Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213424
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114213424.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: M. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., P. XXXX/XX, zastúpená M.. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11,
proti žalovanému: O. Benkovi, nar. XX. XX. XXXX, bytom A., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Lukášom
Polákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 137, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov,oodvolanížalobkyneažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.12C/195/2014
- 383 zo dňa 29.06.2017takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po
jeho zániku.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Určuje, že

predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov konania, tvoria: A: 1. dom súpisné č.
XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., stojaci na parcele č. KN C č. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 57 m2 (nepatriaci do BSM), zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P.,
2.záhradná chatka, vonkajšie úpravy pozostávajúce z oporného múra a dlažby, 3. byt č.XX nachádzajúci
sa na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
k.ú. A., pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva spolu s ideálnym podielom XX/XXXX

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., ideálny podiel XX/XXXX na nehnuteľnosti, na parcele č. KN C XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A.,
4. motorové vozidlo zn. Citroen Xsara Picasso, evidenčné č. PO XXX DS, 5. finančná hodnota XXX,-
Eur z predaja motorového vozidla zn. Škoda Felícia,6.chladnička zn. Zanussi, 7.práčka zn. Bosch,
8.zostatok na účte vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (č. účtu XXXXXXX-XXX) ku dňu 3. 1. XXXX v

sume 525,57 Eur, 9. zostatok na účte OTP banka Slovensko a.s. (č. Z XXXXXXXXXXXXXXXXXX)
ku dňu 03. 01. 2013 v sume 71,89 Eur. B: Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že: do
výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: 1.dom súpisné č. 284, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX, k.ú. P. stojaci na parcele č. KN C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2
(nepatriaci do BSM ), zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., 2.záhradnú chatku, vonkajšie úpravy
pozostávajúce z oporného múra a dlažby, 4. motorové vozidlo zn. Citroen Xsara Picasso, 6.chladničku

zn. Zanussi, 7.práčku zn. Bosch, 8. zostatok na účte vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (č. účtu
XXXXXXX-XXX) dňu 03. 01. 2013 v sume 525,57 Eur, 9. zostatok na účte OTP banka Slovensko a.s.(č. Z XXXXXXXXXXXXXXXXXX) ku dňu 03. 01. 2013 v sume 71,89 Eur. Do výlučného vlastníctva
odporcu prikazuje 3. byt č.15 nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp.
č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., pozostávajúci z troch obytných miestností a

príslušenstva spolu s ideálnym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytovéhodomusúpisnéč.XXXX,zapísanéhonalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.A.,ideálnypodiel66/2710
na nehnuteľnosti, na parcele č. KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., 5. finančnú hodnotu 400,- Eur z predaja motorového vozidla zn.
Škoda Felícia.II. Pre úplné vyrovnanie je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 6.182,19 Eur v

lehote do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.III. Žalobkyňa sa stáva preberateľom
zostatkov úveru Štátneho fondu rozvoja bývania, vo výške istiny a nesplatených úrokov č. XXX/XXXX/
XXXX zo dňa 19. 11. 2002, ktorý bol ku dňu 3. 1. 2013 vo výške 21.610,32 Eur. IV. Žalobu vo
vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie veci: počítač, monitor, telefón s faxom, počítač č. 486 Pentium,
satelitnú parabolu, konvektor monoblok, jedálenskú súpravu tanierov v počte 3 sady a kufríkový písací
stroj, zamieta. V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. VI. Štát má vo vzťahu

k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že po vykonanom dokazovaní
a jednotlivých vyjadreniach žalobkyne a žalovaného bolo možné ustáliť masu bezpodielového
spoluvlastníctva tak, že do nej patrí byt č. 15,. nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX,

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX spolu sa podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spolu s podielom k parcele, na ktorej tento bytový dom stojí, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., rodinný dom súpisné č. XXX nachádzajúci sa v k.ú. P., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXX, záhradná chatka, vonkajšie úpravy a dlažba, motorové vozidlo zn. Citroen Xsara
Picasso,záväzokvovzťahukŠtátnemufondurozvojabývaniavovýške21.610,32Eur(č.l.sp.20súčtom

zostatku nesplatenej istiny a nesplatených úrokov ku dňu 03. 01. 2013, t.j. právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva), chladnička zn. Zanussi, práčka zn. Bosch, zostatok na účte vo Všeobecnej
úverovej banke a.s. (č. účtu XXXXXXX-XXX č.l. sp. 246) ku dňu 03. 01. 2013 vo výške 525,57 Eur,
zostatok na účte OTP banka Slovensko a.s. č. Z XXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom ku dňu 03.
01. 2013 v sume 71,89 Eur, finančná náhrada 400,- Eur z predaja motorového vozidla zn. Škoda Felícia.

4. Poukázal na ustanovenie § 143, § 148 ods.1, § 149 ods.1,3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255
ods.1,2 Civilného sporového poriadku.

5. Prijal záver, že je potrebné vyporiadať BSM, k dohode po jeho zániku nedošlo. Pokiaľ ide o byt

č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX spolu
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spolu s podielom na
parcele, na ktorej tento bytový dom stojí zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., vzhľadom na
rozpory o hodnote bytu súd ustanovil znalca, ktorý stanovil hodnotu bytu v znaleckom posudku č.
197/2015 (č.l. 161) na sumu 46.200,- Eur, z ktorej súd aj vychádzal majúc zato, že ide o najobjektívnejšie

vyhotovený znalecký posudok. Ďalšou vyporiadavanou nehnuteľnosťou bol rodinný dom. Vzhľadom k
existujúcim rozporom súd ustanovil znalca L.. O. O., ktorý v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vyčíslil
hodnotu rodinného domu na sumu 44.561,48 Eur plot sumou 715,15 Eur, vonkajšie úpravy - vodovodná
prípojka zo studne 1.526,52 Eur (nie hodnota studne), kanalizačná prípojka 791,09 Eur, plynová prípojka
46,35 Eur, prípojka NN 313,78 Eur, oporný múr garáž v sume 95,50 Eur, žumpa 1.485,92 Eur, vonkajšie

schodisko 329,36 Eur, spolu t.j. 49.865,15 Eur. Z tejto hodnoty vychádzal.

6. Najspornejšou z hľadiska hodnoty bola vyporiadavaná záhradná chatka stojaca na parcele zapísanej
na liste vlastníctva XXX č. XXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorej hodnotu žalobkyňa
stanovila na sumu 1.010,- Eur, určenou znalcom L.. S. (č.l. 215). Žalobkyňa argumentovala tým, že

nejde o nehnuteľnosť v právnom slova zmysle. Uviedla, že sa jedná o hnuteľnú vec. Rozporovala
hodnotu vyčíslenú v znaleckom posudku L.. M. B. č. XXX/XXXX, ktorý bol výške 3.076,68 Eur (č.l.
sp. 62 a nasledujúce), pretože v predmetnej drevenej chatke nie je zabezpečený prívod vody ani
nie je reálne urobená predpríprava, absentuje napojenie na prívod vody, odpad a zariadenie chatky
spočíva len v jednej posteli a jednom plastovom stolíku a nemožno ju hodnotiť ako letné bývanie.

Ocenenie drevenej chatky vykonal aj súdom ustanovený znalec L.. O. O. v znaleckom posudku č.
XXX/XXXX, ktorý stanovil cenu z viacerých položiek, čistú cenu záhradnej chatky vo výške 2.344,43
Eur, spevnenú plochu pri krbe 108,35 Eur a spevnenú plochu pred chatkou a prístreškom vo výške
708,91 Eur, spolu 3.161,69 Eur. Vzhľadom na námietky žalobkyne, a to k nielen záhradnej chatke,znalec sa písomne vyjadril (č.l. sp. 265) a uviedol, že pri miestnom šetrení boli prítomné sporné strany,
namerané hodnoty boli zakreslené v prílohe znaleckého posúdenia. Bola vykonaná vonkajšia vizuálna
obhliadka. Pre ocenenie záhradnej chatky boli použité rozpočtové ukazovatele publikované v Metodike

výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb (ISBN 80-7100-827-3). Pre ocenenie položky č.
4 murivo - bola použitá najbližšia vhodná položka s najnižším bodovým ohodnotením. Z predloženej
fotodokumentácie je zrejmá spevnená plocha pod prístreškom - zámková dlažba pre prístrešok so
spevnenou plochou, použil rozpočtový ukazovateľ pre drevený altán, ktorý konštrukčne viac vyhovuje
danej konštrukcii.

7. Pokiaľ išlo o námietky zo strany žalobkyne vo vzťahu k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, pri výpočte
použil rozpočtové ukazovatele publikované v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a
stavieb (ISBN 80-7100-827-3). Uviedol, že domáca vodáreň vo výpočte nie je počítaná. V zmysle
metodiky je domáca vodáreň samostatná položka a táto nebola v znaleckom posudku počítaná.
Informácie o žumpe mu boli poskytnuté pri miestnom šetrení, t.j. že sa jedná o oceľovú nádrž a v čase

obhliadky bola využívaná ako nádrž na zrážkovú vodu. V zmysle metodiky, základná životnosť žumpy je
80-100 rokov. V jeho znížení životnosti na 30 rokov zohľadnil vek nádrže, ktorý bol používaný ako silo,
kde výsledný technický stav bol stanovený na 63,33 %. V zmysle uvedeného teda opotrebenie je cca 2/3
veku nádrže. Podstatným údajom pre výpočet hodnoty bol technický stav a ten bol stanovený na 63,33
%. Uviedol, že ceny plastových nádrží na vodu o objeme 12 m3 sa pohybujú na úrovni cca 1.500,- Eur a

viac.Znalecpriznalpochybeniapripoložkesporáknapropánbutánačosatýkaobkladupodkuchynskou
linkou, uviedol, že tento pôsobil ako keramický obklad. Uviedol však, že v definícii všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti sa jedná o hodnotu, ktorá je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, a
jeznaleckýmodhadomichnajpravdepodobnejšejcenykudňuohodnotenia,ktorúbytietomalidosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s

patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Podľa jeho názoru, cena rodinného domu z jeho pohľadu je dosiahnuteľná v podmienkach
voľného obchodu. Súd započítal zostatkovú hodnotu záhradnej chatky vo výške 3.161,69 Eur.

8. Vo vzťahu k pôžičke vo výške 3000. Eur, ktorá by mala patriť do masy BSM, súd nezahrnul pôžičku

s odôvodením, že žalobkyňa na preukázanie skutočnosti, že finančné prostriedky vo výške 3.000,-
Eur boli použité na spotrebu domácnosti neoznačila žiadne dôkazy, predložená zmluva o pôžičke ešte
nepreukazujetúskutočnosť,žeprávetietokonkrétnefinančnéprostriedkybolipoužiténaspotrebupočas
trvania manželstva.

9. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádzal z predpokladu, že podiely
oboch bývalých manželov na mase BSM sú rovnaké. Podľa názoru súdu každý z účastníkov konania má
nárok na polovicu majetku patriaceho do BSM. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby
sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov oboch účastníkov na spoločnom majetku.
Žalovaný síce poukazoval na to, že sa pričinil o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu, avšak súdu

nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (aj keď žalovaná jeho tvrdenia
nepoprela), bolo na žalovanom tvrdené skutočnosti preukázať ako to vyplýva z vyššie uvedenej právnej
vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky.

10. Súd určil celkovú hodnotu masy BSM nehnuteľností, hnuteľných vecí a finančných prostriedkov a

hodnotu vyčíslil na sumu 102.445,94 Eur. Záväzky vo vzťahu k Štátnemu fondu rozvoja bývania ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva predstavovali sumu 21.610,32 Eur. Pristúpil k vyrovnaniu
BSM účastníkov.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., Súd mal pritom za to, že obe strany

sporu boli v konaní porovnateľne úspešné. Súd priznal štátu nárok na úhradu účelne vynaložených
prostriedkov, a to od každého účastníka v rozsahu 50 % s poukazom na to, že podiel účastníkov na
mase BSM bol rovnaký.

Obsah odvolaní strán sporu a vyjadrení k odvolaniu

12. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila tým, že namieta závery
súdu vo vzťahu k znaleckému ohodnoteniu nehnuteľnosti a to záhradnej chatke, vonkajších úprav
pozostávajúcich z oporného múra a dlažby, plotu a ulice, ďalej zo zostatku na účte vo Všeobecnejúverovej banke a vylúčenie záväzku vo výške 3.000,- Eur z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Vo vzťahu k záveru súdu k prijatej hodnote záhradného domčeka uviedla, že súd nevzal do úvahy, že
podobné záhradné domčeky sa dajú kúpiť nové v priemere za 1.900,- Eur. Súdom určený znalec L.. A. O.

bol v danej veci predvolaný, avšak pojednávania sa nezúčastnil a nedošlo k vysvetleniu nezrovnalosti pri
vypracovaní jeho ocenenia záhradného domčeka. Podľa jej názoru prehliadol, že pod celým záhradným
domčekom, ktorý je súčasťou celého záhradného domčeka nie je žiadna zámková dlažba a že celý
záhradný domček je voľne uložený na zemi, v hlinenom povrchu a nie je spojený so zemou žiadnymi
oceľovými konzolami. Celkový stav v čase rozvodu manželstva bol taký, že drevené dosky si vyžadovali

výmenu a žiadala, aby bola určená hodnota záhradného domčeku vo výške 851,93 Eur podľa ocenenia
Ing. O. S.. Ďalej nesúhlasila s tým, aby bol plot - ulica vyčíslený Ing. O. v znaleckom posudku na
sumu 715,15 Eur zahrnutý do BSM a následne prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Plot z
ulice sú vlastne múriky zo šalovacích tvárnic, nesúhlasí so zameraním. Poukazuje na to, že predmetné
dielo nie je na jej pozemku, nie je jej majetkom a nie je ňou ani deťmi nijako využívaný. Nesúhlasí
s vyčíslením všeobecnej hodnoty záhradného domčeka, pretože je hnuteľnou vecou a nemôže byť

ocenený podľa metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb. Vo vzťahu zostatku na
účet vo VÚB v sume 525,27 Eur uviedla, že všetkými finančnými prostriedkami na tomto účte disponoval
počas trvania manželstva, ale aj po rozvode výlučne odporca, ona žiadne finančné prostriedky z tohto
účtu nevyberala, napriek tomu súd prikázal túto hotovosť jej, pričom súd uvádza, že nepoprela svoje
nakladanie s finančnými prostriedkami. Nesúhlasí takisto s vylúčením záväzku vo výške 3.000,- Eur,

ktorý mal vzniknúť na základe pôžičky uzatvorenej 21.08.2012 a nesúhlasí s tým, že je to záväzok
výlučne žalobkyne, pretože finančné prostriedky použila na potrebu domácnosti, potrieb detí. Navrhuje
za týmto účelom vypočuť detí pochádzajúce z manželstva strán sporu.

13. Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný. Za nesprávne považuje skutkové zistenia súdu prvej

inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdí, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a znemožnil mu, aby uplatňoval svoje procesné práva. Navrhol zrušiť
rozsudokavrátiťvecsúduprvejinštanciena ďalšiekonanieanovérozhodnutie.Poukazujenato,žesúd
sa nesprávne vyrovnal s jeho návrhom, aby pri vyporiadaní BSM použil spôsob nerovného vyporiadania.
Poukazuje na to, že byt, ktorý by mal pripadnúť jemu nadobudli strany počas manželstva za zostatkovú

cenu a to práve z dôvodov na strane žalovaného a vďaka žalovanému. Nebolo bez významu, že
investoval do rodinného domu, ktorý má nadobúdať žalobkyňa množstvo práce v podobe manuálnej
práce, čo je bez pochýb jeho aktívom. Ďalej poukazuje na to, že tieto skutočnosti súd nevzal do úvahy a
nekvalifikovaneuviedol,žežalobcatietoskutočnostisícetvrdil,avšaksúdunepredložilžiadnerelevantné
dôkazy, aj keď žalobkyňa jeho tvrdenia nepoprela. To znamená, že odkazuje na ust.§ 151 ods.1 C.s.p.,

kedynespornéskutkovétvrdeniasisúdosvojíakoskutkovýstavzistenýavychádzaznehovmeritórnom
rozhodnutiu, a preto je nepochopiteľné prečo odignoroval žalobcom tvrdené skutočnosti zakladajúce
oprávnenosť disparity podielov. Ďalšou skutočnosťou je, že nesprávne súd konštatoval, že žalobkyňa
nadobudla obchodný podiel na základe darovacej zmluvy, pričom zmluva o prevode obchodného podielu
je osobitný typ zmluvy a znamená, že nemôže byť uzatvorená kúpna a ani darovacia zmluva. Ďalej

podľa jeho názoru tak súd nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a považuje ho za svojvoľné,
neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve. Podľa jeho názoru samotné rozhodnutie súdu nezohľadnilo
všetky skutočnosti. Považuje ho za nezrozumiteľné a nemajúce oporu v práve, najmä v časti týkajúcej
sa disparity podielov a zahrnutia obchodného podielu do masy BSM.

Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

v čase jeho podania pripúšťal(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti(§127a§365C.s.p.)ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo zmenu.

15. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo vzťahu k zisteniu masy patriacej do BSM účastníkov
konania. Odvolatelia namietajú závery súdu prvej inštancie, skutkové, ako aj prijaté právne závery.
Odvolací súd považuje odvolania za čiastočne dôvodné z nasledovných dôvodov.

17. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zisteniu hodnoty vyporiadavaných nehnuteľnosti považuje

sa dostatočné a vyčerpávajúco odôvodnené, poukazujúc na konkrétne dôkazy, z ktorých súd prvej
inštancie vychádzal.

18. Žalobkyňa namieta nesprávne skutkové zistenia, ktoré súd akceptoval vychádzajúc z vykonaného
dôkazu a to znaleckého posudku znalca Ing. O. vo vzťahu k určeniu hodnoty záhradného domčeka a
vo vzťahu k zahrnutiu muriva označeného ako podulica do masy BSM.

19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.). Súd prvej inštancie
uviedol vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj vyhodnotenie záverov znaleckého posudku L.. A. O.
v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ust.§ 220 ods.2 CSP. Tento dôkaz hodnotil v súvislosti aj s

iným predloženým dôkazom, na ktorý poukazuje žalobkyňa vo svojom odvolaní a to ňou predložený
znalecký posudok L.. O. S.. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom pri hodnotení dôkazov nedošlo
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu vyhodnoteniu pravdivosti alebo dôležitosti týchto
dôkazov,nedošlokporušeniupravidielformálnejlogiky,ktorásavyžadujeprivoľnomhodnotenídôkazov.
Dôkaz, ktorý je vykonaný znalcom sa hodnotí ako každý iný dôkaz v súdnom konaní. Pri vyhodnocovaní

dôkazu, ktorým je znalecký posudok, súd musí skúmať, či posudok vychádza zo zistených skutočností,
či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak ho považuje za rozporný svoje dôvody pri
vyhodnotení dôkazu uvedie. Súd pri hodnotení výsledkov dokazovania svoj postup a dôvody pre ktoré
akceptoval závery práve znaleckého posudku L.. A. O. presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd považuje
jeho závery za správne a námietky žalobkyne za nedôvodné.

20. Ďalšia námietka žalobkyne sa dotýka nesprávneho vyporiadania spoločných finančných
prostriedkov, ktoré ostali ku dňu zániku BSM na účte v peňažnom ústave vo VÚB. Namieta správnosť
postupu súdu, keďže prikázal jej tieto finančné prostriedky napriek tomu, že v priebehu konania tvrdila,
že nemala možnosť disponovať s týmito finančnými prostriedkami a výlučne s nimi disponoval žalovaný.

Popiera prijatý záver súdu, že by v priebehu konania uviedla, že s týmito finančnými prostriedkami
nakladala. Zotrváva na tom, že nemala možnosť disponovať s týmito finančnými prostriedkami a podľa
jej názoru zostatok týchto finančných prostriedkov požil žalovaný pre svoju osobnú potrebu.

21. Prikázanie vkladu alebo peňažných prostriedkov na účte v peňažnom ústave niektorému z manželov

prichádza do úvahy, ak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ak takýto vklad resp. finančné
prostriedky na účte uložené boli. Preukázateľne finančné prostriedky na účte v spomínanom peňažnom
ústave ku dnu zániku BSM boli, išlo o spoločné prostriedky, ktoré môže každý z manželov vyberať
z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účet bol zriadený pre
oboch manželov, zostatok sporný nie je. Žalovaný sa v priebehu konania nevyjadroval k spotrebe týchto

financií po zániku BSM ním samým. Je treba súhlasiť s odvolateľkou, že v priebehu konania popierala,
aby s touto finančnou hotovosťou akokoľvek disponovala po zániku BSM. Súd nesprávne vyhodnotil jej
tvrdenia, pokaľ konštatuje, že nepoprela svoje nakladanie s finančnými prostriedkami. V tejto časti je
odvolanie dôvodné. Závery súdu neobstoja.

22. Právna úprava síce výslovne neustanovuje presné kritéria pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku
majú v rámci vyporiadania pripadnú tomu - ktorému manželovi. Je vecou úvahy súdu, aké riešenie
zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. Určujúcim je
zásadne hľadisko účelného využitia veci, rozdelenie jednotlivých častí majetku medzi manželov tak, aby
suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno

čo najnižšia, prípadne prikázať do výlučného vlastníctva jedného z manželov spoločnú vec, o ktorej
získanie či udržanie sa tento manžel prevažnou mierou zaslúžil, aj keď sa tým zvýši suma, ktorú bude
treba na vyporiadanie podielov zaplatiť. Do istej miery možno prihliadať aj na to, ktorý z manželov vecpo zániku BSM užíva. Dôvody pre ktoré súd sa rozhodol prikázať predmetnú sumu žalobkyni sa javia
ako predčasne.

23. Podľa názoru žalobkyne nesprávne sa súd vyrovnal so záväzkom vo výške 3.000,- Eur, ktorý vznikol
počas trvania BSM, pokiaľ ho nezaradil do BSM. Z tvrdenia žalobkyne a listinného dôkazu vyplýva,
že záväzok mal vzniknúť počas trvania BSM, zmluvu uzatvorila samotná žalobkyňa. Súdu neviedla, či
záväzok bol aspoň v časti splatený, ale vychádzajúc z jej tvrdení, zrejme ku dňu zániku BSM mal trvať a
bol vo výške 3.000,- Eur. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ záväzok neučinil predmetom

BSM strán sporu.

24.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

25. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov
a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony,

ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov, z platných právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon
týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne a či išlo o bežnú
vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho

úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom
manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než
bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v
zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý
nemožnopovažovaťzavybavovaniebežnejzáležitosti,uskutočnenýibajednýmzmanželovbezsúhlasu

druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti.
Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny
prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie
je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a
teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne

úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej
úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda
iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia
potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto

nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových
vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj
vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi
a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva
(vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne

úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov
(rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku
stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR,
vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R
61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). V preskúmavanej

veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobkyňa a žalovaný v čase uzavretia právneho úkonu
boli manželia, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o pôžičke. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového
stavu súd dospel k správnemu právnemu záveru, že uzavretím tejto zmluvy nevznikol spoločný
záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto
dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalovaného. Uzavretím zmluvy o

pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho
manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 3 Cz 57/73, Najvyšší súd SR, sp. zn.
3 Cdo 143/2008). Závery súdu prvej inštancie o tom, že nevznikol predmetný záväzok v súvislosti s
potrebami vychádzajúcimi z ich hospodárskeho a spotrebného spoločenstva sú správne. Žalobkyňa akokonštatoval súd prvej inštancie nepreložila na svoje tvrdenia, dôkazy, napriek tomu, že bolo súdom prvej
inštancie aj vyzvaná (č.l. 240 súdneho spisu).

26. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, pokiaľ
nezahrnul obchodný podiel obchodnej spoločnosti Redwal, s.r.o. do masy BSM. Nesprávne konštatoval,
že obchodný podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy. Poukazuje na to, že zmluva o prevode
obchodného podielu je osobitný zmluvný typ, čo znamená, že o prevode obchodného podielu
nemožno uzatvoriť ani kúpnu, darovaciu a ani inú inominantnú zmluva. Hoci bol prevod bezpodplatný,

nenadobudla ju žalobkyňa darovaním. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie ÚS SR III. ÚS
399/2015 str. 13. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nepreukázal aby bol zaplatený obchodný
podiel zo spoločných prostriedkov teda nevyvrátil, že mohla ho nadobudnúť žalovaná aj na základe
darovacej zmluvy. Žalovaný počas konania namietal, že nešlo o darovanie. Zo súvisiacich zákonných
ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením
obmedzeným (§ 115) je dostatočne zrejmé, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným môže

previesť obchodný podiel v tejto spoločnosti alebo jeho časť (§ 117) na ďalšieho spoločníka, ale aj na
inú osobu za splnenia príslušných zákonných podmienok. V danej veci správne súd prvej inštancie
prijal správny právny záver , pokiaľ zhodnotil, že zo skutkových zistení nevyplýva, že zo spoločných
prostriedkov patriacim obidvom manželom by bol obchodný podiel platený.

27. Žalovaný namieta nesprávne závery súdu pokiaľ vychádzal pri vyporiadaní BSM v prejednávanej
veci zo základnej právnej domnienky platnej pre vyporiadanie a to, že podiely oboch manželov na
majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. Poukazuje na to, že sa nesprávne vyrovnal
s jeho tvrdením, že sa viac pričinil o nadobudnutie spoločného bytu, keďže byt ešte pred uzavretím
manželstva užívala on ako nájomca po svojich rodičoch a práve v dôsledku tejto okolnosti následne

došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu ktorou obaja nadobudli byt za kúpnu cenu cca
530,- Eur a do rodinného domu investoval množstvo svojej práce.

28. Odvolací súd k predmetnej námietke zaujal nasledovné. 1.Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa §

150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k
jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových
podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí
patriacich do BSM. Podľa uvedeného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať,

aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti. V tejto veci súd prvej inštancie aplikoval najmä ustanovenia §

148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 4 a § 150 Občianskeho zákonníka a vo veci konal a rozhodol vychádzajúc
z toho, že po rozvode manželstva účastníkov títo neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM.

29. Občiansky zákonník pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom
majetku sú rovnaké, dáva však súdom možnosť, aby ich výšku určili aj v inom pomere. Hľadiská,

z ktorých majú súdy pri určovaní veľkosti podielu vychádzať, podrobnejším spôsobom nevymedzuje.
Preto je vecou úvahy súdov, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu v rámci vymedzenom
ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka určili výšku týchto podielov a svoje rozhodnutie vhodným
spôsobom odôvodnili.

30. Pre rozhodnutie súdu o určení výšky podielov je významné hľadisko zásluhovosti na nadobudnutí
a udržaní spoločného majetku. Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov
označuje za postup mimoriadny a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov
predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Prípady kedy disparita
prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve,

princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Negatívnymi
okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci
vyhýba,nevedeniespoločnejdomácnostiaoddeleniehospodáreniamanželov,gamblerstvo, používanie
návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného zmanželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k
zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie
okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov mimoriadne

zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej odklon
od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z
manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, nadobudnutie členského
podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM, a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce
výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie

škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej
potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela. Zákon explicitne neupravuje spôsob
nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj
prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom,
pokiaľ ide o túto vec vyporiadať (porov. nález Ústavného súdu SR z 13. 03. 2013, sp. zn. I. ÚS
537/2013-37).

31. Odvolací súd zastáva názor, že dôvody tvrdené žalovaným súd nevyhodnotil správne pokiaľ
poukazuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný počas
konania uvádzal dôvody, pre ktoré žiadal súd o aplikáciu výnimky odôvodňujúcej prelomenie zásady
rovnosti pri vyporiadavaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný predložil súdu

zmluvu o prevode bytu, súd ju nevyhodnotil ako aj žiadnym spôsobom nevyrovnal sa s tým, že žalovaná
nepopiera predmetné tvrdenia.

32. Pokiaľ žalovaný poukazoval na príčiny rozvratu manželstva, je treba uviesť, že samotné príčiny
rozvratu manželstva, pokiaľ zároveň nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným majetkom

alebo na starostlivosť o rodinu, nie sú pre rozhodnutie súdu významné. Podiel na vyporiadaní
spoločnéhomajetkupretonemožnoznížiťibapreto,žepríčinourozvratumanželstvabolmimomanželský
vzťah jedného z manželov.

33. Dôsledkom neposúdenia vyššie uvedených okolnosti je neúplnosť a teda i predčasné právne

posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k možnosti aplikácie disparity podielov, vyrovnania
sa s zostatkom na účte vo VÚB a jeho prikázaním vzhľadom na predčasne tvrdenia súdu o tom, že
žalobkyňa nepopiera, že nimi disponovala. Z týchto dôvodov odvolací súd tak postupom podľa § 389
ods. 1 písm.b/, c/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(§ 389 ods. 1C.s.p.).

34. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ostáva posúdiť možnosť aplikácie disparity podielov, zdôvodnenie postupu pri prikázaní financií vo
VÚB. Súd pri vyporiadaní prihliadne na všetky kritéria dôležité pri vyporiadaní BSM. Až po vyriešení
týchto otázok bude môcť súd znovu o vyporiadaní BSM rozhodnúť.

35. Súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).