Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201174
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215201174.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: N.. T. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX X. - L., zastúpený JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom AK
vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: N.. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. XXX/XX, XXX XX P. W., zastúpená JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom AK vo Veľkom

Krtíši, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, eventuálne o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa 25. apríla 2017, č. k.: 11C/98/2015-249, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v treťom výroku o trovách prvoinštančného konania mení tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že:
„Súd z a m i e t a žalobu v časti o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcom, nebohým T. W.,

nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a obdarovanou N.. W. X., nar. XX.XX.XXXX - odporkyňou
dňa 22.10.2012 formou notárskej zápisnice, spísanou notárom JUDr. Pavlom Tóthom pod spisovou
značkouN450/2012,Nz38685/2012,predmetomktorejbolspoluvlastníckypodielkideálnej1-icikcelku
na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade P. W., odbor katastrálny pre obec a katastrálne
územie P. W., list vlastníctva č. XXX ako stavby so súpisným číslom XXX, parcely C KN č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parc. č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2, ktorá bola

zavkladovaná pod sp. zn. V 1419/2012 je od počiatku neplatná.
Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi nebohom T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel v ideálnej polovici k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na
Okresnom úrade P. W., odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie P. W., list vlastníctva č. XXX
ako stavby, súpisné číslo XXX, parcely C KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a
parcela č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2, ktorý bol darovacou zmluvou zo dňa 22.10.2012, spísanou

formou notárskej zápisnice JUDr. Pavlom Tóthom pod sp. zn. N 450/2012 prevedený na žalovanú, a
ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. V 1419/2012.

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd p r i z n á v a znaleckej organizácii Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Pezinok, so sídlom
Pezinok, Malacká cesta 63, nárok na znalečné.

Súd štátu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.“2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca tvrdil, že žalovaná bola obdarovaná neb. W., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, ktorý bol otec sporných strán. Darovacia zmluva zo dňa
22.10.2012, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice č. N 450/2012 je neplatná,

pretože bola uzatvorená darcom, ktorý v čase uzatvárania zmluvy nemal spôsobilosť na právne úkony.
Poukázal na to, že je synom darcu a uvedená skutočnosť ho obmedzila pri nadobudnutí vlastníckeho
práva k dedičstvu po neb. poručiteľovi (darcovi). Zdravotný stav neb. T. W. v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy z 22.10.2012 nebol dobrý, pretože päť mesiacov po podpise darovacej zmluvy bol umiestnený do
psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaja Kremnica a už od roku 2009 mal diagnostikovanú Alzheimerovú

demenciu. Nadobudol presvedčenie, že darca v čase uskutočnenia právneho úkonu - Darovacej zmluvy
zodňa22.10.2012nebolspôsobilýnavykonanieprávnehoúkonu.Obsahdarovacejzmluvyavyhlásenie
podľa bodu IV. zmluvy sú špekulatívne. Žalovaná si musela byť vedomá vplyvu ochorenia na duševné
schopnosti darcu v tom, že jeho schopnosť pochopiť, uvažovať a rozlišovať bola značne narušená, a
preto nemohol pochopiť podstatu darovania a ani dôsledky obligačného záväzku v darovacej zmluve.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že formou notárskej zápisnice sp. zn. N 450/2012, NZ

38685/2012 zo dňa 22.10.2012 bola spísaná darovacia zmluva s nebohým T. W., ako darcom a jej
osobou ako obdarovanou. Žalobca nenamietal obsah darovacej zmluvy v dedičskom konaní napriek
tomu, že nadobudol po nebohom všetky ostatné nehnuteľnosti, motorové vozidlo a cenné papiere bez
inej povinnosti do svojho vlastníctva. Žalobu považovala za účelovú, pretože žalobca si neuplatnil nároky
počas života nebohého a ani v dedičskom konaní, ale urobil tak po jeho skončení. Poukázala na súdny

spor sp. zn. 2C/124/2013 na Okresnom súde Veľký Krtíš, kde bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi na
vyporiadanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.
V označenom spore si žalobca tiež nenárokoval plnenie z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy zo
dňa 22.10.2012, pritom spor sa týkal nehnuteľnosti, ktorá bola premetom darovania. Darovacia zmluva
bola uzatvorená odborne zdatnou osobou notárom JUDr. Pavlom Tóthom, ktorý nezistil žiadnu duševnú

poruchu na darcovi. Darovacia zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti a vyjadruje slobodnú a
vážnu vôľu zmluvných strán.
4. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok konštatoval, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti,
predpokladom žalovateľnosti ktorej podľa novej právnej úpravy je ale okolnosť, že prípustnosť žaloby
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Možnosť žaloby je tým limitovaná odkazom na osobitnú právnu

úpravu. Žalobný návrh dožadujúci sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, súd vyhodnotil ako vadný, t. j. objektívne nemožný.
5. Pokiaľ ide o eventuálny petit, žalobe vyhovel, keď z vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že v čase uskutočnenia právneho úkonu, spísania darovacej zmluvy, t. j. ku dňu 22.10.2012 nemal
neb. T. W., nar. XX. XX.XXXX, zomretý XX.XX.XXXX, spôsobilosť na právne úkony, pretože konal v

duševnejporuche-Alzheimerovademenciazmiešanéhotypuvstrednomažpokročilomštádiu.Uvedené
ochorenie robilo osobnosť darcu neschopným na právny úkon, pretože nemohol v plnej miere pochopiť
obsah a následok úkonu. Právny úkon je absolútne neplatný v zmysle § 38 ods. 2 OZ, pretože tu existuje
vada v subjekte právneho úkonu ako podstatnej náležitosti. Nedostatok náležitosti zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Súd si vyriešil pre spor rozhodujúcu otázku pozitívne, čo

dáva zároveň odpoveď na ďalší obsah žaloby. K platnému prevodu vlastníctva titulom darovania k
sporným nehnuteľnostiam z nebohého darcu na žalovanú nedošlo. Nebohý darca bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom sporných nehnuteľností, preto sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva.
6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tak, že žalobca mal plný procesný úspech, a preto by
mu podľa § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na náhradu trov. Súd prihliadol na okolnosti predmetnej

veci a okolnosti na strane žalovanej a dospel k tomu záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie § 257
CSP, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú úspešnej strane v súdnom
spore nepriznať náhradu trov. Súd výnimočné okolnosti sporu videl v tom, že u žalovanej nešlo o
subjektívne konanie, ktorým by sa usilovala v rozpore so zákonnom si prisvojiť majetkový prospech na
úkor žalobcu. Darovacia zmluva, ktorá bola spísaná, bola výsledkom postupu notára, na ktorého sa

žalovaná spoľahla. V procese realizácie právneho úkonu vystupovala ako laik a v dobrej viere, ktorý
rešpektoval vôľu otca, o ktorého sa dlhodobo starala a jeho zámer spočívajúci v darovaní vnímala ako
vyjadrenie prejavu vďaky za jej starostlivosť. Nemala preto podľa súdu možnosť postrehnúť, či neb.
darcom (otcom) dlhodobejšie verbalizované postoje skutočne majú svoj spôsobilý základ v spoľahlivo
vytvorenomúsudkudarcu,ktorýjezaloženýnadostatočnejrozumovejspôsobilostidarcu.Zodpovedanie

uvedenej otázky je výslovne odborná záležitosť a je problematická aj pre expertov z oblasti psychiatrie.
Ak žalovaná sporné nehnuteľnosti nadobudla titulom darovania za spomenutých okolností, potom vadu
darovacieho procesu nemohla relevantne ovplyvniť a ani vznik trov súdneho konania, ktoré nevyvolala.7. Proti rozsudku sa odvolal žalobca proti výroku, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov konania.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci najmä v tom, že nie sú v danej veci dané okolnosti
upravené v § 257 CSP a súd mal rozhodovať na základe výsledku, teda podľa pomeru úspechu vo

veci. Súd konštatoval, že mal plný úspech vo veci. Poukázal na výnimočnosť postupu, keď súd aplikuje
ustanovenie § 257 CSP. Malo platiť, že ak súd mal v úmysle použiť moderačné právo alebo ak to niektorá
zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu pred rozhodnutím súdu vyjadrila. Súd v
prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu
vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (rozsudok ESĽP Četek c/a Česká

republika, sťažnosť číslo 9815/10, nález ÚS ČR PLÚS 46/13.
8. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť v rozhodnutí riadne a presvedčivo
odôvodnená. Poukázal na to, že súd ustanovil znaleckú organizáciu, čo sa stalo v dôsledku
demagogickej argumentácie, resp. procesnej obrany žalovanej, ktorú dokonca žalovaná podporovala
navrhovanými dôkazmi, t. j. laickými prvkami vrátane právne spôsobilej osoby na spisovanie zmluvy,
ktorá však zásadným významom nemohla posúdiť spôsobilosť darcu, najmä z toho dôvodu, že sa s

týmto darcom stretávala len veľmi sporadicky. Súd prvej inštancie v podstate prijal nie celkom správne
podloženú argumentáciu žalovanej, ktorá namietala predovšetkým odbornú spôsobilosť znalkyne T.. N.
T.. Poznamenal, že znalecký posudok T.. T. bol absolútne správny a zo strany žalovanej bolo k nemu
pristupované kriticky bez akýkoľvek podkladov. Tento bol verifikovaný kontrolným znaleckým posudkom.
Žalovaná, ktorá bola v pravidelnom a obvyklom styku s darcom všetky tieto duševné defekty musela

pozorovať. Celá obrana bola účelová a v zásade vyvracia úvahy, ktoré by spôsobovali, že tu nastala
výnimočnosť, na ktorú treba prihliadnuť podľa § 257 CSP . Použitie ustanovenia § 255, pokiaľ ide o
náhradu trov konania, nepredstavuje formálny prístup súdu k rozhodnutiam o trovách konania, ale o
vyslovene základný princíp, z ktorého sú možné výnimky. Postavenie žalovanej nemožno znižovať tým,
že bola zvedená postupom notára, ktorý spisoval notársku zápisnicu, pričom notárska zápisnica je len

prejav notára, že pred ním bol urobený určitý prejav vôle. Samotná notárska zápisnica nie je právnou
skutočnosťou.
9. Poukázal na to, že podozrenie žalobcu o zmanipulovaní darcu k úkonu darovania je v rozhodnutí
uvedené všeobecne, ale len konkrétne zhrnutie (po dvoch až troch týždňoch od nasťahovania rodiny
žalovanej k darcovi bola podpísaná sporná darovacia zmluva a následne po podpise cca po mesiaci

sa od neho odsťahovali) poukazuje na uvádzané podozrenie a účelnosť nasťahovania sa k nebohému
darcovi.
10. Súd v odôvodnení neuvádza konštatovanie žalobcu, že žalovaná už v čase podpisu darovacej
zmluvy vedela, že spojenie oboch podmienok nebude vedieť zabezpečiť. Vyjadrenie žalobcu o
stabilizovaní stavu nebohého darcu počas pobytu v nemocnici a nevykonanie osobnej starostlivosti

žalovanej (nezobrala ho domov), aby dodržala podmienky darovacej zmluvy na splnenie obligácie, ale
umiestnila ho do Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš. To vnáša určitú formu
pochybnosti na existenciu dôvodov osobitného zreteľa.
11. Súd nesprávne vyhodnotil, resp. sa nezaoberal rozporuplnými tvrdeniami v rámci dokazovania, že
žalovaná informovala notára o zdravotnom stave nebohého darcu v čase spisovania zmluvy a tvrdením

notára, ktorý uviedol, že pri spisovaní zmluvy nevedel o zdravotnom stave darcu.
12. Žalovaná uviedla, že od roku 2011 chodila s nebohým darcom vždy k lekárom, pričom jeho zdravotný
stav vždy konzultovala s lekármi, takže jeho stav poznala. Je to v rozpore s tvrdeniami žalovanej a
jej manžela, ktorí udávali, že sa s ním nedalo vydržať pri spoločnom súžití, ako aj samotné vyjadrenie
žalovanej u psychiatričky pri vyšetrení, že sa bojí, aby ho niekto nezneužil.

13. Vadu darovania mohla žalovaná ovplyvniť s tým, že by notára informovala o zdravotnom stave
nebohého darcu, o ktorom mala pochybnosti, ako aj indície, ktoré prezentovala obavami zo zneužitia
nebohého darcu na vyšetrení u psychiatričky dňa 7. septembra 2012, preto k vôli jeho zdravotnému
stavu nemohla, resp. nemala súhlasiť so spísaním darovacej zmluvy.
14. V záujme objektivity poukázal na obsah spisu 2C/124/2013, kde žalovaná ponúkla žalobcovi

možnosť odkúpenia jej troch štvrtín nového podielu (t. j. za života darcu, keď bol v nemocnici) aj napriek
obligatórnemu záväzku vyplývajúceho z darovacej zmluvy.
15. Tvrdenia o procese darovania, ako údajného výsledku dva a polročného procesu boli vyvrátené
žalobcom v jednom zo svojich listov, keď spochybnil snahu o predaj domu so súhlasom v tom čase
žijúceho darcu. Upustenie predaja bolo výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovanou z dôvodu

zhoršujúceho sa zdravotného stavu darcu s odôvodnením, že po prípadnom predaji domu a jeho
presťahovaní do kúpeného, by sa aj tak vracal do svojho domu.
16. Navyšovanie trov konania, predvolávanie svedkov, ktorí neboli odborníkmi na zdravotný stav,
napádanie uznesení súdu, pripustenie kontrolného znaleckého posudku na základe nekompetentnéhonázoru žalovanej a svedkov porušil zásadu hospodárnosti konania. Tieto skutočnosti vyvracajú
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
17. Z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť podľa ustanovenia

§ 389 ods. 1 CSP a napadnutý výrok zmeniť tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie vo výške 100 %.
18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu rozsudok žiadala v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
Poukázala na to, že súd v podstate zamietol žalobu o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi jej
nebohým otcom a ňou formou notárskej zápisnice je neplatná, a je teda zrejmé, že v tejto časti žalobca

úspech nemal a proti tomuto výroku sa ani neodvolal. Taktiež ani ona sa neodvolala voči výroku, ktorým
súd určil, že do dedičstva po nebohom poručiteľovi patria označené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi trovy konania.
19. Žalobca konal ohľadne podania žaloby účelovo, pretože takúto žalobu doručil súdu dňa 26. 02.
2015, hoci poručiteľ zomrel XX. XX. XXXX a darovacia zmluva bola uzavretá 22. 10. 2012. Poukázala
na to, že na notárskom úrade JUDr. Alžbety Kondrlíkovej sa viedlo konanie o dedičstve po nebohom

poručiteľovi T. W., ktoré bolo ukončené dňa 12. 12. 2014 Dnot 105/2014, 8D 102/2014, kde zo zápisnice
z tohto dedičského konania vyplýva, že bola uzavretá dedičská dohoda, kde žalobca žiadal započítať
na dedičský podiel jej osoby neobvyklý dar, ktorý obdržala od poručiteľa, kde tento previedol 1/2-
icu rodinného domu súpisné číslo XXX, preto všetky nehnuteľnosti nadobudol žalobca. V tomto čase
žalobca uznával, že darovacia zmluva bola perfektná a ako náhle skončilo dedičské konanie, tak podal

žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, kde pokiaľ by bola táto skutočnosť zrejmá, nebola by
súhlasila so započítaním takéhoto daru a teda žalobca v podstate profitoval dvakrát ohľadne týchto
skutočností.
20. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, kde nebolo preukázané, že by ona vyvinula
akékoľvek úsilie ohľadom uzavretia darovacej zmluvy. Bola presvedčená, že pokiaľ je zmluva uzavretá

formou notárskej zápisnice u notára, ktorý osobne poznal jej otca a kde dokonca v ten istý deň s otcom
bola na lekárskom vyšetrení a otec pri uzatváraní darovacej zmluvy bol orientovaný v čase a priestore a
nikto nemal žiadne pochybnosti o týchto skutočnostiach. Výsledok súdneho sporu závisel v princípe od
znaleckých posudkov vo veci samej, pričom ona znášala náklady na platenie záloh na takéto znalecké
dokazovanie a pokiaľ znalci sa priklonili k tomu, že u jej otca bolo zistené také ochorenie, ktoré spôsobilo

neplatnosť právneho úkonu, tak v podstate je zrejmé, že tu nešlo o účelové bránenie sa, resp. účelové
predkladanie dôkazov, keď všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí, sa stýkali s jej otcom v čase uzavretia
zmluvy a ani jeden nepotvrdil, že by na ňom pozoroval akúkoľvek vážnu duševnú poruchu. V závere
uviedla, že trovy odvolacieho konania si výslovne neuplatňuje.
21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 388 CSP zmenil.
22. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v celom rozsahu

a argumenty v ňom uvedené sú súladné s rozhodovacou praxou súdov ako aj konštantnou judikatúrou.
Okresný súd správne konštatoval, že žalobca mal plný procesný úspech, preto by mu podľa § 255 ods.
1 CSP patril nárok na náhradu trov konania. Dospel však k záveru, že je dôvod na aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP, pretože formálny prístup súdu pri rozhodovaní o trovách konania by bol neprimerane tvrdý
a nezohľadňoval by všetky aspekty sporu a bol by nespravodlivý. Výnimočné okolnosti videl v tom, že u

žalovanej nešlo o subjektívne konanie, ktorým by sa usilovala privlastniť si majetkový prospech na úkor
žalobcu, pričom vychádzal aj zo skutočnosti, že darovacia zmluva bola spísaná notárom, na ktorého sa
žalovaná spoľahla.
24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Úplne dôvodný je argument žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, ak mienil citované ustanovenie
použiť a žalobcovi neumožnil sa k jeho aplikácii vopred vyjadriť. Ak súd chcel použiť moderačné právo,
mal umožniť žalobcovi, aby sa k tomu nevyjadril. Nie je správny postup, ak sa o použití moderačného
práva dozvie strana sporu až z rozhodnutia. Žalobca mal byť vyzvaný, aby sa k možnosti aplikácie §
257 vyjadril. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje rozsudok ESĽP Čepek proti Českej

republike (sťažnosť číslo 9815/10, ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 46/13 sp.
zn. I. ÚS 1593/15.
26. Citované ustanovenie umožňuje nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu, ak sú
splnené podmienky, a to, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom aj v takomto prípademusí byť naplnená výnimočnosť, teda nepostačuje existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Tzn., že tieto dôvody musia byť takej intenzity, že napĺňajú znaky nepravidelnosti pri rozhodovaní a
výnimočnej situácie. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď ide o prípad charakteristický

sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť
náhradutrovkonaniazdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.
V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada
na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných

dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011,
sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Z konania nevyplynulo, že by v danom
prípade bolo možné prihliadať na sociálny aspekt.
27. Aplikácia citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,

ktorý musí byť náležite odôvodnený. Ustanovenie § 257 CSP nemožno považovať za také, ktoré by
umožňovalo voľnú možnosť jeho aplikácie. Z tohto dôvodu nie je možné na ne prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovanie o trovách konania. V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania riadi zásadou úspechu vo veci. Z právnej úpravy nepochybne vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné.

28. Nepochybne je potrebné zohľadňovať okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde aj
ich postoj v konaní. Z hľadiska priebehu konania nemožno dospieť k takým záverom, ako to urobil súd
prvej inštancie. Žalovaná v konaní aktívne vystupovala a obhajovala svoj názor, aktívne spochybňovala
závery, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania, pričom je nepochybné, že o zdravotnom stave otca
mala vedomosť. Argumentácia súdu s poukazom na to, že žalovaná je laik, nie je namieste, pretože

práve z argumentácie žalovanej vyplýva, že s otcom chodievala na vyšetrenia, jeho zdravotný stav jej
bol dobre známy, vzhľadom na diagnózu si musela byť vedomá, čo táto diagnóza znamená, pretože
ide o všeobecné vedomosti, najviac, z hľadiska kontaktu s lekármi si mala a mohla byť vedomá, čo
toto ochorenie prináša. O jej postoji svedčí aj obrana v konaní, keď spochybňovala závery odborníka,
znalkyne T.. T..

29. Nemuselo priamo dôjsť k zmanipulovaniu darcu, ako to uvádza žalobca, pretože pre to niet žiadneho
dôkazu, ale indícia v tomto smere napovedá, a z hľadiska všeobecných vedomostí ako a s prihliadnutím
k záverom znaleckého dokazovania možno vyvodiť záver, že darca vzhľadom na svoju diagnózu bol
ľahko manipulovateľný, citovo rozpoložený, pričom je nepochybné, že navonok sa jeho zdravotný stav
môže javiť ako taký, ktorý vzbudzuje dojem, že tento problém neexistuje. To však neznamená, že tu

existovalidôvody,ktoréobmedzovalijehorozpoznávacieschopnosti.Odvolacísúdpovažujezadôvodný
argument, ak žalobca poukazuje na účelovosť konania žalovanej, ak sa prisťahovala k otcovi a následne
sa vo veľmi krátkom čase aj odsťahovala.
30. Za správne odvolací súd považuje aj to, že aj malo dôjsť k darovaniu, vzhľadom na priebeh choroby
darcu bolo vhodné na toto upozorniť žalobcu, prípadne to skonzultovať s lekárom a oboznámiť s touto

skutočnosťou aj notára. Odvolací súd z celého priebehu konania, postoja účastníkov nenadobudol
dojem, že konanie žalovanej nebolo zištné, na druhej strane ani žalobca nie je celkom bez viny, ak v
dedičskom konaní si bol vedomý darovania a žiadal dar započítať, čo nepochybne nájde svoj odraz v
dedičskom konaní. Tohto si musí byť aj žalobca vedomý.
31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).