Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200551
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815200551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., Q. M. XX, v konaní o zaplatenie 1 923,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/42/2015-77 zo 14. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu
zamietol a v časti o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1369,57 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09.01.2015
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III/ Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 1.923,38 eur,
poplatkov vo výške 60,- eur, úroku 129,54 eur (z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti
úveru ), úroku z omeškania 4,12 eur (z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru),
úroku 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny 1923,38 eur od 9. 1. 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania
5 % ročne z nezaplatenej istiny 1923,38 eur od 9. 1. 2015 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 129,54
eur od 9. 1. 2015 do zaplatenia. Z úverovej zmluvy, predloženej žalobcom, súd zistil, že dňa 3. 6. 2013
15. 8. 2013 žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť

mu úver vo výške 3.000,- eur s úrokom 17,9 % ročne. Podľa zmluvy žalovaný mal splatiť úver v 36
mesačných splátkach po 107,64 eur, splatných vždy ku 13. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude
splatná dňa 13. 6. 2013 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 13. 5. 2016. Z vyjadrenia
žalobcu zo dňa 24. 5. 2017 vyplynulo, že žalovaný doposiaľ na úver zaplatil 1.630,43 eur. Žalovaný
tvrdenia žalobcu nerozporoval, ostal v konaní pasívny. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné
ani poskytnutie úveru, ani to, že žalovaný ho čiastočne nesplatil. Súd však konštatuje, že v zmluve
absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená

výška mesačnej splátky 107,64 eur bez toho, aby bola rozčlenená na istinu, úroky a poplatky. Takéto
dojednanie nemožno považovať za súladné s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal vedomosť o presných
termínochúhradjednotlivýchsplátokúveruatiež,abymalvedomosťotom,koľkozktorejsplátkypripadána istinu, úroky a iné poplatky a mal tak možnosť vybrať si medzi viacerými úverovými produktmi od
viacerých dodávateľov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má
byť prehľadným vymedzením povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň

spotrebiteľ mal od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude
úver splácať. Nakoľko žalobca neuviedol žalovanému ako spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy,
koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, súd konštatuje, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi
len istinu 1.369,57 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 3.000,- eur a sumou 1.630,43 eur, ktorú

žalovaný na úver zaplatil. Z výzvy na predčasné splatenie úveru, ktorú zaslal žalobca žalovanému súd
zistil, že žalobca dňa 17. 12. 2014 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru s tým, že žalobca poskytol
žalovanému lehotu na dobrovoľné splnenie do 8. 1. 2015. Nasledujúcim dňom, t.j. 9. 1. 2015 sa teda
žalovaný dostal do omeškania so splatením celého úveru. Pri určení výšky úroku z omeškania súd
vychádzal z s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu,
zaviazaťžalovanéhouhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudkuazároveňžalobcovipriznať
náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa

nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, pretože
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje vo svojom
texte výšku, počte a termíny splátok istiny a úrokov. Počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké
a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka
bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi

výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrad, vrátane rozpisu každej splátky uvedením amortizácie istiny a úrokov, vypočítaných
na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru
prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozpis splátok na istinu a úroky úveru obsahuje
amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením

zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb
počas špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa
zo splátky istiny a z úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny
a úroku. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za

celé obdobie splátky úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo
k jednoduchosti, zrozumiteľnosti, prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok
poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá, už v čase uzatvorenia zmluvy sú
uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov,
ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých

poplatkov vyplýva, že je možné vopred stanoviť ich počet, koľkokrát bude klient poplatok povinný
zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť koľkokrát danú službu banky využije. Prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, zmluva neuvádza. Má za to, že zmyslom a účelom
právnej úpravy spotrebiteľských úverov je informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom

vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento cieľ je naplnené aj bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný
v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky,
pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. V
tejto súvislosti poukázal na znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, dôvodovú správu k Zákonu o
spotrebiteľských úveroch, rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES -

ochrana spotrebiteľa vec C-42/15, stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky
Slovenska z 18. apríla 2017, rozhodnutia všeobecných súdov.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojenís ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné

náležitosti požadované vyššie citovanými ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z. Zmluva neobsahuje
konkrétnu výšku, počet a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez toho
nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru
platí na úroky a ďalšie poplatky žalovaného. V zmluve o úvere bolo splácanie úveru bolo dohodnuté v
36 mesačných splátkach vo výške 107,64 eur, splatných vždy ku 13. dňu v mesiaci, prvá splátka bola

splatná dňa 13. 6. 2013 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 13. 5. 2016. V predmetnej
zmluve však absentuje dojednanie, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na
úrok z istiny, alebo poplatok. Spotrebiteľ tak nemá prehľad ani vedomosť, o tom, akým spôsobom veriteľ
priraďuje jednotlivé platby na splátky úrokov a na istinu, teda v akej časti má zaplatenú istinu a v akej
časti ostatné poplatky. Zmluva o úvere tieto náležitosti neobsahovala, a to v rozpore s vyššie citovanými

ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné konštatovať,
že zmluva o úvere spĺňala podstatné náležitosti tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. V dôsledku
absencie podstatných náležitostí je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolaciemu súdu je známy obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a. s. proti Kláre Biróovej, v ktorom zodpovedal prejudiciálne otázky na podnet Okresného súdu
Dunajská Streda.13. K obsahu rozhodnutia odvolací súd udáva, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným
Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadriť a ani sa

nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo

požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca však takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto
ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok

poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k)
cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v

citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí
uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do
nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii nemôže mať
priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória
a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv.

eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje
medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.

16. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku

Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a

naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra lege.

17. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods.

2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená
judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby
štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.

18. Pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte 2), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej
praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené vyššie,
odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie
citovaného čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

19.Sozreteľomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,odvolacísúdzotrvávanastanovisku,ževprípade
zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, je legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého žalobcovi žalovaným, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane všakžiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)