Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 10, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203214
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718203214.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX N., právne zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX N., za
účasti G.. S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX,XXX XX N., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/12/2018 - 28 zo dňa
29. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Zvolen č. k. 6C/12/2018 - 28 zo dňa 29. 05. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným
katastrálnym odborom Okresného úradu N., nachádzajúcom sa v katastrálnom území N., v obci N.,
okres N., zapísaných na LV č. XXXX ako:
- byt č. XX, nachádzajúci sa na X.poschodí vo vchode č. XX bytového domu na ul. O.

vo N. so sup. č. XXXX, postaveného na pare. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX (ďalej len
„bytový dom“),
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch:
• parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy

a nádvoria;
• parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria;
• parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria;
• parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy

a nádvoria;
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu s jej príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom
konania vo veci vedenej v súčasnosti Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.
zn. 10Up/264/2018. Zároveň určil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 23. 05. 2018 žalobca
doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k

bytu a podielom na pozemkoch v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, a to
z dôvodu potreby zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 66.000,- Eur, ktorávznikla z titulu pôžičky poskytnutej žalovanému právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ďalej na
ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 343 a § 344 CSP. Uviedol, že z predložených

listín žalobcom mal preukázanú pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ktorú si žalobca uplatnil už v
upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn; 10Up/264/2018. Zároveň mal
súd z výpisu z katastra nehnuteľností osvedčené, že príslušný okresný úrad vedie konanie o zmene
práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, označených
v návrhu, ktoré môže mať za následok znemožnenie vymožiteľnosti pomerne vysokej pohľadávky

žalobcu voči žalovanému. Súd preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Keďže
z okolností nie je možné dôvodiť, že žalovaný uspokojí pohľadávku žalobcu z výťažku z predaja
nehnuteľnosti a žalobca nedisponuje žiadnou zárukou uspokojenia svojej pohľadávky, posúdil súd
obavu žalobcu zo zmarenia exekúcie za dôvodnú a považoval za potrebné zabezpečiť pohľadávku
žalobcu, ktorá je predmetom sporu v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
10Up/264/2018 záložným právom k označeným nehnuteľnostiam. Súd rozhodol i o nároku na náhradu

trov konania a uviedol, že keďže vydaním zabezpečovacieho opatrenia konanie končí, rozhodol zároveň
o trovách tohto konania tak, že priznal žalobcovi v zmysle § 255 CSP voči žalovanému náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s manželkou

G.. S. O., za účasti ktorej sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedie.
Odvolanie zdôvodnil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ g/ a h/ CSP. Uviedol, že konajúci súd mal
zjedinéhodôkazupredloženéhožalobcompreukázané,ženávrhjedôvodný.Žalobcanedoložilknávrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako právny titul uplatňovaného uloženia zabezpečovacieho
opatrenia splnenie odkladacej podmienky Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 05. 12. 2016,

t.j. nepreukázal, že žalobca je ku dňu uvedeného právneho úkonu jediným právoplatným dedičom aktív
poručiteľa, ktoré z titulu dedenia uplatňuje a tvorili hodnotu dedičstva po poručiteľovi ku dňu 05. 12.
2016. Žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ani žalovanému samotnému doteraz
nepreukázal jeho aktívnu legitimáciu vo veci. Nepravdivé je tvrdenie žalobcu a z toho vychádzajúce
stanovisko súdu, že darovanie bytu dcére, ktorá je V. a vznikla potreba ju zabezpečiť z hľadiska

bývania, môže mať za následok znemožnenie vymožiteľnosti pomerne vysokej pohľadávky žalobcu
voči žalovanému. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo dňa 02. 08. 2017 a keby mal žalobca úmysel
poškodiť žalobcu na jeho právach, mohol prevod nehnuteľností uskutočniť ešte v roku 2017, teda
jeho úmysel znemožniť vymoženie pohľadávky preukázanému zákonnému dedičovi je nepreukázaný.
Naopak žalovaný, v dobrej viere, veriac tomu, o čom ho ubezpečil žalobca v Dohode o uznaní dlhu a

jeho úhrade zo dňa 05. 12. 2016, že k tomuto dňu je univerzálnym dedičom po poručiteľovi jeho aktív,
ktoré tvoria hodnotu dedičstva, pristúpil k plneniu. Pokiaľ žalobca nepredloží relevantný dôkaz v zmysle
CSP, že má právo na uplatňovanie zabezpečovacieho opatrenia vo veci, keďže ním predložené dôkazy
k návrhu nespĺňajú zákonné náležitosti, je vydanie zabezpečovacieho opatrenia nezákonné a vydané
predčasne. Keďže podľa názoru žalovaného nie je preukázaný nárok žalobcu ani

v konaní sp. zn. 10Up/264/2018, ktorý zatiaľ žalovanému doručený nebol a jeho obsah posudzuje
žalovaný len z upomínacieho konania, ktoré tvorilo prílohu návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia a trpí totožnou vadou preukázania oprávnenosti uplatňovaného nároku, navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, resp. aby bol návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 10. 07. 2018, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 11. 07. 2018, vyjadril žalobca. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného a jeho námietok
ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu a tvrdení týkajúcich sa nepreukázania skutočnosti, že žalobca
je jediným dedičom, v tejto súvislosti žalobca poukázal nielen na písomnosť „Dohoda o uznaní dlhu

a jeho úhrade v splátkach zo dňa 05. 12. 2016“, ktorou žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi ako
dedičovi pohľadávky po zomrelom otcovi, ale poukázal aj na uznesenie o dedičstve zo dňa 09. 02.
2017, ktoré potvrdilo, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol práve žalobca. Samotnou dohodou
uznal žalovaný uvedený dlh voči nemu (žalobcovi) a zaviazal sa vrátiť dlh titulom pôžičky do konca roka
2017, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Tvrdenie žalovaného ohľadom potreby preukazovania

aktívnej legitimácie žalobcu je tak irelevantné a je len dôsledkom toho, že žalovaný sa snaží akokoľvek
zbaviť sa svojej povinnosti. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovaného a darovacej zmluvy, ktorou malo dôjsť k
darovaniu bytu V. dcére za účelom zabezpečenia jej bývania, je síce sociálne silné, avšak bez ohľadu
na dátum, na ktorý žalovaný poukazuje, k snahe zavkladovať predmetnú darovaciu zmluvu, došlo právev čase, kedy podal žalobca predmetný návrh, t. j. celú situáciu aj naďalej považuje za situáciu a dôvod,
ktorým sa žalovaný vedel zbaviť svojho majetku a znemožniť jemu (žalobcovi) ako osobe oprávnenej
domôcť sa dlžných finančných prostriedkov. Nakoniec cieľom vydania napadnutého rozhodnutia bolo

zriadenie záložného práva, ktoré žiadnemu vlastníkovi či dlžníkovi nebráni previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti (k čomu nakoniec v tomto prípade i došlo), takže ani v tomto smere nebolo zasiahnuté
do záujmov P. O.. V závere žalobca poukázal na to, že i vydaním platobného rozkazu je jasné, že
nárok žalobcu bol v konaní preukázaný a akékoľvek tvrdenia žalovaného o nesplnení podmienok na
vydanie predmetných písomností je absolútne nezmyselné. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Prílohou vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného je
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní sp. zn. 10Up/264/2018
zo dňa 04. 07. 2017 a taktiež uznesenie Okresného súdu Zvolen vydané prostredníctvom notára ako
súdneho komisára JUDr. Dariny Beranovej č. k. 10D/143/2016 - 8, Dnot 45/2017 zo dňa 09. 02. 2017,
ktorým súd určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa U. F., rodeného F., sumou 77.000,- Eur, pričom
schválil dohodu dedičov, podľa ktorej majetok poručiteľa nadobúda v celom rozsahu H. F., nar. XX. XX.

XXXX.

4.Kvyjadreniužalobcusapísomnýmpodanímzodňa13.08.2018(doručenýmOkresnémusúduZvolen
dňa 15. 08. 2018) vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca až vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného
( za účasti manželky) uvádza, že uznesenie o dedičstve, ktoré preukazuje jeho právne postavenie ako

jediného dediča je až zo dňa 09. 02. 2017, čím sám preukazuje nepravdivosť svojho tvrdenia, že bol
jediným dedičom po poručiteľovi už dňa 05. 12. 2016, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu a
jeho úhrade v splátkach medzi žalovaným a žalobcom. Týmto sám žalobca preukazuje, že tento právny
úkon, o ktorý opiera svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, je neplatným právnym úkonom
v zmysle § 39 OZ, keďže žalovaný v čase uzatvorenia tejto dohody nebol oprávnený v zmysle § 123

OZ s vecou nakladať ako vlastník a nepravdivo tvrdí vo vyjadrení, že ako jediný sa stal už smrťou
poručiteľa dedičom, t. j. veriteľom žalovaného. Odkladacia podmienka dohody zo dňa 05. 12. 2016
nebola doteraz splnená, dohoda zo dňa 05. 12. 2016 okrem neplatnosti právneho úkonu nenadobudla
doteraz právoplatnosť pre nesplnenie odkladacej podmienky v nej uvedenej. Ďalej žalovaný poukázal
na to, že voči platobnému rozkazu č. k. 10Up/264/2018, na ktorý poukázal vo vyjadrení žalobca, podal

žalovaný v zákonnej lehote odpor. S poukazom na uvedené zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), preskúmal
uznesenie okresného súdu v rozsahu ustanovením § 379 a § 380 CSP ods. 1, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a toto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd predovšetkým všeobecne k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že Civilný
sporový poriadok vyjadruje vzťah medzi neodkladným a zabezpečovaním opatrením v § 324 ods.
3. Možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu
opatreniu. Civilný sporový poriadok taktiež ustanovuje (v rámci inštitútu neodkladného opatrenia)

osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to
možno odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia,
pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto

môže zamietnuť pre dodatočnú (následnú) absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného
opatrenia v čase vydania uznesenia a naopak. Zo zákonnej formulácie úpravy zabezpečovacieho
opatrenia možno konštatovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými
sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva,ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie.

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázaný existujúci nárok žalobcu
vyplývajúci z dohody o uznaní dlhu a tiež vyplývajúci z návrhu na začatie konania v upomínacom konaní
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 10Up/264/2018. Zároveň mal z výpisu katastra
nehnuteľností osvedčené, že príslušný okresný úrad vedie konanie o zmene práva k nehnuteľnostiam
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky. Z uvedených dôvodov súd prvej

inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. S uvedeným záverom, ako aj
rozhodnutím obsiahnutým vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, sa stotožňuje i odvolací súd, keď
poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola preukázaná
existenciapohľadávkyžalobcuvočižalovanému,pričomžalovaný(anivodvolacomkonaní)nepreukázal
splnenie uvedenej pohľadávky a zároveň bolo preukázané, že uvedenú pohľadávku začal žalobca
uplatňovať v konaní pred súdom. Za takéhoto stavu pri existencii neuhradeného záväzku žalovaného

voči žalobcovi, žalovaný scudzil nehnuteľnosť vlastnícky patriacu jemu a jeho manželke v režime
BSM; túto (byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu na ul. O.
súp. Č. XXXX, vo N.) darovacou zmluvou postúpil svojej dcére, čím je preukázaná tá skutočnosť, že
žalovaný zmenšuje rozsah svojho majetku, z ktorého by si žalobca reálne mohol uspokojiť svoju dosiaľ
neuhradenú pohľadávku voči žalovanému. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri skúmaní obavy budúceho

zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v
tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava,
že exekúcie bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľ má súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie. Skutkový stav v prejednávanej veci vyplývajúci z kompletného spisového materiálu

je dostatočný na prijatie záveru o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, ako k uvedenému
dospel súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal neplatnosť Dohody o uznaní
dlhu a jeho úhrade zo dňa 05. 12. 2016 z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia nebol žalobca jediným
dedičom po poručiteľovi U. F., odvolací súd uvádza, že v Čl. II predmetnej dohody žalovaný ako dlžník
učinil vyhlásenie v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka (uznanie dlhu), ktorým I. uznal v celom

rozsahu a bez námietok svoj peňažný záväzok voči žalobcovi, označenému ako veriteľovi, pričom v
bode 2. Ćlánku II sa „veriteľ a dlžník dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi celý dlh najneskôr do 31. 12.
2017spolusúrokom10%p.a.zapodmienky,ževeriteľpreukáženadobudnutiepohľadávkyvdedičskom
konaní po poručiteľovi, ako jediný dedič, v rozsahu a obsahu uplatňovanej pohľadávky“. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný ako dlžník osobitne učinil jednostranné vyhlásenie, jednostranný právny úkon

dlžníka adresovaný veriteľovi o tom, že v celom rozsahu uznáva svoj peňažný záväzok (špecifikovaný
v článku I. Dohody vo výške 76 000,-), pričom v bode 2 Dohody bola upravená splatnosť záväzku, keď
dlžník nebol povinný plniť skôr, než veriteľ preukáže nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní po
poručiteľovi (U. F.) ako jediný dedič. Predmetnú pohľadávku právneho predchodcu U. F. nadobudol ako
jediný dedič žalobca na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 10D/143/2016 - 8, Dnot 43/2017

zo dňa 09. 02. 2017, právoplatného dňa 27. 02. 2017 ktorým bola schválená dohoda dedičov a na
základe ktorého nadobudol majetok poručiteľa H. F. (žalobca). V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o
návrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia(dňa29.05.2018)malsúdprvejinštancieosvedčenú
existenciu splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému a zároveň osvedčenú (i preukázanú) tú
skutočnosť, že žalovaný, ktorý žalobcovi svoj záväzok nesplnil, scudzuje svoj majetok, z ktorého by

bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Neskorší moment uzavretia darovacej zmluvy (dňom 02.
08. 2017) vyvracajúci úmysel žalovaného ukrátiť veriteľa („zbaviť sa majetku, resp. tento zmenšiť), ako
tvrdí žalovaný („prevod nehnuteľnosti mohol uskutočniť ešte v roku 2017“), nie je zásadný a relevantný,
nakoľko uvedený scudzovací právny úkon žalovaného a jeho manželky bol učinený 1. po uznaní dlhu
žalovaným, 2. po splatnosti pohľadávky žalobcu v zmysle podmienok „Dohody o uznaní dlhu a jeho

úhrade“ a zároveň 3. pred riadnym splnením existujúceho záväzku žalovaného žalobcovi. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia ak inštitútu zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa je tak v
prejednávanej veci na mieste. Odvolací súd zvýrazňuje, že zánik zabezpečovacieho opatrenia je o.i.
viazaný na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej sudcovským záložným právom, preto, ako žalovaný
namieta, že svoj záväzok doposiaľ neplnil v celom rozsahu len z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že

je jediným dedičom po U. F. (pôvodnom veriteľovi žalovaného), uvedená okolnosť vyplýva toho času
o.i. zo súdneho spisu a žalovanému nič nebráni plniť riadne svoj záväzok a tým spôsobom dosiahnuť i
zánik (resp. zrušenie) zabezpečovacieho opatrenia.10. Ako vecne správne odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie i v časti výroku II. o trovách
konania, kedy súd prvej inštancie konštatoval procesný úspech žalobcu v celom rozsahu, keďže jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a s poukazom na ustanovenie § 255 CSP uložil povinnosť

náhrady trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi, resp. v zmysle výroku napadnutého uznesenia
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 262 a § 255 CSP, §
396 CSP a rovnako s poukazom na zásadu úspechu v konaní uložil žalovanému povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu, nakoľko v odvolacom konaní
bol v celom rozsahu úspešný žalobca a žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný ani čiastočne.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).