Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203232
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213203232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s.,
Košická 56, Bratislava, zastúpeného Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava,
proti žalovanému W. E.-W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, za účasti Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom
Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 2.000,79 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov z 28.04.2015 č.k. 1C 164/2013-107 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

Priznáva náhradu trov odvolacieho konania Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v
Prešove v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie nad sumu 503,87 eur s prísl.
zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v priebehu konania upravil
petit návrhu, a to vo vzťahu k nepremlčaným splátkam, keď toto podanie podľa obsahu súdom bolo
posúdené ako čiastočné späťvzatie návrhu v zmysle § 96 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p. a o
tomto čiastočnom späťvzatí rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Súd prvej inštancie
ďalej zistil, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 06.12.2006 k uzavretiu
zmluvy o splátkovom úvere, na základe bol poskytnutý úver vo výške 26.000 Sk, žalovaný sa ho zaviazal

splácať v splátkach po 748 Sk od 20.01.2007, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.11.2011. Súd
prvej inštancie vyhodnotil túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a vec správne posúdil v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal, či žalobcovi svedčí
právo, ktorého sa domáha, a teda či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania a či
žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Uviedol, že nedostatok vecnej legitimácie na strane
účastníkov znamená, že žalobe vyhovieť nemožno. Žalobca dôvody svoje právo na zaplatenie žalovanej
sumy titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, na základe ktorej mu

mala byť postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške 2.079 eur. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené podaním z 28.12.2010, doručené 16.02.2011. Do momentu uzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávok nebolo preukázané, že veriteľ - postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne
vyzvala žalovaného na plnenie z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vyplývajúceho zo zmluvy oúvere. Žalobca tak nepreukázal, že boli splnené podmienky dané § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z..
Žalovaný bol len upovedomený o postúpení pohľadávky a následne bola podaná žaloba na súd. Žalobca
bol zároveň riadne poučený o dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 až 4 O.s.p.. Nemohlo tak

dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu vo vzťahu k žalovanému, nemôže byť postúpenie
pohľadávky platným právnym úkonom pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, keďže došlo k
porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca tak nemôže byť nositeľom tvrdeného hmotného práva
vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov, teda nemá vecnú aktívnu legitimáciu v tomto konaní,
preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s tým, že o trovách konania účastníkov rozhodne podľa §

151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podal včas odvolanie žalobca,
ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si
tiež náhradu vzniknutých trov konania. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a poukazuje na to,
že účelom § 92 zákona o bankách je podľa jeho názoru úprava výnimiek z bankového tajomstva. Toto

zákonné ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach,
za splnenia ktorých nedochádza k porušovaniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže
banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je
viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu
skôr ako sú splnené stanovené podmienky a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas,

porušuje tým bankové tajomstvo. Účel tohto zákonného ustanovenia je vyjadrený aj v dôvodovej správe
k § 92 Vládneho návrhu zákona o bankách, na ktorý poukazuje. Hlavný účel tohto ustanovenia bol
teda aj podľa dôvodovej správy prelomením bankového tajomstva a nie obmedzením možností postúpiť
pohľadávku.Otom,žebytietopodmienkypodmieňovaliplatnosťprávnehoúkonunietvzákonezmienky.
Uvádza tiež, že zákon o spotrebiteľských úveroch priamo a výlučne definuje možnosť postúpenie práva

vyplývajúceho zo zmluvy na tretiu osobu, pričom tento zákon definuje, že týmto zákonom sú dotknuté
ustanovenia zákona o bankách. Týmto zákonom totiž nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov. Nie je teda správny postup aplikácie § 92 ods. 8 zákona o bankách
na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa bude určovať neplatnosť
postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa. Poukázal tiež na

viaceré rozhodnutia súdov súvisiacich s touto problematikou. Má za to, že súd prvej inštancie tak pri
aplikácii tohto zákonného ustanovenia postupoval nesprávne, keď nezohľadnil limity dané zákonu o
bankách, vôbec nezohľadňoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, neposúdil účel a cieľ
úpravy § 92 ods. 8 a v nadväznosti na opakované závery Ústavného súdu SR nepostupoval ústavne
konformným spôsobom, ale postupoval v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1

Ústavy SR.

4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove vystupujúce v štádiu
konania pred súdom prvej inštancie ako vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril k odvolaniu
žalobcu, navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že pre posúdenie predmetnej

veci je významné, že právnym titulom nároku žalobcu je pohľadávka z pôvodne bankového úveru.
Banky poskytujú úvery najmä z peňažných zdrojov, ktoré získali verejnou výzvou na ukladanie
peňazí verejnosti do týchto inštitúcii za úroky. Je rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou poskytnutou
bankou z návratných prostriedkov od občanov, prípadne firiem a úverom alebo pôžičkou poskytovanou
nebankovým subjektom z vlastných zdrojov. Štát chráni vklady občanov a právnických osôb uložené

v banke aj tým, že autorizuje inštitúciu banky, ktorým udeľuje bankové povolenie a stanovuje presný
režim činností týchto inštitúcii. Písomná výzva, ktorá spĺňa kritéria vymedzené § 92 ods. 8 zákona o
bankách je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú
osobu. Žalobca však v konaní takýto dôkaz nepredložil, preto možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal
hneď prvú obligatórnu podmienku uvedenú v tomto zákonnom ustanovení. Nepreukázal výzvu banky

dlžníkovi, postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej splácanému dlhu, v zmysle uvedeného tak považuje
zmluvu o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a právnym predchodcom za neplatnú, v dôsledku čoho
nie je v konaní aktívne legitimovaný.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom

zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné
nie je.6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci správne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, o veci správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

7. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. so sídlom v R. a žalovaným bola dňa 06.12.2006 uzatvorená zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 26.000 Sk, ktorý sa žalovaný

zaviazalsplácaťvsplátkachpo748Sk,sosplatnosťouprvejsplátkyurčenejdňom20.01.2007akonečná
splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.11.2011. Výška úrokovej sadzby bola určená rozsahom 18,40
% a ročná percentuálna miera nákladov bola vyjadrená rozsahom 25,34 %.

8. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. R. a žalobcom bola dňa 21.12.2010 uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok, a to aj vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému z titulu poskytnutého úveru, so

zostatkom pohľadávky 2.000,79 eur.

9. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné vo veci aplikovať
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia v znení platnom k 06.12.2006,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná,
formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia

rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

10. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na
postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom
zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody sú tie, že

banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok je predsa len na rozdiel od iného druhu podnikania
špecifická, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom k
21.12.2010, podľa ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke

zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový

sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym
úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa
zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je

po splatnosti, iba po výzve na splnenie, výzva musí byť písomná, výzva musí byť zo strany banky a
omeškanie trvá viac ako 90 dní.13. Nemožno spochybňovať právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre
takétopostúpeniejenevyhnutnépristúpiťvsúladesozákonomaobchodnýmipodmienkamikvyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však

výlučným oprávneným banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky.

14. Žalobca v tomto konaní nepredložil dôkaz, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená
písomná výzva na splnenie, tak ako to predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto

ustanovenia môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka
alebo časť pohľadávky, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy Zákona o
bankách vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu, napriek písomnej
výzve banky v omeškaní. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zo strany právneho predchodcu

žalobcu bolo žalovanému doručované len oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho
zákonníka. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného § 92 ods. 8
zákona o bankách, sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané

neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby a túto v prevyšujúcej časti dôvodne zamietol.

15. S poukazom na uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení
konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

16. O trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto
konaní trovy nevznikli. V zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktoré do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník

na strane žalovaného s ohľadom na výsledok odvolacieho konania má úspech, preto mu bolo potrebné
priznať nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. 1 C.s.p.). O výške
náhrady trov následne rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).