deťom, zveriť deti jej do osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné na mal. L. 200 eur a mal. V. v sume
150 eur, otcovi styk s deťmi neupravovať. Návrh odôvodnila tým, že po rozvode sa začali vytrácať výhody

striedavej osobnej starostlivosti, od apríla 2017 deti už nechceli byť u otca v rozsahu určenom súdom.
Učitelia detí ju upozornili, že deti chodia do školy nepripravené počas starostlivosti otca . Poukázala na
diagnózy V. „.ADH“ a potrebu maximálnej kontroly pri príprave do školy, čo otec zanedbáva. V auguste
2017 deti úplne odmietli ísť k otcovi a tak ostali bývať u matky, ale s otcom sa stretávajú. Podľa matky
systém striedavej osobnej starostlivosti nebol vhodný, vyvolával zbytočné konflikty. Neupravenie styku

odôvodnila tým, že deťom nechce brániť v styku s otcom.

2. Otec detí s návrhom matky nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný, matkou vykonštruovaný len
v záujme získania väčšieho výživného počas jej nezamestnanosti. Otec chce s deťmi rovnocenný
čas. Podľa jeho názoru treba vyriešiť vec medzi dospelými a deťom sa má predostrieť len výsledok

rodičovského rozhodnutia. Zároveň otec žiadal zveriť deti len do jeho osobnej starostlivosti aspoň na
3-4 mesiace z dôvodu, aby si mohol nanovo budovať vzťah s deťmi a odstrániť dôvody, pre ktoré deti
chcú bývať len s matkou. O tomto svojom návrhu sa s deťmi nerozprával z dôvodu, že ide o vec len
medzi dospelými a musí do pochopiť matka detí. Otec konštatoval že to je problém rodičov a oni to
musia vyriešiť.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami rodičov, výsluchom maloletých detí, vyjadreniami kolízneho
opatrovníka detí i prokurátora, písomnými vyjadreniami rodičov, pripojenými spismi OS Skalica sp.
zn. 6P/114/2013 a sp. zn. 7P/86/2016, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjme rodičov,
lekárskymi správami o zdravotnom stave detí, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav

veci:

X. L. M. V. sú deti narodené z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica č. k.
7P/86/2016-71 z 15.12.2016 ( právoplatné dňa 28.12.2016). Na základe dohody rodičov ( nie
direktívneho rozhodnutia súdu) boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v

jednotýždňových intervaloch a otcovi bolo určené výživné na deti a to ako bežné výživné na každé dieťa
mesačne po 70 eur a na tvorbu úspor na každé dieťa po 75 eur mesačne. Súd uložil otcovi povinnosť
zriadiť pre deti osobitné účty za účelom tvorby úspor a rodičia boli v rámci petitu oboznámení z tým, že
nakladanie s finančnými prostriedkami na zriadených účtoch je možné len so súhlasom súdu a to až do
dospelosti detí. V čase rozvodu mala matka netto mesačný príjem cca 500 eur a otec v sume 2.196,51

eur. Mal. V. chodil do 3. ročníka ZŠ, L. do 4. ročníka ZŠ. Deti sa stravovali v škole, V. chodil aj do družiny.
Deti navštevovali platený tanečný krúžok.

5. Z obsahu rozvodového spisu súd zistil, že v závere detskej psychiatričky S.. S. z 3.5.2016 je
uvedené, že mal. Richard má poruchy aktivity a pozornosti f 90.0, susp. ŠPU. Zo správy centra

špeciálno-pedagogického poradenstva z 12.1.2015 súd zistil, že V. bol odporučený do starostlivosti
špeciálneho pedagóga, individuálny prístup. Ďalej v správe bolo odporučené pri domácej príprave
zaradovať oddychové prestávky, striedať činnosť podľa typu úloh, cvičenia realizovať za dostatočnej
podpory a ocenenia i za menší úspech.

6. Zhodným vyjadrením oboch rodičov mal súd preukázané, že otec detí súhlasil s rozvodom len pod
podmienkou, ak bude matka detí súhlasiť so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len
„SOS“). Matka detí to vyhodnotila tak, že bola k SOS dotlačená . Ich zhodným vyjadrením súd zistil,
že otec je s deťmi v každodennom telefonickom kontakte. Mal. V. chodí k otcovi každý druhý týždeň
na víkend s prespávaním, je u otca od piatku do soboty alebo od soboty do nedele. L. chodí k otcovi

tiež každý druhý týždeň , ale bez prespávania. Obaja rodičia tiež zhodne uviedli, že otec sa dostavil kdverám bytu matky za účasti polície v snahe domôcť sa styku s deťmi v rozsahu súdneho rozhodnutia
(SOS pri rozvode), komunikácia prebiehala v kľude, ale pri rozhovore a účasti polície boli prítomné aj
samotné deti.

7. Matka býva s deťmi a jej priateľom v trojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Deti majú
vlastnú izbu. V byte s nimi žijú aj dva psy. Niekedy víkendy v domácnosti trávia aj deti matkinho priateľa.
Matkine mesačné výdavky s bývaním sú na nájom 187,91 eur, elektrinu 30 eur. Matka bola do 31.8.2017
bola zamestnaná vo firme PROTHERM PRODUCTION s.r.o., pracovala na zmeny, ale pracovný pomer

ukončila zo zdravotných dôvodov, keďže bola aj dlhší čas PN (4/2017-8/2017) a zamestnávateľ nemal
pre ňu inú vhodnú prácu. Za rok 2016 mala v tejto firme netto mesačný príjem 434 eur. Následne bola
evidovanáakonezamestnaná,poberalapodporuvnezamestnanosti (za9/2017:371,60eur,za10/2017:
384 eur, za 11/2017 : 371,60 eur, za 12/2017: 384 eur) a od 7.2.2018 pracuje na pošte ako poštová
doručovateľka s pracovnou dobou od 6,00 hod. do 14,00 hod. Ráno je v telefonickom kontakte N. L.,
budí ich o 7,00 hod. a o 7,30 hod. deťom odchádza s pred bytovky autobus do školy. Ak jej priateľ nie

je v práci, tak ich budí on. Podľa vyjadrenia matky má ako poštová doručovateľka príjem v hrubom 525
eur + diéty za rajón 100 eur mesačne.

8. Matka sa vyjadrila k začiatkom realizácie SOS. Podľa jej tvrdenia deti chceli po rozvode chodiť k
otcovi na SOS, keď mala ona poobednú zmenu, cítili sa tam dobre, ale podľa jej slov otec na nich v

súčasnosti kričí. L. začala byť uzavretá, začala mať počas SOS bolesti brucha, ale po začatí bývania
u nej bolesti brucha prestali. Počas SOS bol ale V. ako na hojdačke, keď bol syn u nej, tak mal školské
úlohy popísané a v týždni u otca mu vždy niečo chýbal do školy. Samotná učiteľka V. ju upozornila
na možnosť zrušenia SOS, lebo pre V. to nie je dobré. Matka súdu potvrdila, že niekedy telefonicky
zisťovala Ú. V., aby nedostával poznámky či päťky, keďže mal syn prísnu učiteľku neakceptujúcu jeho

diagnózu ADHD. Poukázala na to, že V. problémy v škole sa aj počas SOS riešili len s ňou. Ako príklad
uviedla, že istý čas V. odmietal chodiť do triedy, preto často v pracovnom odeve odišla z práce a sedela
pri synovi aj dve hodiny v škole. Dala do pozornosti súdu, že počas realizácie SOS a starostlivosti otca
mal. V. nemával v škole urobené domáce úlohy, i keď ich poznačené mal. Matka je osobne prítomná
pri písaní si úloh s V., lebo jej to odporučili psychiatrička i psychologička. Každé dva týždne chodí tiež

so synom k špeciálne psychologičke, ktorá jej dáva robiť so synom cvičenia na podporu sústredenosti.
Matka sa snaží, aby deti išli k otcovi aspoň raz za dva týždeň, aj keď to odmietajú. Počas chrípkových
prázdnin trávili čas u otca. Poľa matky sa v súčasnosti V. chodí k otcovi len hrať, neučí sa u otca aj
keď dala synovi zošit s úlohou.

9. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve nadobudnutom po vyporiadaní BSM
s matkou detí. Jeho mesačné výdavky spočívajú v týchto základných platbách: plyn 90,17 eur, realizáciu
kolektoru 27,80 eur, voda 8,19 eur, internet 16 eur, RTvS 4,64 eur, elektrina 53 eur, daň na nehnut. 4,84
eur, poistka na dom 10,01 eur, satelit 14,52 eur, komunálny odpad 7,54 eur, hypotéka na dom 656 eur,
poistenie hypotéky 34,65 eur. Ďalej platí každému dieťaťu na tvorbu úspor po 75 eur mesačne, poistky

otec + deti v troch rôznych poisťovniach:37,01 eur+ 45,83 eur+ 24,89 eur, 2 x sporiaci účet pre deti po
50 eur, výživné na deti 140 eur mesačne. Každé dieťa má v dome otca svoju izbu, riadne vybavenú.
Otec je zamestnaný pracujúc ako projekt managment, má netto mesačný príjem cca 2.296 eur a má
pohyblivú pracovnú dobu. Otec súdu preukázal, že každému z detí založil účet (stavebné sporenie),
kam každému mesačne posiela sumu 75 eur ako tvorbu úspor. Otec potvrdil, že od augusta 2017 má

priateľku, ktorá je expartnerkou terajšieho partnera matky detí a deti chodievajúce do domácnosti matky
detí chodia aj do jeho domácnosti.

10. Otec k návrhu matky uviedol, že SOS zaviedli ešte pred rozvodom, fungovalo to bez problémov,
lebo matka pracovala na dve zmeny. SOS fungovala do leta 2017. Konštatoval, že fakt že SOS funguje

obmedzene či skôr nefunguje od septembra 2017 je účelové zo strany matky detí, ktorá deti hucká
proti nemu. Odvolával sa na svoje práva v zmysle zákona o rodine. Otec tvrdí, že on i matka detí majú
rozdielne názory na ich výchovu, lebo on tlačí deti k samostatnosti, zodpovednosti a zručnosti a u matky
sa im toho nedostáva. Pod samostatnosťou rozumie to, že dieťa v 3. či 4. triede si vie samo napísať
úlohy a až potom je kontrola rodičom, oprava. U neho si deti písali úlohy naraz za jedným stolom, aby

S. V.. Pokiaľ mal V. úlohu poznačenú, tak ju s ním spravil ale nerobil tak ako matka, ktorá obvolávala
rodičov spolužiakov V. a zisťovala úlohy. V čase, keď bol V. u neho sa stalo, že si zabudol zošity v škole
- ale podľa názoru otca nie je správna výchova napísať úlohu do nového zošita, keď zistí úlohu. Podľa
otca deti majú tanečný krúžok v pondelok až štvrtok, V. sa naň niekedy ani nechcelo ísť. Tanečné krúžkyplatil deťom otec. Podľa jeho slov sa učili deti až po krúžkoch, robili úlohy a deťom sa učiť nechcelo -
otec dodal, že čo stihli z úloh, to urobili. L. si úlohy robila bez problémov. V. v škole vybavil asistentku,
mal rôzne úľavy. Otec sa vyjadril aj k jeho času tráveného s deťmi po jeho návrate z práce - po dobu

robenia si úloh si on odpočinul 10-20 minút pri TV. Následne otec uviedol, že V. bol schopný vydržať pri
učení 15-20 minút, potom musel mať pauzu. Ale stávalo sa že s ním nemohol pohnúť aj hodinu a až
následne pokračovali v učení. Učil sa so synom formou hry a má za to, že tak sa dá zvládnuť aj jeho
ADHD. Chodil s deťmi von športovať, k príbuzným. V súčasnosti ak k nemu deti prídu na víkend, tak si
učenie neprinesú a ani nemá s nimi na učenie čas, chodia po výletoch.

11. Z vyjadrení oboch rodičov a podporne vyjadrením detí súd zistil, že matka pri telefonovaní s otcom
má telefón pustený na hlasný režim a tak deti počujú všetko čo si rodičia hovoria a ako otec používa
niekedy i vulgárne slová vo vzťahu ich matke.

12. Mal. L. je v 5. ročníku ZŠ, v škole sa stravuje a matka s tým má mesačne výdavky 25 eur. Navštevuje

tanečný krúžok, s čím má matka mesačne výdavky 20 eur. Podľa matky má mesačne výdavky na lieky
pre dieťa 10 eur. Zo správy detskej psychiatričky S.. S. z 9.10.2017 súd zistil, že mal. L. trpí poruchami
správania a emócií so somatizáciami v situačnej záťaži (F 43.2). L. je v evidencii lekárky od 6/2017 z
dôvodu opakovaných bolestí bruška bez organických príčin.

13. Mal. V. je v 4. ročníku ZŠ, za stravu v škole mu matka mesačne platí 25 eur. Za tanečný krúžky mu
matka platí 20 eur. Pre diagnózu ADHD berie medikamenty, vitamíny a stimulanty, s čím sú spojené
mesačné výdavky cca 10 eur. Zo správy detskej psychiatričky S.. S. z 9.10.2017 súd zistil, že mal. V.
trpí poruchou aktivity a pozornosti (F 90.0), anamn. susp. ŠPU, nezrelý typ CNS a poruchami správania
a emócií v rámci adaptačnej poruchy F 43.2. V závere lekárka uviedla, že vo výchove je nutné dôsledné

výchovné vedenie, dôsledná príprava do školy.

14. Zo správy triednej učiteľky mal. V. z 22.12.2017 mal súd potvrdené, že dieťa si v súčasnosti ( od
septembra 2017) pomôcky nosí, úlohy má napísané, donedávna ho do školy vodila matka až k triede,
niekedy i celú prvú vyučovaciu hodinu trávila s ním v škole. Po návrate matky s nemocnice V. chodí

do školy len v sprievode sestry. V. na vyučovaní dokáže len krátko udržať pozornosť, po krátkom čase
prestane pracovať na úlohách. Odmieta vypracovať cvičenie, ktoré neovláda. Spolupráca sním na
hodinách je náročná. Obaja rodičia sa zaujímajú o obe deti v škole.

15. Po vykonanom dokazovaní a predostretí záverov súdu každý z rodičov navrhol svoj vlastný model

úpravy práv a povinností rodičov s deťmi. Matka žiadala upraviť styk otca s deťmi na každý páry týždeň
v pondelok a štvrtok, nepárny týždeň v utorok, piatok až nedeľu, počas Vianočných, letných a jarných
prázdnin. Otec zásadne nesúhlasil s zrušením SOS , ale na výzvu súdu predostrel svojich 5 variant
úpravy styku s deťmi. V prvom variante vyšiel čas strávenia matky s deťmi počas dvoch týždňov vždy 2
dni a 21 hodín a varianty 2 až 5 spočívali v presnom hodinovom a časovom harmonograme rozvrhnutom

pre každého rodiča ( každý rodič v 1-ci času). Otec poukazoval na to, že v súčasnosti si už začínajú deti
diktovať kedy chcú byť u otca a rodičia sa im prispôsobujú, čo nepovažuje za správne pre ich výchovu.

16. Súd v rámci dokazovanie pristúpil aj k výsluchu maloletých detí za prítomnosti ich kolíznej
opatrovníčky, berúc do úvahy ich vek a psychickú vyspelosť. Zhodným tvrdením oboch detí súd zistil,

že deti bývajú od začiatku školského roku v septembri 2017 u matky. Majú spolu jednu izbu, ktorá je
pridelená. V byte s nimi býva aj priateľky mamky, ak nie je v práci a ich dva psy, na víkendy chodia
aj deti priateľa ich matky. Obaja zhodne uviedli, že chcú ostať bývať u matky. L. chce chodiť k otcovi
len na návštevy, lebo keď bola u neho, tak sa s ňou J.. V. sa vyjadril, že chce chodiť k otcovi, ale nie
každý týždeň lebo k mamke chodia na víkend deti jej priateľa a on sa s nimi hrá. K spôsobu učenia sa

u rodičov L. uviedla, že u matky sa učí sama a mamka jej pomôže, ak niečo nevie. U otca sa učila tiež
sama, ale otec jej nepomohol, keď niečo nevedela. Podľa L. sa u otca musela učiť aj s bratom. Podľa
V. to majú v škole s úlohami zavedené aktuálne tak, že si úlohy píšu do zošita na úlohy. V. uviedol, že
tento školský rok si nezabudol nikdy poznačiť úlohu. Keď si píše úlohy u matky, tak pri ňom matka sedí,
ale podľa jeho slov sa otec s ním nikdy neučil. Otvoril mu, kde si má úlohu písať a išiel pr. pozerať TV.

Ak úlohu o otca nevedel a volal ho, tak otec podľa V. za ním ani neprišiel. Podľa V., keď si u otca úlohu
nenapísal, tak dostával v škole päťky. U mamky je to tak, že na požiadanie ho mamka vyskúša, lebo
on chce dostávať lepšie známky.Deti majú svoje koníčky, L. navštevuje gymnastiku v stredu po obede, výtvarnú v utorok od 14,00 hod.
do 16,15 hod a tanečný krúžok v pondelok a v stredu od 17,00 hod do 18,00 hod. v mieste bydliska a
v utorok a štvrtok v Hodoníne. V. navštevuje tanečný krúžok v pondelok od 15,00 hod. do 16,00 hod

a v stredu od 18,00 hod. do 19,00 hod.
Podľa L. počas jej pobytu u otca cez voľno sa im otec nevenoval, M. L. presne súdu neuviedla, čo
má na mysli pod „nevenovaním sa“. Tvrdila, že otec jej rozprával, že mamka ho okradla. Tiež súdu
neodôvodnila, prečo nechce k otcovi chodiť či u neho prespávať. Podľa vyjadrenia V. počas ich bývania
u otca sa s nimi nehral, nechodili na výlety. Po presťahovaní sa k mamke chodia s otcom na výlety,

výstavy. V. chodieva k otcovi ak cez víkend, prespáva u neho. V. by chcel chodiť k otcovi len na víkendy,
ktoré bude chcieť on.

17. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že vykonal šetrenie v domácnostiach oboch
rodičov a nezistil u nich žiadne nedostatky. V. má diagnózu ADHD, niekoľko diagnóz DIS, v škole je
integrovaný, má asistentku na slovenčinu a matematiku. Stáva sa mu, že v škole nechce pracovať,

nedokáže sa sústrediť, vydrží možno 20 minút a potom sa unaví. Matka s ním pravidelne navštevuje
mesačne Centrum špeciálne pedagogického poradenstva a prevencie. Otec kolíznemu opatrovníkovi
uviedol, že striedavá osobná starostlivosť nefunguje od septembra 2017, kedy matka zostala bez práce
a začala deti ovplyvňovať. Podľa otca majú s matkou rozdielne názory na výchovu, matka nevedie
dostatočne deti k zodpovednosti a samostatnosti. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v

starostlivosti matky o deti. Vykonal i pohovor s deťmi, ktoré mu zhodne uviedli, že chcú byť s matkou, V.
chce chodiť k otcovi každý druhý víkend a L. chce chodiť k otcovi, len keď bude chcieť ona. V. povedal,
že u otca si s ním píše úlohy sestra a nie otec. Zhodne deti uviedli, že otec škaredo nadáva matke.
Podľa detí sa im otec nevenuje dostatočne, väčšinou pozerá televízor a cez leto počas práce ich vozil
k babke. Deti kolíznemu opatrovníkovi uviedli, že ak bude matka v práci, tak budú s jej priateľom, ktorý

u nich býva.

18.Prokurátorberúcdoúvahyvykonanédokazovanie,výsluchdetínavrhol rozhodnúťvprospechmatky
a určiť otcovi s deťmi rozšírený styk. Žiadal zaviazať otca na výživné deťom podľa jeho majetkových
pomerov . Kolízny opatrovník navrhol zveriť deti matke, otcovi určiť s deťmi široký styk a určiť mu výživné

na deti.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

21. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený
do § 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov
napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého
z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,

redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému
vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako
desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov
k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o

striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody,
schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov
(rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).23. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18
ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem

dieťaťa.

24. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy

pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli
podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky
so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v
záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

27.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

28. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu
a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

29. Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v
záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim
schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania

látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.32. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedenie pri
určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby

túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

33. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

37. Predmetom konania je zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, zverenie detí jednému z rodičov,

určenie výživného povinnému rodičovi a úprava styku s deťmi.

38. Znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že súd môže zveriť ( analogicky aj
ponechať zverené) dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za splnenia predpokladov:
1. ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú obidvaja rodičia záujem o osobnú

starostlivosťodieťa,2.akjetovzáujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenéaktuálnepotrebydieťaťa.

39. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne všetky predpokladmi na rozhodnutie
o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej

starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať
dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem
obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja
rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti.

40. Súd prihliadal na to, že na ďalšom trvaní striedavej osobnej starostlivosti súhlasí len otec, preto
bolo povinnosťou súdu skúmať, či striedavá osobná starostlivosť reálne prebiehajúca do konca augusta
2017 bola v záujme detí, resp. jej znovu obnovenie by bolo v záujme samotných detí. Z tohto dôvodu
vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom samotných detí, názorom kolízneho opatrovníka

a prokurátora. Na základe vykonaného dokazovania, v prvom rade berúc do úvahy vyjadrenia rodičov
( a osobitne otca) súd dospel k záveru, že samotná striedavá osobná starostlivosť by nateraz nebola v
prospech detí. Súd prihliadal síce na to, že obaja rodičia bývajú v tom istom meste, deti majú u oboch
rodičov svoju izbu a prispôsobené vhodné podmienky na bývanie. Z vykonaného dokazovania súdu
vyplynulo, že obaja rodičia sa vedia materiálne o deti postarať. Deti majú vytvorenú silnú citovú väzbu

k obom rodičom, ale v súčasnosti preferujú bývanie u matky v byte než striedavo u matky a v dome
svojho otca.

41. Súd sa oboznámil z obsahom predložených listinných dôkazov, s vyjadreniami účastníkov, detí,
vyhodnocoval dôkazy individuálne i vo vzájomných súvislostiach majúc na pamäti prvoradý záujem detí

a dospel k záveru, že návrh na zrušenie SOS bol dôvodný. Súd sa podrobne zaoberal vyjadreniami
rodičov a ich predstavou o forme podieľania sa na výchove ako aj na príprave na vyučovanie, tiež ich
skutočnou realizáciou. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že pre riadnu a pokojnú výchovu detí
nie je ani tak dôležité či rodič zabezpečuje bývanie v dome či byte, aké má finančné zázemie, ale to- aké kľudné a plnohodnotné prostredie deťom vytvoril pre ich duševný a psychický vývin. Z vyjadrení
rodičov a detí súd zistil, že nateraz je vzťah medzi nimi narušený. Matka svoj nesúhlas s trvaním SOS
odôvodňovala okrem iného tým, že mal. V. pri chodení do školy od otca nemával urobené úlohy, nosil

päťky a dostatočne nedohliadal na prípravu syna do školy. Preto aj V. chce byť u matky, ktorá sa s ním
učí. L. chce byť u matky tiež z dôvodu, že počas SOS sa otec s nimi nehral a ona si musela robiť úlohy
aj s bratom.

42. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že zotrvanie detí v striedavej osobnej starostlivosti

rodičom je skôr ich právo, ak sú splnené podmienky podľa §24 ods. 2 Zákona o rodine. Z toho dôvodu
si súd vyhodnotil každú už z vyššie uvádzaných podmienok (ods. 38 odôvodnenia rozsudku) berúc do
úvahy preukázané vzťahy medzi rodičmi a deťmi či rodičmi navzájom, preukázaný spôsob prípravy detí
do školy rodičmi ako aj preukázanú predstavu každého rodiča vychovávať svoje deti pri príprave do
školy. Ako základ súd primárne vychádzal z toho, že pri rozvode matka súhlasila s SOS z dôvodu, že
to bola podmienka aby otec detí súhlasil s rozvodom. Podporne prihliadal na fakt, že aj v tom čase mal

V. diagnostikované ADHD, ale vtedy ešte rodičia bývali v jednej domácnosti a tak matka mala dosah
a kontrolu nad plnením si školských povinností detí aj v týždni, ak mala aj poobednú zmenu a o deti
sa staral otec.

43. Súd mal preukázané, že od septembra 2017 deti bývajú u matky a k otcovi chodia len na

nepravidelný styk, v poslednom čase sa matka skôr prispôsobuje ohľadom styku požiadavkám detí ( pr.
L. u otca neprespáva bez uvedenia konkrétneho dôvodu) a otec riešil styk už aj za osobnej účasti polície
a prítomnosti detí. Detí odmietajú striedavú osobnú starostlivosť, V. to odôvodňuje tým, že matka sa s
ním učí a skúša ho, do školy má vždy úlohy napísané. L. odôvodňuje odmietanie SOS tým, že počas
SOS sa otec s ňou nehral, nevenovala sa jej a ona sa musela učiť s V., keď potrebovala pomôcť s

úlohou, otec nepomohol. Súd mal podporne preukázané správami od odborníkov, že pre diagnózu V.
je nutné ( t.j. nie je to len odporučenie) učiť sa s ním pod dozorom. Z samotných vyjadrení otca si
súd ustálil, že otec sa počas realizácie SOS takýmto spôsobom s ním neučil ale pristupoval k nemu
rovnocenne ako k zdravej L., ktorá nemá poruchu pozornosti. Ako príklad súd uvádza, že nechával V.
písať si úlohy samého a až následne otec vstupoval do procesu kontroly. Súd podporne vychádzal z

vyjadrení otca, že problém je len medzi dospelými, tí to musia vyriešiť a deťom sa má predostrieť
len výsledok rodičovského rozhodnutia. S takýmto názorom súd nesúhlasí, lebo na prvom mieste sú
deti, ktoré majú tiež právo pri svojom veku sa k veci aj vyjadriť, pričom otec im takúto možnosť ani len
nedal , keďže z vyjadrenia otca mal súd preukázané, že sa s deťmi o tom ani nebavil ( pr. že by mali
byť zverené na 3-4 mesiace len jemu). Súdu u otca absentuje základný elementárny záujem zistiť,

prečo deti odmietajú SOS u neho. Z vykonaného dokazovania a návrhu matky na výšku výživného
konštatuje, že dôvodom na zrušenie SOS isto nie je úmysel matky dostávať od otca vyššie výživné
( ako to otec prezentuje ako jediný dôvod), lebo vzhľadom na príjem otca by súd otcovi určil vyššie
výživné než požaduje matka. A v konečnom dôsledku otec nateraz matke neplatí ani bežné výživné
odôvodňujúc to vzájomným vyrovnaním s matkou pri vyporiadaní BSM. Súd vychádzajúc z všetkých

vyjadrení otca je toho názoru, že jeho neúmerná direktívnosť neberúc ohľad na vek a potreby detí ( určite
ale nie otcom zle mienená) prispela aj k tomu, že deti volili radšej bývanie u matky v byte než s octom
v rodinnom dome. Z tohto dôvodu súd ani nevyhovel otcovi zveriť mu deti na 3 či 4 mesiace hlavne keď
sa o tom ani len s deťmi nerozprával. Súd je toho názoru, že by to bol nateraz v neprospech detí, lebo
v prvej polovici školského roku 2017/2018 si zaužívali istý model osobitne v súvislosti s prípravou na

vyučovanie a nebolo by v ich záujme, tento model nateraz narušiť hlavne vzhľadom na zistenia, ako sa
otec pripravoval hlavne s V. na vyučovanie počas reálne prebiehajúcej SOS. Ako príklad toho, čo súd
ovplyvnilo rozhodnutie ponechať deti bývať u matky je i to, že otec síce prezentoval snahu viesť deti
k zodpovednosti, ale na druhej strane sám uviedol, že ak syn zabudol v škole zošiť na domácu úlohu,
tak s ním úlohu nenapísal napr. zvolením si napísania úlohy do nového zošita ( radšej poslal syna do

školy svedomím, že za nenapísanú úlohu dostane päťku). Alebo otec súdu uviedol, že keď písali úlohy
po návrate z krúžku, tak napísali to čo stihli. Už len z toho prístupu otca si súd vyhodnotil, že takýmto
prístupom isto otec neprispieva k učeniu k zodpovednosti detí vo veku L. a hlavne V..

44. Na druhej strane súd ale rešpektuje záujem otca podieľať sa rovnodielne na výchove svojich detí a

preto aj vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti považoval súd za nevyhnutné vytvoriť určitý model
širšieho styku otca s deťmi, po ktoré si otec bude mať možnosť vybudovať opätovný vzťah so svojimi
obomi deťmi až v takom rozsahu, že budú chcieť u neho opätovne tráviť vždy celý týždeň. Súd vychádzal
z návrhov oboch rodičov podporne použijúc § 36 ods. 1 zákona o rodine a dospel k záveru že po zverenídetí do starostlivosti matky je nutné nenechať styk neupravený, lebo za daného preukázané stavu by to
znamenalo nechať styk len na vôli detí, ako to matka i v súčasnosti vo väčšej miere realizuje. Preto i súd
upravil styk detí s otcom a to aj s prespávaním osobitne na každý párny týždeň v pondelok a štvrtok

na poobedné hodiny; na každý nepárny týždeň v utorok na obedné hodiny a nepretržite od štvrtku od
18,00 hod až do nedele do 18,00 hod. Takto bude mať otec možnosť podieľať sa každý druhý týždeň
aj na príprave detí na vyučovanie, hlavne osobitne N. V. a to s patričným osobným dohľadom pri písaní
úloh ako to bolo už vyššie uvedené. Z toho dôvodu súd uložil povinnosť matke pripraviť deti na styk
aj so školskými potrebami a učebnicami a otec je povinný deti taktiež so všetkým odovzdať späť. Súd

v rámci styku považoval za potrebné osobitne upraviť ak sviatky a rôzne druhy prázdnin počas roka,
aby sa predišlo prípadným moduláciám nastaveného stykového režimu. Pri úprave styku cez sviatky a
prázdniny súd za základ považoval návrhy oboch rodičov a letné prázdniny upravil v jednotýždňových
intervaloch z dôvod, ak by rodičia mali záujem tráviť s deťmi dovolenku mimo bydliska, aby neboli
obmedzení.

45. Zároveň súd obom rodičom dáva do pozornosti, že deti sú povinné rešpektovať a ctiť si oboch
svojich rodičov a práve vzhľadom na svoj vek je na rodičoch, aby títo deti viedli k úcte druhého rodiča.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že ani matka svojim osobným prístupom pri
komunikácii s otcom neprispieva k výchove detí, k budovaniu úcty a rešpektu k otcovi. Konkrétne súd
poukazuje na to, že je neprípustné, aby matka (plne vedomá si svojho konania) dvoch maloletých detí

pri telefonovaní s otcom a poznajúc jeho povahové vlastnosti, verbálny slovník v krízových situáciách,
mala za prítomnosti svojich detí pustený hlasno mobilný telefón, keď dochádza ku konfrontácii medzi
rodičmi a teda deti počujú ako otec osočuje matku.

46. Z ustálenej judikatúry súdu vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov by mali byť v rovnováhe,

zvrchovaný je záujem detí a tento v tomto konkrétnom prípade prevážil nad záujmom rodiča na SOS
( Európsky súd pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku, Sahin proti Nemecku). Na základe
všetkých vyššie uvádzaných skutočností a argumentácie súd vyhovel matke a zrušil SOS z dôvodu, že
SOS nie je nateraz v záujme maloletých detí. Rodičia sú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať
ich majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené rodičovské práva a povinností a ani nebol od

nich pozbavený, a keďže obaja majú povinnosť podieľať sa na výchove a výžive , majú rovnaké práva
i pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku.

47. Ďalej sa súd vyporiadal s otázkou výšky výživného na deti. Pod odôvodnenými potrebami
oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie,

hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod.,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na
ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Súd posudzoval pomery

rodičov, ktoré u nich boli v roku 2016, kedy boli deti zverené do SOS. V roku 2016 mal otec netto
mesačný príjem 2196,51 eur a matka cca 500 eur; v súčasnosti má otec netto mesačný príjem 2296
eur a matka 525 brutto + diéty 100 eur mesačne. V súčasnosti otec platí deťom časť výživné po 75 eur
na tvorbu úspor.

48. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, vek a
odôvodnené potreby mal. detí, navrhovanú výšku výživného matkou J. L. 200 eur a na V. 150 eur; a
taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd zveril matke deti do
osobnejstarostlivostiodprávoplatnostitohtorozsudku,pretoajodtohtočasuurčil-zmenilotcovivýživné
na deti. Pokiaľ by mal súd určovať výživné otcovi, vychádzal by zo zaužívanej súdnej praxe počítať ho

pri dvoch deťoch navštevujúcich základnú školu ako 20 % z jeho čistého príjmu ( 20% z 2296) deleno
počet detí, ktoré sú na neho výživou odkázané. Takto by súdu vyšla výška výživného na obe deti spolu v
sume 459 eur, ktoré by medzi deti delil. Nakoľko otec preukázateľne deťom navyše prispieva, realizuje
s nimi aj rôzne aktivity, súd akceptoval návrh matky určiť otcovi výživné na obe deti spolu v sume 350
eur a preto z takejto sumy súd aj vychádzal. Ďalej súd výšku výživného na deti vyhodnocoval vzhľadom

na matkou reálne preukázané výdavky na deti a dospel k záveru, aby bol otec i naďalej povinný platiť
na tvorbu úspor každému dieťaťu po 75 eur. Otcovi uložil povinnosť platiť matke k rukám na výživu L.
rozdiel ňou žiadaných 200 eur a tvorby úspor 75 eur, u V. rozdiel žiadanej sumy 150 eur a tvorby úspor
75 eur. Takýmto spôsobom určené a rozdelené výživné súd považuje objektívne vzhľadom na terajšiereálne potreby detí a fakt, že každý druhý týždeň bude o deti zabezpečovať celkovú osobnú starostlivosť
ich otec.

49.Súdsavyporiadalajsnesúhlasommatky,abyotecrealizovaltvorbuúspordeťomnaúčetstavebného
sporenia . Matka nesúhlas odôvodnila tým, že aj ich najstaršia spoločná dcéra mala stavebné sporenie,
ale otec išiel s ňou do banky a dal peniaze previesť na jeho účet s tým, že jej peniaze dá keď ich bude
potrebovať a zatiaľ peniaze nevidela. Otec túto skutočnosť potvrdil dodajú, že dcéra peniaze dostane pr.
v prípade vydaja. Súd mal preukázané, že otec detí založil každému dieťaťu účet (stavebné sporenie),

kam každému mesačne posiela sumu 75 eur ako tvorbu úspor. Súd prihliadal na to, že na stavebnom
sporení sú vyššie úroky či rôzne prémie pri pravidelnom sporení, lež na bežnom zriadenom účte by
deti takéto benefity na odkladaných finančných prostriedkoch nemali. Súd poukazuje i na rozsudok OS
Skalica č. k. 7P/86/2016-71 zo dňa 15.12.2016, v rámci ktorého vo výroku X. boli rodičia upovedomení
o nakladaní s peniazmi na osobitnom účte detí len so súhlasom súdu. Z tohto vyplýva, že i napriek
založeniu stavebných sporení otcom a jeho možnej dispozícii s účtami, pokiaľ by tak učinil, dostal by sa

svojim konaním do rozporu so zákonom nekonajúc v záujme detí.

50. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho návrhom alebo ak do konania vstúpil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.