Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222505
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111222505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: B.F.B. správcovská, v. o.
s., IČO: 36 832 006, Radlinského 50/1593, Piešťany, ako správca úpadcu: BELLEZZA, s.r.o., IČO:
36 715 603, Koniarekova 19, Trnava, proti žalovaným: 1/. Q. E., nar. XX. B. XXXX, N. XXXX/XX,
R., zastúpenému advokátkou: JUDr. Katarína Bajová so sídlom v Trnave, 2/. ORS Europe s.r.o., id.
č.: 242 16 348, naposledy Martinická 987/3, Praha 9, Česká republika, za účasti intervenienta na
strane žalovaných: Montauro, s.r.o., IČO: 262 72 793, Mlýnská 326/13, Trnitá, Brno, Česká republika,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, o

určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36 Cb
553/2015-358 z 12. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušuje a konanie voči žalovanému 2/ . zastavuje .
Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje.
Žalovanému 1./ ako aj intervenientovi na strane žalovaných priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu
100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal určenia, že úpadca je vlastníkom celkovo 40-tich železničných nákladných vozňov

podrobne vymedzených v žalobe a výrokom II. priznal žalovaným a intervenientovi nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že záložnou zmluvou z 8. apríla 2011 úpadca ako záložca založil v
prospech veriteľa Z. C. sporných 40 ks železničných nákladných vagónov na zabezpečenie pohľadávky
tohto veriteľa z titulu pôžičky 265.000 €, ktorú veriteľ poskytol konateľovi úpadcu - žalovanému 1./ a ktorá
bola splatná 31. mája 2011, ako aj 0,25 % dennej zmluvnej pokuty pre prípad omeškania, príslušenstva

a nákladov spojených s výkonom záložného práva; celková výška zabezpečenie bola dohodnutá na
397.500 €. Podľa čl. V záložnej zmluvy bol veriteľ oprávnený pri výkone záložného práva predať záloh
po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva. Veriteľ zmluvou z 1. júna 2011
postúpil svoju pohľadávku vrátane zmluvnej pokuty na postupníka IH Invest, s.r.o., IČO: 35 974 788.
Zároveň veriteľ oznámením z 1. júna 2011 oznámil úpadcovi začatie výkonu záložného práva priamym
predajom zálohu tretej osobe. V rámci tohto výkonu IH Invest s. r. o. ako zástupca úpadcu kúpnou
zmluvou z 19. júla 2011 predal založené vozne intervenientovi na strane žalovaných za cenu 240.000 €

splatnú v splátkach po 48.000 €. Intervenient zmluvou z 27. júna 2012 predal tieto vozne spoločnosti ID
production, s.r.o., IČO: 44 122 993, ktorá ich zmluvou z 23. júna 2012 v znení dodatku zo 7. septembra
2012 previedla na žalovaného v 2. rade. Vozne boli dovtedy v držbe tretej osoby - spoločnosti NACCO
SAS, 40 rue La boétie, Paríž, Francúzska republika, na základe nájomnej zmluvy z 27. mája 2008.Neskôr boli tieto vozne odstavené na Slovensku a žalovaný 2/ časť z nich zmluvou z 2. júna 2014 predal
spoločnosti KOFAP, spol. s r.o., ktorá ich v ten istý deň zlikvidovala ako odpad. Na majetok úpadcu bol
20. decembra 2012 vyhlásený konkurz, v ktorom správca zapísal sporné vozne do súpisu všeobecnej

podstaty (Obchodný vestník č. 25/2013) s poznámkou, že sa o ne vedie toto konanie.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca na požadovanom určení
nemá naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) C. s. p. Vyhovením žalobe by nedošlo k zlepšeniu
právneho postavenia žalobcu, pretože určenie vlastníctva by viedlo k ďalším sporom o náhradu škody

(u zlikvidovaných vozňov), resp. o vydanie veci (u zvyšku). Určovacia žaloba by mala priestor tam, kde
ešte nedošlo k porušeniu práva, nie tam, kde už k porušeniu došlo. V konaniach o náhradu škody sa
bude otázka vlastníctva riešiť ako otázka predbežná.

4.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcasnávrhomzmeniťhoažalobevyhovieť.Poukázal
na to, že v záujme zachovania vlastníckeho práva žiadal už úpadca nariadenie neodkladného opatrenia,

krajský súd však jeho návrh zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná snaha vtedajšieho žalovaného
(intervenienta) nakladať so spornými vozňami. Ďalší sled udalostí ukázal, že krajský súd sa v tomto
názore mýlil. Úpadca nemohol vhodným spôsobom zastaviť ďalšie prevody týchto vozňov na tretie
osoby. Podanou žalobou bolo možné eliminovať stav ohrozenia práva úpadcu, čo v čase jej podania
korešpondovalo s požiadavkou naliehavého právneho záujmu. V čase jej podania tak bol naliehavý

právny záujem osvedčený.

5. Žalovaný 1./ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, súhlasiac s názorom, že na podanej žalobe nie
je naliehavý právny záujem.

6. Žalovaný 2./, ani intervenient sa k odvolaniu žalobcu doručenému do vlastných rúk 12. júna 2017
nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo

potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.
a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), a potom, čo stranám dal priestor vyjadriť sa k použitiu iného
ustanovenia právneho predpisu (§ 382 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. je súd kedykoľvek za konania povinný prihliadať na to, či sú splnené
procesné podmienky. Túto povinnosť má podľa § 380 ods. 2 C. s. p. aj odvolací súd, a to aj nad rámec
odvolacích dôvodov. Jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita strán konania. Z § 64
C. s. p. vyplýva, že ak strana zanikla bez právneho nástupcu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
konanie treba zastaviť. V odvolacom konaní tomu potom zodpovedá postup podľa § 389 ods. 1 písm. a)

C. s. p., keďže zánik strany v odvolacom konaní znamená zánik jednej z procesných podmienok, ktoré
tak nie sú splnené. Žalovaný 2./ bol právnickou osobou - obchodnou korporáciou založenou podľa práva
Českej republiky, v dôsledku čoho sa jej právna spôsobilosť ako predpoklad procesnej subjektivity (§ 61
C.s.p.)spravovalačeskýmprávom(porov.§22Obchodnéhozákonníka).Z§185českéhoObčianskeho
zákonníka (český zákon č. 89/2012 Zb.) vyplýva, že právnická osoba zaniká výmazom z verejného

registra, pokiaľ sa zapisuje do verejného registra. Z § 42 písm. a) českého zákona č. 304/2013 Zb.
sa spoločnosť s ručením obmedzeným zapisuje do obchodného registra, v dôsledku čoho podľa cit.
§ 185 čes. Obč. zák. zaniká výmazom z tohto registra. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra
Českej republiky zistil, že žalovaný 2./ bol 18. apríla 2018 vymazaný z obchodného registra po skončení
likvidácie, čím podľa cit. § 185 čes. Obč. zák. zanikol bez právneho nástupcu ešte pred právoplatným

skončením tohto konania. V dôsledku toho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s § 64
poslednou vetou C. s. p. napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2./ zrušil a konanie zastavil.

9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa

názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade
s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, voči ktorým strany
nemali námietky.10. Predmetom konania je žaloba o určenie, že úpadca (pôvodný žalobca) je vlastníkom bližšie
označených železničných vozňov, teda žaluje o určenie, že tu je právo (vlastnícke právo) v zmysle § 137
písm. c) C. s. p. Podľa citovaného ustanovenia sa žalobou možno domáhať takéhoto určenia, ak je na

tom naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie sa preto správne a aj v súlade s právnym názorom
vyjadreným v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu sp. zn 4 Obdo 52/2014-293 z 30. septembra 2015
zameral najskôr na skúmanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Súd prvej
inštancie tu vo všeobecnosti správne ustálil, že pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa

ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou
žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 40/1996). Naopak, určovacia žaloba nie je prípustná, ak nerieši úplne celý obsah
spornosti daného právneho vzťahu, prípadne ak má mať len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej
žalobe (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, Zo súdnej praxe č. 6/2006). Procesná povinnosť

preukázať, že ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.) je daný naliehavý právny záujem na
určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

11. Už preto nie je podstatné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že úpadca ako pôvodný žalobca mal naliehavý
právny záujem ku dňu podania svojej žaloby. Naliehavý právny záujem je totiž potrebné skúmať ku

dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Z toho plynie, že pôvodne existujúci
naliehavý právny záujem môže počas konania odpadnúť, ale aj to, že pôvodne neexistujúci naliehavý
právny záujem môže byť za konania založený. Žalobca potom v odvolaní vôbec netvrdí, čo opodstatňuje
jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Odvolací súd
inakvtomtosmerepoznamenáva,žesúdprvejinštancieotázkunaliehavéhoprávnehozáujmunaurčení

vlastníctva k hnuteľným veciach mierne zjednodušil. Otázka, či hnuteľné veci existujú alebo nie (teda či
sporné vozne boli zošrotované alebo nie), nie je otázka skúmaná v rámci naliehavého právneho záujmu,
ale v rámci merita veci, keďže v zásade nie je možné určiť vlastnícke právo k predmetu, ktorý neexistuje.
Prerokúvaná vec naopak poskytuje relatívne dostatok dôvodov pre záver, že naliehavý právny záujem
úpadcu by tu mohol byť daný. Vo všeobecnosti takýto naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva

hnuteľných vecí vylučuje to, že vlastník sa spravidla môže domáhať priamo vydania týchto vecí od toho,
kto mu ich neoprávnene zadržuje (§ 126 Obč. zák.), teda môže žalovať priamo na plnenie, čo žalobu o
určenie vylučuje. Zvláštnosťou prerokúvanej veci je však to, že sporné vozne boli v držbe tretej osoby
- francúzskej spoločnosti NACCO SAS ako nájomcu a žiadna zo sporiacich sa strán (úpadca, žalovaný
ani intervenient) v zásade existenciu a platnosť tohto nájomného vzťahu nespochybňovali. Naopak,

intervenient (ako prvý kupujúci podľa zmluvy z 19. júla 2011) sám listom z 25. júla 2011 (č. l. 101 spisu)
žiadal túto spoločnosť, aby mu poukazovala nájomné, čo táto spoločnosť odmietla listom z 21. októbra
2011 (č. l. 103 spisu).

12. V prerokúvanej veci tak podstata sporu nespočívala v neoprávnenom zadržiavaní hnuteľnej veci

žalovaným, ale v riešení otázky, komu patria hnuteľné veci v držbe tretej osoby a kto je z tohto titulu
oprávnený vykonávať práva vlastníka, osobitne inkasovať nájomné od tejto tretej osoby, meniť a rušiť
nájomný vzťah atď. Podľa odvolacieho súdu by v tomto prípade určovacia žaloba riešila tento zásadný
spor, čím by vo výsledku riešila aj nadväzujúce spory, a zároveň by mohla predísť sporom ďalším. Pokiaľ
by totiž nájomca (NACCO SAS) postupoval podľa slovenského práva, v prípade sporu medzi úpadcom

a intervenientom o vlastníctvo hnuteľných vecí by bol v neistote o to, či veci prešli do vlastníctva nového
vlastníka, kedy by tento vstúpil do práv a povinností prenajímateľa (§ 680 Obč. zák., keďže § 630 až 637
Obch. zák. nemajú osobitnú úpravu ohľadom osudu nájmu pri zmene vlastníctva prenajatej veci) alebo
nie.Nájomcabybolvneistoteotom,ktojeprenajímateľom,tedaktománároknanájomné(§630a§634
ods. 1 Obch. zák.), a túto neistotu by v zásade mohol riešiť len zložením nájomného do úradnej úschovy

s účinkami splnenia. Úlohou úpadcu a intervenienta by potom bolo viesť spor o každé takto zložené
nájomné, teda súdiť sa o to, komu má byť takto zložený predmet úschovy vydaný. V zásade to isté by
sa malo udiať aj po skončení so samotnými vozňami, keďže nájomca by bol v neistote o tom, komu ich
má vrátiť. Týmto sporom by podľa odvolacieho súdu bolo možné predísť vyriešením otázky vlastníctva kvozňom vo vzťahu medzi úpadcom a intervenientom, ktorý bol aj pôvodným žalovaným v tomto konaní.
Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd celkom nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, najmä s jeho záverom, že nedostatok naliehavého právneho záujmu tu vyplýva z toho,

že určovacia žaloba by nesplnila svoj preventívny účel vo vzťahu medzi úpadcom a ďalšími osobami.

13.Podstatnévšakvprerokúvanejvecijeto,žeuznesenímOkresnéhosúduTrnavasp.zn.25K32/2012
uverejneným v Obchodnom vestníku s účinnosťou od 20. decembra 2012 bol na majetok úpadcu ako
pôvodného žalobcu vyhlásený konkurz a bol ustanovený správca JUDr. Tibor Timár. Tým došlo podľa

§ 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného do 31. decembra 2015 k
prerušeniu tohto konania. Správca však podaním došlým 7. februára 2013 požiadal o pokračovanie v
konaní,čímsapodľa§47ods.4cit.zák.stalbezďalšiehostranounamiestoúpadcu,tedavprerokúvanej
veci žalobcom. Ako už bolo uvedené, naliehavý právny záujem je potrebné skúmať vždy podľa stavu
v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.). Od 7. februára 2013 tak v prerokúvanej veci
nejde o otázku, či naliehavý právny záujem svedčí úpadcovi ako pôvodnému žalobcovi, ale či svedčí

správcovi, ktorý sa stal žalobcom namiesto úpadcu. Odvolací súd tu odkazuje na závery aktuálneho
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 21/2017 zo dňa 25. apríla 2018 z ktorého vyplýva,
že správca takýto naliehavý právny záujem mať nemôže. Postavenie správcu konkurznej podstaty a
jeho postup pri zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty je dané priamo zo zákona. Podľa § 73 ods.
1 a § 76 zákona č. 7/2005 Z. z. správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok

úpadcu,apozistenírozsahumajetku,tentozapíšedosúpisumajetkupatriacehodokonkurznejpodstaty.
Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý uskutočňuje správca podstaty
(§ 76, 77 zákona č. 7/2005 Z. z.). Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je
presvedčený, že do podstaty patria. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného
zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia (§ 78 ods. 1 cit. zák.).

Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov (§
80 ods. 2 prvá veta cit. zák.). Pri systematickom výklade § 80 nie je správca obmedzený tým, že majetok
nadobudnutýnazákladeneplatnéhoprávnehoúkonumôžedosúpisumajetkupodstátzapísaťažpotom,
čo súd rozhodnutím vysloví neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právnych úkonov nastáva
ex lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho vzťahu nenadobudne vlastnícke alebo iné

právo k veci, k právu alebo inej majetkovej hodnote. Takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi
a správca ho môže a musí zapísať do súpisu majetku podstát. Pokiaľ je do podstaty zahrnutá vec, ku
ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd tejto tretej osobe uloží, aby v stanovenej lehote podala proti
správcovi vylučovaciu (excindačnú) žalobu. Ak nie je vylučovacia žaloba podaná včas, má sa za to, že
vec patrí do konkurznej podstaty (§ 78 ods. 4 cit. zák).

14. Oprávnenie správcu nakladať s majetkom úpadcu (patriacim do podstaty) sa potom nezakladá na
vlastníckom práve úpadcu k tomuto majetku, ale na tom, že tento majetok je zapísaný do súpisu majetku
podstaty, čo výslovne vyplýva z § 76 ods. 1 prvej vety zákona č. 7/2005 Z. z. Samotný súpis majetku,
o ktorom je správca presvedčený, že patrí do podstaty, nie je pritom obmedzený žiadnym ustanovením

zákona č. 7/2005 Z. z., pričom takémuto postupu nebráni ani tá skutočnosť, že v súčasnej dobe sú ako
vlastníci zapísané tretie osoby. Z § 78 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. potom vyplýva, že majetok zapísaný
do súpisu možno speňažiť, ak nie je zapísaný s poznámkou (ktorá sa podľa § 78 ods. 1 a 4 vymaže,
ak tretia osoba nepodá v určenej lehote žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu), nevedie sa konanie o
jeho vylúčenie (čo je podľa § 78 ods. 8 jediný spôsob, akým tretie osoby môžu uplatniť svoje práva k

spísanému majetku) a nie je zapísaný do súpisu v inej konkurznej podstate. Na základe uvedeného
správca nemôže v spornosti vlastníckeho práva úpadcu k 40 železničným nákladným vozňom, ani v
spornej platnosti kúpnej zmluvy z 19. júla 2011 medzi úpadcom a intervenientom vidieť dôvod právnej
neistoty svojho postavenia alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu.
Správca podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva úpadcu k jeho veciam,

pretože samotný zákon č. 7/2005 Z. z. umožňuje a ukladá správcovi povinnosť majetok úpadcu zistiť a
zapísať do súpisu konkurznej podstaty.

15. Už len na doplnenie odvolací súd uvádza, že nie sú dôvodné ani výhrady žalobcu smerujúce k
tomu, že súdy na návrh úpadcu nenariadili predbežné opatrenie, ktorým by zakázali intervenientovi (ako

vtedajšiemu žalovanému) nakladať so spornými vozňami. Tieto uznesenia sú právoplatné, čím sú podľa
§ 159 O. s. p. účinného v čase ich vydania záväzné tak pre strany, ako aj pre súd, a všetci sú povinní z
nich vychádzať. Na druhej strane však žalobca opomína, že už podľa judikatúry k § 159 O. s. p. (porov.
R 25/2011) platilo, že pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorýmsúd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej. Z toho
je zrejmé, že zmena skutkových okolností v otázke potreby neodkladnej úpravy pomerov umožňovala
navrhovateľovi podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa súd znova musel

vecne zaoberať (predošlé rozhodnutie by netvorilo prekážku rozhodnutej veci). Od účinnosti C. s. p. je
to isté pravidlo výslovne formulované v § 329 ods. 3 C. s. p. Prvý návrh úpadcu (pôvodného žalobcu) na
nariadenie neodkladného opatrenia bol v prerokúvanej veci zamietnutý uznesením tunajšieho súdu č. k.
31 Cob 177/2011-121 z 27. decembra 2011. Ak po tomto dni došlo k takej zmene skutkových okolností,
ktoré opodstatňovali obavu, že intervenient (ako vtedajší žalovaný a vlastník sporných vozňov) bude

tieto prevádzať, nič nebránilo úpadcovi (kvalifikovane zastúpenému advokátom) nanovo sa domáhať
nariadenia neodkladného opatrenia s cieľom zabrániť takýmto prevodom. Ani úpadca, ani žalobca však
okrem prvého návrhu počas konania nariadenie žiadneho ďalšieho predbežného alebo neodkladného
opatrenia nenavrhli.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že názor o nedostatku

naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva úpadcu k sporným vozňom je
správny a súd prvej inštancie z tohto dôvodu správne žalobu zamietol. Preto napadnutý rozsudok (v
rozsahu, v akom nebol dôvod na jeho zrušenie a zastavenie konania) ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C. s. p. potvrdil.

17. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému 1./ a intervenientovi na strane žalovaných
odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 %
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi, teda ním spravovanej podstate úpadcu. Keďže
žalovaný 2./zanikol, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, nebolo mu v odvolacom konaní možné
ani priznať právo na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C. s. p. a contrario), a tak odvolací súd vo vzťahu

k nemu o trovách vôbec nerozhodoval.

18. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p. ).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).