Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžk/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015201405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:
V. K., narodený X. júna XXXX, bytom v W., Y. č. XX, právne zast.: JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska č. 66, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Generálny riaditeľ sekcie colných úradov, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. októbra 2015, Číslo: 1514079/2015, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. mája 2016, č. k. 7S/167/2015-59,
t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. mája 2016, č. k.
7S/167/2015-59, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. mája 2016, č. k.
7S/167/2015-59, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. októbra 2015, Číslo:
1514079/2015, ktorým žalovaný ako príslušný orgán postupom podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998

Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v rozhodnom znení
(ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného
úradu Michalovce z 28. júla 2015, číslo 1227607/2015. Uvedeným rozhodnutím riaditeľ Colného úradu
Michalovce postupom podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. prepustil žalobcu služobne
zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii samostatného colného referenta na Pobočke colného úradu
Vyšné Nemecké zo služobného pomeru.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 183 ods. 1 písm. e/, § 17 ods. 1 a § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č.
200/1998 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Druhej hlave Piatej časti Občianskeho
súdnehoporiadku,upravujúcejrozhodovanieožalobáchprotirozhodnutiamsprávnychorgánovadospel
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade
so zákonom.

3. K žalobcom namietanej nulite rozhodnutia žalovaného spočívajúcej v tom, že vo veciach služobného
pomeru rozhoduje nadriadený (Generálny riaditeľ sekcie colných úradov) a nie služobný úrad (Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky) krajský súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného
vyplýva,ževjehozáhlavísauvádzaoznačenienadriadenéhopríslušnéhonarozhodovanievodvolacomkonaní, ktorým je generálny riaditeľ sekcie colných úradov. V administratívnom spise sa nachádza
organizačný poriadok Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva (čl. 6 ods. 1
veta tretia), že generálny riaditeľ sekcie colných úradov priamo riadi aj riaditeľov colných úradov a je

i bezprostredne nadriadený, pričom ako bezprostredne nadriadený je odvolacím orgánom riaditeľovi
colného úradu, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach služobného pomeru. Zo záhlavia napadnutého
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že bolo vydané príslušným nariadeným, generálnym riaditeľom sekcie
colných úradov a taktiež je aj podpísané priamo generálnym riaditeľom sekcie colných úradov ako
príslušným nadriadeným.

4. Krajský súd ďalej uviedol, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu,
a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. V súvislosti s námietkou, že žalovaný a riaditeľ colného
úradu stotožňujú a neposudzujú samostatne oba výpovedné dôvody uvedené v § 183 ods. 1 písm. e/
zákona č. 200/1998 Z. z., a to porušenie služobnej prísahy a porušenie služobnej povinnosti, poukázal
na § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého colník sa zložením služobnej prísahy zaväzuje

okrem iného, že bude čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily a schopnosti bude vykonávať na
to, aby chránil práva občanov. Služobnou disciplínou colníka sa v zmysle ustanovenia § 43 zákona
č. 200/1998 Z. z. rozumie dôsledné plnenie služobných povinností, ktoré sú ustanovené Ústavou
Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Z uvedeného vyplýva,

žeporušenieslužobnýchpovinnostícolníkomjeporušenímslužobnejdisciplíny,atedaaksicolníkneplní
riadne služobné povinnosti, porušuje tým služobnú disciplínu, ako aj svoj záväzok byť disciplinovaný,
k čomu sa zaviazal zložením služobnej prísahy. Z tohto dôvodu riaditeľ Colného úradu Michalovce vo
výroku svojho rozhodnutia, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedli ako dôvod prepustenia
žalobcu zo služobného pomeru colníka porušenie služobnej prísahy i služobnej povinnosti, pretože nie

je možné striktne oddeľovať pojmovo tieto dôvody prepustenia zo služobného pomeru, nakoľko medzi
nimi existuje vzájomná súvislosť.

5. Zároveň dodal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že všetky predpisy,

ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, nakoľko
sú limitujúce pre colníka pri plnení služobných povinností, aby došlo k naplneniu poslania colného
úradu ako orgánu štátnej správy, to znamená k riadnemu výberu cla a spotrebných daní v súlade s
podmienkami určenými v hmotnoprávnych predpisoch. Plnenie služobných povinností colníka nie je
možné striktne oddeľovať od vymedzenia vecnej príslušnosti colného úradu ako orgánu štátnej správy

tak, ako na to poukazuje žalobca, nakoľko práve vykonávaním štátnej služby colníkom dochádza k
plneniu úloh orgánu štátnej správy. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.,
podľa ktorého štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, riadenie,
organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva
alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Orgánmi štátnej správy v oblasti colníctva sú podľa

§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 652/2004 Z. z. colné úrady. Bez výkonu služobných povinností colníkmi
by nemohlo dôjsť k splneniu úloh colného úradu ako orgánu štátnej správy, nakoľko nevyhnutným
predpokladom toho, aby orgán štátnej správy mohol plniť svoje úlohy je skutočnosť, že ich vykonáva
prostredníctvom colníkov organizačne zaradených na colných úradoch.

6. Krajský súd vyhodnotil tiež ako nedôvodnú námietku žalobcu, že rozkaz vedúceho Pobočky colného
úradu Vyšné Nemecké č. 2/2013, na porušenie ustanovení ktorého sa prvostupňový orgán odvoláva
vo výroku svojho rozhodnutia, nie je príkazom na postupy ale len odporúčaním, nakoľko nekonkretizuje
spôsoby prehliadky. Povinnosť vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa colník dostatočne presvedčil
o tom, či v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha

colnému dohľadu, nie je realizovateľná z technického, časového a odborného hľadiska. Svoj záver
krajský súd odôvodnil s poukazom na článok IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013, podľa ktorého kontrola musí
byť zameraná predovšetkým na batožinu cestujúcich (colník vždy vykoná kontrolu osobnej batožiny
cestujúceho v takom rozsahu, aby sa presvedčil, že cestujúci nedováža tovar, ktorý podlieha colnému
dohľadu a nebol cestujúcim prihlásený k colnej kontrole), batožinový priestor, priestor pre cestujúcich,

motorový priestor, podvozok a karosériu, s dôrazom na dutiny karosérie dopravného prostriedku a iných
priestorov, v ktorých by mohol byť nezákonne dovážaný tovar. Pri kontrole jednotlivých častí dopravného
prostriedku je colník povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že
v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnémudohľadu. Z citovaného rozkazu č. 2/2013 vyplýva akým spôsobom má byť kontrola colníkom vykonaná, a
tedatvrdeniežalobcu,žerozkazč.2/2013málenodporúčacícharakter,nakoľkonekonkretizujespôsoby
prehliadky, nie je opodstatnené.

7. K námietke žalobcu, že nebola splnená povinnosť nadriadeného vytvoriť všetkým colníkom
rovnaké podmienky na vykonávanie colného dohľadu, nakoľko žalobcovi neboli aplikáciou APV
TALON poskytnuté informácie, ktoré by mu pomohli v rozhodovaní, akým spôsobom má vykonať
kontrolu dopravného prostriedku, pričom iní colníci vykonávajúci následne kontrolu, týmito informáciami

disponovali, krajský súd aj s odkazom na odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí,
konštatoval, že všetci colníci vykonávajúci colný dohľad a colnú kontrolu, majú k dispozícii rovnaký
informačný systém, do ktorého sú povinní zaznamenávať údaje v súlade s internými riadiacimi aktami.
Tiež dodal, že žalovaný poukázal na to, že APV TALON nemá byť jediným ukazovateľom rizikovosti
profilu osoby prestupujúcej hranicu Slovenskej republiky, pričom žalobca v danom prípade nezisťoval
účel vstupu na územie Slovenskej republiky, ani dôvod vstupu vodiča - občana Ukrajiny na motorovom

vozidle s pridelenou štátnou poznávacou značkou Slovenskej republiky. Žalovaný mal za to, že zo
zisteného účelu, či cieľu cesty by žalobca analyzovaním týchto údajov mohol dospieť k záveru, či je
opodstatnené,abytentoprestupovalštátnuhranicuvčaseo00.26hod.,resp.čitaktozískanéinformácie
zakladajú podozrenie na nelegálne konanie osoby prestupujúcej štátnu hranicu a v nadväznosti na túto
skutočnosť na použitie ďalších spôsobov kontroly dopravného prostriedku v zmysle platných interných

riadiacich aktov.

8. K námietke žalobcu, že z postupu riaditeľa colného úradu je zrejmé, že nemal záujem objektívne
posúdiť postup žalobcu, ale ho bez ohľadu na všetky okolnosti prepustiť zo služobného pomeru, a že
dokazovanie bolo robené účelovo a jednostranne, pričom neboli rovnako zisťované a posudzované

skutočnosti svedčiace v prospech, či neprospech žalobcu, krajský súd uviedol, že v predmetnej
preskúmavanej veci bolo prvostupňovým správnym orgánom vykonané rozsiahle dokazovanie, a to
výpoveďami svedkov - colníkov, ktorí sa podieľali na vykonaní colnej kontroly v zmysle nariadeného
ATO opatrenia, kamerovým záznamom, súvisiacou fotodokumentáciou, dožiadaním dotknutých
organizačných útvarov o súčinnosť a podanie vyjadrenia k predmetnému prípadu, ako aj vyjadrenia

žalobcu ako účastníka konania. Za účelom odstránenia rozporu týkajúceho sa označenia vybratej časti
z dverí predmetného vozidla na základe tvrdenia žalobcu, že popolník sa vo vozidle nenachádzal, boli
v rámci prvostupňového konania opätovne vypočutí colníci, ktorí vo svojich predošlých výpovediach
uviedli, že išlo o popolník. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil dôvody, prečo
nepovažoval za potrebné opakovane vypočuť práp. X. v tejto veci, ako aj z akého dôvodu nebol prizvaný

k opakovanej výpovedi v rámci prvostupňového konania, pričom dôvodom tohto postupu bolo, že sa
stotožnil s názorom riaditeľa Colného úradu Michalovce, že za účelom odstránenia rozporu týkajúceho
saoznačeniavybratejčastizdverípredmetnéhovozidlaboliopätovnevypočutílentícolníci,ktoríprvotne
vo výpovediach uviedli, že išlo o popolník. Keďže práp. X. túto skutočnosť vo svojej výpovedi neuvádzal,
z tohto dôvodu nebol volaný k opakovanej výpovedi.

9. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že na skončenie služobného
pomeru nestačí len porušenie služobnej prísahy alebo porušenie služobnej disciplíny, ale musí ísť o
hrubé porušenie, ktoré musí byť preukázané a súčasne ponechanie colníka v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Namietal, že zo strany riaditeľa colného úradu nebola

preukázaná ani hrubosť konania a ani skutočný dôvod, pre ktorý nie je možné ponechať žalobcu v
štátnej službe. Krajský súd uviedol, že colník je povinný dôsledne si plniť svoje služobné povinnosti. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný považuje za hrubé porušenie
služobnej disciplíny skutočnosť, že žalobca porušil viacero právnych noriem súčasne pri výkone colnej
kontroly, keď sa dňa 25. mája 2015 pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké

pri výkone colnej kontroly osobného motorového vozidla zn. Renault Escape, EČV: M ktoré viedol p. T.
G., a ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa nezameral
na dutiny dverí vozidla a interiéru vozidla tak, aby sa dostatočným spôsobom vzhľadom na množstvo
a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (po umiestnení do dutín dverí, ktoré sú dané od
výroby vozidla) presvedčil, či v jednotlivých častiach predmetného vozidla sa nezákonne nedováža

tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Predmetné vozidlo
skontroloval len vizuálne, a to priestor interiéru nahliadnutím do interiéru vozidla cez zadné ľavé dvere
a batožinový priestor nahliadnutím do batožinového priestoru bez toho, aby vstúpil do interiéru vozidla.
Kontrolu dutín dverí žalobca nevykonal fyzicky poklepaním, či požiadaním vodiča o stiahnutie okienvozidla, aby sa vizuálnou kontrolou priestoru dutín dverí pohľadom z vrchu popri stiahnutom okne
presvedčil, či dutiny sú prázdne, alebo nie. Z uvedeného je zrejmé, že popísané úkony nevyžadujú
zvýšenú technickú zdatnosť colníka, to znamená v žiadnom prípade nejde o rozoberanie dopravného

prostriedku, ako na to poukazoval žalobca. V prípade žalobcu išlo o colníka s dlhoročnými praktickými
skúsenosťami, dostatočnými na to, aby mohol colnú kontrolu vykonať riadne, a aby sa v dostatočnom
rozsahu presvedčil, či sa v jednotlivých častiach dopravného prostriedku nezákonne nedováža tovar
podliehajúci colnému dohľadu. V prípade, ak by žalobca vykonal kontrolu dutín karosérie spôsobom
uvedeným v článku IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013, ako aj vyjadrení vedúceho pobočky colného úradu

Vyšné Nemecké, bola by veľká pravdepodobnosť zistenia rizikových faktorov zakladajúcich podozrenie
z nezákonného dovozu, na základe ktorého by bol žalobca povinný odoslať dopravný prostriedok na
kontrolu služobným psom alebo inšpekčným skenovacím zariadením v súlade s článkom IV ods. 8
rozkazu č. 2/2013. Zároveň krajský súd dodal, že ide o colnú kontrolu na východnej hranici Slovenskej
republiky s Ukrajinou, t. j. na vonkajšej hranici Schengenského priestoru, kde je potrebné mať na
zreteli cieľ, ktorý sa má touto kontrolou dosiahnuť, a to je zamedziť nezákonnému dovozu tovaru

na územie Slovenskej republiky a Európskej únie. Uvedeným konaním žalobca nezistil nezákonný
dovoz tabakových výrobkov v celkovom množstve 107500 ks cigariet zn. NZ Super Slims s dĺžkou
tabakového povrazca do 80 mm, balených v spotrebiteľskom balení po 20 ks neoznačených žiadnymi
kontrolnými známkami. Tvrdenie žalobcu, že následne splnil pokyny uložené mu ATO opatrením, a
tým vlastne zabránil nezákonnému dovozu predmetných tabakových výrobkov, možno považovať za

účelové, keďže žalobca predtým v dôsledku nedôsledného plnenia služobných povinností ukončil colnú
kontrolu bez nálezu. Ak by nedošlo k vygenerovaniu ATO opatrenia, na základe ktorého došlo následne
k vykonaniu colnej kontroly inou colnou hliadkou, nedošlo by k zaisteniu nezákonne dovážaných
tabakových výrobkov a tieto by sa dostali na územie Slovenskej republiky a Európskej únie nelegálne,
čo by malo dopad na štátny rozpočet.

10. Záverom krajský súd skonštatoval, že porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa
môže colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť len o úmyselné konanie, ktoré by mohlo zakladať
aj prípadnú trestnú zodpovednosť. Tiež neobstojí žalobcovo tvrdenie, že vo veci nebolo preukázané,
že by sa dopustil porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Skutok, pre ktorý bol

žalobca prepustený zo služobného pomeru, bol dostatočne preukázaný a námietky žalobcu krajský
súd vyhodnotil ako skutkovo a právne bezvýznamné. Riaditeľ Colného úradu Michalovce a žalovaný
postupovali pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru v súlade so zákonom a boli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko žalobca
svojim nedôsledným plnením služobných povinností pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode

Vyšné Nemecké dňa 25. mája 2015 porušil služobnú disciplínu a služobnú prísahu zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

12. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

II.

13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

14. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd na skutkový stav popísaný v rozhodnutí
žalovaného nesprávne aplikoval § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., pretože nebolo
preukázané, že žalobca konal niektorým zo spôsobov, ktorý by zakladal dôvod výpovede a nebolo

preukázané ani to, že konal hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov finančnej správy. Neboli naplnené skutkovo vymedzené zákonné dôvody
prepustenia. Tiež nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že súd postup nadriadeného považoval
za zákonný v zmysle § 222 zákona č. 200/1998 Z. z., aj keď nadriadený neobjasňoval rovnako dôkladne
skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a nevykonal žiadny dôkaz, ktorým by preveril pravdivosť

rozporných výpovedi svedkov.

15. Uviedol, že z dikcie § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že sú v ňom upravené
dva samostatne skutkovo vymedzené dôvody prepustenia, a to porušenie služobnej prísahy a porušenieslužobnej povinnosti. Nejde o jeden a ten istý dôvod, pričom z hľadiska preskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia riaditeľa colného úradu je irelevantné, či tieto dôvody súvisia alebo nie.
K prepusteniu colníka môže dôjsť samostatne z každého dôvodu, alebo z obidvoch týchto dôvodov.

Bez ohľadu na to, či bol prepustený colník na základe niektorého dôvodu, alebo oboch, vždy musí byť
protiprávnosť konania vymedzená tak, aby bolo možné nepochybne zistiť, ktoré protiprávne konanie,
ktorý výpovedný dôvod založilo. To, že tieto dôvody môžu súvisieť neznamená, že preukázaním jedného
dôvodu je automaticky preukázaný aj druhý dôvod, na základe ktorého je možné prepustiť colníka zo
služobného pomeru. Prvý výpovedný dôvod je viazaný na porušenie služobnej prísahy, ktorej znenie

vymedzuje § 17 zákona č. 200/1998 Z. z.. Druhý výpovedný dôvod - porušenie služobných povinností
je upravený v § 44 ods. 2 menovaného zákona. Žalobca dal do pozornosti tú skutočnosť, že ak §
43 menovaného zákona definuje pojem služobná disciplína a ak súd vychádza z tejto definície pri
posudzovanínaplneniadôvodovvýpovede,taknemohlodôjsťkporušeniuslužobnejprísahy(porušením
služobnej disciplíny), pretože všeobecne záväzné právne predpisy uvádzané v rozhodnutí žalobca
neporušil a ani objektívne porušiť nemohol. Nemohlo dôjsť ani k porušeniu služobných povinností,

pretože neboli porušené právne predpisy, ktoré sú uvedené v rozhodnutí. Presné vymedzenie dôvodu
prepustenia a presný popis protiprávneho konania je základným predpokladom na ochranu práv colníka,
s ktorým bol skončený služobný pomer prepustením. Nemôže byť považované za zákonné také
rozhodnutie, ktorého dôvody prepustenia sú nejasné a zmätočné.

16. Žalobca ďalej poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia riaditeľa colného úradu sú uvedené právne
predpisy, ktoré mal žalobca porušiť, konkrétne - článok 4 bod 13 a 14 Colného kódexu (Nariadenie rady
(ES) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov; pozn.
súdu), článok 41 Nariadenia rady (EHS) 1186/2009, § 48a ods. 6 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., §
8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. a § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z.. V tejto

súvislosti uviedol, že tieto právne predpisy porušiť nemohol, nakoľko v § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona
č. 652/2004 Z. z. je uvedená vecná príslušnosť colného úradu - kompetencie colného úradu, pričom
povinnosti colníka sú uvedené v § 12 až 15 zákona č. 652/2004 Z. z.. Tiež nemohol porušiť článok 4 bod
13 a 14 Colného kódexu, pretože v týchto bodoch sa jedná o legálne definície pojmov „colný dohľad“
a „colná kontrola“. Tieto definície neukladajú povinnosti, a preto žalobca nemohol porušiť a ani konať v

rozpore s týmto predpisom. Žalobca tiež nemohol porušiť článok 41 Nariadenia rady (EHS) 1186/2009,
§ 48a ods. 6 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., keď
tieto predpisy zakladajú práva iným subjektom, ktorými sú osoby prestupujúce štátne hranice. Žalobca
nerozhodoval o nárokoch týchto osôb, pretože zo skutkového stavu vyplýva, že osoba prestupujúca
štátne hranice tovar ukryla, neprihlásila k colnej kontrole, z čoho vyplýva, že colné konanie nezačalo,

a preto žalobca ani nemohol rozhodovať o nárokoch osoby, u ktorej bol ukrytý tovar. Uvedené právne
predpisy by žalobca porušil len vtedy, ak by v colnom konaní rozhodol tak, že by prepustil tovar do
voľného obehu s úplným oslobodením nad limity uvedené v týchto ustanoveniach. Ďalej dôvodil, že
žalovaný vo svojom rozhodnutí zjavne z dôvodu, že si bol vedomý nesprávnosti výroku prvostupňového
rozhodnutia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal už tým, že žalobca nemohol porušiť ani §

48a ods. 6 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. a § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., pričom touto
skutočnosťou sa nezaoberal ani krajský súd, ktorý k tejto konkrétne položenej argumentácii nezaujal
žiadne stanovisko, ale uspokojil sa so všeobecnými a ničím nepodloženými tvrdeniami žalovaného.
Dodal, že výrok je meritom rozhodnutia, musí byť jasný, zrozumiteľný, musí mať oporu v právnych
predpisoch, z ktorých vychádza. Z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia riaditeľa colného úradu

nebolo možné zistiť, v čom spočívalo porušenie týchto predpisov žalobcom. Pokiaľ teda žalobca vyššie
uvedené predpisy neporušil a ani nemohol porušiť, stráca oporu aj záver, že tieto predpisy porušil zvlášť
hrubým spôsobom. Absencia, či nepreukázanie hrubého porušenia služobnej prísahy, alebo služobnej
povinnosti je zákonnou prekážkou na postup podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z..
Vzhľadom na uvedené, žalobca dospel k záveru, že na prepustenie žalobcu neboli splnené kumulatívne

podmienky a zjavne z rozhodnutia sa nedá zistiť, či mal byť prepustený z niektorého alebo obidvoch
dôvodov uvedených v menovanom ustanovení. Ide teda aj o rozhodnutia nepreskúmateľné.

17. V podanej kasačnej sťažnosti žalobca tiež namietal porušenie § 222 zákona č. 200/1998 Z. z.,
keď riaditeľ colného úradu nepostupoval rovnako dôkladne pri objasňovaní skutočností, ktoré svedčili

v prospech žalobcu. Postupoval formálne a ním zhromaždené dôkazy nepreukazujú závery uvedené v
rozhodnutí; tieto dôkazy neboli riaditeľom colného úradu ani vyhodnotené a len sa možno domnievať, čo
ktorý dôkaz mal, alebo mohol preukazovať. Taktiež bolo potrebné v správnom konaní vypočuť svedka
X., ktorý bol prítomný pri kontrole, keďže tento vo svojej prvej výpovedi neuviedol, že v dutinách bolovidieť cigarety, čo však bolo v zjavnom rozpore s výpoveďami ďalších svedkov, ktorí v pôvodných
výpovediach zhodne tvrdili, že vo dverách bol popolník, po vybratí ktorého bolo vidno do dutín dverí.
Z fotodokumentácie však vyplýva, že vo dverách bol výlisok a po jeho odstránení nebolo možné vidieť

do dutín dverí, a teda bez ďalších demontážnych činností nebolo možné zistiť, že v dverách dutín sa
nachádzajú cigarety.

18. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na to, že existuje systém TALON, ktorý
vyhodnocuje určité nazhromažďované údaje tak, aby mal byť dostupný bez rozdielu všetkým colníkom,

ktorí zabezpečujú colný dohľad na hraničnom priechode a nemal by sa stať nekalým nástrojom v rukách
nadriadeného, ktorý je povinný zabezpečiť efektívny výkon colného dohľadu. Žalobca v zmysle tohto
systému vykonal kontrolu a v súlade s internými aktami, ukončenie kontroly zaznamenal do počítača
a čakal, aký bude pokyn. Počítač vygeneroval pokyn neumožniť autu opustiť colný priestor, odstaviť
auto a zavolať kontrolnú skupinu. Žalobca v zmysle tohto pokynu zavolal kontrolnú skupinu vybavenú
technickými prostriedkami, ktorá ihneď po príchode začala s demontážou časti auta. Dodal, že nemožno

mať pochybnosti o tom, že na toto konkrétne auto bola požiadavka, a že teda existovala informácia
o pašovaní tovaru, alebo boli sústredené údaje, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou zakladali dôvod
na rozsiahlu kontrolu. Žalobca mal za to, že vykonal kontrolu v zmysle svojich oprávnení v rozsahu,
ktorý považoval v danom okamihu za dostatočný, následne údaje o motorovom vozidle, cestujúcom a
výsledku kontroly zadal do evidencie a riadil sa ďalšími pokynmi, ktoré mu systém vygeneroval, tzn.

odstavil motorové vozidlo a zavolal špeciálnu jednotku, ktorá vykonala kontrolu za použitia technických
prostriedkov. Colný dohľad bol v danom prípade zabezpečený, pašovaný tovar nebol prepravený na
colné územie EÚ aj preto, že žalobca po skončení kontroly postupoval podľa ďalších pokynov, t. j.
neumožnil, aby motorové vozidlo opustilo colný priestor pred tým, ako zadal údaje do počítača. Z
uvedeného vyplýva, že aj keď žalobca pri prehliadke neodhalil tovar ukrytý v dutinách, v súlade s

internými predpismi urobil ďalšie predpísané opatrenia, na základe ktorých bola vykonaná kontrola
špecializovaným tímom. Dodal, že k porušeniu povinnosti, alebo služobnej prísahy by došlo vtedy, ak
by žalobca nezapísal údaje do systému a umožnil vozidlu po vykonaní prehliadky opustiť colný priestor,
alebo ak by sa neriadil pokynmi vygenerovanými systémom.

19. Následne žalobca uzavrel, že z hľadiska preskúmateľnosti rozhodnutia, čo do dôvodov prepustenia,
krajský súd vec neposúdil správne po stránke právnej, ak dospel k záveru, že rozhodnutie je
preskúmateľné. Z rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia riaditeľa sa nedá zistiť protiprávne
konanie, ktoré zakladalo prepustenie z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobných povinností.
Zo skutkového stavu a dôkazov, o ktoré je opreté rozhodnutie riaditeľa, nie je možné vyvodiť záver, že

boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy, od ktorých žalovaný a riaditeľ odvodzujú porušenie
služobnej prísahy a služobných povinností. Z dikcie týchto predpisov vyplýva, že žalobca tieto porušiť
nemohol, keďže mu neukladajú žiadnu povinnosť. Nebolo preukázané, že žalobca tieto predpisy porušil,
právne posúdenie veci je v rozpore so skutkovo vymedzenými dôvodmi prepustenia uvedenými v § 183
ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z.. Tiež nebolo preukázané, že žalobca hrubým spôsobom porušil

služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť.

20. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
riaditeľa colného úradu a vec vrátil na nové konanie, alebo (alternatívne), aby napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

III.

21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 9. septembra 2016.

22. Kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú, správne orgány správne aplikovali § 183 ods. 1
písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko žalobca porušil služobné povinnosti a služobnú prísahu a
jeho zotrvanie v služobnom pomere by narušilo dôležitý záujem štátnej služby. K stotožneniu oboch
výpovedných dôvodov s poukazom na § 17, § 43 a § 44 zákona č. 200/1998 Z. z. uviedol, že zloženie
služobnej prísahy je jednou z podmienok vzniku služobného pomeru. Od služobnej prísahy colníka

sa odvíjajú jeho služobné povinnosti, pričom základnou povinnosťou je dôsledné plnenie povinností
stanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj služobnou prísahou,
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Z toho je zrejmé, že porušenie služobných
povinností je porušením služobnej disciplíny. Ak si teda colník neplní riadne svoje služobné povinnosti,porušuje tým služobnú disciplínu, ako aj svoj záväzok byť disciplinovaný, k čomu sa zaviazal zložením
služobnej prísahy. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že tento nemohol porušiť § 9 ods. 3 písm. a/ a
q/ zákona č. 652/2004 Z. z., keď nie je reálne možné striktne oddeľovať plnenie služobných povinností

colníka od vymedzenia vecnej príslušnosti colného úradu ako orgánu štátnej správy, nakoľko colný
úrad nemôže splniť úlohy, ktoré sú mu vymedzené zákonom inak, ako prostredníctvom colníkov, ktorí
sú zaradení na výkon štátnej služby na príslušnom colnom úrade. Tiež porušenie článku 4 bod 13
a 14 Nariadenia 2913/92, na porušenie ktorého poukazuje riaditeľ colného úradu bližšie obsahovo
vymedzujú pojmy a definujú úkony používané colným úradom pri plnení jeho úloh, t. j. pri výkone colného

dohľadu a zisťovaní porušenia príslušných právnych predpisov, a preto bolo nevyhnutné použiť ich v
kontexte s plnením služobných povinností colníkom pri vymedzení dôvodu prepustenia zo služobného
pomeru. Ďalej uviedol, že žalobca porušil článok IV ods. 4 rozkazu vedúceho Pobočky colného úradu
Vyšné Nemecké č. 2/2013, keď pri výkone colnej kontroly sa nezameral na dutiny dverí predmetného
vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie
nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v dutinách dverí, ktoré sú dané od výroby vozidla)

presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar,
ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Žalobca tiež nepožiadal
vodiča kontrolovaného vozidla o stiahnutie okien na vozidle, čím by sa v prípade úplného stiahnutia okna
presvedčil, či priestor dutín dverí je prázdny. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na vyjadrenie vedúceho
Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké, podľa ktorého sa kontrola dutín dverí na motorovom vozidle

bežne vykonáva spustením okien, poklepaním po dverách, vizuálnou kontrolou za pomoci ručného
svietidla, demontovaním časti vnútornej výplne (napríklad popolník), resp. jej odtiahnutím a následnou
vizuálnou kontrolou dutín dverí. Nemožnosť vykonať niektorý z týchto úkonov môže indikovať, že v
dutinách dverí sa môže nachádzať nezákonne dovážaný tovar, v dôsledku čoho by bolo potrebné
vykonať kontrolu iným spôsobom - skenovacie zariadenie, služobný pes, fibroskop, zariadenie na

meranie hustoty a pod.. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca sa nedostatočne zameral na dutiny
vozidla a tak nezistil nezákonný dovoz tabakových výrobkov, pričom tieto neboli umiestnené len v
špeciálne vybudovaných úkrytoch v podlahe vozidla, ale aj v dutinách dverí. V súvislosti s namietaným
nedostatočným dokazovaním žalovaný uviedol, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
výpoveďami svedkov - colníkov, ktorí sa podieľali na vykonaní colnej kontroly, opakovanými výpoveďami

svedkov za účelom odstránenia rozporu v tvrdeniach, kamerovým záznamom, fotodokumentáciou,
dožiadaním dotknutých útvarov o súčinnosť ako aj vyjadrenia žalobcu. Taktiež tvrdenie žalobcu, že
colníci vykonávajúci následnú kontrolu disponovali údajmi o úkryte už v čase ako začal žalobca
prehliadku vozidla, vyhodnotil ako účelové a ničím nepodložené. Navyše informačný systém APV
TALON nie je jediným ukazovateľom rizikovosti profilu osoby prestupujúcej hranicu Slovenskej republiky.

Ide o komplex úkonov, ktoré mal žalobca vykonať, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že sa v
jednotlivých častiach predmetného vozidla nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu,
a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Dodal, že skutočnosť, že žalobca sa riadil pokynmi ATO
opatrenia nič nemení na tom, že tento si prvotne riadne nesplnil svoje povinnosti pri výkone colnej
kontroly.

23. Záverom žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť v celom
rozsahu zamietol.

IV.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455
SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

25. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského
súdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. októbra 2015, Číslo: 1514079/2015, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce z 28.
júla 2015, číslo 1227607/2015, ktorým riaditeľ Colného úradu Michalovce postupom podľa § 183 ods. 1

písm.e/zákonač.200/1998Z.z.prepustilžalobcuslužobnezaradenéhovstálejštátnejslužbevofunkcii
samostatného colného referenta na Pobočke colného úradu Vyšné Nemecké zo služobného pomeru.26. Dôvod prepustenia spočíval v tom, že žalobca dňa 25. mája 2015 na Pobočke colného úradu Vyšné
Nemecké konal v rozpore s § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s článkom

4 bodu 13 a 14 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v
znení neskorších predpisov, v rozpore s článkom 41 Nariadenia rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení
od dovozného cla v znení neskorších predpisov, § 48a ods. 6 písm. a/ zákona č 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. o
spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s ods. 4 článku

IV rozkazu vedúceho Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké č. 2/2013, a teda, že dňa 25. mája 2015
v čase medzi 00.27.55 hod. a 00.30.06 hod. pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné
Nemecké pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. Renault Escape, EČV: M ktoré viedol p. T.
G., (č. pasu S a ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa
nezameral na dutiny dverí predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne
vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v dutinách

dverí, ktoré sú dané od výroby vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného
vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k
colnej kontrole, nakoľko realizovaným výkonom colného dohľadu predmetného vozidla po ukončení
jeho colnej kontroly vyššie uvedeným colníkom nariadeným v zmysle opatrenia ATO bolo v colnom
priestore colníkmi Colného úradu Michalovce zistené, že v ľavých zadných, pravých zadných a pravých

predných dverách motorového vozidla zn. Renault Escape, EČV: M sa nachádzalo nie menej ako
28.000 ks cigariet zn. NZ Super Slims, ktoré neboli prihlásené k colnej kontrole, čím zvlášť hrubým
spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/
a h/ zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998 Z. z.,
ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených

právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe a nedodržal služobnú disciplínu a
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je
potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania žalobcu, v meradle širšieho rozsahu
zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie. Bolo

by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného
dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby
v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom, a ktorého konanie je z
hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné, nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu
colnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode Vyšné Nemecké je zameraný predovšetkým na

skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi
predpismi, a teda aj na odhaľovanie nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu.

27. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok ústavy vykonáva.

29. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom

tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

30. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným
spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.31. K tomu najvyšší súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa

ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto
odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý
proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných

skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí
obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo
zjavne neodôvodnené.“

32. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z
formálnych dôvodov.

33. Rovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40 z ktorého vyplýva, že „súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV.
ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne §
139 ods. 2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci
riadnehoprocesnéhopostupu(t.j.vzmysleprocesnoprávnychpredpisov)zistiťsprávneavdostatočnom
rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená

povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo
základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou
súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej
povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany ... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

34. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého
z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

35. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom
nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument.

36. Vo svetle vyššie uvedenom, najvyšší súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý
rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že odôvodnenie krajského súdu je nedostatočné,
keď sa riadne nezaoberá jednou z podstatných námietok žalobcu, uvádzanou v žalobe a ktorou žalobca
namietal nesprávnosť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia riaditeľa colného úradu z 28. júla

2015. Žalobca v podanej žalobe namietal, že právne predpisy uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia
porušiť nemohol. Konkrétne sa jednalo o právne predpisy § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z.
z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, článok 4 bodu 13 a 14 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
spoločenstva v znení neskorších predpisov, článok 41 Nariadenia rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení

od dovozného cla v znení neskorších predpisov, § 48a ods. 6 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisova§8ods.2písm.a/zákonač.106/2004Z.z.ospotrebnej
dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. K predmetnej námietke žalobca pripojil
odôvodnenie, a to ku každému porušeniu právneho predpisu osobitne. Z obsahu rozsudku nevyplýva,že by sa krajský súd s touto námietkou riadne vysporiadal. Doslovne prevzatú časť odôvodnenia z
vyjadrenia žalovaného k žalobe nemožno považovať za postup spĺňajúci požiadavky čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

37. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že riadne vysporiadanie sa predmetnou námietkou
bolo žiadúce aj z dôvodu, že námietka smerovala voči správnosti výrokovej časti rozhodnutia, v
ktorej bolo konštatované porušenie právnych predpisov žalobcom. Treba poukázať na to, že výrok
rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne práva a

povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie veci, a teda je jadrom celého
rozhodnutia. Navyše len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.
Možno tiež poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 1998, sp.
zn. 5Sž/66/98, podľa ktorého cit.: „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú
konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii
vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia.“

38.Vyššieuvedenénárokykladenénakvalituvýrokusprávnehorozhodnutiaplatia,otoviacvprípadoch,
kedy súdnemu prieskumu podlieha rozhodnutie, ktoré so sebou prináša závažné následky pre jeho
adresáta, a to napríklad v podobe uloženia pokuty, alebo v ktorého dôsledku dôjde k podstatnej
negatívnej (nepriaznivej) zmene právneho postavenia, resp. statusu tejto osoby. Uvedenému plne

zodpovedá i tu prejednávaná vec, keďže porušenie právnych predpisov žalobcom malo za následok
jeho prepustenie zo služobného pomeru.

39. Najvyšší súd má za to, že v danom prípade sa jednalo o argument, ktorý bol pre rozhodnutie
rozhodujúci, a teda vyžadovala sa naň zo strany konajúceho krajského súdu aj špecifická odpoveď.

Za týchto okolností preto nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v tejto
podstatnej časti riadne zdôvodnené a v neposlednom rade aj presvedčivé.

40. Rovnako najvyšší súd zastáva názor, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal námietkou
žalobcu, že nebola splnená povinnosť nadriadeného vytvoriť všetkým colníkom rovnaké podmienky na

vykonávanie colného dohľadu, nakoľko žalobcovi neboli aplikáciou APV TALON poskytnuté informácie,
ktoré by mu pomohli v rozhodovaní, akým spôsobom má vykonať kontrolu dopravného prostriedku,
pričom iní colníci vykonávajúci následne kontrolu, týmito informáciami disponovali. Nebolo totiž sporné,
že po zápise výsledku colnej kontroly a ukončení colného konania zo strany žalobcu APV TALON
vygeneroval ATO opatrenie v znení „Pri vstupe odstaviť vozidlo k rampe na vyšrafovanú plochu.

Okamžite kontaktovať colníka ... . Zabezpečiť vozidlo proti úniku, odňať kľúče od MDP, odňať doklady,
vodiča, príp. spolujazdca odviesť na SS.“ Z uvedeného vyplýva, že v systéme sa už nachádzali údaje
ohľadne vodiča motorového vozidla, prípadne údaje samotného motorového vozidla (EČV). V opačnom
prípade by totiž APV TALON nevygeneroval ATO opatrenie v uvedenom znení. Za tohto stavu tu potom
vyvstáva otázka, či žalobca mal bližšiu vedomosť o riziku vzťahujúcemu sa k vodičovi motorového

vozidla, prípadne k samotnému motorovému vozidlu. Bližšie objasnenie tejto skutočnosti je podstatnou
okolnosťou, nakoľko prípadné nedostatky v systéme riadenia nemožno klásť na ťarchu samotného
žalobcu - colníka.

41. Najvyššiemu súdu tiež neušlo pozornosti, že v štádiu pred vyhlásením napadnutého rozsudku došlo

zo strany krajského súdu k procesnému pochybeniu. Predovšetkým najvyšší súd musí krajskému súdu
(konajúcemu t. č. podľa OSP) vytknúť, že na pojednávaní konanom dňa 18. mája 2016 bez toho, aby
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 118 ods. 4 veta druhá OSP) vyhlásil rozsudok.

42. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

krajského súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

43.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo

konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

44. Podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovikonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces;

45. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1
v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

46. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec
prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení

s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje
rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

47. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).
48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.