Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010040
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617010040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom v trestnej veci obžalovaného Z. G., pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z. G., narodený XX. R. XXXX v U., trvale bydliskom B. XX/XX, XXX XX X. P. U.,

sa uznáva vinným, že

dňa 27.11.2016 v čase o 19.15 h v obci X. pri U. po B. ulici viedol osobné motorové vozidlo značky D.
X., evidenčného čísla V ktorého majiteľom je F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. pri U. XXX/XB,
pričom rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,
následkom čoho s vozidlom narazil do rodinného domu číslo XXX/XXX, ktorého majiteľkou je N. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. pri U., B. XXX/XXX, po dopravnej nehode v čase o 21.00 h bol
podrobený odberu krvi na zistenie požitia alkoholických nápojov a následným toxikologickým vyšetrením

v krvi obvineného bola zistená prítomnosť etanolu v priemernej koncentrácii 1,40 g/kg (hmotnostné
promile), súčasne bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2015 zo
dňa 26.01.2016, právoplatným dňa 16.02.2016, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 3 roky, pričom doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku
neuplynula, svojím konaním spôsobil poškodenému F. Y. na jeho vozidle škodu vo výške 600 Eur a
poškodenej N. B. na rodinnom dome škodu vo výške 600 Eur,

teda

- v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona,

Za to sa

odsudzujePodľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona, k úhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú N. B., nar. XX. L. XXXX vo X. pri U., trvale
bydliskom B. XXX/XXX, XXX XX X. pri U., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 30. januára 2017 Okresnému súdu Malacky

obžalobu z 30. januára 2017, č. 1 Pv 626/16/1106-8, na obžalovaného Z. G. pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. októbra 2017 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný

odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to výsluchom obžalovaného, aktualizovaným odpisom z

registra trestov, lustráciou v registri priestupkov, správou obce X. pri U., záznamom dopravnej nehody,
zápisnicou o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciou a náčrtkom, lekárskou správou, evidenčnou
kartou vodiča a vozidla, rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/107/2014, výpoveďou
poškodenej, a podaním poškodenej.Pri ukladaní trestu obžalovanému Z. G. je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho
zákonnéhoustanovenia,ktorésavzťahujenatrestnýčinznichnajprísnejšietrestný.Prísnejšímtrestným

činom v naznačenom zmysle je v danom prípade prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej
sadzby tohto prečinu. V danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods. 1
Trestného zákona) - až na dva roky.

Rozhodnutie súdu v rámci ukladania trestu sa musí odvíjať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa
stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, resp. obzvlášť závažné
zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, prípade
povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Okremzávažnostispáchanéhoprečinu,priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdvychádzalajzkritérií
stanovených v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej
podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej
stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že obžalovaný viedol motorové
vozidlo v čase, keď bol značne pod vplyvom alkoholu a keď musel objektívne vedieť, že má tak výrazne
znížené schopnosti na vedenie motorového vozidla, že môže spôsobiť dopravnú nehodu, čo sa napokon
aj stalo, pričom k nehode došlo v intraviláne obce a počas dňa, resp. podvečer. Z hľadiska následku
spôsobil poškodenie rodinného domu a osobného motorového vozidla, ktoré viedol. Nemenej dôležitou

okolnosťou je, že obžalovaný šoféroval opitý v zastavanom území obce, cez deň, v období, keď mal (v
inom trestnom konaní) uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. So spôsobom spáchania
činu a spôsobeným následkom pritom veľmi úzko súvisí aj miera zavinenia obžalovaného, keď síce
škodu spôsobil obžalovaný z nedbanlivosti, avšak za volant si sadol pod vplyvom alkoholu a v „zákaze
šoférovania“ úmyselne.

Zároveň musí súd konštatovať, pokiaľ ide o osobu obžalovaného, že obžalovaný pred spáchaním
predmetného skutku bol 4-krát súdne trestaný, všetko v rámci konaní vedených na tunajšom súde:
3-krát za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 písm. d) Trestného zákona (sp.
zn. 1T/82/2015, sp. zn. 0T/14/2016 a sp. zn. 1T/109/2014) a 1-krát za prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona (sp. zn. 3T/148/2013). Navyše, 29. marca
2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu z 13. marca 2017, sp. zn. 1T/107/2014, ktorým
bol obžalovaný uznaný vinným za spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3
písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

Trestného zákona; skutok v uvedenom prípade bol spáchaný v roku 2013, je teda v súbehu so skutkami
v trestných veciach sp. zn. 1T/82/2015, sp. zn. 0T/14/2016. Ostatné právoplatné odsúdenie spred
spáchania stíhaného skutku je z 16. februára 2016, teda len pár mesiacov pred spáchaním stíhaného
skutku.

V naznačenom smere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa v rámci najskorších - prvých dvoch
odsúdení Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/148/2013 a sp. zn. 1T/109/2014 na obžalovaného hľadí,
akoby nebol odsúdený, je potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva, fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania trestného činu.
Ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké. Aj zahladené odsúdenie dáva

obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť, pričom
§ 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného prihliadať aj na
takéto odsúdenie. Súd podporne poukazuje na ustálenú judikatúru, dve rozhodnutia: R 10/1974 - fikcia
zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy páchateľa prihliadol na
skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery

z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom, možností jeho nápravy a pod. Závažnosť tejto skutočnosti je však zásadne menšia
ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ už bol odsúdený. V zmysle R 71/1975 - zahladením odsúdenia,alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj
sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin.

Z lustrácie priestupkov, ktorú má súd k dispozícii, vyplýva, že obžalovaný sa pred spáchaním skutku
dopustil 5-ich priestupkov (3 na úseku cestnej premávky a 2 priestupky proti majetku), za ktoré bol
sankcionovaný pokarhaním a pokutami.

Súd ďalej zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože

obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd
zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal viac
trestných činov [prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a
prečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákona].Súdnezistil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (že by obžalovaný pred spáchaním skutku
už bol za trestný čin odsúdený), pretože za priťažujúcu okolnosť súd nepovažuje odsúdenie Okresného

súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2015 (ktoré sa v rámci uloženého súhrnného trestu vzťahuje aj na odsúdenie
Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/14/2016), nakoľko toto odsúdenie je znakom skutkovej podstaty
prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným; ohľadom skorších - prvých dvoch odsúdení tunajším
súdom sp. zn. 3T/148/2013 a sp. zn. 1T/109/2014 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom na to, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je vyrovnaný, k úpravám trestnej
sadzby nedošlo.

Pri rozhodovaní o ukladaní druhu a výmery trestu súd nemohol, ako je už vyššie uvedené, opomenúť
osobu obžalovaného, ktorý bol práve trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 29. januára 2016,

sp. zn. 1T/82/2015, právoplatným dňa 16. februára 2016, odsúdený za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1
rok s podmienečným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň bol obžalovanému uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 roky.

Vzhľadom na to, že sa obžalovaný dopustil stíhaných prečinov dňa 27. novembra 2016, je zrejmé, že ide
o recidívu, teda, obžalovaný sa dopustil trestných činov v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a
to len niekoľko mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, ktorým mu bol podmienečný
trest odňatia slobody uložený.

Súd pri ukladaní druhu trestu teda primárne vychádzal z toho, že ak sa páchateľ dopustí úmyselného
trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné mu už uložiť opätovne
podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2, § 51 ods. 1 Trestného zákona). Súd preto dospel
k záveru, že vzhľadom na rovnorodú recidívu obžalovaného - opakované páchanie prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia, dokonca v prejednávnaom prípade navyše spojené so šoférovaním v

opitosti - ktorej sa dopustil v relatívne krátkom časovom období potom, čo už bol právoplatne odsúdený,
je nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko prevýchovný podmienečný trest odňatia
slobody celkom zjavne neviedol u obžalovaného k náprave a preto by pre nápravu obžalovaného neboli
postačujúce ani samotné alternatívne tresty. Toto konštatovanie súdu je založené aj na skutočnosti,
že jazda obžalovaného v stave opitosti bola tak závažná, že bolo len vecou náhody, že obžalovaný

svojim nezodpovedným konaním nespôsobil oveľa vážnejšie následky, než aké spôsobil. V danom
prípade ide od konca roku 2014 totiž až o štvrté odsúdenie obžalovaného za spáchanie prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia, navyše v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky, a je teda úplne zrejmé, že obžalovaný ignoruje zákazy činnosti viesť motorové vozidlá,
predchádzajúce tresty nespojené s nepodmienečným odňatím slobody neprevychovali obžalovaného a

nepôsobili naňho tak, aby začal viesť riadny život; obžalovaný je nepochybne recidivista.

Súd preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, pričom
v porovnaní s trestom uloženým pôvodne v trestnom rozkaze došlo k zníženiu uloženého trestu o
1 mesiac, a to len z dôvodu, že zhodne obžalovaný i poškodená potvrdili, že medzičasom došlo

k čiastočnému vykonaniu opráv obžalovaným na dome poškodenej, avšak škodlivé následky úplne
odstránené neboli. Poškodená si na rozdiel od nároku uplatnenom v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní z uvedeného dôvodu od obžalovaného uplatnila škodu len vo výške 1/3 z výšky škody
uplatnenej v prípravnom konaní. Poškodenú súd so svojim nárokom odkázal na civilný proces, nakoľkopodľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu konkrétnej škody, resp.
na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Na výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody.

Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože prečiny boli spáchané práve v súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu a v súdom uloženom
„zákaze šoférovania“, čo bola podstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti na 5 rokov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.