Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201174
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6215201174.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX,

X. G. XXXX/XX, XXX XX X. - L., právne zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej N.. W.
X., B.. XX. XX. XXXX, X. I. XXX/XX, XXX XX P. W., právne zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr.
Jozefom Veselým, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v spore o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy, eventuálne o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žalobu v časti o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcom, nebohým T. W.,
B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a obdarovanou N.. W. X., B.. XX.XX.XXXX - odporkyňou

dňa 22.10.2012 formou notárskej zápisnice, spísanou notárom JUDr. Pavlom Tóthom pod spisovou
značkou N 450/2012, Nz 38685/2012, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel k ideálnej 1-ici k
celku na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor katastrálny pre obec a
katastrálne územie P. W., list vlastníctva č. XXX ako stavby so súpisným číslom XXX, parcely C KN č.
XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parc. č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2,
ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. V 1419/2012 je od počiatku neplatná.

Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi nebohom T. W., B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel v ideálnej polovici k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na
Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie Veľký Krtíš, list vlastníctva
č. XXX ako stavby, súpisné číslo XXX, parcely C KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere
556 m2 a parcela č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2, ktorý bol darovacou zmluvou zo dňa 22.10.2012,
spísanou formou notárskej zápisnice JUDr. Pavlom Tóthom pod sp. zn. N 450/2012 prevedený na
žalovanú, a ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. V 1419/2012.

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd p r i z n á v a znaleckej organizácii Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Pezinok, so sídlom
Pezinok, Malacká cesta 63, nárok na znalečné.

Súd štátu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2015 dožadoval určovacieho výroku,

že darovacia zmluva uzatvorená medzi nebohým darcom T. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX
(ďalej len „neb. darca“) a obdarovanou (žalovaná) Ing. W. X., nar. XX.XX.XXXX dňa 22.10.2012, formou
notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Pavlom Tóthom, sp. zn. N 450/2012, NZ 38685/2012, ktorej
predmetom bol spoluvlastnícky podiel k ideálnej jednej polovici k celku na nehnuteľnostiach zapísanýchOÚ Veľký Krtíš, odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie P. W., LV č. XXX ako stavby, súpisné
číslo XXX, parcely CKN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parcely č. XXXX
záhrada vo výmere 236 m2, ktorej vklad bol povolený pod V 1419/2012, je od počiatku neplatná.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola obdarovaná neb. W., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, ktorý
bol otec sporných strán. Darovacia zmluva zo dňa 22.10.2012, ktorá bola spísaná formou notárskej
zápisnice č. N 450/2012 je neplatná, pretože bola uzatvorená darcom, ktorý v čase uzatvárania zmluvy
nemal spôsobilosť na právne úkony. Poukázal na to že je synom darcu a uvedená skutočnosť ho
obmedzila pri nadobudnutí vlastníckeho práva k dedičstvu po neb. poručiteľovi (darcovi). Zdravotný stav

neb. T. W. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 22.10.2012 nebol dobrý, pretože päť mesiacov po
podpise darovacej zmluvy bol umiestnený do psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaja Kremnica a už
od roku 2009 mal diagnostikovanú Alzheimerovú demenciu. Nadobudol presvedčenie, že darca v čase
uskutočnenia právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 nebol spôsobilý na vykonanie
právnehoúkonu.ObsahdarovacejzmluvyavyhláseniepodľaboduIV.zmluvysúšpekulatívne.Žalovaná
simuselabyťvedomávplyvuochorenianaduševnéschopnostidarcuvtom,žejehoschopnosťpochopiť,

uvažovať a rozlišovať bola značne narušená a preto nemohol pochopiť podstatu darovania a ani
dôsledky obligačného záväzku v darovacej zmluve.

2. Žalobca dňa 02.07.2015 doručil súdu návrh podľa ust. § 95 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol
zmenu žaloby v časti petitu žaloby a doplnil žalobu o ďalší eventuálny petit a to, že do dedičstva

po poručiteľovi nebohom darcovi patrí spoluvlastnícky podiel v ideálnej polovici k celku nehnuteľností
evidovaných Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny na LV č. XXX ako stavby, súpisné číslo
XXX, parcely CKN XXXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parcele č. XXXX záhrada vo
výmere 230 m2, ktorý bol darovacou zmluvou z 22.10.2012 písanou formou notárskej zápisnice notárom
JUDr. Pavlom Tóthom spisová značka N 450/2012 prevedený na odporkyňu, ktorá bola zavkladovaná

od spisovou značkou V 1419/2012. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 03.07.2015.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe dňa 16.04.2015. Potvrdila, že formou notárskej zápisnice sp. zn.
N 450/2012, NZ 38685/2012 zo dňa 22.10.2012 bola spísaná darovacia zmluva s nebohým T. W.,
ako darcom a jej osobou ako obdarovanou. Žalobca nenamietal obsah darovacej zmluvy v dedičskom

konaní, napriek tomu, že nadobudol po nebohom všetky ostatné nehnuteľnosti, motorové vozidlo a
cenné papiere bez inej povinnosti do svojho vlastníctva. Žaloba je účelová, pretože žalobca si neuplatnil
nároky počas života nebohého a ani v dedičskom konaní, ale urobil tak po jeho skončení. Celý spor má
morálnyrozmer,pretožežalobcajejejbrat,sktorýmviedlasúdnysporsp.zn.2C/124/2013naOkresnom
súde Veľký Krtíš a bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie podielu zo zrušeného podielového

spoluvlastníctva ako náhradu na spoluvlastnícky podiel. V označenom spore si žalobca tiež nenárokoval
plnenie z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012, pritom spor sa týkal nehnuteľností,
ktorá bola premetom darovania. Darovacia zmluva bola uzatvorená odborne zdatnou osobou notárom
JUDr. Pavlom Tóthom, ktorý nezistil žiadnu duševnú poruchu na darcovi. Darovacia zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti a vyjadruje slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán.

4. Žalobca sa vyjadril k sporu písomne ďalej v podaniach zo dňa 02.06.2015 a dňa 03.07.2015.
Poukázal na to, že spôsobilosť na právne úkony je právna skutočnosť, ktorej posúdenie si vyžaduje
odbornévedomosti.Žalovanánepredložilažiadneprotiargumenty,pretoževýsledokdedičskéhokonania
alebo neuplatňovanie námietok v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie sú

relevantné skutočnosti.

5. Súd spor prejednal na pojednávaní, ktoré vykonal dňa 05.06.2015, 03.07.2015, 26.01.2016 a dňa
25.04.2017.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 09.06.2015 uviedol, že notárska zápisnica nepreukazuje zdravotnú
spôsobilosť darcu. Nebohý bol spoločensky aktívny, komunikatívny a je nepravdepodobné, aby sa
dobrovoľne vzdal vlastného majetku. Poukázal ďalej na to, že v roku 2008 spozoroval u otca
zdravotné problémy spočívajúce v zabúdaní a zhoršenom videní. V roku 2009 sa podrobil magnetickej
rezonancii a psychiatrickému vyšetreniu v nemocnici Ministerstva obrany SR a bola mu diagnostikovaná

Alzheimerova choroba. Ďalej sa jeho zdravotný stav zhoršil v roku 2010 po smrti manželky, kedy aj
konzumoval alkohol a bol ľahko ovplyvniteľný. Z týchto dôvodov aj žalovanej navrhol postup spočívajúci
v zbavení neb. darcu spôsobilosti na právne úkony, s čím žalovaná nesúhlasila. Nasťahovanie sa
žalovanej k nebohému darcovi požadoval za priaznivé pre jeho zdravotný stav. Následne v krátkomčase bola spísaná darovacia zmluva a zdravotný stav otca vtedy bol zlý, pretože nevedel pochopiť
podstatu právneho úkonu darovania. Nechápal, že sa zrieka dobrovoľne svojho vlastného majetku v
prospech inej osoby. Vyslovil podozrenie, že k úkonu bol obžalovanou zmanipulovaný. Ďalej poukázal,

že nie je zrozumiteľná formulácia v obsahu darovacej, podľa ktorej mala obdarovaná sa „ ...postarať v
rámcisvojichmožností.“,ktoréustanoveniežalovanávôbecnevysvetlila.Následnepopiatichmesiacoch
od spísania právneho úkonu - darovacej zmluvy bol darca hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici
v Kremnici a došlo k stabilizácií jeho zdravotného stavu. Žalovaná mala možnosť v tomto období
vykonávať osobnú starostlivosť, čo neurobila, ale neb. darca bol umiestnený do Domova dôchodcov

a domov sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši. Od roku 2003 žije v X. a otca spolu s rodinou vo P. W.
navštevoval približne každého 1-1,5 mesiaca v roku. Nebohý darca nebol podľa jeho názoru spôsobilý
k právnym úkonom už od roku 2008. S otcom sa rozprával v novembri 2012 a komunikovalo sa s
ním ťažko. Bol však sním v pravidelnom osobnom aj telefonickom kontakte. V novembri 2012 nebohý
darca už nebol orientovaný v čase a priestore a nepamätal si veci z komunikácie. V otázke zdravotného
stavu sa spoľahol len na informácie, ktoré mu poskytla žalovaná. V novembri 2012 sa dozvedel o

existencií darovacej zmluvy, ale k jej spochybneniu v dedičskom konaní nepristúpil, pretože nemal
záujem predlžovať dedičské konanie.

7. Žalovaná pred súdom dňa 09.06.2015 uviedla, že neb. darca (otec) bol aktívny človek a nerád sa
vzdával vlastného majetku. Žalobca nebol iniciatívny v starostlivosti o otca. O svojho otca sa starala

najlepšie ako vedela, ktorý si jej starostlivosť uvedomoval a vedel, že sa môže na jej osobu spoľahnúť.
S otcom bola v dennom kontakte. Celý akt darovania vyplynul vlastne z jej starostlivosti o otca. Pred
podpísaním darovacej zmluvy vyhľadala notára JUDr. Pavla Tótha. Notárovi vysvetlila zdravotný stav
neb. darcu a poskytla mu informáciu o diagnóze otca - demencia alzheimerovho typu. Notár jej následne
poskytol poučenie, že, pokiaľ nadobudne pochybnosti o spôsobilosti darcu nedôjde k spísaniu aktu

darovacej zmluvy. Formulácia obligačného záväzku bola vecou formulácie zo strany notára. Jej otec
pochopil zmysel obligačného záväzku a mal vedomosť o právnych následkoch. Proces darovania však
nebolspontánnyaktaleišlotovýsledokdlhšiehočasucca2,5roka.Ochorenienaneb.otcovispozorovali
len tým, že spozorovali jeho zábudlivosť, pretože ich neinformoval o vyšetreniach, ktoré absolvoval.
Nebohého darcu sprevádzala na vyšetreniach od januára 2011 a pravidelne potom konzultovala jeho

zdravotnýstavslekármi.Notársapredspísanímdarovacejzmluvyinformovalneb.otca,čimávedomosť
opredmeteúkonu.Navyše notárJUDr.Tóthnebohéhopoznal,častosnímprichádzalsnímdokontaktu,
pretože budova notárskeho úradu sa nachádza v sídle spoločnosti kde neb. darca v minulosti pracoval.

8.SvedokI.R.napojednávanídňa03.07.2015uviedol,vedelozámerochneb.darcuknehnuteľnostiam,

ktoré vlastnil, ktoré chcel najskôr predať a finančný výťažok rozdeliť medzi deti. Predpokladal však
konflikt medzi súrodencami. Zmeny zdravotného stavu u neho spozoroval až po smrti jeho manželky,
ale nešlo o výrazné zmeny. Zo správania nebohého usudzoval, že je orientovaný v čase a priestore.
Vedomosť o plánovanom podpísaní darovacej zmluvy svedok nadobudol 2 mesiace pred aktom
darovania a vedel, že neb. sa na realizáciu úkonu informoval u notára. Nepoznal ale konkrétne okolnosti

darovacej zmluvy. K neb. darcovi mal bližší vzťah a preto mal poznatok o jeho diagnóze Alzeimerova
choroba.

9. Svedkyňa J. U.Á. vypovedala dňa 03.07.2015 na pojednávaní. Potvrdila, že neb. darcu dlhodobo
poznala a pravidelne sa stretávala aj s jeho manželkou. Registrovala zmenu v správaní neb.

darcu po smrti manželky. Nešlo o zasadnú zmenu psychiky, pretože neb. darca bol vždy uzavretý.
Nepoznala psychiatrickú diagnózu, pretože to bola citlivá otázka jeho zdravotného stavu. Zámer darovať
nehnuteľnosť žalovanej zistila v roku 2010 alebo 2011, pretože jej uviedol, že nehnuteľnosť daruje dcére
(žalovanej), ktorá sa o neho starala a býva vo P. W.. Nadobudla dojem, že je si vedomý právnych
následkov darovania.

10. Svedkyňa L.. Z. W. na pojednávaní dňa 03.07.2015 uviedla, že neb. darcu vyšetrila v ambulancií dňa
22.10.2012 na základe odporúčania psychiatričky MUDr. Farbiakovej. Psychologickým vyšetrením bolo
zistené, že rozumové schopnosti neb. darcu v čase vyšetrenia boli v pásme populačného podpriemeru
a disponoval rozumovou úrovňou a úsudkom na úrovni populačného podpriemeru. Stupeň úbytku

intelektových schopností sa pohyboval na úrovni stredného stupňa. Z anamnézy pacienta získala
poznatok o diagnóze Alzheimerova demencia v jej počiatočnom štádiu a bola zistená špecifická strata
schopností intelektu. Už v roku 2008 bola zistená atrofia mozgu a väčšia miera poškodenia ako je
primerané pacientom jeho veku.11. Notár Y.. L. O. vypovedal ako svedok dňa 03.07.2015. S neb. darcom sa stretol tri dni pred spísaním
úkonu. Nebohý mu uviedol, že vie o právnych následkoch darovania a napriek tomu chcel úkon

realizovať. Nemal záujem na vystavení zaopatrovacej zmluvy, ale vec chcel riešiť formou obligačného
záväzku k darovacej zmluve. Následne sa dostavil na dohodnutý termín spoločne so žalovanou dňa
22.10.2012. Bol oboznámený s obsahom úkonu, ktorý bol zaznamenaný do notárskej zápisnice po
Vyžiadal si občiansky preukaz, pričom žiadna ďalšia komunikácia s nebohým neprebehla. Následne
skutočnosti uvedené v darovacej zmluve osvedčil a o úkone vyhotovil notársku zápisnicu. Uvedenú

predložil účastníkom úkonu na podpis. Nezaznamenal žiadny náznak zlého zdravotného stavu darcu.
Ďalší kontakt s nebohým sa s neb. už neuskutočnil. Úsudok o spôsobilosti darcu k právnemu úkonu si
vytvoril na základe ústnej komunikácie. Nemal poznatok o zdravotnom stave nebohého darcu a nevedel
ani o tom, že zomrel.

12. Vzhľadom na spornosť tvrdení strán súd uznesením č. k. 11C/98/2015-68 zo dňa 11.08.2015

v spojení s uznesením č. k. 11C/98/2015 zo dňa 14.09.2015 ustanovil do konania znalkyňu MUDr.
Ivetu Mikulášovú z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Predmetom znaleckého
dokazovania bolo zodpovedanie otázky, či neb. T. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX v čase
spísania darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 pred notárom JUDr. Pavlom Tóthom konal v duševnej
poruche, ktorá robila jeho osobu neschopnou na tento právny úkon, pretože nemohol pochopiť

jeho obsah a následok. Znalkyňa predložila znalecký posudok súdu dňa 18.11.2015. V posudku
konštatovala záver o nespôsobilosti darcu na právny úkon dňa 22.10.2012, pretože konal duševnej
poruche. Konštatovala v posudku, že neb. darca bol hospitalizovaný od 22.06.2009 do 26.06.2009 v
nemocniciMinisterstvaobranySRvBratislavesozáveromoveľminízkejvýkonnostipamäte,reprodukcii
a recepcií vnímania skutočnosti na úrovni populačného podpriemeru s neschopnosťou analyzovať

predlohu. Uvedené zistenie potvrdili vyšetrenia u psychiatričky MUDr. Farbiakovej, konštatujúce
ďalšie zhoršovanie intelektu osobnosti. V čase podpísania darovacej zmluvy dňa 22.10.2012 bola u
darcu diagnostikovaná jednoznačne demencia alzheimerovho typu. Následné zhoršenie zdravotného
stavu vyústilo do hospitalizácie darcu od 13.03.2013 do 04.09.2013 na psychiatrickom oddelení v
Psychiatrickej nemocnici v Kremnici, kde sa konštatuje už stredne ťažký až ťažký stupeň Alzheimerovej

demencie. Stav bol signifikantný narušeným myslením s poruchami chápavosti a vytvoriť si jednotlivé
úsudky, s postupným rozpadom osobnosti. Posudkom bola konštatovaná odkázanosť neb. darcu pri
zabezpečení aj bazálnych životných potrieb so systematickou 24 hodinovú starostlivosťou vyžadujúcou
usmerňovanie zdravej osoby.

13. Znalkyňa zotrvala na záveroch posudku na pojednávaní dňa 26.01.2016. Dodala, že v čase
realizácie úkonu právneho úkonu bol v ťažkom štádiu ochorenia. Progres ochorenia od roku 2009
do 04.09.2013 (hospitalizácia v Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya) je reálny. Neb. darca v čase
podpísania darovacej zmluvy jednoznačne mal diagnostikovanú demenciu alzheimerovho typu. Nebohý
nebol spôsobilý k právnym úkonom už od roku 2009, kedy bol konštatovaný diagnostický záver

morbus alzheimer. Odborná prax potvrdzuje, že, že zdravotný stav pacienta s diagnózou Alzheimerova
demencia sa zhoršuje a len zriedkavo je badateľný opačný vývoj. Na zhodnotenie stavu boli postačujúce
diagnostické závery, ktoré si znalkyňa zabezpečila zo zdravotnej dokumentácie.

14.Súduznesenímsp.zn.11C/98/2015zodňa31.03.2016pripustilkontrolnédokazovanieznalcomado

konania ustanovil znaleckú organizáciu - Psychiatrickú nemocnicu Philipa Pinela Pezinok. Predmetom
dokazovania bolo ďalej preveriť správnosť odborných záverov posudku MUDr. Ivety Mikulášovej.
Znalecká organizácia podala znalecký posudok č. 12/2016, ktorý doručila súdu dňa 25.01.2017.
Základom pre spracovanie posudku bol spisový materiál v spore sp.zn. 11C/98/2015, psychologická
konzultácia a znalecké posúdenie znaleckého konzília. Znalci JUDr. Pavel Černák, PhD., MUDr. Michal

Bolehradský, MUDr. Zuzana Lajčiaková a MUDr. Elena Žigová združený v znaleckej organizácii sa
jednohlasne zhodli, že nebohý konal dňa 22.10.2012 v čase spísania darovacej zmluvy v duševnej
chorobe, ktorá vylučovala jeho spôsobilosť k úkonu a potvrdili diagnóza alzheimerovho typu, stanovenú
lege artis vyšetrením EEG a magnetickou rezonanciou. Psychologický nález zo dňa 22.10.2012 zo dňa
realizácie právneho úkonu podľa znalcov preukazuje odbúravanie rozumových schopností a ich značný

deficit na úrovni podpriemeru.

15. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov I. R., J. U.,
Z. W.C., Y.. L. O., písomným znaleckým posudkom č. 38/2015 na č.l. 86-95, výsluchom znalkyne JUDr.Ivety Mikulášovej, písomným znaleckým psychiatrickým posudkom č. 12/2016 znaleckej organizácie
Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela na č.l. 213-226, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
a to notárskou zápisnicou č. N 450/2012, NZ 38685/2012 zo dňa 22.10.2012 na č. l. 4 - 5, Osvedčenie

o dedičstve sp. zn.8D/102/2014 zo dňa 12.12.2014 na č. l. 6 - 9, vyjadrenie MUDr. Mária Tóthová zo
dňa 29.05.2015 na č. l. 24, výpisom zo zdravotnej dokumentácie nebohého T. W. na č. l. 31, e-mailová
správa zo dňa 21.05.2012 na č. l. 80, Znalecký posudok číslo 38/2015 zo dňa 13.11.2015 na č. l. 86 - 95,
odpoveď MUDr. Iveta Mikulášová zo dňa 07.01.2016 na č. l. 113, listina - priebeh Alzheimerovej choroby
na č. l. 118 - 122, print screen webovej stránky Bazos.sk na č. l. 159 - 161, Znalecký psychiatrický

posudok č. 12/2016 zo dňa 18.01.2017 na č. l. 213 - 227.

16. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania bol spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa
22.10.2012, uzatvorenej medzi darcom neb. T. W., B.. XX.XX.XXXX Z.. XX.XX.XXXX. Potomkovia neb.

darcu v konaní boli v postavení sporných strán. Nehnuteľnosti, ktorých sa spor týka darca nadobudol
výstavbou spoločne s manželkou, ktorá ho predumrela dňa 10.06.2010. V rodinnom dome na ulici
Ľ. Š. vo P. W. býval darca počas trvania manželstva spoločne s manželkou a po jej smrti sám.
Neb. darca nadobudol stredoškolské vzdelanie a pracoval na riadiacej pozícií v spoločnosti Agrostav
s.r.o. so sídlom vo Veľkom Krtíši. Vyznačoval sa verbálnou zdatnosťou, komunikatívnosťou, pričom

bol spoločensky aktívny. V roku 2008 u neho nastalo zhoršenie zdravotného stavu, ktoré sa prejavilo
zhoršeným videním, zábudlivosťou a výpadkami pamäte. Z tohto dôvodu bol neb. darca hospitalizovaný
a to v čase od 22.06.2009 do 26.06.2009 v Nemoci Ministerstva obrany Slovenská republika na
neurologickom oddelení, a bolo mu diagnostikované ochorenie „Incipientná demencia Alzheimerovou
typu“. Psychologickým vyšetrením boli potvrdené poruchy pamäte v recepcii a reprodukcií vnímaných

skutočností. V roku 2010 darca bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení VšNsp v Lučenci v
súvislostisutrpenouzlomeninounohy.Vproceseliečbyzlomeninydošlokzhoršeniuajjehokognitívnych
funkcií. Zároveň bola opätovne potvrdená diagnóza demencia Alzheimerovho typu, čo vyplýva zo
zdravotnej anamnézy. Následne od roku 2011 sa neb. T. W. liečil ambulantne u psychiatričky MUDr.
Miloty Farbiakovej pre organickú duševnú poruchu. Napriek psychiatrickej liečbe došlo k progresii

ochorenia za spolupôsobenia alkoholového abúzusu a depresie. Zdravotný stav nebohého sa zhoršoval
ďalej v roku 2012. Ochorenie postúpilo do fázy, že zdravotný stav neb. darcu si vyžadoval súčinnosť
ďalšej osoby pri manipulácii a nakladaní s peniazmi, pri dodržiavaní pravidelnej liečby, užívaní liekov
a realizácii lekárskych kontrol. Uvedené činnosti darca realizoval v roku 2011 a 2012 spoľahlivo
za pomoci ďalších osôb. Starostlivosť o darcu zabezpečovala primárne jeho rodina a žalovaná. V

rozhodujúcej miere osobnú starostlivosť vykonávala žalovaná (dcéra) na dennej báze, ktorá žila v
mieste bydliska nebohého. Žalobca vzhľadom na vzdialenosť miesta bydliska (X. - L.) darcu navštevoval
pravidelne v rozmedzí 1 - 1,5 mesiaca a zaujímal sa o jeho zdravotný stav. Žalovaná pre zlepšenie
starostlivosti sa nasťahovala so svojou rodinou do rodinného domu neb. darcu na ulici Ľ. Š. vo P.
W.. Túto skutočnosť v súdnom konaní avizovala ku dňu 08.10.2012. Následne z dôvodu zhoršenia

zdravotného stavu, ktorý neumožňoval spolužitie sa žalovaná odsťahovala (november 2012) a následne
pokračovala ďalej v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o neb. darcu ambulantným spôsobom. Dňa
22.10.2012 sa darca podrobil psychologickému vyšetreniu, ktoré sa uskutočnilo u PhDr. Zdenky
Kubišovej v rozsahu cca dve hodiny. Vyšetrenie potvrdilo výrazný úbytok rozumových schopností
v pásme populačného podpriemeru a poškodenie logického úsudku. Celkovo bol potvrdený proces

regresívnej demencie zasahujúcej osobnosť darcu s atrofiou mozgovej hmoty zistenou už od roku
2008. Dňa 10.12.2012 po psychologickom vyšetrení bol realizovaný sporný právny úkon, ktorého obsah
spočíval v uzatvorení darovacej zmluvy. Na strane darcu figuroval neb. T. W., B.. XX.XX.XXXX, Z..
XX.XX.XXXX a žalovaná v zmluve bola na strane obdarovanej. Podľa darovacej zmluvy vyplýva,
že neb. darca nadobudol vlastníctvo ku nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovania v rozsahu

prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a to v jednej polovici k celku titulom individuálnej výstavby a
v zmysle dedičského rozhodnutia z dôvodu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po svojej manželke. Týmto právnym dôvodom sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
na intravilánnej domovej nehnuteľnosti, jej príslušenstva a pozemku nachádzajúceho sa v meste P. W.,
vedených Správou katastra vo Veľkom Krtíši v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie na LV č.

XXX ako parcela registra „ S. ", parc. č. XXXX, dom súpisné č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria 556
m2 a parcela č. XXXX, záhrada o výmere 236 m2 pod B1 v jednej polovici k celku. Podľa darovacej
zmluvy dovtedajší vlastník (darca) bezodplatne prenechal svojej dcére (žalovaná) celý svoj ideálny
spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 v pomere k celku. Obdarovaná predmet darovania vo vymedzenomrozsahu podľa zmluvy bez výhrad prijala. Účastníci darovacej zmluvy v bode 4 notárskej zápisnice zo
dňa 22.10.2012 formulovali obligačný záväzok. Žalovaná akceptovala obligačný záväzok spočívajúci v
možnosti darcu (otca) doživotne bývať v darovanom rodinnom dome a v prípade, že to umožnia okolnosti

poskytnúť darcovi doživotnú starostlivosť. Na podklade darovacej zmluvy bol uskutočnený zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vkladom v prospech žalovanej v rozsahu nadobudnutého
vlastníctva. Zmluva bola spísaná dňa 22.10.2012. Účastníci zmluvy sa dostavili na Notársky úrad JUDr.
Pavla Tótha so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorý o právnom úkone vyhotovil notársku zápisnicu pod
spisovou značkou N 450/2012, Nz 38685/2012. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že notár si

overil totožnosť účastníkov právneho úkonu na základe predložených občianskych preukazov a podľa
vlastnéhoúsudkusivytvorilzáver,žesajednáoúčastníkov,ktorísúspôsobilíkprávnymúkonom,pričom
súštátnypríslušnostiSlovenskejrepubliky.Neb.darcapredrealizáciouprávnehoúkonuosobnevyhľadal
a navštívil notára JUDr. Pavla Tótha zo sídlom Notárskeho úradu po veľkom Krtíši. Notára informoval
dopreduozámererealizovaťprávnyúkon-darovaciuzmluvuvoformenotárskejzápisnice.Povysvetlení
právnych dôsledkov neb. deklaroval úmysel, aby súčasťou zmluvy bola formulácia o obligačného

záväzku a netrval na uzatvorení zaopatrovacej zmluvy. Zámer darovať nehnuteľnosť žalovanej neb.
darca verbalizoval už dlhší čas pred realizáciou právneho úkonu (cca 2 - 2,5 roka). Notár JUDr. Pavel
Tóth, ktorý notársku zápisnicu spisoval, úkon vykonal po overení totožnosti, poučení a vysvetlení obsahu
úkonu a nezistil skutočnosti svedčiace o zníženej príčetnosti darcu. Žalovaná pred spísaním právneho
úkonu notárovi poskytla informáciu o zdravotnom stave darcu oznámením diagnózy Alzheimerova

choroba. Následne skutočnosti, ktoré účastníci prehlásili, notár pojal do obsahu notárskej zápisnice. V
nasledujúcom období po úkone došlo k progresii ochorenia a zvýrazneniu jeho prejavov. Začiatkom roku
2013 bola stanovená diagnóza Alzheimerova demencia „stredne ťažký až ťažký stupeň“ s doporučenou
hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení v Psychiatrickej nemocnici Kremnica, ktorá bola ukončená
dňa 04.09.2013 stabilizáciou zdravotného stavu. Po prepustení z hospitalizácie nebohý darca zotrval v

Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši od 18.09.2013 do 17.03.2014, kde
zomrel. V následnom dedičskom konaní po neb. poručiteľovi T. W., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX,
vedenom na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Kondrlíkovej pod sp. zn. 8D/102/2014, Dnot. 105/2014,
došlokvyporiadaniudedičstvapodľadedičskejdohody.Predmetomdedeniabolmajetokvcelkovejčistej
hodnote dedičstva vo výške 2.857,33 EUR. Uvedený majetok nadobudol do vlastníctva žalobca bez

ďalšej povinnosti vo vzťahu k žalovanej. O prejednaní dedičstva notárka vydala Osvedčenie o dedičstve
pod č. k. 8D/102/2014 - 61 zo dňa 12. 12. 2014. Z obsahu osvedčenia vyplýva, že predmetom dedenia
neboli nehnuteľnosti, ktorých sa týka súdny spor. Pred skončením dedičského konania sa na Okresnom
súdeveľkýKrtíšsúčasneprebiehalokonanievedenépodsp.zn.2C/124/2013.Predmetombolsporstrán
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa dožadoval zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor
katastrálny na LV číslo XXX, pre obec a katastrálne územie P. W. ako S. parc. č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere v 556 m2, p. č. 1530 záhrady vo výmere 236 m2, stavby súpisné číslo 556
na parc. č. XXXX rodinný dom, na žalobcu v rozsahu 1 právnym titulom dedenia v zmysle osvedčenia
o dedičstve Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 4D/240/2010, kde zápis vlastníctva bol vykonaný pod

Z2307/10. Žalovaná nadobudla vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam v rozsahu 3 v pomere k celku
právnym titulom darovacej zmluvy č. N 450/2012 zo dňa 22. 10. 2012, o ktorej sa vedie predmetný
súdny spor v konaní sp. zn. 11C/98/2015 v pomere 1 k celku na nehnuteľnostiach a aj dedením podľa
Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 4D/240/2010 v rozsahu 1 v pomere k
celku v zmysle zápisu Z 2307/10. Tunajší súd rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 29.09.2014 tak, že

podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovanej v
celosti. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.875 EUR na vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stalo právoplatným
dňa 02.12.2015. Žalobca si nárok vyplývajúci mu z neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012
nenárokoval v súdnom spore sp. zn. 2C/24/2013 ani v dedičskom konaní na tunajšom súde vedenom

pod sp. zn. 8D/102/2014.

17. Podľa § 80 písm. c) Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ o. s. p.“); návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

18. Podľa § 470 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.19. Podľa § 470 ods. 2; veta práv CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

20. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho
urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak

je neplatný.

22. Podľa § 628 ods. 1, 2 OZ; darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

23. Z obsahu žaloby vyplýva, že jej podstatou je určovací návrh, ktorého sa žalobca dožadoval,
pretože žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 uzatvorenej medzi
neb. darca a žalovanou. Žalobný návrh bol formulovaný ako jednoduchý s tým, že následne navrhol
zmenu žaloby podľa písomného návrhu zo dňa 02.07.2015. Žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, a
aby určil neplatnosť darovacej zmluvy a eventuálne, aby určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

darovania patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi neb. T. W.. Inak povedané, žalobca sa dožadoval
určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 a pre prípad že objektívne by nebolo možné
vyhovieť žalobnému návrhu, požadoval určenie „in Eventum“ t. j. určenie ďalšie v tom, že neb. darca
bol vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu svojej smrti. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
nový procesný poriadok, ktorý upravuje určovacie žaloby odlišne ako Občiansky súdny poriadok.

Predchádzajúca právna úprava vo svojom znení neobsahovala výslovne možnosť podania žaloby
o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť aplikačná prax však akceptovala. Civilný sporový
poriadok od 01.07.2016 diferencuje, či sa jedná o žalobu určovaciu v zmysle toho, či tu právo je alebo
nie je, alebo ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Ustanovenie novej procesnej úpravy rozlišuje
klasickú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa §

137 písm. d) CSP. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP nadväzuje na pôvodné znenie ustanovenia § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať
vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa preto v úvode zaoberal procesnou stránkou veci,
a tým, či je žaloba, ktorá bola doručená súdu právne spôsobilým procesným nástrojom na ochranu
práva žalobcu vzhľadom na ustanovenie § 137 CSP. Ustanovenia CSP sa aplikujú po 01.07.2016

aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nového procesného predpisu. Účinky
právnych úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinností CSP (do 30. 06.2016) zostávajú
zachované. Z tohto dôvodu súd nemohol poprieť právny účinok predmetnej žaloby, ktorá bola doručená
súdu dňa 26.02.2015. Aplikujúc základné zásady civilného sporového konania (čl. 2 CSP) súd podanú
žalobu vyhodnotil ako prípustný nástroj právnej ochrany porušených, resp. ohrozených práv žalobcu,

čo je v súlade s princípom zachovania právnej istoty, ktorý spočíva v tom, že spor bude prejednaný a
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, ktorá do účinnosti nového procesného
práva vychádzala z ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p.. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobou sa žalobca
primárne domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012. Právny
úkon v zmysle teoretického ponímania je subjektívna právna skutočnosť a preto žalobu v tejto v časti

treba podradiť právne pod ust. § 137 písm. d) CSP a kvalifikovať ju ako žalobu o určenie právnej
skutočnosti. Predpokladom žalovateľnosti podľa novej právnej úpravy je ale okolnosť, že prípustnosť
žaloby vyplýva z osobitného právneho predpisu. Možnosť žaloby je tým limitovaná odkazom na osobitnú
právnu úpravu. Žalobný návrh dožadujúci sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, súd vyhodnotil ako vadný, tj. objektívne nie možný. Práve

pre tento prípad žalobca predložil súdu procesný návrh na zmenu žaloby, ktorý dňa 03.07.2015 súd
uznesením akceptoval a od uvedeného okamihu konal o predmete sporu aj v rozsahu eventuálnej
žaloby. Eventuálny žalobný návrh súd podradil pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP a žalobu posudzoval
v tomto rozsahu ako spôsobilú na ochrany práv žalobcu, pretože sa jedná už o klasickú určovaciu
žalobu o určenie vlastníckeho práva, t. j. či nebohý darca bol vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovaných

v darovacej zmluve zo dňa 22.10.2012 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) ku dňu svojej smrti t. j. k
XX.XX.XXXX. Žalobca je potomkom neb. T. W. a prichádza tým do úvahy ako dedič. Určovacia žaloba
mu poskytuje právnu možnosť, aby sa jeho dedičský podiel po poručiteľovi prejednal dedičskom konaní,
pretoženehnuteľnosti,ktorébolizahrnutédopredmetudarovacejzmluvyneboliprejednanévdedičskomkonaní. Žaloba umožňuje žalobcovi, aby si svoje dedičské právo, ktoré mu patrí uplatnil. V týchto
skutočnostiach súd právny záujem žalobcu na podanej žalobe považoval za preukázaný. Uvedené
stanovisko má oporu v súdnej praxi (viď rozhodnutie Najvyšší súd SR 1 Cdo/26/2007), pretože bez

tohto určenia by právne postavenie žalobcu zostalo neisté.

24. Súd po zhodnotení procesných podmienok žalovateľnosti, ktoré sú dané, zameral pozornosť na
posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby v tom, či darovacia zmluva zo dňa 22.10.2012 je platný právny
úkon.Podstatnébolozistiť,čiprávnyúkonnaplnilvšeobecnénáležitostiprávnychúkonovsozreteľomna

ust.§38OZ.Vzhľadomnato,ževkonaníbolsporonáležitosťtýkajúcusasubjektuprávnehoúkonu,súd
v ďalšom sa sústredil na to, či tieto náležitosti sú naplnené kvalifikovane spôsobom, ktorý predpokladá
zákon. Právny úkon, ktorý bol uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche je absolútne neplatný
a absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať každý bez ohľadu na to, či bol alebo nebol účastníkom
takéhoto právneho úkonu. Na túto formu neplatnosti súd prihliada z úradnej povinnosti. Ďalej treba
dodať, že na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený a účinky neplatnosti

nastupujú od počiatku t. j. ex tunc. Žalobca, preto aj keď nebol účastníkom právneho úkonu (darovacej
zmluvy) bol vecne oprávnený takúto žalobu podať, pretože mal naliehavý právny záujem na vyriešení
spornosti svojho postavenia a bol zároveň nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore.

25. Pre spor bolo rozhodujúce ustáliť, či tu existuje súvislosť medzi duševnou chorobou, ktorou darca

trpel od roku 2009 a či z dôvodu ochorenia disponoval darca v čase spísania darovacieho úkonu ešte
dostatočnou rozumovou kapacitou, aby porozumel podstate a následku darovania. Strany predložili
súdu zhodné tvrdenia v tom, že darca bol osobou s vyšším inteligenčným potenciálom, pretože bol
spoločensky aktívny, verbálne zdatný a pracoval v zamestnaní na vedúcich pozíciách. Uvedené tvrdenia
by mohli svedčať v prospech platnosti darovacej zmluvy. Na druhej strane deti nebohého mali poznatky o

diagnóze Alzheimerova demencia a uvedomovali si povahu ochorenia a zmeny, ktoré nastali v správaní
ich otca. Podľa judikatúry vedomosť obdarovaného o duševnej chorobe darcu ešte neodôvodňuje záver,
že darovacia zmluva je neplatná (viď rozsudok Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Odo/632/2002). Z toho
zistenia preto pre spôsobilosť darovacej zmluvy nemožno vyvodiť žiadny záver. Uvedené vnemy o
prejavoch darcu si strany interpretovali odlišne a zostali v spore o všetkých ďalších tvrdeniach. Žalobca

trval na stanovisku, že zdravotný stav darcu v čase darovania bol zlý natoľko, že nebol schopný pochopiť
zmysel darovania ani podmienku starostlivosti obsiahnutú v darovacej zmluve. Sporné s týmto tvrdením
bolo vyjadrenie žalovanej a svedkov I. R., J. U. a notára JUDr. L. O., ktorí uvádzali, že duševné
schopnosti darcu neboli znížené do tej miery, že by si darca neuvedomoval právne následky svojho
konania, pretože kontinuálne prezentoval postoj sporné nehnuteľnosti darovať žalovanej. Pre vytvorenie

správneho záveru súdu, bol potrebný objektívny základ založený len v odborných poznatkoch, ktoré
mohli zodpovedať otázku, či zdravotný stav neb. darcu umožňoval právne konať dňa 22.10.2012.

26. Znaleckým posudkom č. 38/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorý bol vypracovaný znalkyňou MUDr.
Ivetou Mikulášovou, zapísanou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra a v spojení

pri so znaleckým psychiatrickým posudkom č. 12/2016 zo dňa 18.01.2017, ktorý bol vypracovaný
znaleckou organizáciou - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, bola v súdnom spore daná stranám
úplne jednoznačná odpoveď na otázku o duševnej spôsobilosti darcu v čase realizácie právneho
úkonu a zároveň sa týmito dôkazmi rozptýlili akékoľvek pochybnosti plynúce zo subjektívneho aspektu
vneseného do sporu výpoveďami svedkov a sporných strán. Znalkyňa MUDr. Mikulášová jednoznačne

uviedla, že neb. darca T. W. v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 22.10.2012 konal v duševnej
poruche, ktorá robila jeho osobnosť neschopnou na právny úkon, pretože nemohol pochopiť obsah
a následok právneho úkonu. Pri hodnotení znaleckého dôkazu súd si preveril, či závery znaleckého
dokazovania sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu znalcov a či bolo prihliadnuté
ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať a tiež, či závery posudkov nie

sú v rozpore s výsledkami iných dôkazov. Ďalej súd prihliadol na to, či odôvodnenie znaleckých
posudkov zodpovedá aj pravidlám logického myslenia. Súd zastáva stanovisko, že znalecké posudky
č. 38/2015 a č. 12/2016 vytvárajú ucelený a presvedčivý argumentačný celok, pretože závery znalcov
sú dostatočne vysvetlené, so zadanou problematikou sa vysporiadali spôsobom primeranom zadaniu.
Znalci vychádzali z komplexnej zdravotnej dokumentácie neb. darcu a z obsahu spisového materiálu.

27. Znaleckým posudkom MUDr. Ivety Mikulášovej, ktorého správnosť bola verifikovaná kontrolným
znaleckým posudkom znaleckej organizácie - Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela č. 12/2016,
bolo preukázané, že neb. darcovi bola v roku 2009 diagnostikovaná demencia alzheimerovho typuv počiatočnom štádiu. Posudky znalcov zo dňa 13.11.2015 a 17.01.2017 preukazujú, že prejavy
ochorenia, ktoré boli u neb. darcu zistené od roku 2009 (zistené poruchy pamäti, neschopnosť
analyzovať predlohu a problematické vnímanie obrazov), v roku 2012 (výrazné vymiznutie intelektových

schopností so znakmi rozširujúceho sa procesu demencie, ktorý zasahuje už osobnosť darcu) a v
roku 2013 (ťažké vymiznutie intelektových funkcií s narušeným myslením, poruchou chápavosti a
neschopnosťou vytvárať aj jednoduché úsudky, poruchy správania a vnímania) sú prítomné jasne
a jednoznačne svedčia o typických symptómoch demencie alzheimerovho typu. Zo symptómov je
evidentné, že ochorenie v zaznamenanom období u neb. darcu malo progresívny charakter. Znalci

ustálili razantný postup a zhoršenie ochorenia od roku 2009 do 2013 i vplyvom alkoholového abúzusu
a depresie s tým, že ku dňu spísania darovacej zmluvy t. j. dňa 22.10.2012 bol u darcu prítomný
ťažký stav ochorenia. S týmto záverom možno súhlasiť v kontexte aj ďalších tvrdení strán. Stav ako
ťažký konštatovala znalkyňa MUDr. Mikulášová a uvedené stanovisko si osvojil i kolektív psychiatrov
znaleckého ústavu, ktorí zaregistrovali prítomnosť demencie u neb. darcu v štádiu stredne pokročilého
stupňa. Zistenia o progresii choroby ku dňu spísania právneho úkonu majú úplný, overiteľný odborný

základ a preto sú správne a logické. Závery sú podložené konkrétnymi poznatkami zo zdravotnej
dokumentácie, ktoré boli realizované na dennom základe. Súd z týchto dôvodov závery znaleckého
dokazovania prijal ako vierohodné. Z medicínskeho hľadiska závery znaleckého dokazovania vylučujú
u darcu spôsobilosť k právnemu úkonu - darovacia zmluva zo dňa 22.10.2012, pretože sa jednalo o
zdravotný stav trvalý a liečbou neovplyvniteľný.

28. Ďalej súd konštatuje, že znalecké posudky reagovali primerane na skutočnosti zistené výsluchmi
svedkov a žalovanej, ktoré sú zdanlivo v rozpore s obsahom posudkov a ktoré subjektívne mohli u
týchto osôb navodzovať dojem o spôsobilosti darcu k právnemu úkonu ku dňu 22.10.2012. Znalci v
predložených posudkoch aj na pojednávaní pred súdom nevylúčili možnosť neb. darcu reagovať aj v

štádiu stredne pokročilého ochorenia ešte rozumovo primerane na určité osoby alebo situácie. Uvedenú
schopnosť však viazali iba na jednoduché situácie, čo je v posudku a výpovedi MUDr. Mikulášovej
jednoznačne uvedené ako výsledok tzv. tranzitorných stavov, resp. svetlých chvíľok u neb. darcu.
Uvedený záver vyplývajúci zo znaleckého dokazovania však nerozporuje tvrdenia svedkov, ktoré boli
prednesené na pojednávaní dňa 03.07.2015. Bola jednoznačne vylúčená primeranosť reakcie neb.

darcu v zložitejšej situácii, ktorá si vyžadovala vytvorenie úsudku, čo bola otázka, ktorá sa týkala
prevodu vlastníckeho práva. Táto schopnosť u neb. darcu v rozhodnom čase absentovala. Ak sa
neb. darca o uvedených skutočnostiach pred svedkami aj zmieňoval a so svedkami komunikoval, je
vysoko pravdepodobné, že jeho tvrdenia nevyjadrovali reálny úsudok a vôľu, pretože objektívne bolo
preukázané, že vôľu a spôsobilý úsudok v čase spisovania právneho úkonu ku dňu 22.10.2012 už nemal

schopnosť si vytvoriť. Okrem toho vyjadrenia svedkov je potrebné vnímať ako subjektívne tvrdenia,
keďže tieto osoby nemali komplexnejšiu a objektívnu informáciu o zdravotnom stave neb. darca.

29. Námietky voči znaleckému posudku č. 38/2015 nie sú opodstatnené a odmietajú ich závery
kontrolného znaleckého dokazovania z posudku č. 12/2016 znaleckej organizácie - psychiatrická

nemocnica Philippa Pinela. Znalkyňa MUDr. Iveta Mikulášová v obsahu posudku nezúžila rozsah
dokazovania len na vyšetrenia a zdravotný stav, ktoré sa realizovali po spornom úkone. Poukázala
jednoznačne na progresiu ochorenia. Ochorenie neb. darcu progredovalo od roku 2009 z ľahšej
formy demencie do štádia ťažkej demencie v roku 2013. Postupnosť zhoršovania stavu znalkyňa
vysvetlila. Znalecký posudok konštatoval u neb. darcu stav ochorenia ako ťažký v roku 2012 a ku dňu

22.10.2012 stav vylučujúci schopnosť darcu pochopiť obsah právneho úkonu. Možno iba čiastočne
pripustiť, že posudok bol pomerne stručný avšak v záveroch jednoznačný. Súd na preverenie správnosti
posudku nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Vyššia znalecká autorita t. j. kolektív znalcov
psychiatrov združených v znaleckej organizácii - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v súčinnosti s
konzultantom z odboru klinickej psychológie sa jednoznačne zhodla na správnosti odborného posúdenia

MUDr. Ivety Mikulášovej. Namietanie odbornej erudície znalkyne nie je namieste. Znalkyňa disponuje
dlhoročnou praxou a špecializáciou v odbore psychiatria a preto mala všetky predpoklady, aby sa
problematike mohla správne venovať a ju pochopiť. Odborná polemika, ktorú právny zástupca žalovanej
vniesol do sporu nemala opodstatnenie, pretože rozdeľovanie štádií vývoja demencie alzheimerovho
typu do siedmich kategórií je len jeden zo systematík členenia, ale nespochybňuje inú kategorizáciu

štádií demencie, ktorú znalkyňa použila. Z týchto dôvodov súd výhrady žalovanej k znaleckému
dokazovaniu nepovažoval za opodstatnené. Vzhľadom na presvedčivosť znaleckého psychiatrického
posudku č. 12/2016 potom ani neuvažoval o možnosti realizovať výsluch znalca o skutočnostiach
uvedených v posudku, pretože by nebol účelný.30. Z vykonaného dokazovania súd potom bez pochybností dospel k záveru, že v čase uskutočnenia
právneho úkonu, spísania darovacej zmluvy t. j. ku dňu 22.10.2012 nemal neb. T. W., B.. XX. XX.XXXX,

Z. XX.X.XXXX, spôsobilosť na právne úkony, pretože konal v duševnej poruche - Alzheimerova
demencia zmiešaného typu v strednom až pokročilom štádiu. Uvedené ochorenie robilo osobnosť darcu
neschopným na právny úkon, pretože nemohol v plnej miere pochopiť obsah a následok úkonu. Právny
úkon je absolútne neplatný v zmysle § 38 ods. 2 OZ, pretože tu existuje vada v subjekte právneho úkonu
ako podstatnej náležitosti. Nedostatok náležitosti zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho

úkonu. Súd si vyriešil pre spor rozhodujúcu otázku pozitívne, čo dáva zároveň odpoveď na ďalší obsah
žaloby. K platnému prevodu vlastníctva titulom darovania k sporným nehnuteľnostiam z nebohého darcu
na žalovanú nedošlo. Nebohý darca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, preto
sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva.

31. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v evetuálnom petite. Predmetom

súdneho konania bola žaloba, kde žalobný návrh bol sformulovaný ako eventuálny. Súd dokazovaním
dospel k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich žalobu v druhej eventualite (t. j. o určenie,
že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom otcovi). Z procesného hľadiska rozhodoval
o žalobe v tejto druhej eventualite, ktorej vyhovel a žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu -
darovacej zmluve zamietol pre procesnú nespôsobilosť, ktorá je zrejmá z ust. § 137 písm. d) CSP..

32. V predmetnom konaní mal žalobca plný procesný úspech a preto by mu podľa § 255 ods. 1 CSP
prináležal nárok na náhradu trov. Súd prihliadol na okolnosti predmetnej veci a okolnosti na strane
žalovanej a dospel k tomu záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie § 257 CSP, pretože sú tu dôvody
osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú úspešnej strane v súdnom spore nepriznať náhradu trov. Je

daná výnimka z procesnej zodpovednosti strany za výsledok sporu, ktorá má prednosť pred formálnou
aplikácia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Uvedený formálny prístup súdu k rozhodnutiu o trovách
by voči žalovanej bol neprimerane tvrdý, nezohľadnil by všetky aspekty sporu a preto v konečnom
dôsledku by bol nespravodlivý. Súd výnimočné okolnosti sporu vzhliadol v tom, že u žalovanej nešlo
o subjektívne konanie, ktorým by sa usilovala v rozpore so zákonnom si prisvojiť majetkový prospech

na úkor žalobcu. Darovacia zmluva, ktorá bola spísaná bola výsledkom postupu notára, na ktorého sa
žalovaná spoľahla. V procese realizácie právneho úkonu vystupovala ako laik a v dobrej viere, ktorý
rešpektoval vôľu otca, o ktorého sa dlhodobo starala a jeho zámer spočívajúci v darovaní vnímala ako
vyjadrenie prejavu vďaky za jej starostlivosť. Nemala preto podľa súdu možnosť postrehnúť, či neb.
darcom (otcom) dlhodobejšie verbalizované postoje skutočne majú svoj spôsobilý základ v spoľahlivo

vytvorenomúsudkudarcu,ktorýjezaloženýnadostatočnejrozumovejspôsobilostidarcu.Zodpovedanie
uvedenej otázky je výslovne odborná záležitosť a je problematická aj pre expertov z oblasti psychiatrie.
Ak žalovaná sporné nehnuteľností nadobudla titulom darovania za spomenutých okolností, potom vadu
darovacieho procesu nemohla relevantne ovplyvniť a ani vznik trov súdneho konania, ktoré nevyvolala.
Súd v týchto skutočnostiach vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov konania

v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal.

33. O všetkých trovách konania (znalečnom a svedočnom) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Z tejto zásady predstavuje výnimku len vyplatenie preddavku
znalcovi na predpokladané trovy znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 2 CSP. O samej náhrade trov

znaleckého dôkazu (nárok a výška) súd nerozhoduje osobitne, ale o nej rozhodne osobitným výrokom
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Takýto osobitný výrok je potrebný z dôvodu
prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podať opravný prostriedok proti nároku (odvolanie) alebo proti
výške (sťažnosť). Súd ďalej poukazuje na to, že o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti
O.s.p., rozhoduje po 01.07.2016 na základe výsledku konania podľa § 255 CSP alebo § 256 CSP v

spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o nároku rozhoduje sudca a o výške trov rozhoduje
vyššísúdnyúradník.Vpredmetnomkonanívzniklitrovyzdôvodunariadenéhoznaleckéhodokazovania.
Súd uznesením č. k. 11C/98/2015-164 zo dňa 31.03.2016 ustanovil do konania znaleckú organizáciu
- Psychiatrickú nemocnicou Philippa Pinela Pezinok a zároveň žalovanej, ktorá navrhla znalecké
dokazovanieuložilpovinnosťzložiťpreddavoknatrovydôkazuvpredpokladanejvýške250EUR.Znalec

si vyčíslil trovy po predložení znaleckého posudku dňa 25.01.2017 v celkovej výške 744 EUR. Súd
o náhrade trov znaleckého dôkazu rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vychádzajúc
z tejto zásady potom súd rozhodol o nároku ustanoveného znalca - znaleckej organizácie Philippa
Pinela Pezinok, ktorej priznal takýto nárok, pretože znalec má právo na náhradu nákladov a odmenuza vypracovanie znaleckého posudku (znalečné). O výške znalečného rozhodne po právoplatnosti
rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V rozhodnutí o
výške znalečného súd zohľadní potom to, v akom pomere bude nárok znalca uspokojený zo zloženého

preddavku a aký je zostatok znalečného, ktorý je potrebné ešte uhradiť. Trovy v súvislosti so znaleckým
dokazovaním vznikli aj z dôvodu vypracovania znaleckého posudku MUDr. Ivetou Mikulášovou a jej
výsluchu na pojednávaní. V tomto prípade súd uznesením č. k. 11C/98/2015-68 zo dňa 11.08.2015
uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dôkazu vo výške 250 EUR. Uvedenú
povinnosť si žalobca splnil a preddavok zložil na účet súdu dňa 09.09.2015. Následne súd osobitným

uznesením č. k. 11C/98/2015-104 zo dňa 02.12.2015 počas konania rozhodol o nároku a o výške
znalečného, ktoré znalcovi prisúdil vo výške 332,96 EUR. Uvedené uznesenie napadla odvolaním
žalovaná, ktorá nesúhlasila s výškou znalečného. Keďže o týchto trovách znalca bolo rozhodnuté počas
konania, súd do výrokovej časti rozsudku nepojal samostatný výrok o trovách (znalečnom), ktorý by
bol v tejto časti nadbytočný. Preskúmanie správnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo vzťahu k nároku
a výške znalečného MUDr. Mikulášovej bude predmetom odvolacieho konania, čím sa vyrieši i otázka

pomeru uspokojenia trov zo zloženého preddavku.

34. Súd o trovách štátu rozhodol tak, že štátu nárok na náhradu trov nepriznal. Súčasná procesnoprávna
úprava neobsahuje ustanovenie, ktoré výslovne upravuje trovy štátu. Štát má v súvislosti s nárokom na
náhradu trov v súdnom konaní postavenie strany. O nároku štátu na náhradu trov civilnom sporovom

procese možno rozhodnúť len s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP a v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V
spore mal žalobca síce plný procesný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov podľa § 255 ods. 1
CSP, súd ale k náhrade trov aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanej nepriznal a to z dôvodu osobitných okolností sporu a aj na strane žalovanej. Nebol daný
právny základ, aby súd štátu priznal nárok na náhradu trov, pretože štátu v súdnom konaní žiadne trovy

nevznikli, pretože trovy znaleckého dokazovania znalkyne MUDr. Ivety Mikulášovej boli sčasti hradené
z preddavku vo výške 250 Eur a vo vzťahu k znaleckej organizácií - Nemocnica Philippa Pinela Pezinok,
nebol preddavok zo štátnych rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Veľký Krtíš poukázaný. Štátu
trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním nevznikli, preto štátu nepriznal nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v
Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).