Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514202489.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouJUDr.JanouSrokovouvprávnejvecižalobkyne:D.R.,rod.P.,nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, právne zastúpená JUDr. Soňou Strýčkovou, advokátkou so sídlom
Národná 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: J. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.
XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti týkajúcej sa vyporiadania hnuteľných vecí.

II. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje:

1/ rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. 332, vedený na LV č. XXX, k.ú. K. a
2/ hospodársku budovu postavenú na parcele KN C č. 334 k.ú. K., ktorá nie je evidovaná na LV.

III. Súd zaväzuje žalobkyňu doplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu na hodnote majetku tvoriaceho
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sumu 14.025,40 eur do ôsmich mesiacov odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobkyňa je povinná uhradiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 841,52 eur na účet
Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný uhradiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 420,76 eur na účet
Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala na tunajší súd žalobu na vyporiadanie

BSM so žalovaným po rozvode manželstva. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným
uzavrela 20.10.1984. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 2.9.2010 č.k. 6C/144/2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.4.2011 č.k. 2Co/151/2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.5.2011 bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Počas trvania
manželstva so žalovaným nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) tento
majetok: nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., obec K., okres T. B., zapísaná na OÚ T. B.,
katastrálny odbor na LV č. XXX a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku

CKN s parc. č. 332 o výmere 539 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Cena predmetného
rodinného domu predstavuje sumu vo výške 50.000 eur, pričom táto zodpovedá cene, za ktorú je možné
obvykle odplatne scudziť takú alebo porovnateľnú nehnuteľnosť. Napriek skutočnosti, že rodinný dom
nadobudli počas trvania manželstva do BSM, jeho výstavba, náklady na ktorú predstavovala sumu vcelkovej výške 412.300 Kčs, bola financovaná výlučne z jej vlastných finančných prostriedkov, ktoré
nepatrili do masy BSM. Finančné prostriedky, ktoré na výstavbu rodinného domu použila pochádzali
z týchto zdrojov : úspory na jej vkladnej knižke - 200.000 Kčs, dar od rodičov (veno) - 150.000

Kčs, svadobný dar od svadobných hostí - 75.000 Kčs + 3.000 USD, dar od otca - 10.000 USD,
spolu 425.000 Kčs + 13.000 USD. Žalovaný sa finančne na nákladoch vynaložených na výstavbu
rodinného domu nepodieľal a to ani len z časti, nakoľko v čase vstupu do manželstva žalovaný
nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami a stav jeho finančnej situácie zodpovedal dlhu vo výške
9.000 Kčs a 22.000 Kčs dlh na náklady na svadobnú hostinu, ktorý si požičal od otca žalobkyne.

Keďže akákoľvek snaha z jej strany o uzavretie dohody o vyporiadaní BSM so žalovaným bola
neúspešná, podala predmetný návrh. Ako spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov k vyššie uvedenej
nehnuteľnosti - rodinnému domu so súpisným č. XXX navrhla, aby predmetná nehnuteľnosť - rodinný
dom so súpisným číslom XXX bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, pričom pokiaľ ide o spoločnú
nehnuteľnosť bez toho, aby bola súdom zaviazaná na finančné vyporiadanie so žalovaným. Dôvodom,
pre ktorý navrhuje vyporiadať BSM k spoločnému rodinnému domu navrhovaným spôsobom je to,

že žalovaný spoločnú domácnosť v rodinnom dome trvalo opustil v marci 2007, pričom už od roku
1994, kedy prestali spoločne finančne hospodáriť sa nepodieľal na nákladoch, ktoré si riadny chod
a údržba rodinného domu objektívne vyžaduje. Okrem skutočnosti, že žalovaný počnúc rokom 1994
sa nepodieľal na financovaní spoločnej domácnosti, nestaral sa ani o potreby maloletých detí, na
výživu ktorých prispieval len sporadicky. Žalovaný sa počas trvania manželstva rovnako nezaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, práve naopak, rodinný rozpočet zaťažoval dlhmi, či už
z titulu vynaloženia finančných prostriedkov z BSM na údajný rozbeh podnikania - 50.000 Kčs ako
vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti STORESO, s.r.o., alebo na úhradu dlhov voči veriteľovi L.
D.. Záväzky žalovaného dodnes zaťažujú spoločnú nehnuteľnosť - exekučné záložné právo zriadené
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom v exekučnom konaní č. EX Or 2728/12. Vzhľadom na

skutočnosť, že sa na výstavbe rodinného domu podieľala výlučne sama a to vlastnými finančnými
prostriedkami,ktorénetvorilimasuBSM,jeoprávnenádomáhaťsavočižalovanémuúhrady1finančných
prostriedkov vynaložených na spoločný majetok, t.j. na výstavbu rodinného domu, ktorá 1 predstavuje
sumu vo výške 206.150 Kčs (t.j. po prepočte konverzným kurzom) 6.842,94 eur. Zároveň sa domáha
náhrady1nákladov,ktorévýlučnezvlastnýchfinančnýchprostriedkovporozvodemanželstvavynaložila

na realizáciu rozsiahlej rekonštrukcie rodinného domu, ktorá 1 predstavuje sumu vo výške 9.000 eur.
Po rozvode manželstva totiž z vlastných finančných prostriedkov financovala rekonštrukciu rodinného
domu, spočívajúcu vo výmene okien, výmene podláh, inštalácií elektriny na schodisku, v realizácií
maľovacích prác v interiéri rodinného domu, zakúpení nového zariadenia interiéru - nábytok, koberce,
záclony, sanita, elektrospotrebiče do kuchyne, nerezový riad, dve kosačky, čo predstavovalo sumu v

celkovejvýške18.000eur.Spoukazomnauvedenéžiadala,abysúddovýlučnéhovlastníctvažalobkyne
prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., obci K., okres T. B., zapísanú na OÚ T. B. katastrálnom
odbore na LV č. XXX a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku CKN s parc.
č. 332 o výmere 539 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.

2. Súd doručil účastníkom poučenia, žalovanému spolu so žalobou na vyjadrenie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že predmetom BSM sú aj pozemky vedené na LV XXX, k.ú.
K., KNC 332 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a KNC 334 - orná pôda o výmere 283
m2 a hospodárska budova. Ďalej uviedol, že výstavba rodinného domu bola financovaná zo spoločných

prostriedkov patriacich do BSM, t.j. príjmov oboch účastníkov zo zamestnania. Žalobkyňa pre svoje
tvrdenia o výške vkladu jej výlučných finančných prostriedkov do výstavby rodinného domu v BSM
však nepredložila žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o tvrdenie, že svadobné dary od svadobných hostí vo
výške 75.000 Kčs a 3.000 USD boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky uviedol, že podľa ustálenej
judikatúry súdov SR je v prípade stanovenia právneho režimu svadobných darov potrebné vychádzať z

úmyslov darcu. V tomto prípade má zato, že svadobné dary im boli darované obom, nielen žalobkyni,
a preto sa na nich vzťahuje právny režim podielového spoluvlastníctva. Výstavba rodinného domu,
ktorý je predmetom BSM, bola financovaná zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, najmä z
jeho príjmov zo zamestnania, ako aj z príjmov žalobkyne zo zamestnania. V čase výstavby rodinného
domu pracoval v pridruženej výrobe na JRD K., kde jeho mesačný príjem predstavoval cca 6.000 Kčs.

Žalobkyňa pracovala ako zdravotná sestra s mesačným príjmom cca 1.200 Kčs. Spoločnú domácnosť
z dôvodu vzájomných nezhôd opustil v roku 2007. Od roku 1994 prestali spoločne finančne hospodáriť,
nie je však pravdou tvrdenie žalobkyne, že sa nepodieľal na nákladoch na chod a údržbu rodinnéhodomu. Tieto uhrádzal až do opustenia spoločnej domácnosti v roku 2007. K rekonštrukcii rodinného
domu uviedol, že mu nie je známe, či k rekonštrukcii rodinného domu skutočne došlo.
Do spisu predložil poslednú stranu označenú ako Záver, všeobecná hodnota tam uvedených

nehnuteľnosti (č.l. 58) na sumu 90.900 eur, avšak bez podpisu znalca, pečiatky a overenia.
Z vyjadrenia samotného žalovaného vyplynulo, že hodnotiteľ rodinný dom vôbec nevidel, vychádzal iba
z informácii, ktoré mu dal on sám.

4. Na to žalobkyňa v písomnom podaní uviedla, že na osobnom stretnutí so žalovaným ustálili masu

BSM.

5. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že rodinný dom bol postavený za trvania manželstva, v roku 1984
sa zosobášili a v roku 1986 začali rodinný dom stavať, v roku 1987 bol dom komplet postavený. Pokiaľ
ide o príjmy žalovaného, keď prišiel k ním mal dlhy 30.000 Sk a rodinný dom bol do roka postavený
za sumu cca 400.000 Sk. Na stavbu chodila jej rodina, majstri, ktorých ona platila. Jej matka prispela

100.000 Sk keď začali stavať, ďalších 100.000 Sk mala našporených za slobodna. Otec jej zomrel
v roku XXXX, po otcovej smrti všetci - t.j. jeho deti dostali po 10.000 USD. Taktiež keď išli stavať,
strýko sa pýtal, či má peniaze, a dal jej 1.000 USD. Zo svadby mala 75.000 Sk + 5.000 USD dostala
na svadbe od svojich súrodencov, 3.000 USD mala svojich. Ďalšiu sumu 75.000 Sk dostali od štátu z
titulu nenávratnej pôžičky z toho dôvodu, že bolo podmienkou preukázať sa, že rovnakú sumu má aj

našetrenú na vkladnej knižke.
Žalobkyňa do spisu predložila dôkazy, a to nákupné oprávnenie, ktoré bolo platné do 27.8.1989, z
ktorého vyplýva, že bola poskytnutá pri výstavbe domu 18.2.1987 suma vo výške 45.000 Sk. Ide o
listinný dôkaz predložený v originály vystavený 18.2.1987. Ďalej predložila fotokópiu dôkazu vydaného
Slovenskou štátnou sporiteľňou - okresnou pobočkou v Starej Ľubovni o poskytnutí sumy 20.000 Sk,

vyplatenýchvhotovostiakopríspevokzaurýchlenédokončeniestavbyrodinnéhodomu,ideopotvrdenie
zo 17.9.1989. Ďalej predložila vkladnú knižku evidovanú Slovenskou štátnou sporiteľňou č. XXXXXXXX.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky nadobudnuté darom zo svadby o tomto dôkazy nemá.
Uviedla,žedomskutočnebolpostavenýdojednéhorokavhodnotecca400.000 Sktak,ako uviedla,bol
obývania schopný, avšak nebývali v ňom z toho titulu, že jej matka išla v tom čase do USA a preto ostala

v rodičovskom dome. Okrem iného v tom čase mala rizikové tehotenstvo a preto nemal kto vybavovať
papiere týkajúce sa kolaudácie. Je pravdou, že tam ešte nemali všetky nábytky, avšak aj tieto čiastočne
už zakúpené boli a boli u nich doma, čiže u mamy pod šopou, preto bol tento rodinný dom kolaudovaný
až neskôr.
Taktiež predložila doklad o tom, že pri začatí podnikania z titulu vkladu J. R. vložil do podnikania 50.000

Kč, ktoré mu požičala ona a J. I. ďalších 50.000 Kč, čiže tvrdenia žalovaného, že išlo o sumu 25.000 Kč
sa nezakladajú na pravde. Následne tieto skutočnosti potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý nahliadnutím
do predloženého listinného dôkazu, ktorý žalobkyňa doložila, ide o výpis z registra obchodnej firmy
STORESO, s.r.o., uviedol, že mu bola od manželky požičaná suma 50.000 Kč.
6. Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd rozhodol o rozvrhu masy BSM čo sa týka iba

nehnuteľných vecí a to rodinného domu a hospodárskej budovy, nakoľko na ostatnom pojednávaní bolo
zo strany žalovaného uvedené, že netrvá na tom, aby sa vyporiadavali aj hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa
podaním z roku 2015 špecifikovala, čo do konkrétnosti o aké veci sa jedná a čo do zostatkovej sumy, a
preto žiadala, aby súd v rámci vyporiadania riešil iba otázku masy vo vzťahu k nehnuteľným veciam a
k hnuteľným veciam už nie, nakoľko ani žalobkyňa na tomto netrvá.

7. V časti hnuteľných vecí špecifikovaných v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.5.2015 vzala
žalobu späť, trvala na vyporiadaní nehnuteľných vecí a to tam uvádzaného rodinného domu súp. č.
XXX a hospodárskej budovy, hospodárska budova nie je evidovaná na LV. Pozemky boli nadobudnuté
počas trvania manželstva, ale darovaním. Tam sú podieloví spoluvlastníci každý z účastníkov konania

v rovnakom podiele 1-ica. Darcom bol otec žalobkyne.
8. Čo sa týka hodnoty, poukázala na rozpočet, ktorý prikladali k žalobe, a to rozpočet na stavbu
rodinného domu, ktorý bol vo výške, po prepočítaní 13.685,85 eur. Toto bola hodnota, ktorá bola
ocenenározpočtom.Čosatýkalistinnýchdôkazov,poukázalanajednotlivéfaktúrynanákupstavebného
materiálu, dopravy, prác ale aj zariadení pri výstavbe domu, ktoré spolu činia spolu hodnotu 14.247,66

eur. Takáto bola hodnota výstavby rodinného domu, podľa dokladov, ktoré sa podarilo zabezpečiť.
9. Pokiaľ ide o ustálenú hodnotu rodinného domu a hospodárskej budovy poukázala a trvala na sume,
ktorá bola účastníkmi ustálená na pojednávaní, teda za prítomnosti žalovaného došlo k dohode, a to na
sume 60.000 eur. Žiaden z účastníkov netrval vtedy na znaleckom dokazovaní.10. Právna zástupkyňa naďalej poukázala na sumu peňazí nadobúdanú dedičstvom vo výške 10.000
USD, ktorú dostala po smrti svojho otca žalobkyňa od matky, ako aj na to, že tieto tvrdenia potvrdila
pri výsluchu aj samotná matka žalobkyne. Takúto sumu dostali všetky deti nebohého pána P. nielen

žalobkyňa. Ďalej uviedla, že aj napriek aktuálnej hodnote, resp. hodnote ustálenej účastníkmi, žalobkyňa
trvá na tom, že výstavbu celého rodinného domu a hospodárskej budovy, ktorá sa stavala o rok
neskôr, financovala ona, preto navrhuje z titulu vyporiadania, aby žalovanému nebolo vyplácané nič.
Poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný počas spoločného života so žalobkyňou neviedol riadny život,
bol opakovane prepúšťaný z práce kvôli alkoholu, neplatil deťom výživné, keď boli opakovane riešení

na sociálke a deťom bolo poskytované náhradné výživné, ešte počas trvania manželstva.
11. Právna zástupkyňa ďalej poukázala na to, že aj keď je pravdou tak, ako to vyplýva z predloženého
potvrdenia, že žalovaný pracoval v rokoch 1984 až 1989 na družstve a jeho príjem bol taký, ako ho
deklaruje, tak z tohto príjmu hneď 1.500 Sk si bral so sebou do práce do Českej republiky, 300 Sk stál
cestovný lístok do Čiech a späť a ďalej zo svojej mzdy splácal dlh po 500 Sk, ktorý mal v tom čase vo
výške 9.000 Kč. O týchto skutočnostiach však nemala žiadne dôkazy, vychádzala z tvrdenia žalobkyne.

Čo sa týka výživného v roku 2008 a 2009 bolo podávané trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej
povinnosti.
12. Čo sa týka spôsobu života žalovaného predložila listinné dôkazy, ktoré svedčia o spôsobe života
aký viedol žalovaný ešte v čase trvania manželstva, ako sa správal k rodine, ako sa o ňu staral, resp.
nestaral a taktiež dôkazy o jeho častom požívaní alkoholických nápojov, nezaplatenie výživného, keď

napriek tomu, že mu bola určená vyživovacia povinnosť, túto neplatil, mal dlh na výživnom, bol trestne
stíhaný. Kvôli alkoholu bol riešený aj priestupkovo na úseku dopravy, kedy mu bol odobratý vodičský
preukaz za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.
13. Žalovaný poukazoval na písomné vyjadrenie. Ďalej uviedol, že o tom, aby matka žalobkyne darovala
sumu 100.000 Kčs o tom nemá vedomosť, on robil na pridruženej výrobe, kde zarobil 6.000 Kčs

mesačne. Rodinný dom aj keď bola výstavba začatá v októbri 1986 - v jeseni sa urobila hrubá stavba a v
roku 1987 sa robili ďalšie práce, dom bol kolaudovaný až v roku 1989. Rodinný dom staval aj on, fyzicky
tam pracoval, nie je pravdou, že na neho neprispieval ani finančne. Žiadal od žalobkyne vyplatiť polovicu
z nehnuteľnosti t.j. rodinného domu a hospodárskej budovy, hnuteľné veci nežiadal vôbec vyporiadavať
v tomto konaní.

14. Žalovaný ďalej predložil súdu prehlásenie fyzických osôb o tom, že počas pobytu v USA v roku 1992
zarobil sumu 12.000 USD, ktoré zanechal ako svoje úspory a túto sumu prevzala jeho manželka D. R.,
rod. P., počas svojho pobytu v USA v roku 2012. Zároveň predložil prehlásenie, že tieto peniaze boli
na účte R. Y. a potom sa prekladali na účet E. T., ktorý je švagor. Išlo o sumu 2x po 6.000 USD. Tieto

prehlásenia mu poslala t.č. R. Y., čiže sestra žalobkyne. Taktiež súdu predložil prehlásenie vystavené
R. P. o vrátení pôžičky, ktorú mu on vrátil vo výške 8.000 USD, požičanej na výstavbu rodinného domu.
15. Pojednávania dňa 26.9.2017 sa žalovaný nezúčastnil, súdu písomne oznámil, že odchádza za
prácou do Holandska, žiadal pojednávanie odročiť. Súd konštatuje, že predvolanie na uvedený termín
tohto pojednávania si žalovaný prevzal ešte dňa 5.6.2017 čiže dostatočne včas, aby si veci časovo

zariadil. Neúčasť žalovaný ospravedlnil niekoľko dní pred pojednávaním a to dňa 12.9.2017. Takýto
postoj k prejednávanej veci súd hodnotí ako účelový, navyšujúci trovy konania poukazujúc hlavne
na dĺžku tohto /od 2014/konania, žalovaný sa doposiaľ zúčastnil len dvoch pojednávaní a na návrhy
žalovaného, nakoľko medzi účastníkmi už došlo na pojednávaní k ustáleniu hodnoty vyporiadavaných
veci. Žalovanému nič nebránilo, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť a teda ani nedošlo k naplneniu

ust. § 183 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával v zmysle ust. § 180 CSP.

16. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnej zástupkyne žalobkyne,
svedka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil tento skutkový stav.

17. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
6C/144/2009 zo dňa 2.9.2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k. 2Co/151/2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.5.2011. Na vyporiadaní majetku tvoriaceho BSM sa účastníci mimosúdne
nedohodli.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, čo do BSM nadobudli pokiaľ ide o hnuteľné veci a v
priebehu konania obaja žiadali, aby súd vyporiadal ich spoločný majetok iba pokiaľ ide o nadobudnuté
nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. XXX, vedený na LV č.XXX, k.ú. K. a hospodárska budova postavená na parcele KN C č. 334 k.ú. K., ktorá nie je evidovaná
na LV. Čiže účastníci takto ustálili predmet konania a masu vyporiadavaného majetku.

19. Pokiaľ ide o oba pozemky KN C 332 a 334 tieto nepatria do BSM, nakoľko zo stanovísk oboch
účastníkov, ako aj z LV XXX vyplýva, že tieto nadobudli na základe darovania od otca žalobkyne. Veci
nadobudnuté darovaním nepatria v zmysle zákona do BSM.

20.Žalobkyňažiadalazapočítaťto,čoona zosvojhovložiladospoločnéhomajetkuato: sumu100.000,-

Sk, sumu 30.000,- Sk ktoré ona dostala darom od svojej matky, ďalej sumu 73.871 Kčs, ktorú mala
našetrenú na vkladnej knižke č. XXXXXXXX za slobodna, plus ďalšie jej úspory 16.129,- Sk za slobodna
vkladané na tú istú vkladnú knižku, t.j. spolu 90.000,- Sk, 10.000 USD, ktorú dostala z titulu dedičstva po
neb. otcovi osobne od svojej matky (manželky nebohého), na svadbe jej spolu nadarovali sumu 75.000,-
Sk a 5.000 USD, od strýka dostala 1.000,- USD.
Taktiež poukázala na dlh žalovaného 50.000,- Sk, ktorú sumu mu požičala pri začatí jeho podnikania

(č.l. 93). Žalovaný žiadal polovicu z hodnoty rodinného domu a hospodárskej budovy, hnuteľné veci
nežiadal vyporiadavať vôbec.

21. V časti vyporiadania hnuteľných vecí bola vzatá žaloba späť, v tejto časti účastníci nežiadali
vyporiadať BSM.

22. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

23.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Vzhľadom na uvedené súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

25. Pri určení hodnoty rodinného domu a hospodárskej budovy súd vychádzal zo zhodných tvrdení
účastníkov, ktorí túto ustálili na pojednávaní dňa 13.3.2017.

Súd zdôrazňuje, že na tomto pojednávaní žalovaný výslovne s cenou súhlasil a obaja ustálili hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľnosti na sumu 60.000 eur. Ani jeden z účastníkov nenavrhoval znalecké
dokazovanie.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 186 ods. 2 veta druhá CSP účinného od 1.7.2016, podľa

ktoréhonazmenyvtvrdeniach oskutočnostiach,naktorýchsastranydohodli,súdneprihliada. Žalovaný
mal dostatok času na predloženie dôkazu ohľadne hodnoty nehnuteľnosti, keďže na výšku hodnoty
mal iný názor, napr. súkromného znaleckého posudku. Okrem iného do spisu doložil doklad a to
jedinú - poslednú stranu /zrejme posudku/ označenú ako Záver, všeobecná hodnota tam uvedených
nehnuteľnosti, bez akéhokoľvek podpisu, pečiatky a overenia tak, ako to je už horeuvedené. Takýto

listinný doklad je pre toto konanie nepoužiteľný.

27. Na návrh strán sporu za účelom preukázania ich tvrdení súd vypočul svedka, z výpovedí ktorého
mal preukázané:
Z výsluchu svedkyne R. P., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že táto finančne vypomáhala pri stavbe tohto

rodinného domu. Keď sa išli kupovať tehly dala sumu 30.000 Kčs, kto išiel po tehly, tak tomu ich dala.
Potom dávala peniaze ďalšie na kvádre a na drevo, nevedela presne koľko, o akú sumu išlo. Taktiež
dcére dala sumu 100.000 Kčs pri výstavbe tohto rodinného domu. Uviedla, že jej muž bol dlhé roky, cca
9 rokov v Amerike, kde pracoval, čiže z tohto titulu mali nasporené ako manželia peniaze. Väčšinou
peniaze držala iba doma, čosi mala aj v banke, ale následne aj tak peniaze vyberala, pretože chcela

mať peniaze doma, čiže peniaze, ktoré dcére dávala pri stavbe rodinného domu mala odložené doma.
Ďalej z titulu dedičstva po smrti manžela, každému z deti dala osobne po 10.000 USD t.j. aj žalobkyni
- dcére. Financovala a teda dávala peniaze aj na stavbu hospodárskej budovy, čiže na chlievy, dávala
peniaze na plech, na miako, keď sa robilo, koľko presne to bolo korún uviedla, že vzhľadom na vek, si
už presne nepamätá, ale pamätá si, že ďalšie peniaze a to 2.000 USD dala dcére a to z tých peňazí,

ktoré mala našetrené z titulu toho, že bola v USA, kde aj robila. Či o týchto peniazoch, ktoré dávala na
financovanie týchto veci vedel aj žalovaný, čiže dcérin manžel, nevie, nepýtala sa na to, peniaze dávala
svojej dcére. Taktiež na auto dala a prispela sumou 100.000 korún. Tieto peniaze tiež dala dcére.V čase, keď bola ona v USA a v tom istom čase bol v USA aj žalovaný a tak sa stravovali spolu, každý
deň robila nákupy. Žalovaný za stravu a bývanie neplatil vôbec nič. Ďalej kupovala šatstvo pre deti, ktoré
posiela z USA na Slovensko v balíkoch, alebo keď niekto išiel na Slovensko, tak jej to zobral a taktiež

jej pomáhala aj finančne. Tiež svedkyňa uviedla, že žalovaný holdoval alkoholu. Niekoľkokrát ho pýtala,
aby s tým prestal.
Svedkyňa uviedla, že dom bol postavený do roka, bola voda, elektrika, všetko bolo ovakované z vnútra.
O peniazoch darovaných pri svadbe nemala vedomosť, ona sa do svadobných darov nemiešala.

28.Vzhľadomnatútookolnosťjejednoznačné,žeprizačatívýstavbybolopotrebnédisponovaťznačným
finančným obnosom, ktorý ako mladí ľudia nemohli mať bez pomoci rodiny a teda v tejto rovine tvrdenia
žalobkyne vzhľadom na výpoveď vypočutej svedkyne mal za preukázané.

29. Žalovaný uvádza, že je pravdou, že si vypil, ale nie tak, že holdoval alkoholu. Potvrdil, že keď dávala
svedkyňa peniaze žalobkyni, tak dávala jej a nie jemu. Z toho vyplýva, že išlo o dar žalobkyni.

30. Z obsahu potvrdenia o mzde žalovaného za roky 1984 a 1989 (č.l. 120) od RD - R. K. súd zistil
priemerný mesačný príjem za rok 1984 - 2.200 Sk, za rok 1985 - 5.400 Sk, za rok 1986 - 3.550 Sk , za
rok 1987 - 2.580 Sk, za rok 1988 - 2.170 Sk, za rok 1989 - 2.490 Sk.

31. Pokiaľ ide o mzdu žalobkyne, táto pracovala ako zdravotná sestra v B. nemocnici. Z doloženého
prehľadu zárobkových pomerov súd zistil, že táto v roku 1984 mala hrubý priemerný mesačný príjem
2.699 Sk, za rok 1985 - 2.670 Sk, v hrubej mzde sú zarátané rod. prídavky - 6000 Sk. Od apríla 1985
- materská dovolenka (MD), rodičovský príspevok (RP), za rok 1986 - rodičovský príspevok 650 Sk +
600 Sk, hrubá mzda 1.250 Sk. V roku 1987 od 30.1. ďalšia MD - dávky do augusta v priemere 3.260

Sk, od septembra RP, v roku 1988 ukončený prac. pomer.

32. Z vkladnej knižky č. XXXXXXXX kontaktný znak 5 evidovanej Slovenskou štátnou sporiteľňou, súd
zistil, že ešte pred uzavretím manželstva mala žalobkyňa našetrenú sumu v roku1984 vo výške 73.871,-
Kčs. Na tú istú vkladnú knižku vložila ďalšie peniaze tak, ako to vyplýva zo záznamov v tejto vkladnej

knižke, čiže 20.3. - 3.500 Kčs, 9.8. - 10.000 Kčs, 13.9. - 628 Kčs, čiže takýmto spôsobom, ďalšími tromi
vkladmi mala na svojej vkladnej knižke sumu 90.000 Kčs.

33. Ďalej súd konštatuje, že do spisu boli doložené aj listinné dôkazy, ktoré svedčia o spôsobe života, aký
viedol žalovaný ešte v čase trvania manželstva, ako sa správal k rodine a taktiež dôkazy o jeho častom

požívaní alkoholických nápojov, a to predvolanie na prejednanie priestupku, ktorý sa stal 6.10.2006, čiže
eštepočastrvaniamanželstva,keďžalovanývulgárnenadávalmanželkeapoškodilsklonabatožinovom
priestore vozidla Daewo Kalos, kedy bol riešený priestupkovo, potvrdenie z roku 2011, taktiež v čase
trvania manželstva o ďalšom priestupkovom riešení voči občianskemu spolunažívaniu. Taktiež bolo
začaté a vedené trestné stíhanie za nezaplatenie výživného a to dva krát, v roku 2010 a v roku 2008.

Ďalej podnet na trestné stíhanie, keď napriek tomu, že mu bola určená vyživovacia povinnosť, túto
neplatil, mal dlh na výživnom, bol trestne stíhaný.
34. Trestným rozkazom 7T/179/2010 zo dňa 21.9.2010, právoplatný 15.10.2010 bol žalovaný uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. nakoľko neprispieval na výživu
dcére od 1.5.2008 do 21.9.2010. Kvôli alkoholu bol riešený aj priestupkovo na úseku dopravy, kedy mu

bol odobratý vodičský preukaz za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu v roku 2005, čiže
počas trvania manželstva, dve upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny zamestnávateľa S.. J.
Y., keď nenastúpil do práce a požíval alkohol. Taktiež bolo začaté exekučné konanie, ktoré bolo vedené
voči žalovanému pre jeho dlhy a zaťažovaný aj nehnuteľný majetok spoločne a to od jeho veriteľov
Orange,SlovakTelekom,Všeobecnázdravotnápoisťovňa.Ztohtotitulubolozriadenéexekučnézáložné

právo na nehnuteľnosti vedené LV č. XXX. k.ú. K., pozemky a prejednávaný rodinný dom č. XXX.
35. Pokiaľ ide o doložené čestné prehlásenia (č.l. 122) o zanechaní úspor žalovaným v USA počas jeho
pobytu v roku 1992 a ich prevzatie žalobkyňou vo výške 12.000 USD, súd uvádza, že tieto žalobkyňa
rozporovala, a aj v prípade prevzatia tejto sumy v uvedenom roku ide o veci spotrebované počas trvania
BSM a použite s najväčšou pravdepodobnosťou na chod domácnosti.

36. Potvrdenie o vrátení sumy 8.000 USD žalovaným v rokoch 1991-1992 čiže tiež počas jeho pobytu
v USA, požičanej na výstavbu rodinného domu, toto žalobkyňa taktiež rozporovala. Na základe vlastnej
úvahy súd uvádza, že ak by malo ísť o sumu 20.000 USD zarobených za 2 roky v USA, plus za 2roky musel v USA žalovaný sa aj stravovať, platiť za bývanie, prepravovať sa, a teda mať aj iné ďalšie
značné výdaje nad uvedenú sumu (20.000 USD), z čoho možno usúdiť, že nie je reálne, aby za uvedené
obdobie takýto obnos peňazí reálne aj zarobil.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

37. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

38. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

39. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

40. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ak sa vyporiadali.

41. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

42. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Právne posúdenie vecí:

43. Manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom, čím zaniklo i ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
žalobkyňa podanou žalobou žiadala jeho vyporiadanie v lehote troch rokov od zániku manželstva.

44. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a zisteného skutkového stavu súd ustálil, že predmetom
konania v zmysle návrhu účastníkov je vyporiadanie nehnuteľných veci nadobudnutých počas trvania

manželstva a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. 332, vedený na LV č. XXX,
k.ú. K. a hospodárska budova postavená na parcele KN C č. 334 k.ú. K., ktorá nie je evidovaná na LV,
a to spolu v hodnote ustálenej účastníkmi 60.000 eur. Strany sporu sa na hodnote týchto nehnuteľnosti
dohodli na pojednávaní 13.3.2017 a táto cena aj podľa názoru a poznatkov súdu zodpovedá cene, ktorú
majú tieto nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM.

45. Súd o takto ustálenej cene nemal pochybnosti vzhľadom na lokalitu, keďže dom sa nachádza na
dedine, ktorá je konečná, pri poľskej hranici cca 10 km od T. B.. Pri vyporiadaní BSM preto vychádzaj
z tejto ceny.

46. Čo sa týka miery pričinenia o nadobudnutie a udržiavanie spoločného majetku, táto nebola rovnaká
ako to vyplynulo z dokazovania vo veci.

47. Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dikcie zákona však možno
vyvodiť, že zákonná podmienka, že podiely oboch manželov sú rovnaké, je vyvrátiteľná. Preto nie je

vylúčené, že ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely oboch manželov budú hodnotené rôzne, a
to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach.
Možno preto hovoriť o kvantitatívnom vyporiadaní (zistení rozsahu a ceny vyporiadaných vecí) a
následne o kvalitatívnom vyporiadaní, kedy spravidla dochádza k rozdeleniu veci medzi účastníkmi,prípadne sa výlučným vlastníkom veci stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne
druhého manžela. Súdna prax zastáva názor, že odklon od rovnosti podielov na majetku patriacich do
BSM je namieste za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie

majetku značnej hodnoty a ako sa každý z manželov staral o rodinu.

48. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa vyššou mierou zaslúžila a pričinila o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Disparita podielov pri vyporiadaní BSM v predmetnej veci
je odôvodnená zjavnou nerovnomernou účasťou manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu,

spoločnú domácnosť, potreby deti a pod. Teda vyplýva aj z toho, že bolo preukázané, že žalovaný
sa o rodinu nestaral riadne. Účastníci nežili v spoločnej domácnosti od roku 2007 a finančne spolu
nehospodárili od roku 1994 t.j. 17 rokov pred rozvodom manželstva. Uvedená skutočnosť vyplýva
aj z potvrdzujúceho rozvodového rozsudku KS PO 2Co/151/2010. Návrh na rozvod podal žalovaný.
Z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný neplatil riadne výživné na deti, keďže toto bolo
vymáhané exekúciou a bolo podávané niekoľko krát trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Do

spisu bol doložený rozsudok tunajšieho súdu 2C/135/2007 o určení výživného na dcéru R. R. vo výške
X.XXX,- Sk od 13.8.2007, z trestného rozkazu 7T/179/2010 tunajšieho súdu vyplýva, že žalovaný bol
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 TZ.
Žalovaný 5 rokov pred rozvodom manželstva nežil v spoločnej domácnosti s deťmi a manželkou. Čiže
o deti sa starala žalobkyňa, zabezpečovala im podmienky pre život, štúdium a ich ďalší rozvoj. Tým,

že žalobkyňa sa osobne starala o výchovu mal. deti, o rodinu, tejto zabezpečovala rodinné bezpečie,
bytové pomery, podmienky na bývanie a udržanie spoločnej domácnosti, mala väčšiu mieru pričinenia
o udržanie nadobudnutých veci. Žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti pred rozvodom, nadviazal
vzťah k inej žene a o deti sa nestaral, keďže ani riadne neplatil výživné.

49. Uplatnená zásada disparity pri vyporiadaní BSM spočíva teda aj na morálnych, sociálnych a
rodinných základoch.

50. Taktiež z listinných dôkazov bolo preukázané, že nechodil riadne do práce, bol viac-krát
zamestnávateľom upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 102 a nasl.) Taktiež bol

priestupkovo riešený kvôli alkoholu na úseku dopravy, kedy mu bol odobratý vodičský preukaz za
vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu v roku 2005 (č.l. 100) ako aj priestupkovo riešený za
priestupok proti majetku a občianskemu spolunažívaniu za úmyselné poškodenie osobného motorového
vozidla (č.l. 108) a vulgárne nadávanie manželke (č.l. 104). Z titulu vymáhania jeho dlhov je na rodinnom
dome založené exekučné záložné právo.

51. Žalobkyňa navrhla a žiadala, aby nehnuteľnosti boli prikázané jej s tým, že nie je povinná vyplatiť
žalovaného, keďže rodinný dom stavala výlučne zo svojich peňazí a tento sa na tom nepodieľal. Dom
mal v čase výstavby hodnotu cca 400.000,- Kčs.
Iba v odôvodnených prípadoch môžu byť podiely manželov na spoločnom majetku stanovené odlišným

spôsobom. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to,
čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (zápočty) a
tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase BSM z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného
majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (vklady).

52. Právna úprava výslovne neustanovuje presné kritéria pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku
majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu - ktorému manželovi. Je vecou úvahy súdu, aké riešenie
zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. Určujúcim je
zásadne hľadisko účelného využitia veci, rozdelenie jednotlivých častí majetku medzi manželov
tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ

možno čo najnižšia, prípadne prikázať do výlučného vlastníctva jedného z manželov spoločnú vec, o
ktorej získanie či udržanie sa tento manžel prevažnou mierou zaslúžil, aj keď sa tým zvýši suma, ktorú
bude treba na vyporiadanie podielov zaplatiť. Do istej miery možno prihliadať aj na to, ktorý z manželov
vec po zániku BSM užíva.

53. Pri rozdelení majetku patriaceho do BSM súd v predmetnej veci rešpektoval a vychádzal zo
zhodných návrhov účastníkov, ktorí navrhli obe nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva
žalobkyni, ktorá tieto po zániku BSM ďalej užíva.Vzhľadom na tento návrh súd potom následne riešil otázku koľko je povinná žalobkyňa doplatiť žalobcovi
na vyrovnanie jeho podielu na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania.

54. Súd nezastáva názor a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo a nebolo preukázané, aby bolo
dôvodné nevyplatiť žalovanému žiadnu sumu z titulu vyporiadania BSM.

55. Každý z manželov má pri vyporiadaní BSM právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho osobný majetok. Nárok na refundáciu nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva jedného z
manželov do spoločného majetku je možné v rámci vyporiadania priznať iba na návrh toho manžela,
keďže súd v konaní o vyporiadanie BSM môže vyporiadať len tie veci, ktoré strany sporu učinili
predmetom konania. Vklady do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas
trvania manželstva skutočne vložené.

56. Súd mal preukázané, že žalovaná sa významnejšou mierou pričinila o nadobudnutie rodinného
domu a hospodárskej budovy patriaceho do BSM a to: sumou 100.000 Sk (3.319 eur) dar od matky,
90.000 Sk (2.987 eur) našetrené na vkladnej knižke, 10.0000 USD (9.958 eur) z titulu dedičského
vysporiadania po smrti otca, ktoré jej dala matka (ako aj ďalším súrodencom). Toto potvrdila vo svojej

výpovedi samotná matka žalobkyne.
Súd tiež zohľadnil sumu 50.000,- SK /1.659,70 eur/ ktoré mu požičala žalobkyňa pri začatí podnikania
z titulu vkladu pri založení firmy. Následne tieto skutočnosti potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý
nahliadnutím do predloženého listinného dôkazu, ktorý žalobkyňa doložila, ide o výpis z registra
obchodnej firmy STORESO, s.r.o., uviedol, že mu bola od manželky požičaná suma 50.000 Sk. Toto

tvrdenie teda nebolo sporné.
Ďalšie sumy 30.000 Sk a 2.000 USD, ktoré uviedla svedkyňa že dala, súd nezarátal, nakoľko tieto
neuvádzala ani samotná žalobkyňa. Pokiaľ ide o kurz dolára ku slovenskej korune v roku 1986 súd
vychádzal zo zisteného priemeru tohto kurzu na stránke NBS od roku 1995 v sume 30 Sk za 1 USD.
Ďalšiepeniazedávanénaauto100.000,-Sksúdnezarátal,nakoľkototonebolopredmetomvyporiadania

a tiež 1.000 USD od strýka, ako aj svadobné dary a ďalšie uvádzané sumy peňazí súd nezarátal, nakoľko
toto nebolo v konaní preukázané a v tomto teda unesené dôkazné bremeno. Taktiež neboli preukázané
sumy na účtoch v bankách a ani neboli konkretizované peňažné ústavy

57. Vychádzajúc zo zásad pre výpočet vyrovnávacieho podielu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo

367/2012) súd určil sumu na vyrovnanie podielov nasledovne: Celková hodnota majetku tvoriaca
predmet vyporiadania je v sume 60.000 eur. Od tejto hodnoty sa odráta suma, ktorú žalobkyňa vniesla
akosvojevýlučnévlastníctvodospoločnéhomajetkut.j.16.264eur,akoaj1.659,70 eurztitulupožičanej
sumy pri začatí podnikania žalovanému, spolu teda súd zarátal sumu 17.923,70 rozdiel činí hodnotu
majetku po zohľadnení vkladu žalobkyne, čo je 42.076,30 eur.

58. Súd rozdelil masu majetku vzhľadom na vykonané dokazovanie a teda disparitu podielov, v pomere
2/3 v prospech žalobkyne a 1/3 v prospech žalovaného. Žalobkyňu teda zaviazal uhradiť žalovanému
sumu 14.025,40 eur na vyrovnanie jeho podielu na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania.

Na ďalšie dôkazy a vyjadrenia doručené žalobkyňou 25.10.2017 t.j. po vyhlásení dokazovania za
skončené súd neprihliadal.

59. V zmysle § 232 ods. 1 CSP súd umožnil žalobkyni vyplatiť žalovanému sumu na vyrovnanie jeho
podielu na majetku patriacom do BSM do 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku. Toto obdobie súd považuje za primeranú dobu na splatenie uvedeného záväzku vzhľadom
na jeho výšku.

Trovy konania:

60. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.63. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujúc dôvody hodné
osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

67. V súdenom spore mali strany úspech len čiastočný, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania.

68. Súd zároveň zaviazal účastníkov na úhradu súdneho poplatku štátu z vyporiadaných veci v zmysle
zák. č. 71/1992 Zb. položky 6, písm. b/ a to 3% z predmetu konania, a to žalobkyni sumu 841,52 eur a
žalovanému 420,76 eur tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.