Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8514202489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: D. R., rod. P., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom K. XXX, právne zastúpená JUDr. Soňou Strýčkovou, advokátkou so sídlom Národná 7,
974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: J. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/74/2014-256 zo dňa 26.10.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti týkajúcej sa vyporiadania hnuteľných vecí.

II. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje:
1/ rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. XXX, vedený na LV č. XXX, k.ú. K. a
2/ hospodársku budovu postavenú na parcele KN C č. XXX k.ú. K., ktorá nie je evidovaná na LV.

III. Súd zaväzuje žalobkyňu doplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu na hodnote majetku tvoriaceho
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sumu 14.025,40 eur do ôsmich mesiacov odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobkyňa je povinná uhradiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 841,52 eur na účet
Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný uhradiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 420,76 eur na účet
Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 149 ods. 1 - 3 a § 150 OZ. Uviedol, že predmetom

konania podľa návrhu bolo vyporiadanie nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá počas trvania
manželstva. Konkrétne išlo o rodinný dom súp. č. 193, postavený na pozemku CKN s parc. č. XXX,
LV č. XXX, k. ú. K. a hospodárska budova postavená na parc. č. XXX k.ú. K., ktorá nie je evidovaná
na LV a to spolu v hodnote ustálenej stranami sporu vo výške 60.000 eur. Táto cena aj podľa názorua poznatkov súdu prvej inštancie zodpovedá cene, ktorú majú tieto nehnuteľnosti v čase vyporiadania.
Nemá pochybnosti o tom, že vzhľadom na lokalitu, keďže dom sa nachádza na dedine, ktorá je konečná
pri Poľskej hranici, 10 km od Starej Ľubovne, je možné vychádzať z tejto ustálenej ceny. Čo sa týka

miery pričinenia o nadobudnutie a udržiavanie spoločného majetku, vychádzal z dikcie zákona, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Zároveň však uviedol, že táto podmienka je vyvrátiteľná a nie je
vylúčené, že niektorý z manželov preukáže, že podiely môžu byť aj rôzne a závisí to od skutkových
okolností. Súdna prax zastáva názor, že odklon od rovnosti podielov na majetku patriacich do BSM
je namieste za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie

majetku značnej hodnoty a ako sa každý z manželov staral o rodinu. V predmetnej veci je odôvodnená
disparita podielov, keďže je tu zistený zjavný nepomer účasti manželov na zabezpečení starostlivosti
o rodinu, o domácnosť, potreby detí. Mal za preukázané, že účastníci nežili v spoločnej domácnosti
od roku 2007 a finančne nehospodárili spolu od roku 1994, t.j. 17 rokov pred rozvodom manželstva.
Toto vyplýva z potvrdzujúceho konania o rozvod manželstva v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 2Co/151/2010. Tiež bolo preukázané, že žalovaný neplatil riadne výživné na deti, bolo vymáhané

prostredníctvom exekúcie a niekoľkokrát bolo aj podané trestné oznámenie pre neplatenie výživného.
Ďalej tiež bolo preukázané, že bol uznaný v tomto smere aj žalovaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 7T/179/2010. Žalovaný
5 rokov pred rozvodom nežil v spoločnej domácnosti s deťmi a manželkou, to znamená, že žalobkyňa
sa starala o domácnosť, o deti, o ich výživu. Uplatnená zásada disparity pri BSM spočíva aj teda v

morálnych, sociálnych a rodinných základoch. Z listinných dôkazov bolo zistené, že žalovaný nechodil
riadne do práce, bol viackrát upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, bol priestupkovo riešený
na úseku dopravy kvôli požívaniu alkoholických nápojov a došlo aj k odobratiu vodičského preukazu,
hrubo sa správal aj k manželke. Z titulu vymáhania jeho dlhov bolo na rodinný dom založené exekučné
záložné právo. Ďalej tiež vychádzal zo skutočnosti, že v čase výstavby rodinného domu mal tento

hodnotu cca 400.000 Kčs. Pokiaľ ide o to, komu aký majetok prikáže po vyporiadaní BSM do výlučného
vlastníctva, je na úvahe súdu. Neexsistujú k tomu presné kritéria, základné zásadné hľadisko je účelne
využitie vecí, rozdelenie majetku tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému
na vyrovnanie podielov bola pokiaľ možno čo najnižšia. Ďalej je tiež potrebné brať do úvahy, kto sa
z manželov o spoločnú vec, o jej získanie, udržanie, vo väčšej miere zaslúžil. Súd v predmetnej veci

rešpektoval a vychádzal zo zhodných návrhov strán sporu, ktorí navrhli obe nehnuteľnosti prikázať do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Nezastával názor, že ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
nie je dôvodné vyplatiť žalovanému žiadnemu sumu titulom vyporiadania BSM. Nárok na refundáciu
nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné
v rámci vyporiadania priznať iba na návrh toho manžela, keďže súd v konaní o vyporiadanie BSM môže

vyporiadať len tie veci, ktoré strany sporu učinili predmetom konania. Súd prvej inštancie vychádzal z
toho, že žalovaná sa vo významnejšej miere pričinila o nadobudnutie rodinného domu a hospodárskej
budovy patriacej do BSM a to sumou 100.000 Sk (3.319 eur) ako dar od matky, 90.000 (2.987 eur) ako
našetrené peniaze na vkladnej knižke, 10.000 USD (9.958 eur) z titulu dedičského vyporiadania po smrti
otca, ktoré matka odovzdala žalobkyni a ďalším súrodencom. Tieto skutočnosti potvrdila aj samotná

matka. Tiež súd prvej inštancie zohľadnil sumu 50.000 Sk čo je 1.659,70 eur, ktoré žalobkyňa požičala
žalovanému pri začatí podnikania z titulu vkladu pri založení firmy. Toto tvrdenie nebolo sporné. Ďalšie
sumy 30.000 Sk a 2.000 USD, ktoré uviedla svedkyňa že dala, súd nezarátal, nakoľko tieto neuvádzala
ani samotná žalobkyňa. Pokiaľ išlo o kurz dolára ku slovenskej korune v roku 1986 súd vychádzal zo
zisteného priemeru tohto kurzu na stránke NBS od roku 1995 v sume 30 Sk za 1 USD. Ďalšie peniaze

dávané na auto 100.000,- Sk súd prvej inštancie nezarátal, nakoľko toto nebolo predmetom vyporiadania
a tiež 1.000 USD od strýka, ako aj svadobné dary a ďalšie uvádzané sumy peňazí súd nezarátal,
nakoľko toto nebolo v konaní preukázané a v tomto teda unesené dôkazné bremeno. Vychádzajúc zo
zásad pre výpočet vyrovnávacieho podielu (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 367/2012) predmetom
vyrovnania bola celková hodnota majetku v sume 60.000 eur. Od tejto hodnoty odrátal sumu, ktorú

žalobkyňa vniesla ako svoje výlučné vlastníctvo do spoločného majetku t.j. 16.264 eur, ako aj sumu
1.659,70 eur z titulu požičanej sumy pri začatí podnikania žalovanému, spolu teda súd zarátal sumu
17.923,70. Rozdiel potom činí od hodnoty majetku po zohľadnení vkladu žalobkyne 42.076,30 eur. Túto
masu majetku rozdelil v pomere 2/3 v prospech žalobkyne a 1/3 v prospech žalovaného. Žalobkyňu teda
zaviazal uhradiť žalovanému sumu 14.025,40 eur. Na ďalšie dôkazy a vyjadrenia doručené žalobkyňou

po skončení dokazovania súd prvej inštancie neprihliadal. Lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 1
CSP.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 257 a § 262 CSP. Výrok o súdnom
poplatku rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. položka 6 písm. b.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní poukázal
na to, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré
sa javili byť nutnými. Pokiaľ ide o sumu 10.000 USD, ktoré mala zdediť žalobkyňa, tieto neboli počas

výstavby rodinného domu zdedené, rovnako sa nezaoberal tým, že bolo predložené potvrdenie R. Y.
o tom, že bolo odovzdané sestre žalobkyne a že žalobkyňa ich osobne prevzala v roku 2012, a to
sumu 12.000 USD. Tiež neboli riadne preskúmané a vyhodnotené tvrdenia žalobkyne, že mala pred
výstavbou rodinného domu usporených 200.000 Sk, potom pod ťarchou dôkazov už uviedla len 70.000
Sk. Samotná skutočnosť, či tieto peniaze aj boli použité, hoci boli na vkladnej knižke, nebola skúmaná.

Súd pri nahliadnutí do vkladnej knižky toto musel zistiť. Rovnako nesprávne postupoval aj v prípade
pôžičky od brata žalobkyne na výstavbu rodinného domu, kedy notársky overene bolo konštatované,
že žalovaný vrátil peniaze na výstavbu rodinného domu bratovi žalobkyne v celom rozsahu. Pokiaľ
ide o komentár súdu prvej inštancie k týmto dvom skutočnostiam, tieto nie sú správne. Ďalej tiež je
potrebné uvažovať o tom, prečo súd dospel k disparite, pomerne nesprávne rozčlenil to pričinenie sa
jednej zo strán účastníkov konania. Doniesol peniaze aj on zo zahraničia, na toto sa vôbec neprihliadalo.

Neprihliadalo sa ani na to, aké mala príjmy žalobkyňa.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa. Tá nesúhlasila s
tým, že je povinná vyplácať podiel na vyporiadaní BSM. Poukázala na to, že predložila dôkazy o tom, že
prestali v roku 1994 spoločne hospodáriť, o všetko sa starala sama, požičala bývalému manželovi ešte
aj na rozbeh podnikania sumu 50.000 Kčs, starala sa o deti i o dom výlučne z vlastných prostriedkov.

Jednak mala vlastné finančné prostriedky, jednak dostala darom od príbuzných od otca prostriedky,
urobila tiež rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu, to znamená, že 9.000 eur malo byť zohľadnených
na úplné finančné vyrovnanie. Každý zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalovaným. Preukázala
jeho pracovnú disciplínu i ukončenie pracovného pomeru. Po návrate zo zahraničia sa radikálne zmenilo
ich spolužitie, peniaze, ako aj hnuteľné veci speňažil, použil na alkohol. Bol mu odňatý vodičský

preukaz. Preto nie je zrejmé, prečo bol pomer rozdelený na 2/3 a 1/3. Toto rozhodnutie v tejto časti je
nepreskúmateľné. Preto aj navrhla zmeniť rozhodnutie tak, že žalovanému nepatrí nič a priznať jej aj
náhradu trov konania.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v

zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne a žalovaného nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom a na týchto skutkových a právnych záveroch sa
nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.
8. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
9. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ak sa vyporiadali.

10. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.
11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
6C/144/2009 zo dňa 2.9.2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k. 2Co/151/2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 6.5.2011. Na vyporiadaní majetku tvoriaceho BSM sa účastníci mimosúdne
nedohodli.
13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, čo do BSM nadobudli pokiaľ ide o hnuteľné veci a v
priebehu konania obaja žiadali, aby súd vyporiadal ich spoločný majetok iba pokiaľ ide o nadobudnuté
nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. XXX, vedený na LV č.

XXX, k.ú. K. a hospodárska budova postavená na parcele KN C č. XXX k.ú. K., ktorá nie je evidovaná
na LV. Čiže účastníci takto ustálili predmet konania a masu vyporiadavaného majetku.14. Pokiaľ ide o oba pozemky KN C XXX a XXX tieto nepatria do BSM, nakoľko zo stanovísk oboch
účastníkov, ako aj z LV XXX vyplýva, že tieto nadobudli na základe darovania od otca žalobkyne. Veci
nadobudnuté darovaním nepatria v zmysle zákona do BSM.

15.Žalobkyňažiadalazapočítaťto,čoona zosvojhovložiladospoločnéhomajetkuato: sumu100.000,-
Sk, sumu 30.000,- Sk ktoré ona dostala darom od svojej matky, ďalej sumu 73.871 Kčs, ktorú mala
našetrenú na vkladnej knižke č. XXXXXXXX za slobodna, plus ďalšie jej úspory 16.129,- Sk za slobodna
vkladané na tú istú vkladnú knižku, t.j. spolu 90.000,- Sk, 10.000 USD, ktorú dostala z titulu dedičstva po
neb. otcovi osobne od svojej matky (manželky nebohého), na svadbe jej spolu nadarovali sumu 75.000,-

Sk a 5.000 USD, od strýka dostala 1.000,- USD.
16. Taktiež poukázala na dlh žalovaného 50.000,- Sk, ktorú sumu mu požičala pri začatí jeho podnikania
(č.l. 93). Žalovaný žiadal polovicu z hodnoty rodinného domu a hospodárskej budovy, hnuteľné veci
nežiadal vyporiadavať vôbec.
17. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vykonal vo veci dokazovanie a hlavne úplne, jasne a
zrozumiteľne rozhodnutie odôvodnil. Prihliadol na všetky okolnosti pri nadobudnutí majetku, aktíva a

pasíva získané za trvania manželstva.
18. K tomu odvolací súd dodáva, že zásady vyporiadania majetku patriaceho do BSM nie sú taxatívne
vymedzené.Prirozhodovaníbolzohľadnenývnosžalobkyne,dĺžkatrvaniamanželstva,spôsobvýstavby
rodinného domu. Preto k argumentácii oboch strán sporu v odvolaní je možné konštatovať, že táto bola
neodôvodnená. Preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 257 CSP. Ani jedna
zo strán úspech v odvolacom konaní nemala. Preto žiadnej z nich náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).