Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116206750
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116206750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Mesto Rožňava, Šafárikova 29,
Rožňava, IČO: 00 328 758, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislavom Törökom, so sídlom Šafárikova
8, Rožňava, proti žalovanému: Ekoplastika s.r.o., Areál bývalého PD Voderady, Slovenská Nová Ves,
IČO: 35 895 284, zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., Laurinská 3, Bratislava
- Staré Mesto, o zaplatenie 1.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 23Cb/38/2016-125, zo dňa 12.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.417,80 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 375,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia, zo sumy
375,- eur od 17.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 292,80
eur od 16.01.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 90 % a konanie v časti sumy vo výške 82,20 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,20 eur od 16.01.2016 do zaplatenia zastavil .

2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorý poukazoval na to, že dňa 18.04.2010 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom pozemku vo vlastníctve žalobcu v k.ú. F., parc.
č. 4408/1, zapísaný na LV č. XXXX, za účelom vybudovania prevádzky na zhodnocovanie odpadových
plastov. K predmetnej Zmluve boli uzatvorené Dodatky č. 1 a č. 2. Nájomné bolo dohodnuté vo výške
1.500,- eur /rok, ktoré žalovaný napriek výzve zo strany žalobcu za rok 2015 neuhradil. Zmluvu o
nájme žalobca ukončil výpoveďou zo dňa 31.08.2015, pričom žalovaný oznámil žalobcovi, že Zmluvou

o postúpení investičných práv a povinností postúpil svoj záväzok zaplatiť nájomné za rok 2015 na
spoločnosť EKOPLASTKA Rožňava s.r.o. Uvedený úkon považuje žalobca za právne neúčinný, pretože
bol vykonaný v rozpore s Dodatkom č. 1, podľa ktorého je žalovaný oprávnený práva a povinnosti
zo zmluvy o nájme na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o. postúpiť len na základe písomného
súhlasu žalobcu a predchádzajúcej žiadosti žalovaného doručenej žalobcovi. Takéto úkony vykonané
neboli a žalobca žalovanému nedal súhlas na postúpenie práv a povinností.

3. Žalovaný namietal, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, pretože žalobca mal vedomosť o uzatvorení
Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015, čo preukazuje i čl. VII/8 Zmluvy o
nájme, ktorú strany sporu vzájomne uzatvorili. Poukázal tiež na to, že výpoveď zo Zmluvy o nájme, ktorú
mu dal žalobca listinou zo dňa 31.08.2015, a tak uplynutím výpovednej lehoty dňom 11.12.2015 došlok zániku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a žalobca už nemôže mať ani nárok na úhradu
nájomného za celý rok 2015, ktoré si uplatňuje bez ohľadu na to, že nájomný vzťah už neexistoval.

4. V priebehu konania došlo zo strany žalobcu k úprave petitu, keď vzal žalobu v časti o zaplatenie
82,20 eur s príslušným úrokom z omeškania späť a súd prvej inštancie podľa § 145 C.s.p. konanie o
tejto časti zastavil.

5. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania, keď sa oboznámil so Zmluvou o nájme v

znení jej Dodatkov č. 1 a č. 2, Zmluvou o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015
a ostatnými stranami sporu predloženými listinami a dôkazmi mal za preukázané, že medzi stranami
sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah založený Zmluvou o nájme uzatvorenou dňa 13.04.2010 v znení
Dodatku č. 1 a č. 2 . Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v roku 2015 až do uplynutia výpovednej
lehoty predmet nájmu, ktorým bol sporný pozemok užíval, ako ani to, že k vypovedaniu zmluvy došlo ku
dňu 11.12.2015, preto prvoinštančný súd k týmto otázkam už dokazovanie nevykonával.

6.Ksamotnémuukončeniunájomnejzmluvyprvoinštančnýsúduviedol,žepodľa§677Obč.zák.možno
nájomnú zmluvu, ak je uzatvorená na neurčitú dobu ukončiť iba výpoveďou, k čomu judikatúra ale
umožňujeukončiťnájomnúzmluvuvýpoveďouajakjeuzatvorenánadobuurčitúatonazákladedohody.

7. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal obranou žalovaného, ktorý namietal nedostatok svojej
pasívnej legitimácie a v súvislosti s čím súd skonštatoval, že ak malo dôjsť na základe Zmluvy o
postúpení investičných práv a povinností uzatvorenej dňa 14.12.2015 k prevzatiu dlhu zo Zmluvy o
nájme, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava

s.r.o., táto skutočnosť nebola v súdnom konaní preukázaná, keďže žalovaný žiaden dôkaz o tom, že
by dal žalobca ako veriteľ súhlas s prevzatím dlhu, či už žalovanému alebo dlžníkovi, alebo spoločnosti
EKOPLASTIKA Rožňava, s.r.o. ako intercedentovi nepredložil a tak svoje tvrdenie nepreukázal, z toho
dôvodu námietku nedostatku pasívnej legitimácie prvoinštančný neakceptoval a zdôraznil, že k zmene v
subjektoch záväzku na dlžníckej strane dochádza na základe písomnej zmluvy medzi dlžníkom a treťou

osobou vtedy, ak na to dá veriteľ súhlas. Bez súhlasu veriteľa by nemala taká dohoda právne účinky a k
zmene dlžníkov by nedošlo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 01. 2009, sp. zn. 23 Cdo 2243/2007).

8. Žalovaný na svoju obranu ešte poukazoval na to, že žalobca nešpecifikoval predmet nájmu
dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne, teda tak, aby bol dostatočne individuálne určený a nebolo

možné si ho zameniť s iným predmetom, čo má za následok neplatnosť nájomnej zmluvy v znení jej
dodatkov pre rozpor s ustanovením § 663 a nasl. Obč. zák. čo zakladá jej neplatnosť podľa § 37 Obč.
zák. Z dôvodu nedostatočnej špecifikácie nebolo možné poskytnúť žalovanému ako nájomcovi predmet
nájmu v súlade s uzatvorenou Zmluvou o nájme a tak sa stalo pre žalovaného objektívne nemožné
splniť povinnosť pri ukončení nájmu a vrátiť prenajímateľovi vec uvedenú v Zmluve o nájme ako predmet

nájmu. Zmluva o nájme je absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť, ktorá spočíva v tom,
že parc. č. 4408/1 , ktorá na základe Zmluvy o nájme mala byť predmetom nájmu je na LV č. XXXX,
k.ú. F. evidovaná o výmere 3 822 m2, teda má rozlohu o 18 655 m2 nižšiu, než uvádzal žalobca ako
prenajímateľ v Zmluve o nájme.

9. Prvoinštančný súd k uvedenému s poukazom na § 35 Obč. zák. skonštatoval, že podstatnou
náležitosťou právneho úkonu je jeho určitosť. Právny úkon nemožno považovať za neurčitý iba preto,
že neobsahuje náležitosť, ktorá nie je vyžadovaná a stanovená právnym predpisom alebo účastníkmi
vymienená a nevyhnutná ako obsahová časť právneho úkonu a dal do pozornosti i judikatúru súvisiacu
s výkladom obsahu právneho úkonu, v zmysle ktorej je potrebné pri výklade obsahu právneho úkonu

postupovaťtak,abybolprávnyúkonvykladanývprospechjehoplatnosti,nieneplatnosti(tzv.preferencia
výkladu v prospech platnosti právneho úkonu). Ak k záveru o nezameniteľnej identifikácii nehnuteľnosti
v písomnom právnom úkone možno dospieť (hoci aj keby nie na základe tých formálnych znakov,
ktoré sa obvykle spájajú s náležitou identifikáciou nehnuteľnosti) už na základe obsahu písomného
právneho úkonu, potom nie je na mieste ani záver o neurčitosti právneho úkonu čo do identifikácie

prenajímanej nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť - pozemok je dostatočne určito a nezameniteľne
identifikovaná odkazom na katastrálne územie, F., obcou F., okresom Rožňava, parcelným číslom KN-
C 4408/11, výmerou 19.857 m2 a druhom pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Neskoršia zmena
pôvodného čísla listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nemá za následok absolútnu neplatnosťnájomnej zmluvy. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nemôže nastať ex post, t.j. k absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy nemôže dôjsť až dodatočne po pridelení iného čísla listu vlastníctva spornej
nehnuteľnosti. Naviac žalovaný vedel, aký konkrétny pozemok užíva, túto skutočnosť dokazuje aj jeho

Priznaniekdaniznehnuteľnostizodňa16.06.2016,vktorompriznalsvojudaňovúpovinnosťvyplývajúcu
z nájmu pozemku v k.ú. F., parc. č. 4408/11 o výmere 19.857 m2, keď vznik daňovej povinnosť určil
dátumom 13.04.2011 a zánik daňovej povinnosti dátumom 11.12.2015.

10. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho

zaťažovalovzhľadomkjehoskutkovýchtvrdeníoprevzatídlhutreťouosobou.Súdnezistilanineplatnosť
Zmluvy o nájme , k čomu vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov
predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov žalobnému návrhu žalobcu, po zohľadnení
späťvzatej časti žalobného petitu vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovaný nárok aj
s úrokmi z omeškania, keď vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej
sumy, a tak žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania dňom

nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

11. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd vo veci aplikoval ust. § 261 ods. 6 Obchod. zák.,
§ 663, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1,2, § 531 ods. 1,3 a § 37 ods. 1 Obč. zák. v súvislosti s posúdením
nájomnej zmluvy, určitosti právneho úkonu ako i právnu úpravu vyplývajúcu z § 255 ods. 2, § 256 ods.

1, § 262 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorej rozhodoval o nároku na náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti podal žalovaný odvolanie, v ktorom
citoval a označil všetky odvolacie dôvody, ktoré § 365 ods. 1 C.s.p. uvádza . Odvolávajúci sa žalovaný
namietol, že prvoinštančný súd sa riadne nevysporiadal s jeho tvrdeniami keď nevzal do úvahy, že v čase

podpísania Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, predmetná parcela nebola vedená katastrálny úradom
ako samostatná, čo potvrdil i žalobca vo svojom vyjadrení a a žalobca ako vlastník požiadal o zápis
novovzniknutých pozemkov az po uzatvorení Dodatku č.2 . Odvolateľ s poukazom na § 67 ods. 1 zák.
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v súvislosti i
s vyjadrením žalobcu zdôraznil, že vlastník pozemku požiadal o zápis novovzniknutých pozemkov až

po uzavretí Dodatku č. 2 v zmluve o nájme. Vychádzajúc z určenia predmetu nájmu ako je uvedený v
Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve je nepochybné, že predmetná parcela v čase uzavretia Dodatku č.2
nebola evidovaná katastrálnym úradom a vznikla až na základe geometrického plánu č. 45/2011, na
ktorý ale Dodatok č. 2 vôbec neodkazuje. Odvolávajúci sa žalovaný trvá na tvrdení, že predmet nájmu
nebol v Dodatok č. 2 K v Zmluve o nájme dostatočne presne, určito a zrozumiteľne špecifikovaný, zmluva

nespĺňa znaky určitosti prejavu vôle v súlade s Občianskym zákonníkom. Pre platnosť právneho úkonu
nepostačuje, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, aké sú ich práva a povinnosti,
ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a
takýto prejav vôle nemôže vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Uvedený názor
odvolateľ podporil poukazom na rozsudok NS SR vydaný dňa 25.03.2010 v konaní vedenom pod sp.zn.

4Cdo/240/2009.. V závere odvolania žiadal odvolávajúci sa žalovaný , aby odvolací súd predmetný
rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie, alebo
aby rozsudok zmenil a žalobcu zamietol.

13. K odvolaciemu petitu odvolací súd uvádza, že odvolateľ chcel zrejme v odvolacom petite žiadať, aby

došlo k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci Okresnému súdu Trnava, pretože Okresný súd Nitra vo
veci vôbec nekonal a nie je dôvod, aby sa miestna príslušnosť zmenila.

14. Odvolanie bolo doručené na adresu právneho zástupcu žalobcu výzvou, aby sa k nemu vyjadril.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 30.05.2017 žiadal,

aby odvolací súd predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, námietky odvolávajúcej sa strany
sporu v rozsahu odvolacích dôvodov označil je irelevantné, pretože Zmluva o nájme č. 96/2010
uzatvorenástranamisporudňa13.04.20110jasneurčujepredmetnájmu,alenakoľkosanapredmetnom
pozemku nachádzali inžinierske siete, ktoré museli byť voľne prístupné a žalovaný mal podľa nájomnej
zmluvy sporný pozemok oplotiť, bol nútený žalobca z pôvodného pozemku túto časť odčleniť tak, aby

bola voľne prístupná, preto bol vyhotovený dňa 14.04.2011 i geometrický plán č. 45/2011, ktorým sa z
pôvodnej parcely č. KN-C4408/1 o výmere 22 487m2 odčlenila časť ako nová parcela vedená pod č.
KN-C4408/11 o výmere 19 857m2 tak, aby túto mohol žalovaný nerušene užívať, čo bolo zaznamenané
v Dodatku č. 2 k zmluve o nájme. Uvedený dodatok žalovaný podpísal, bol prítomný i pri vykolíkovaníparcely, ktorú mal oplotiť. Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme zmenil článkom I. znenie čl. IV Zmluvy o nájme
„predmet nájmu“ a to tak, že z parc. č. KN-C 4408/1 o výmere 22 487m2 sa vytvorila nová par. č. KN-
C 4408/11 o výmere 19 857m2, čo je práve v Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve presne špecifikované

tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene a skutočnosť, že v súčasnosti má táto parcela priradené iné
číslo LV, čo vzniklo až po uzavretí Dodatku č.2 k nájomnej zmluve, keď žalobca podal žiadosť o zápis
novovzniknutej parcely na základe vyššie uvedeného geometrického plánu. Skutočnosť, že katastrálny
úrad pridelil novovzniknutej parcele nový list vlastníctva, vedený pod č. 6161 nespôsobuje neplatnosť
nájomnej zmluvy.

15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené na adresu právneho zástupcu žalovaného
elektronicky s výzvou na podanie odvolacej repliky. Uvedená výzva bola doručená dňa 06.07.2017,
odvolacia replika nebola odvolateľom podaná.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené
je správne a je ho potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

17. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

18. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom

rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),

odvolací súd uvádza, že žalovaná strana sporu v odvolaní označila a citovala vetky odvolacie dôvody,
ktorésúobsiahnutév§365ods.1písm.a/ažh/C.s.p.,zktorýchalehrubšímpísmomzvýraznilaodvolací
dôvod uvedený pod písm. f a h/ , z čoho má odvolací súd za to, že odvolanie je založené na existencii
odvolacích dôvodov podradených pod § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p.

21. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust.
§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súnesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke,
ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a
chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,

konajúci súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo.
Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane
logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .

22. Povinnosť uloženú žalovanému na zaplatenie nájmu ako plnenia vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme
za rok 2015 súd prvej inštancie založil na neuznaní argumentácie žalovaného, ktorý poukazoval na to,
že nie je vo veci pasívne legitimovaný, ku ktorému tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno a skutočnosti,
ktoré by jeho obranu potvrdili nepreukázal, rovnako súd neuznal ani neplatnosť Zmluvy o nájme.
Prvoinštančný súd dostatočne na základe skutkových zistení a právnej argumentácie vysvetlil i dôvody,
pre ktoré nemožno považovať Zmluvy o nájme za absolútne neplatný právny úkon, s ktorým záverom

sa odvolací súd stotožňuje a tak konštatuje, že uvedený odvolací dôvod neobstojí.

23. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva

a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Súd tak zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

24. Odvolací súd ani tento odvolací dôvod nemá za daný, pretože zapísanie novovytvorenej parcely,
ktorá je v Dodatku č.2 presne identifikovaná a to katastrálnym územím, listom vlastníctva parcelným
číslom, výmerou i kultúrou je presne špecifikovaná a skutočnosť, na základe ktorej v súvislosti s

vyhotoveným geometrickým plánom došlo k zápisu parcely na nový list vlastníctva dôvod neurčitosti a
tým absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme nezakladá. Odvolací súd poukazuje na to, že na pôvodnom
liste vlastníctva č. XXXX je v časti Poznámka zapísaná Žiadosť o zápis nehnuteľnosti č. R 229/11 -
1259/11, ktorá je ako titul nadobudnutia vyznačená i na liste vlastníctva č. XXXX, čím je preukázaný
dôvod a zmena čísla listu vlastníctva z dôvodu novovytvorenej parcely geometrickým plánom, teda sa

nejedná o neurčitosť zmluvy z dôvodu nového čísla listu vlastníctva. Rozhodnutie NS SR zo dňa 25
03.2010 sp. zn. 4 Cdo 240/2009, na ktoré poukazuje odvolateľ vychádza z úplne inej skutkovej situácie
než bola zistená v tomto konaní, pretože v danom spore neboli nehnuteľnosti špecifikované vôbec,
keď absentovalo uvedenie katastrálneho územia, listu vlastníctva, parcelných čísiel, kultúry, výmery,
ako vyplýva z odôvodnenia označeného rozhodnutia, a ktoré nedostatky nemožno vzťahovať na toto

konanie.

25. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru so súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú neopodstatnené, na
základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

odvolací súd potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.

2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).