Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201184
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5618201184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Exipo, s. r. o.,
so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 44 873 441, právne zastúpený: JUDr. Peter Homola, advokát,
so sídlom E.., proti žalovanej: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. o zaplatenie 93,65 Eur, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4Csp/31/2018-38 zo dňa 07.06.2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o
nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti ako odvolaním strán sporu nenapadnutej p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu
n e d o t k n u t ý .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatil žalobcovi 60,33 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,90 Eur od
24.04.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,90 Eur od 26.05.2015 do zaplatenia, vo

výške 5,05% ročne zo sumy 12,94 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy
12,90 Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 8,69 eur od 25.08.2015 do
zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 28,84%.

2. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu
uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb 23.05.2014, ktorou sa
poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej služby uvedené v špecifikácii služby - Rýchlejší

internet Mini + bez TP F, odpredať mu D-link DSL 2641R za kúpnu cenu 25 Eur s DPH. Služba bola
zriadená na dobu určitú, a to do 24 mesiacov odo dňa zriadenia služby, zároveň sa strany dohodli,
že po uplynutí viazanosti sa zmluva považuje za zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Žalovaná
sa zaviazala uhrádzať cenu v zmysle špecifikácie služieb, Cenníka a Všeobecných podmienok.
Súd žalobe vyhovel v časti čo do zaplatenia sumy za poskytnuté telekomunikačné služby, pretože
využívaním verejných elektronických komunikačných služieb vznikla žalovanej povinnosť za ne platiť
poplatky. V zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, poukazujúc na to, že právny vzťah

vzniknutý medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Medzi stranami sporu nebolo preukázané
zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu účtovať si voči žalovanej poplatky za vystavenie a
zaslanie upomienky a za pripojenie/odblokovanie prístupu k službe. Tieto dojednania neboli individuálne
dojednané v spotrebiteľskej zmluve, boli uvedené len v Cenníku a ich výšku si jednostranne žalobca určilsám. V tejto časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, zároveň priznal žalobcovi úroky z omeškania
po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované ceny poskytnutých služieb. S prihliadnutím na
pomer úspechu a neúspechu strán v spore priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške

jeho čistého úspechu.

3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukázal na znenie
bodu 4.3 zmluvy uzatvorenej na základe zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „ZoEK“), platného a účinného ku dňu podpisu zmluvy s tým, že v zmysle druhej vety § 44 ods. 1

ZoEK „Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy“. Z uvedeného
mal za to, že samotný ZoEK považuje všeobecné podmienky, resp. cenník za súčasť zmluvy, naviac
vyslovene predpokladá, že niektoré ustanovenia zmluvy podnik upraví odkazom na iné dokumenty, ktoré
budú tvoriť súčasť zmluvy. Právnu argumentáciu súdu v odôvodnení rozsudku označil za nelogickú,
vzájomne si odporujúcu s tým, že na jednej strane nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov vyplývajúcich
z Cenníkov, na druhej strane priznal nárok vo výške súčtu pravidelných mesačných poplatkov za

poskytnutú službu, vyplývajúci z Cenového výmeru č. 34/2014. Tieto dokumenty tvoria, rovnako ako
Všeobecné obchodné podmienky a Cenníky, súčasť Zmluvy, pričom ani ustanovenia cenového výmeru
neboliindividuálnedojednané.Nazákladeprávnejargumentáciesúdubyvšetkydojednania,ktoréneboli
uvedené priamo v zmluve, boli považované za neprijateľné zmluvné podmienky. Vyslovil presvedčenie,
že článok 4.1 Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete

Internet - Doplnkové služby (poplatok za upomienku) nie je v rozpore s ustanoveniami § 53 a nasl.
OZ, nakoľko základnou podmienkou vyslovenia neprijateľnosti zmluvného ustanovenia podľa § 53 a
nasl. OZ by malo byť zohľadnenie miery nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v
neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom však na výšku tohto poplatku (1,00 Eur bez DPH), zastal názor,
že toto ustanovenie nemožno považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnaký názor zaujal i vo vzťahu
k poplatkom za zablokovanie/odblokovanie prístupu k službe, kde primárne považoval za potrebné
poukázať na to, že k zablokovaniu prístupu k poskytovanej službe môže dôjsť v prípade, ak si účastník
nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas (do 30 dní po splatnosti
neuhradenej faktúry neuhradí faktúru za poskytnutú službu). Právo podniku na dočasné prerušenie

alebo obmedzenie poskytovania verejnej služby vyplýva priamo zo ZoEK, platného a účinného ku dňu
podpisu Zmluvy. Za nesporné považoval, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, neuhrádzala
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca ju viackrát upozornil na túto skutočnosť, vyzval ju
na dobrovoľné zaplatenie a splnenie svojich povinností, ona však na výzvy žalobcu nereagovala. V
nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho žalobe v
celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario)preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaníasúcviazanýodvolacímidôvodmi

(§ 379, § 380 CSP) rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

5. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil

správny právny záver a svoje rozhodnutie, i keď stručným, avšak dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnil.

6. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

7. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

8. K námietkam odvolateľa uvedeným v podanom odvolaní je potrebné uviesť, že i keď zmluva

uzatvorená medzi stranami sporu spadala pod režim zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), vzhľadom na jej charakter a na to, že bola zmluvou spotrebiteľskou,
správne prvoinštančný súd skúmal, či strany sporu uzatvorili zmluvu v rámci príslušných ustanovení
vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, slúžiacich predovšetkým na ochranu spotrebiteľa. Právetieto zabezpečujú, aby zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a aby jednotlivé
zmluvné dojednania boli medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednané. Občiansky zákonník
dokonca preniesol na dodávateľa dôkazné bremeno preukázať, že jednotlivé zmluvné dojednania boli

individuálne dojednané a pokiaľ sa tak nestane, zmluvné dojednania sa za takéto považovať nemôžu.

9. Správne preto prvoinštančný súd, pokiaľ sa týkalo poplatkov za upomienky a za odblokovanie/
pripojenie k službe, v tejto časti žalobe žalobcu nevyhovel, nakoľko nielenže nepreukázal, že tieto
poplatky boli individuálne dojednané pri uzatváraní zmluvy, ale ani výšku nákladov, ktoré v skutočnosti v

súvislosti so zaslaním upomienok a odblokovaním/pripojením služby vynaložil. Súd tak nemal možnosť
porovnať reálne náklady na zaslanie upomienok a na odblokovanie/pripojenie k službe a teda nemohol
aniustáliť,čivýškapoplatkutakakobolastanovenávCenníku,zodpovedalaabolaprimeranávýdavkom
v tejto súvislosti žalobcom vynaloženým. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku odvolateľa
o tom, že cena služby vyplývala z cenového výmeru a nebol medzi účastníkmi zmluvy individuálne
dojednaná. Za podstatné v tejto súvislosti odvolací súd považoval, že v prípade ceny služby, išlo

o podstatnú náležitosť zmluvy, nadväzujúcu na vymedzenie konkrétneho typu služby, ktorú žalobca
žalovanej poskytoval. Práve cena poskytovanej služby bola pre žalovanú motívom, pre ktorý si za
dodávateľa vybrala práve žalobcu a prečo zmluvu o poskytovaní verejných elektronických služieb
uzatvorila práve s ním. I keď teda cena služby bola jednostranne určená žalobcom v jeho cenovom
výmere, tým, že si žalovaná objednala u neho poskytovanie v zmluve vymedzených služieb, prejavila

vôľu, službu za takto stanovenú cenu od žalobcu využívať. V rámci kontraktačného procesu musela
byť a bola s cenou poskytovanej služby uzrozumená a podpisom zmluvy ju, na rozdiel od poplatku za
upomienku a odblokovanie a pripojenie služieb, akceptovala.

10. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany

prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Z obsahu spisu však odvolací súd nezistil, že by jej
účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním žalobcu vznikli, v nadväznosti na čo žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)