Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/553/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222505
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2111222505.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: B.F.B. správcovská, v.o.s., 921 01 Piešťany, Radlinského

50/1593, IČO: 36 832 006, správca úpadcu BELLEZZA, s .r.o., 917 01 Trnava, Koniareková 19, IČO: 36
715 603 proti žalovaným v 1. rade: Roman Kováčik, narodený 25.04.1974, bytom Vajanského 6728/18,
Trnava, právne zastúpený JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou, ul. Hlavná 25, Trnava, v 2. rade: ORS
Europe s.r.o., so sídlom Martinická 987/3, 197 00 Praha 9, Česká republika, IČ: 242 16 348, právne
zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05
Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Montauro, s.r.o., IČO: 262 72 793, so sídlom
Mlynská 326/13, 602 00 Brno, Česká republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER

& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o určenie vlastníctva k hnuteľným
veciam, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Úpadca BELLEZZA, s.r.o., so sídlom Koniarekova 19, Trnava, IČO: 36 715 603, j e p o v i n n ý
zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientovi na strane žalovaných MONTAURO, s.r.o., IČO: 26
272 792 náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.10.2011 bola súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd

zakázal odporcovi v 2. rade spoločnosti Montauro, s.r.o. nakladať zo železničnými nákladnými vozňami
typu Fcs, bližšie špecifikovanými v petite návrhu, a to najmä ich predať, darovať, akokoľvek zaťažovať
záložným alebo iným právom alebo vložiť do základného imania inej spoločnosti. Zároveň navrhovateľ
navrhol, aby súd predbežným opatrením uložil spoločnosti NACCO SAS, so sídlom 40, rue La Boétie,
750 08 Paríž, Francúzska republika povinnosť zdržať sa vo vzťahu k spoločnosti Montauro, s.r.o. úhrady
nájomného za železničné nákladné vozne typu Fcs bližšie označené v petite návrhu.

2. Uznesením č.k. 36Cb/88/2011-45 zo dňa 21.10.2011 súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v plnom rozsahu.

3. Dňa 10.11.2011 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam - železničným nákladným vozňom typu Fcs, bližšie špecifikovaným v petite žaloby
tak, že je ich výlučným vlastníkom. V žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade ako konateľ spoločnosti
BELLEZZA, s.r.o. v čase od 21.12.2006 do 7.7.2011 uzavrel ako fyzická osoba dňa 8.4.2011 s Martinom

Bečkom, Zmluvu o pôžičke na základe ktorej tento ako veriteľ poskytol dlžníkovi Romanovi Kováčikovi
sumu 265.000 eur s lehotou splatnosti do 31.5.2011. Žalovaný v 1. rade vystupujúc ako konateľ
spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. bez vedomia a súhlasu spoločníkov spoločnosti, uzavrel s veriteľom
Martinom Bečkom totožného dňa i záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného právana súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. - 40 ks železničných nákladných
vozňov typu Fcs v celkovej hodnote 185.537 eur bez DPH, ktoré sú bližšie v žalobe označené
číslom vozňa, dátumom revízie a výrobným číslom. Zriadenie záložného právo malo zabezpečiť nielen

pohľadávku Martina Bečku voči Romanovi Kováčikovi ako fyzickej osobe, ale aj prípadnú náhradu
nákladov spojených s výkonom záložného práva, nákladov právneho zastúpenia a iných. Pohľadávka
Martina Bečku sa záložnou zmluvou zabezpečila do celkovej výšky 397.500 eur. Žalovaný v 1. rade
tak zriadil záložné právo na ťarchu spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. v ktorej bol v tom čase konateľom s
cieľom zabezpečiť pohľadávku Martina Bečku. Voči sebe samému ako fyzickej osobe, z titulu zmluvy

o pôžičke, čím ohrozil majetkové postavenie spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. a nepriamo aj jej vtedajších
spoločníkov. Tým, že bez vedomia a súhlasu spoločníkov spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. zriadil záložné
právo zaťažujúci majetok spoločnosti na zabezpečenie svojho súkromného dlhu voči Martinovi Bečkovi
bez akéhokoľvek súvisu s obchodnou činnosťou spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. žalovaný v 1. rade porušil
svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konať zo záujmami spoločnosti
a jej spoločníkov, pretože uprednostnil svoj záujem na úkor záujmov spoločnosti a jej spoločníkov.

Takéto konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva zo
dňa 8.4.2011 v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. Záložný veriteľ Martin Bečka dňa 1.6.2011 postúpil
svoju splatnú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade na spoločnosť IH Invest, s.r.o., v zmysle § 524
ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prešli aj všetky práva s ňou spojené t.j. aj zriadené záložné
právo. Nakoľko pohľadávka nebola v lehote splatnosti splnená, záložný veriteľ IH Invest, s.r.o. začal

s výkonom záložného práva. V zmysle ust. čl. V ods. 2 záložnej zmluvy, záložný veriteľ môže záloh
predať po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi. Dňa 19.7.2011
záložný veriteľ IH Invest, s.r.o. v mene a na účet spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. uzavrel so žalovaným v
2. rade na predmet zálohu kúpnu zmluvu. Žalovaný v 2. rade následne vyzval listom nájomcu zálohu
spoločnosť NACCO SAS, aby poukazoval nájomné na účet spoločnosti Montauro, s.r.o.. V zmysle

ust. § 151l ods. 1 a § 151m ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv
aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri. Predať záloh spôsobom určeným v
zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní
odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi. Na platný prevod zálohu

sa tak vyžaduje aj predchádzajúce oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložcovi. Žalobca
ale takéto písomné oznámenie neeviduje a preto neboli splnené podmienky na výkon záložného práva
jeho predajom. Z uvedeného dôvodu je kúpna zmluva ktorou sa záloh scudzoval, z dôvodu jej rozporu
zo zákonom v zmysle ust. § 39 a v nadväznosti na § 151l ods. 1 a § 151m ods. 1 OZ absolútne
neplatná. S prihliadnutím k tomu žalovaný v 2. rade nemôže byť vlastníkom zálohu. Naliehavý právny

záujem na žiadanom súdnom určení žalobca zdôvodnil tým, že kupujúci - žalovaný v 2. rade sa
domnieva, že je skutočným vlastníkom v žalobe špecifikovaných nákladných železničných vozňov a
ako domnelý vlastník preto môže kedykoľvek tieto vozne predať. Nakoľko v zmysle § 446 Obchodného
zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke práva k predávanému tovaru aj v prípade keď predávajúci nie
je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel,

že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja,
existuje dôvodná obava, že takýmto úkonom by navrhovateľ stratil k predmetným hnuteľným veciam
definitívne vlastnícke právo.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 151 spisu) uviedol, že predmetom

žaloby je určenie vlastníckeho práva k železničným vagónom. Vlastníkom predmetných hnuteľných
vecí je žalobca. Žalobca zabezpečoval pôžičku poskytnutú konateľovi spoločnosti. Pôžička bola síce
poskytnutá fyzickej osobe - konateľovi avšak za účelom použitia finančných prostriedkov na obchodnú
činnosť spoločnosti. K záložnej zmluve uviedol, že záložný veriteľ mu neoznámil výkon záložného
práva preto nemohla nastať účinnosť výkonu záložného práva. Z pripojeného dokladu, ktorý mu bol

doručený súdom zistil, že v oznámení o výkone záložného práva je uvedené, že výkon sa začne
realizovať alebo začal realizovať pred splatnosťou samotnej pohľadávky dňa 1.5.2012, hoci splatnosť
pohľadávky - pôžičky bola dohodnutá na termín 31.5.2011. Zároveň zdôraznil, že od 17.5.2011 bol
hospitalizovaný v Rakúsku a na Slovensku pokračovala hospitalizácia od 25.5.2011 až do súčasnosti.
Záložný veriteľ vykonal výkon záložného práva bez jeho vedomia a počas jeho práceneschopnosti a

hospitalizácie, pričom mal vedomosť o tom, že je hospitalizovaný a nezdržiava sa v mieste bydliska
ani v práci. Záložný veriteľ tým, že mu neoznámil výkon záložného práva nepostupoval v súlade s
právom. Záložný veriteľ výkon záložného práva neoznámil ani Notárskemu centrálnemu registru kde do
súčasnosti nie je vyznačený dátum začatia výkonu záložného práva a ani spôsob výkonu, ani zmenav osobe záložného veriteľa. Záložný veriteľ musí zaregistrovať začiatok výkonu záložného práva inak
výkon nemôže realizovať. V samotnej záložnej zmluve nie je určitý termín výkonu záložného práva a
vzhľadom k tomu je potrebné uvedené ustanovenie považovať za neplatné. Ďalšie porušenie spočíva

v tom, že veriteľ neoznámil dlžníkovi, ani záložcovi, ani notárskemu registru, že postúpil zabezpečenú
pohľadávku voči dlžníkovi. Kúpna zmluva zo dňa 19.7.2011, ktorej predmetom bol odpredaj založených
hnuteľných vecí je uzavretá bez vedomia navrhovateľa a preto je uzavretá v rozpore s ustanoveniami
o výkone záložného práva, je tak neplatná. V závere vyjadrenia uviedol, že v predmetnom spore nie
je pasívne legitimovaný a z toho dôvodu by mala byť žaloba voči nemu zamietnutá. Nie je vlastníkom

predmetných hnuteľných vecí, nedisponuje nimi a ani si vlastnícke právo k nim neuplatňoval. Zotrval na
názore, že žalobca nestratil vlastníctvo k založeným veciam a mal by žiadať ako vlastník ich vydanie.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 131 spisu) v úvode namietal miestnu príslušnosť
Okresného súd Trnava, ktorá je založená na skutočnosti, že žalovaný v 1. rade je Roman Kováčik,
bydliskom v obvode Okresného súdu Trnava. Žalovaný v 1. rade nemá v spore pasívnu legitimáciu,

nakoľko nie je a nikdy nebol vlastníkom hnuteľných vecí, o určenie vlastníctva, ktorých je predmet
sporu. Je celkom zrejmé už zo samotnej žaloby, že petit návrhu nesmeruje voči žalovanému v 1.
rade. Ani z odôvodnenia žaloby nie je možné vyvodiť, že by sa žalobca voči žalovanému v 1. rade
niečoho domáhal. Takýto postup považuje za nezákonný a žiadal, aby vec bola postúpená miestne
príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava I.. K neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že záložnú

zmluvu uzatvoril žalobca a nie Roman Kováčik a teda predpokladom absolútnej neplatnosti zmluvy by
muselo byť konanie v rozpore s dobrými mravmi žalobcu voči druhej zmluvnej strane Martinovi Bečkovi
a nie údajné konanie konateľa spoločnosti voči spoločnosti, ktorej je konateľom, teda voči žalobcovi.
V deň uzatvorenia záložnej zmluvy bol žalovaný v 1. rade konateľom žalobcu a bol oprávnený konať
v plnom rozsahu samostatne. Ak vyplývalo obmedzenie konateľa spoločnosti konať v určitých veciach

dohodnutým spôsobom vo vnútorných predpisoch navrhovateľa alebo v spoločenskej zmluvy, nie je
takéto obmedzenie účinné voči tretím osobám. Ak by sa aj pripustilo, že konanie žalovaného v 1. rade
ako konateľa žalobcu bolo v rozpore s vnútornými predpismi spoločnosti, resp. v rozpore s dobrými
mravmi, takéto konanie by smerovalo výlučne do vnútra spoločnosti a zakladalo by zodpovednosť
konateľa voči spoločnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. V žiadnom prípade však z takéhoto

konania konateľa nemožno vyvodzovať absolútnu neplatnosť uzatvorenej záložnej zmluvy. Žalobca
nepreukázal v čom malo spočívať konanie konateľa v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko samotná
skutočnosť uzatvorenia záložnej zmluvy takýto záver nemôže preukazovať. Záložná zmluva bola
uzatvorená v súlade s ust. § 151b OZ a nie je postihnutá absolútnou neplatnosťou z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi. Zriadenie záložného práva bolo registrované v Notárskom centrálnom registri

záložných práv. K platnosti kúpnej zmluvy uviedol, že záložný veriteľ dňa 1.6.2011 odoslal žalobcovi
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Zásielka sa vrátila s označením zásielka neprevzatá v
odbernej lehote. Záložný veriteľ súčasne dňa 1.6.2011 odoslal rovnaké oznámenie o začatí výkonu
záložného práva aj dlžníkovi Romanovi Kováčikovi. Zásielka rovnako nebola v odbernej lehote prevzatá.
Začatie výkonu záložného práva bolo zapísané dňa 1.6.2011 v Notárskom centrálnom registri záložných

práv. Podľa súdnej praxe, ak nebol spôsob doručovania dohodnutý v zmluve, treba vychádzať z toho, že
prejavvôlejevočineprítomnejosobeúčinnýodokamihu,keďsadostanedosféryjejdispozície.Vdanom
prípade teda za okamih doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva je deň kedy mohol
navrhovateľ prevziať zásielku, ale ak tak neurobil najneskôr dňom oboznámenia sa s uložením zásielky
na pošte. Kúpna zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom a preto bol návrh podaný nedôvodne a

súd by ho mal zamietnuť.

6. Dňa 4.4.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu (z č.l. 148 spisu) v ktorom uviedol k námietke
miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenej žalovaným v 2. rade, že s touto sa nestotožňuje a má
zato, že vo veci koná miestne príslušný súd a že návrh vo veci podal na miestne príslušný súd určený

podľa § 85 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. keďže ako žalovaný v 1. rade označil fyzickú osobu s bydliskom v obvode
tunajšieho súdu. Odmietol akýkoľvek nezákonný postup uviedol, že pre účely stanovenia miestnej
príslušnosti súdu je (ne)dôvodnosť žaloby voči ktorémukoľvek s odporcov právne bezvýznamná. Taktiež
poprel tvrdenie žalovaného v 2. rade, že zo žaloby nie je možné vyvodiť, že by sa voči žalovanému v 1.
rade niečoho domáhal. Z odôvodnenia žaloby jednoznačne vyplýva, že pre určenie vlastníckeho práva

žalobcu sa vyžaduje predchádzajúce právne posúdenie platnosti záložnej zmluvy a následnej kúpnej
zmluvy ako predbežnej otázky. Keďže účastníkom právnych vzťahov súvisiacich so záložnou zmluvou je
aj žalovaný v 1. rade a predmetom konania bude aj posúdenie jej platnosti označenie Romana Kováčika
za žalovaného je dôvodné. Pre právne posúdenie neplatnosti záložnej zmluvy pre rozpor s dobrýmimravmi nie je rozhodné či žalovaný v 1. rade pri uzatváraní právneho úkonu vystupoval vo svojom mene
alebo v mene žalobcu, ako uvádza žalovaný v 2. rade. Rozpor s dobrými mravmi je posudzovaný vždy
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

7. Rozsudkom č.k. 36Cb/88/2011-170 zo dňa 27.4.2012 v spojení s opravným uznesením č.k.
36Cb/88/2011-222 zo dňa 26.2.2013 súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a vo zvyšku žalobe
ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je vlastníkom v žalobe špecifikovaných
hnuteľných vecí.

8. Proti predmetnému rozsudku podal včas žalovaný v 2. rade odvolanie (č.l. 184 spisu) o ktorom
odvolací súd rozsudkom č.k. 21Cob/91/2013 - 235 zo dňa 29.4.2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti potvrdil.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v 2. rade dovolanie (č.l. 248) o ktorom Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Obdo/52/2014 - 293 zo dňa 30.9.2015 rozhodol tak, že rozsudok
odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní súd uviedol, že žalovaný v 2. rade spochybňoval miestnu
príslušnosť nedôvodne. Vzhľadom však k tomu, že dovolateľovi neboli doručené vyjadrenia ostatných
účastníkov konania došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu c dôsledku čoho mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Zároveň súd uznal opodstatnenosť námietky dovolateľa spočívajúcej v
tvrdení, že dovolaním napadnutý rozsudok a ani rozsudok súdu prvého stupňa zákonné náležitosti
odôvodneniasúdnehorozhodnutianespĺňajú(súdynezaujalistanoviskokotázkeexistencienaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení) a preto je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a
presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

10. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 3.2.2016 (č.l. 302 spisu) okrem iného uviedol, že ani
jedna z osôb označených v žalobe ako žalovaní nie je vlastníkom predmetných železničných vozňov,
nie je možné rozhodnúť o určení vlastníctva k predmetným vozňom, nakoľko by bol takýto rozsudok
nevykonateľný a zmätočný. Ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem na určení nie je daný ak sa

vlastníckeho práva dotýka ďalšia právna zmena. Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo
práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú ani za dobu do budúcna, rozhodujúci stav je aj v
tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia. Vlastníctvo žalovaného v 2. rade nie je možné určiť
spätne. Žaloba nie len že smeruje voči osobám ktoré nie sú vlastníkmi veci ale žalobca žiada o určenie
vlastníctva k neexistujúcim veciam, ktoré boli v roku 2014 zlikvidované.

11. Žalobca podaním zo dňa 13.4.2016 (č.l. 323 spisu) navrhol pripustiť zmenu účastníkov konania
na strane žalovaného v 2. rade, nakoľko žalovaný v 2. rade Montauro s.r.o., kúpnou zmluvou zo dňa
27.6.2012 previedol vlastníctvo predmetných železničných vozňov na ID production s.r.o., ktorá kúpnou
zmluvou zo dňa 7.9.2012 previedla následne vlastníctvo k predmetným vozňom na ORS Europe s.r.o.,

ktorá spoločnosť bola ku dňu 8.7.2014 vlastníkom všetkých 40 kusov železničných vozňov. Kúpnou
zmluvou zo dňa 2.6.2014 došlo k prevodu 33 vozňov na spoločnosť KOFAP spol. s r.o.. Posledným
známym vlastníkom všetkých 40 vozňov bola spoločnosť ORS Europe s.r.o..

12. Uznesením č.k. 36Cb/553/2015 - 328 zo dňa 30.12.2016 súd zmenu účastníka na strane žalovaného

v 2. rade pripustil tak, že na miesto Montauro s.r.o., vstúpila spoločnosť ORS Europe s.r.o.,

13. Uznesením č.k. 36Cb/553/15 - 352 zo dňa 26.4.2017 súd pripustil vstup obchodnej spoločnosti
Montauro, s.r.o. do konania ako intervenienta na strane žalovaných.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaných a intervenienta
na strane žalovaných, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so záložnou zmluvou,
zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o začatí výkonu záložného práva, kúpnou zmluvou
19.7.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2012, kúpnou zmluvou zo dňa , ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

15. Zo záložnej zmluvy (z č.l. 13 spisu) súd zistil, že dňa 08.04.2011 záložný veriteľ Martin Bečka,
narodený 04.09.1981 zo záložcom BELLEZZA, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava uzavreli v
zmysle § 151b Občianskeho zákonníka založil zmluvu na založenie hnuteľnej veci. Podľa článku I.záložný veriteľ poskytol dlžníkovi Romanovi Kováčikovi, narodenom 25.04.1974 pôžičku podľa zmluvy
o pôžičke zo dňa 08.04.2011 vo výške 265.000 eur s lehotou splatnosti do 31.05.2011. Predmetom
zabezpečenia záložného práva, na súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve záložcu, v prospech záložného

veriteľa je okrem pohľadávky uvedenej v odseku 1, pohľadávka náhrady nákladov spojených s výkonom
záložného práva, pohľadávka náhrady trov právneho zastúpenia a iné súvislosti s možným výkonom
záložného práva. Pohľadávka záložného veriteľa sa zabezpečuje zo sumy 397.500 eur. Podľa článku
II. zmluvy záložca má svojom výlučnom vlastníctve 40 ks železničných nákladných vozňov typu Fcs v
hodnote 15.000 eur za kus. Celková hodnota súboru vecí, tvoriacich predmet zálohu je 600.000 eur.

Podľa článku V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na spôsobe výkonu záložného práva tak, že ak
dlžník nesplní pohľadávku z pôžičky riadne a včas môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného
práva, ktoré je povinný písomne oznámiť záložcovi. Záložný veriteľ môže predať záloh, po uplynutí 30
dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi. Za záložného veriteľa predmetnú zmluvu
vlastnoručne podpísal Martin Bečka a za záložcu konateľ spoločnosti Roman Kováčik. Prílohou č. 1 k
záložnej zmluve je špecifikácia založeného súboru hnuteľných vecí - 40 ks železničných nákladných

vozňov.

16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (z č.l. 26 spisu) súd zistil, že dňa 01.06.2011 postupca Martin
Bečka, narodený 04.09.1981 a postupník IH Invest, s.r.o. uzavreli v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa článku I. postupca ako veriteľ uzavrel dňa 08.04.2011

s Romanom Kováčikom, narodeným 25.04.1974 ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na základe ktorej
postupca bezúročne poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v sume 265.000 eur. Dlžník bol na základe
zmluvy povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť do 31.05.2011. Dlžník si túto povinnosť nesplnil.
V zmysle zmluvy je dlžník v prípade omeškania s vrátením finančných prostriedkov povinný zaplatiť
postupcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy denne. Ku dňu podpisu zmluvy o postúpení

pohľadávkymápostupcavočidlžníkovipohľadávkuvovýške265.000eurakoajpohľadávkuzozmluvnej
pokuty. Podľa článku I. a II. zmluvy predmetom zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi
pohľadávku a záväzok postupníka pohľadávku prevziať a uhradiť postupcovi odplatu vo výške 200.000
eur. Spolu s pohľadávkou prechádzajú na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Strany sa dohodli, že najneskôr do troch dní odo dňa podpísania zmluvy, postupník oznámi/preukáže

postúpenie pohľadávky dlžníkovi.

17. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva (č.l. 104) súd zistil, že dňa 1.6.2011 záložný
veriteľ Martin Bečka adresoval navrhovateľovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva z dôvodu,
že pohľadávka voči odporcovi v 1. rade, zabezpečená záložným právom, splatná 31.5.2011 nebola

uhradená. V oznámení je uvedený „Dátum začatia výkonu záložného práva: 1.5.2011“ a „Spôsob výkonu
záložného práva: priamym predajom, poverením tretieho subjektu“.

18. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.2011 (č.l. 34 spisu) súd zistil, že spoločnosť BELLEZZA, s.r.o.,
zastúpený záložným veriteľom spoločnosťou IH Invest, s.r.o. ako predávajúci uzavrela so spoločnosťou

Montauro, s.r.o. ako kupujúcim v zmysle § 588 a nasl. kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj 40-
tich motorových koľajových vozidiel typu Fcs podľa zoznamu uvedenom v čl. II. od. 2 zmluvy, ktorých
vlastníkom je predávajúci a ktoré boli ním ako záložcom, založené v prospech pohľadávky veriteľa,
podľa zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov v sume 265.000 eur zo dňa 08.04.2011. Záložné právo
bolo zriadené záložnou zmluvou zo dňa 08.04.2011. Nakoľko pohľadávka nebola v lehote splatnosti t.j.

31.05.2011 splnená záložný veriteľ začal s výkonom realizácie záložného práva. Podľa záložnej zmluvy
sa zmluvné strany dohodli na tom, že záložný veriteľ ktorým je IH Invest, s.r.o. podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.06.2011, uzavretej medzi ním a Martinom Bečkom môže predať záloh po uplynutí
30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi, t.j. predávajúcemu. Na základe vyššie
uvedeného sa uzatvorila kúpna zmluva. Podľa článku III. bola kúpna cena dohodnutá vo výške 6.000

eur za jeden železničný vozeň teda spolu 240.000 eur s tým, že kupujúci uhradí kúpnu cenu v piatich
mesačných splátkach po 48.000 eur podľa splátkového kalendára uvedeného v predmetnom článku.

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2012 (č.l. 318 spisu) súd zistil, že Montauro s.r.o., ako predávajúci a ID
production s.r.o., ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod 40 vozňov, ktorých

určenie vlastníckeho práva je predmetom daného konania.20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2014 (č.l. 304 spisu) súd zistil, že ORS Europe s.r.o. ako predávajúci
a KOFAP, spol. s r.o., ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod 33 vozňov,
ktorých určenie vlastníckeho práva je predmetom daného konania.

21. Z Dodatku č. 1 zo dňa 15.7.2014 (č.l. 308) ku Kúpnej zmluve zo dňa 2.6.2014 súd zistil, že ORS
Europe s.r.o. ako predávajúci a KOFAP, spol. s r.o., z predmetnej kúpnej zmluvy odstránili dodatkom
chyby v písaní v zmluve spočívajúce v zlom údaji o výrobnom čísle 6 železničných vozňov.

22. Z potvrdenia o likvidácii železničných vozňov zo dňa 23.6.2014 (č.l. 311 spisu) vystaveného
spoločnosťou KOFAP spol. s r.o., súd zistil, že spoločnosť KOFAP spol. s r.o., vydala spoločnosti ORS
Europe s.r.o. potvrdenie o tom, že 33 odkúpených železničných vozňov, ktoré sú predmetom daného
konania, boli zhodnotené kódom R4 - recyklácia aebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín.
Prílohu potvrdenia tvorí zoznam 33 železničných vozňov. Z prílohy č. 1 súd zistil, že zlikvidovaný bol
okrem 33 vozňov ešte ďalší 1 vozeň, dodatočne uvedený v prílohe.

23. Podľa § 84 O.s.p. (právnej normy platnej a účinnej v čase podania žaloby) na konanie je príslušný
všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,

a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

25. Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca,
súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne

konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone,
ktorý účastníkovi patrí.

26. Podľa § 105 ods. 2 O.s.p. k súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne
postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

27. Zo spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade namietal miestnu príslušnosť pri prvom úkone, ktorý mu
patril. Súd preskúmal svoju miestnu príslušnosť a zistil, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná.
Žalobcavžalobeoznačildvochžalovaných.Zákonneurčuje,ktorýsúdjevprípadeviacerýchžalovaných

miestne príslušným a je na rozhodnutí žalobcu, jeho oprávnením podať žalobu na ktoromkoľvek miestne
príslušnomsúdektoréhokoľvekzožalovaných.Žalovanýv1.rademásvojebydliskovobvodetunajšieho
súdu. Preto ak sa žalobca rozhodol podať žalobu na tunajší súd podal ho v zmysle § 85 ods. 1 O.s.p.
na miestne príslušnom súde. Žalobca konal zákonne a nie nezákonne ako tvrdí žalovaný v 2. rade.
Pre účely určenia miestnej príslušnosti súdu je (ne)dôvodnosť žaloby voči ktorémukoľvek zo žalovaných

právne bezvýznamná.

28. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

29. Naliehavý právny záujem na žiadanom súdnom určení žalobca v konaní zdôvodnil tým, že kupujúci

- žalovaný v 2. rade sa domnieva, že je skutočným vlastníkom v žalobe špecifikovaných nákladných
železničných vozňov a ako domnelý vlastník preto môže kedykoľvek tieto vozne predať. Nakoľko v
zmysle § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke práva k predávanému tovaru aj v
prípadekeďpredávajúciniejevlastníkompredávanéhotovaru,ibaževčase,keďkupujúcimalvlastnícke
právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať

za účelom jeho predaja, existuje dôvodná obava, že takýmto úkonom by žalobca stratil k predmetným
hnuteľným veciam definitívne vlastnícke právo.30. Určovací návrh podľa § 137 písm. c) CSP podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než

dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či
podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto

rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

31. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a

prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací
návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Aj keby súd žalobe žalobcu v danom
konaní vyhovel a určil by vlastníctvo žalobcu k hnuteľným veciam, tak na základe takéhoto rozhodnutia

by nedošlo k zlepšeniu postavenia žalobcu. Nie je ale spravidla daný naliehavý právny záujem žalobcu
na určení vlastníctva k hnuteľným veciam (napr. železničným vozňom), ak stav právnej neistoty alebo
ohrozenia práva môže byť vyriešený iným spôsobom, pre určenie ktorého je posúdenie vlastníctva
len otázkou predbežnou. V danom prípade tomu tak nepochybne je, keď kladné rozhodnutie súdu v
tomto konaní o určenie vlastníctva železničných vozňov by nič nevyriešilo a viedlo by k ďalším sporom

o náhradu škody (u vozňov preukázateľne zlikvidovaných, neexistujúcich), prípadne o vydanie veci
(u zvyšku vozňov - údajne však stratených vozňov, teda opäť neexistujúcich) Určovací petit nie je
jedinou možnou formou ochrany práva. Ako už súd uviedol určovací petit je prostriedkom umožňujúcim
poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Jeho
cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany za súčasného splnenia zákonom požadovanej podmienky

preukázania naliehavosti právneho záujmu na určení tohto práva. Na vznik právneho záujmu žalobcu na
určení stačí také správanie žalovaného, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo žalobcu resp. spôsobiť
muujmunajehoprávnompostavení.Jetedaprostriedkom,ktorýžalobcoviumožňujedovolaťsaochrany
skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo porušené, má teda preventívny charakter. Logicky z
toho vyplýva, že určovacia žaloba nemá miesto v prípade, keď už došlo k porušeniu skôr len ohrozeného

práva (ako v danom prípade ak vlastníctvo železničných vozňov bolo niekoľkokrát prevedené až došlo k
likvidácii väčšej časti vozňov) a do úvahy tak prichádza len reparácia takto spôsobeného stavu žalobou
na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho výroku, musí byť naliehavý v
tom zmysle, že žalobca musí mať právny záujem na tom, aby ochrana jeho práv a právom chránených
záujmov bola dosiahnutá práve (len) navrhovaným určením. Ak má totiž žalobca inú možnosť ako

vzniknutú neistú situáciu v tom ktorom právnom vzťahu odstrániť, nie je žaloba na určenie účelná a
v dôsledku toho nie je ani procesne prípustná. Súd sa zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov
určenia naliehavosti právneho záveru a dospel k názoru, že určenie vlastníctva k hnuteľným veciam
- železničným vozňom by nič nevyriešilo a viedlo by len k ďalším sporom o peňažné plnenie (zrejme
o náhradu škody). Ak by súd žalobe vyhovel, tak žalobca sa bude voči žalovanému (prípadne jeho

právnemu predchodcovi) domáhať finančného plnenia a otázkou určenia vlastníckeho práva by sa súd
zaoberal ako otázkou predbežnou. Ak by súd v tomto konaní riešil výlučne otázku určenia vlastníckeho
práva, neznamenalo by to pre žalobcu odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila
možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci z iného právneho dôvodu. Rovnako už nie je daný
naliehavý (akýkoľvek) právny záujem na určení vlastníctva vecí, ktoré preukázateľne už v súčasnosti

neexistujú, došlo k ich likvidácii.

32. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení nepreukázal, určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení spôsobilým a prípustným prostriedkom ochrany práva žalobcu, a preto žalobu z

uvedeného dôvodu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným v 1., 2. rade a intervenientovi na stranežalovaných priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil úpadcovi povinnosť ich žalovaným
a intervenientovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

34. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to
bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to,
ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a
vyrovnaní. Procesne úspešný žalovaní a intervenient na starne žalovaných majú v zmysle § 255 ods.

1 CSP nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie ich
práva. V danom prípade mali plný procesný úspech, preto im súd priznal v celom rozsahu náhradu
trov konania a uložil úpadcovi, ktorého v konaní zastupuje správca ako žalobca, povinnosť ich zaplatiť.
Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným
konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom
konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska

hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo
inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol
procesne neúspešný správca, náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe
správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z
úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 CSP).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).