Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206772.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletú: V. Q., nar.
XX.XX.G., bytom ako otec, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov - matky: Ing. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., L. XXXX/
XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LM. M., PhD., advokátkou so sídlom P., J.

XX, a otca: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X., T. XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Kanisová
& Kanis, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava-mestská časť Nové Mesto
031 01, IČO: 36 836 460, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9P/94/2017-506 zo dňa 24. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13. marca 2018 sp. zn. 9P/94/2017-364
vo výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa matke do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zakazuje
stýkať s maloletou V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom
vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverenými štátnymi orgánmi.

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tak, že u p r a v u j e styk matky s maloletou V. tak, že matka
je o p r á v n e n á stýkať sa maloletou V. každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 do 18.30 hod. a
každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca.

Otec je p o v i n n ý maloletú V. na styk s matkou riadne pripraviť a v určenú hodinu maloletú odovzdať

matke v mieste bydliska otca.

Matka je p o v i n n á maloletú V. po ukončení styku v určenú dobu a hodinu prevziať a odovzdať
otcovi v mieste bydliska otca s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej V. sa uskutoční bez prítomnosti
rodinných príslušníkov matky.

Ukladá povinnosťÚradupráce,sociálnychvecíLiptovskýMikuláš,abypodobu6mesiacovvykonával
každý kalendárny mesiac šetrenie ohľadom realizácie neodkladného opatrenia a predkladal správu o
tom súdu prvej inštancie.

Návrh matky na zrušenie uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 23.10.2017 sp. zn.
9P/94/2017-115, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú V. dočasne zveril do osobnej

starostlivosti otca a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by maloletá V. bola
dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I „zmenil“ uznesenie Okresného súdu Liptovský
Mikuláš z 13.03.2018 sp. zn. 9P/94/2017 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne
uložil zákaz styku s maloletou V., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletou V. tak, že táto je oprávnená sa
s maloletou V. stýkať každú prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.30 hod.
do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko, so sídlom K. Fidora 134, Ružomberok v
prítomnosti jeho pracovníkov. Ďalej uložil povinnosti otca a matke pri realizácii úpravy styku. Rodičom
uložil povinnosť dodržiavať pokyny pracovníkov Detského centra Slovensko pri uskutočňovaní styku.

Výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by maloletá V. bola
dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti a zároveň zamietol návrh matky na zrušenie uznesenia
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13.3.2018 o nariadení neodkladného
opatrenia, ktorým sa matke dočasne zakázal styk s maloletou V.. Vychádzal z podaného návrhu matky z
11.04.2018, ktorá sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby maloletá V. bola
zverená do jej osobnej starostlivosti a zároveň aby bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Liptovský

Mikuláš z 13.03.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie o zákaze styku matky s maloletou
za ďalších podmienok. Matka v návrhu uviedla, že je riadne schopná zabezpečovať starostlivosť o
maloletú a v tejto súvislosti poukázala na znalecké posudky PhDr. Katy Piačkovej, RNDr. Mgr. Dušana
Kešického a výsledky psychologického vyšetrenia Mgr. P. E.. Ku dňu podania návrhu matky a vydania
tohto uznesenia sa maloletá V. nachádzala v dočasnej starostlivosti otca na základe neodkladného

opatrenia súdu z 23.10.2017, ktorý nariadil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, ktoré trvá
až do právoplatného skončenia vo veci samej, rozhodujúc o návrhu rodičov na zverenie maloletej
na osobnej starostlivosti toho, ktorého z rodičov. Maloletá bola v dočasnej starostlivosti otca už na
základe predchádzajúceho neodkladného opatrenia súdu, na základe uznesenia z 26.09.2017, sp.
zn. 21PPOm/1/2017 a výkonu tohto neodkladného opatrenia. V uznesení Okresného súdu Liptovský

Mikuláš z 23.10.2017, sp. zn. 9P/94/2017-115 o nariadenie neodkladného opatrenia, bola okrem
iného súdom uložená povinnosť otcovi, matke a maloletej podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu psychologičky Mgr. Q. O. na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR
Liptovský Mikuláš, so zameraním na spôsob komunikácie matky s maloletou, spracovanie situácie v
rodine a úpravy rodičovských vzťahov, pod dobu 4 mesiacov. Na výzvu súdu o podanie priebežnej

správy o uskutočňovaní neodkladného opatrenia psychologička dňa 31.01.2018 súdu oznámila, že po
uplynutí dvoch mesiacov musela predčasne ukončiť spoluprácu pre narušenie vzťahu dôvery matky voči
nej. Na ďalšiu výzvu psychologička v záverečnej správe z 20.02.2018 uviedla, že matka nedisponovala
akoukoľvek sebareflexiou voči vlastným nedostatkom a formám komunikácie s dcérou, nerešpektovala
odporúčania, aby neprivádzala na miesto výkonu poradenstva širšiu rodinu a devalvovala jej osobnosť

ako psychologičky. Matka komunikovala s maloletou s prvkami manipulácie, citového vydierania, s
prejavmi hyperprotektivity a úzkosti. Prejavovala hnev na otca, často si emocionálne uľavovala a
zaťažovala tým maloletú. Otec v komunikácii s ňou spolupracoval, rešpektoval jej pokyny a disponoval
dávkou sebareflexie. Po podaní návrhu zo strany otca ako aj po oboznámení sa so správou materskej
školy, zo strany otca bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zákaze styku

matky s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych
orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi, ktorému návrhu bolo uznesením z 13.03.2018, sp. zn.
9P/94/2017 vyhovené. Vydaniu predmetného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a zákazu
stykumatkysmaloletoupredchádzalamediáciauJUDr.Mgr.B.L.,sktoroudňa14.09.2017bolaspísaná
zápisnica o trestnom oznámení. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície

Liptovský Mikuláš uznesením ČVS:ORP-395/1-VYS-2017 zo dňa 26.10.2017 začal trestné stíhanie za
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, že
neznámy páchateľ od presne nezistenej doby roku 2015 do 26.09.2017 v mieste trvalého bydliska, v byte
na ul. T. v K. X. týral maloletú V. Q., ktorá bola v jeho starostlivosti vyvolávaním strachu a stresu, citovým
vydieraním, vyhrážaním sa samovraždou a vraždou maloletej, obmedzoval ju pri detských aktivitách,

bránil bezdôvodne v stýkaní sa so širšou rodinou a izoloval ju od sociálnych stykov, čím ohrozoval
jej fyzické a psychické zdravie. Uvedená vec uznesením zo dňa 12.01.2018 právoplatným 27.01.2018
bola postúpená Okresnému úradu Liptovský Mikuláš na prejednanie priestupku, keďže podľa výsledkov
vyšetrovania nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. V trestnej veci
bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou PhDr. Katou Piačkovou č. 17/2017 zo dňa 06.12.2017,

zo záverov ktorého vyplýva, že maloletá nejavila známky psychického týrania, k otcovi má pozitívny
a k matke ambivalentný vzťah. Odporučila dlhodobý dohľad nad rodinou, psychologické, prípadne
psychiatrické vyšetrenie matky. Matka súdu predložila súkromný znalecký posudok č. 24/2018 znalca
RNDr. Dušana Kešického PhD. z odboru psychológie, klinická psychológia dospelých, psychológiasexuality. Znalec u matky popisoval subdepresívne ladenie, so znakmi významne zvýšenej tenzie, bez
závažnejšej klinickej psychopatológie primárne nasvedčujúcej pre duševnú poruchu z okruhu psychóz
alebo organického psychosyndrómu, v popredí klinického obrazu poruchy nálady, depresívny obraz s

prevažujúcou úzkosťou a strachom z trvalejšej straty dieťaťa. Klinický obraz matky zodpovedá úzkostne
depresívnemu syndrómu so zvýšenou situačne kolísavou úzkosťou. Stav jej poznávacích funkcií nie
je prekážkou pri plnení funkcie rodiča. Podľa analýzy suicidálnych tendencií, prevažuje neprítomnosť
rizikových znakov. Je však potrebné v súvislosti s uvedeným znaleckým posudkom konštatovať, že
znalec vychádzal zo štúdia dostupných materiálov, a to predložených matkou maloletej, znalec sa

neoboznámil s kompletnou zdravotnou dokumentáciou matky maloletej, vo vzťahu k ochoreniam,
ktorými trpela, či trpí a ich možný vplyv na duševný stav. V znaleckom posudku znalec konštatoval, že
jeho úlohou nebolo, aké dôsledky by mala v súčasnosti zmena výchovného prostredia (hoci dočasná) a
prevažujúci výchovný vplyv matky na maloletú. Vo vzťahu k tvrdeniam matky k samovražde, táto uviedla,
že na nahrávke to nemyslela vážne, nahrávka je dva roky stará a vznikla po tom, ako ju otec fyzicky
napadol.Bolovykonanéšetreniezostranykolíznehoopatrovníka,pričomnepodarilosaprešetriťpomery

v byte na L. v K. R., v ktorom by sa matka mala zdržiavať, keďže tento byt sprístupnený nebol. V priebehu
konania nebol získaný žiaden dôkaz preukazujúci akúkoľvek hrozbu maloletej zo strany otca, ktorá
by bola dôvodom na zverenie maloletej do dočasnej starostlivosti matky. Maloletá v starostlivosti otca
prospieva, o čom svedčia správy kolízneho opatrovníka, závery vyšetrenia psychologičky na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, závery

znalkyne PhDr. Katy Piačkovej. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nie
je dôvod na vyhovenie návrhu matky na dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, preto
uvedený návrh ako nedôvodný zamietol. Zmenil však uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš
z 13.03.2018, sp. zn. 9P/94/2017, ktorý neodkladným opatrením zakázal matke styk s maloletou a
rozhodol, že matka je oprávnená sa stýkať s maloletou každú prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom

mesiaci v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko v prítomnosti jeho
pracovníkov.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla,
že súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia tak na základe uznesenia z 26.09.2017,

ako aj z 23.10.2017 a 13.03.2018 vychádzal z neúplných skutkových zistení a tvrdenia otca, že „matka
je chorá“, „dieťa je v nebezpečenstve“, „matka dieťa psychicky týra“ sa nezakladalo na pravde. Napríklad
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení v uznesení zo dňa 26.09.2017 nemohli byť súdu známe dôvody
rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 168/2018/003643 zo dňa 09.04.2018 o zastavení
konania vo veci priestupku. V rámci podaného podnetu od OČTK v trestnom konaní bol pribratý znalec,

ktorý sa jednoznačne vyjadril, že maloleté dieťa zo strany matky nie je žiadnym spôsobom psychicky
týrané. Poukazuje ďalej na podrobné závery znaleckého posudku č. 24/2018 od RNDr. Mgr. Dušana
Kešického, zo záverov ktorých jednoznačne vyplýva, že je schopná samostatne zabezpečovať výchovu
a starostlivosť o maloleté dieťa, pričom u nej neboli zistené také rizikové rysy osobnosti, ktoré by
mali vplyv na zdravý vývoj dieťaťa v rámci širšej normy. Od vydania neodkladného opatrenia otec jej

neumožnil žiadnym spôsobom stretávať sa s maloletou V., čo je na neprospech maloletého dieťaťa.
V tomto smere poukazuje na správu od Mgr. E. P., klinický psychológ a psychoterapeut Žilina zo dňa
24.03.2018, v ktorom je možné vyvodiť „volanie dieťaťa o pomoc“, aby matka bola jej vrátená do života.
Počas nariadenia neodkladného opatrenia o zákaze styku, jej otec neumožnil stretávať sa maloletou V. a
toto jej nebolo umožnené ani na pôde materskej školy, ktorú maloletá navštevovala. Domnieva sa preto,

že rozhodnutia súdu o úpravu rodičovských práv sú nesprávne, ale tiež nezákonné, lebo neriešia to,
čoho sa podaním jeden či druhý rodič domáha a v akom rozsahu môžu rodičia svoje základné rodičovské
práva realizovať. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne potvrdila, že
je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa udržovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi, pričom v danom
prípade podkladom pre vydanie rozhodnutia o zákaze styku s maloletou bola zvuková nahrávka získaná

nezákonným spôsobom, zvlášť za situácie podozrenia z násilného správania sa otca maloletej voči nej.
Žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že maloletá V. sa dočasne zveruje do jej výlučnej
starostlivosti.

3. Matka ďalším podaním z 28.06.2018 opätovne poukázala na skutkové zistenia a závery vyslovené

v uzneseniach Okresného súdu v Liptovský Mikuláš z 23.10.2017 sp. zn. 9P/94/2017, z 13.03.2018
sp. zn. 9P/94/2017 a z 24.04.2018 sp. zn. 9P/94/2017 a závery, ktoré viedli k vydaniu týchto
rozhodnutí. Poukázala ďalej na závery znaleckého posudku PhDr. Katy Piačkovej č. 17/2017 zo dňa
06.12.2017, z ktorého obsahu vyplýva, že maloletá V. nejaví známky psychického týrania, pričomuvedený znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania vedeného na OR PZ Liptovský
Mikuláš ČVS:ORP-395/1-VYS-LM-2017, ktoré bolo začaté na podnet Dr. L. pre podozrenie zo spáchania
trestného činu týrania zverenej osoby, ktoré sa však (jej osobou) nepotvrdilo. Uvedená trestná vec

bola právoplatne zastavená, pričom skutočnosti uvedené v trestnom konaní, ktorému predchádzala
realizácia nezákonnej nahrávky otcom a podanie trestného oznámenia Dr. L., neboli potvrdené. Taktiež
rozhodnutím OÚ Liptovský Mikuláš z 09.05.2018, č.k. OV-LM-OVVS-2018/003643 bolo zastavené
konanie o priestupku, ktorým sa mala dopustiť tzv. citovým vydieraním a slovami smerujúci k
očierňovaniu otca pred maloletou. Naopak, uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš, ČVS:ORP-790/LH-

LM-2017 bolo začaté trestné stíhanie proti otcovi maloletej pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 Trestného zákona, ktorého sa mal otec dopustiť voči jej sestre. Poukázala ďalej aj na znalecký
posudok RNDr. Mgr. Dušana Kešického č. 24/2018 zo dňa 16.03.2018, zo zistenia v závere ktorého
vyplýva, že psychodiagnostické vyšetrenia neobsahujú anomálie v jej osobnosti, ktoré by predstavovali
riziko vo vzťahu k dieťaťu, nie sú jeho ohrozením a sú iba vyjadrením interindividuálnych špecifík ľudskej
osobnosti. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol neodkladným opatrením o dočasnom zverení

maloletej V. do osobnej starostlivosti otca, ako aj o zákaze styku s maloletou na základe skutkových
tvrdení o samovražedných sklonoch, čomu mal nasvedčovať zvukový záznam vyrobený otcom, ako aj
trestné oznámenie zo strany mediátorky Dr. L.. Zvukový záznam v čase podania trestného oznámenia
bol už tri roky starý, účastníci konania spolu ďalšie dva roky bývali, preto sa domnieva, že je tu vyvrátená
hrozba maloletej z jej strany ako rodiča. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prípade takejto

vážnej obavy otec dva roky neurobil žiadne kroky preukazujúce jeho skutočnú reálnu obavu o život
dcéry. Počas uvedených dvoch rokov, pokiaľ by to bolo myslené vážne, mohla uvedené vykonať, čo sa
nestalo. Vychádzajúc ďalej z článku 1 bol 18 Dohovoru o právach dieťaťa, § 24 ods. 4, § 5 Zákona o
rodine poukázala najmä na výklad uvedených právnych predpisov, najmä, že pri určovaní a posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb

s obidvoma rodičmi a rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom.Nazákladeuvedenéhotrvalanatom,abybolonajskôrnariadenéneodkladnéopatrenie,ktorým
súd umožní riadne obnovenie stavu medzi ňou a maloletou a tak zabezpečil riadny kontakt s maloletou
minimálne v rozsahu 2 hodiny 3x týždenne, nakoľko doposiaľ súdom upravený styk na rozvíjanie vzťahu
maloletého dieťaťa s ňou ako matkou je nedostatočný.

4. Matka podaním zo dňa 04.07.2018 sa domáhala zrušenia neodkladných opatrení a v návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom obdobne ako v predchádzajúcom podaní z 28.06.2018,
opätovne poukázala na svoje rodičovské práva vyplývajúce z bodu 1, článku 18 Dohovoru o právach
dieťaťa, § 4, § 5, § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Nestotožnila sa so skutkovými zisteniami súdu

prvej inštancie pri vydávaní neodkladných opatrení Okresným súdom Liptovský Mikuláš na základe
uznesenia z 26.09.2017 č.k. 21PPOm/1/2017, uznesenia z 23.10.2017 č.k. 9P/94/2017 a z 13.03.2018
sp. zn. 9P/94/2017. V tejto súvislosti poukázala na vyššie spomínané znalecké posudky a zastavenie
trestného konania vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
a zastavenie priestupkového konania podaného voči jej osobe. Domáhala sa zrušenia neodkladného

opatrenia z 26.09.2017 č.k. 21PPOm/1/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
29.12.2017č.k.11CoPom/1/2017-267,ktorýmsúdzverilmaloletúdodočasnejosobnejstarostlivostiotca
a obdobne sa domáhala, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 23.10.2017,
č.k. 9P/94/2017, ktorým súd dočasne zveril maloletú V. do osobnej starostlivosti otcovi. Vzhľadom k
tomu, že styk s maloletou na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 24. apríla 2018

sp. zn. 9P/94/2017-506 prebieha bezproblémovo už tretí mesiac, navrhovala, aby styk bol rozšírený v
rozsahu prinajmenšom blízkemu vzťahu maloletej, a to tak, že bude prebiehať na verejnom priestranstve
každý piatok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý pondelok a stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod. za
účasti psychológa, Q. X. a ňou poverenej osoby z Manželskej a predmanželskej poradne, Laurinská 12,
Bratislava v mieste určenom týmto psychológom.

5. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky, žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako
správne potvrdiť. Uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdeniami matky uvádzanými v jej podaniach,
tieto považuje za nepravdivo osočujúce jeho osobu, viacero skutočností uvádzaných matkou sú
nepravdivé a skreslené, pričom celkovo možno podania matky považovať za účelové, zavádzajúce a

špekulatívne. Nesúhlasí s rozsiahlejšou úpravou styku matky s maloletou dcérou oproti súčasnému
stavu, nakoľko správanie a postoj matky v súčasnosti nezabezpečujú dostatočnú záruku pre zdravý
psychický vývoj dcéry a jej najlepší záujem. Matke bol v predmetnom konaní zakázaný a neskôr
obmedzene upravený styk na základe jej absolútne nevhodného správania voči maloletej dcére, vktorom matka ďalej pokračuje a naďalej ho stupňuje. Správanie sa matky by na maloletú dcéru v prípade
úpravy rozsiahlejšieho styku ako je tomu v súčasnosti vplývalo negatívne. Nezastáva názor, že by mal
byť matke s maloletou dcérou plne zakázaný styk, avšak v súčasti nevidí akýkoľvek iný spôsob, akým

by mal byť styk upravený bez nadmerného zaťažovania maloletej dcéry. Poukazuje na skutočnosť,
že viaceré tvrdenia matky v jej podaniach, ktorými odkazuje na predložené dôkazy, sú len úryvkami
vytrhnutými z kontextu ucelených textov. Všetky dôkazy, na ktoré matka poukázala vo svojich podaniach,
boli príslušnou sudkyňou riadne vyhodnotené a boli predmetom rozsiahleho odôvodnenia uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia. V súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe poukazuje

na uznesenie Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš z 11.05.2018 sp. zn. 1 Pv 15/18/5505-11, na
základe ktorého trestná vec bola postúpená Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy v
Liptovskom Mikuláši, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale
o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z uvedeného vyplýva, že nie je trestne stíhanou osobou, ako
to vo svojom podaní uvádza matka. Nepovažuje za správne závery znaleckého posudku z 16.03.2018 č.
24/2008, ktorý vypracoval RNDr. Dušan Kešický. Vo vzťahu k tomuto posudku žiadal vykonať kontrolný

znaleckýposudok,keďžeznaleckýposudokRNDr.DušanKešickývyhotovilbezprítomnostidcéry,akoaj
bez jeho prítomnosti, pričom znalcovi boli predložené na preštudovanie dokumenty výlučne len zo strany
matky a jedná sa o jej subjektívne tvrdenia. Tvrdenia matky uvádzané v odvolaní z 11.05.2018 považuje
za nevhodné, nepravdivé a urážajúce jeho osobu. Matka v tomto podaní opätovne útočí aj na štátne
orgány, na súdy, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj na neho samotného. Súd správne posúdil

aktuálnu situáciu, na základe ktorej dospel k záveru, že vydanie neodkladného opatrenia je dôvodné
a potrebné. Správanie sa matky v čase vydania napadnutého uznesenia, ako aj následné správanie
bolo v danom konaní dostatočným spôsobom preukázané a odôvodňujúce vydanie tohto uznesenia.
V konaní bolo predložených množstvo dôkazov, ktoré preukazujú opodstatnenosť nariadeného styku
matky s dcérou v rozsahu, v akom tomu je v súčasnosti a za podmienok stanovených uznesením. Matka

na maloletú vplýva negatívne, opakovane ju zaťažuje problémami, ktoré táto nedokáže pochopiť. Matka
v prítomnosti dcéry zvyšuje na pracovníkov detského centra hlas a správa sa neprístupne. Domnieva sa,
že rozšírenie styku matky s maloletou v súčasnosti nie je možné, keďže matka nedokáže svoje správanie
kontrolovať pred maloletou, čo môže vážne narušiť jej psychický vývoj.

6.KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd(§34CSP),pozistení,žeodvolaniepodalvčasúčastníkkonania
proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355, § 357 písm. d, § 362 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP)
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré podľa § 388 CSP zmenil s nasledovných dôvodov:

7. Odvolací súd úvodom poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, ktorého účelom je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň
základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred
rozhodnutímsúduonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejezdôvodukrátkostičasupriestor
pre vykonávanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom nesmú existovať

vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy.

8. Súd prvej inštancie konal a rozhodoval na základe podaného návrhu matky z 11.04.2018, ktorým
žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by:
1. maloletú V. dočasne zveril do jej výlučnej starostlivosti,

2. zrušil uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13.03.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, na základe ktorého bol jej zakázaný styk s maloletou V..
Po podaní odvolania matky proti uzneseniu súdu prvej inštancie, matka vo svojich podaniach z
28.06.2018 a 04.07.2018, okrem nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu, sa
domáhala aj zrušenia uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 26.09.2017 č.k. 21PPOm/1/2017

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 29.12.2017 č.k. 11CoPom/1/2017-267, ktorým súd
zveril maloletú V. do výlučnej osobnej starostlivosti otcovi a zrušenia uznesenia Okresného súdu
Liptovský Mikuláš z 23.10.2017 č.k. 9P/94/2017, ktorým súd zveril maloletú V. do dočasnej osobnej
starostlivosti otca. V súvislosti s uvedeným návrhom vyjadreným v podaní matky z 04.07.2018 je
potrebné konštatovať, že výrokom II. uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13. marca

2018 sp. zn. 9P/94/2017-364 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má
maloletá V. zveriť do osobnej starostlivosti otca, bol zamietnutý. Odvolací súd predmetné podania
matky považoval za doplnenie odvolania matky proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže uvedený návrh je potrebné hodnotiť v kontexte podaného návrhumatky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s postupom súdu podľa nasledovných ustanovení
Civilného mimosporového poriadku:

9. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie

nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, pokiaľ matka podala návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby maloletá V. bola zverená do jej dočasnej osobnej
starostlivosti, o čom bolo súdom prvej inštancie už rozhodnuté (na návrh otca) na základe uznesenia
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 23. októbra 2017 sp. zn. 9P/94/2017-115, bolo potrebné v
zmysle podmienok uvedených v § 363 CMP najskôr rozhodnúť o zrušení alebo nezrušení nariadeného
neodkladného opatrenia za podmienky, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo

nariadené. Uvedené obdobne platí aj pre návrh matky, ktorým sa domáhala zrušenia neodkladného
opatrenia na základe uznesenia Okresného súd Liptovský Mikuláš z 13. marca 2018 sp. zn.
9P/94/2017-364,ktorým(výrokomI.)bolonariadenéneodkladnéopatrenie,nazákladektoréhosamatke
zakázal styk s maloletou V. až do právoplatného skončenia vo veci samej.

13. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa má maloletá V. zveriť do dočasnej osobnej starostlivosti matky je vecne správny. Odvolací
súd v zmysle § 388 CSP zmeňujúcim uznesením, okrem uvedeného výroku, zamietol aj návrh matky
na zrušenie uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 23.10.2017 č.k. 9P/94/2017, ktorým zveril
maloletú V. do dočasnej osobnej starostlivosti otca. Z hľadiska skutkových okolností, na základe ktorých

súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru, odvolací súd sa s uvádzanými dôvodmi súdu prvej
inštancie plne stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti dôvodov
uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia po podaní návrhu rodičov o zverenie maloletej V. do osobnej
starostlivosti toho - ktorého z rodičov, vychádzal ďalej zo skutkových zistení, že medzi rodičmi neexistuje

žiadna komunikácia, vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, o čom svedčí aj rozsah spisového materiálu
a množstvo vykonaných dôkazov, pričom vo veci samej doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo.
Po rozhodnutí súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým maloletá V. bola dočasne zverená
do osobnej starostlivosti otca, nebolo v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú V. zistené žiadne
pochybenie. Nie je preto dôvod k tomu, aby súd na základe neodkladného opatrenia, ktorého účelom

a zmyslom je rýchla a účinná ochrana práv a dotknutých záujmov do rozhodnutia súdu vo veci samej,
menil doposiaľ vydané rozhodnutie, keďže práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa sú jedným
z rodičov zabezpečované a nie je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zisťovať, či
by tieto práva mohol zabezpečovať druhý z rodičov lepšie a podobne. Komu dieťa bude zverené do
osobnej starostlivosti na základe rozsiahlych tvrdení účastníkov, rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým

sa konanie vo veci samej skončí.

14. Správne súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu skutkovej situácie, na
základe ktorej súd rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia uznesením z 13. marca 2018 sp. zn.
9P/94/2017-364, spočívajúce v zákaze styku matky s maloletou V., bolo potrebné upraviť styk matky s

maloletou V. do budúcna aj bez podaného návrhu, vychádzajúc z podmienok § 360 ods. 1 CMP. Súd
prvej inštancie len nesprávne procesne rozhodol, keď „zmenil“ uznesenie Okresného súdu Liptovský
Mikuláš z 13.03.2018 sp. zn. 9P/94/2017, keď najskôr v zmysle podmienok § 363 CMP bolo potrebné
rozhodnúť o zrušení vyššie uvedeného nariadeného neodkladného opatrenia a následne rozhodnúť
o úprave styku matky s maloletou. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sa

zmenili pomery oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu v tom, že sa nepotvrdili tie okolnosti, ktoré viedli
súd v predchádzajúcom konaní k nariadeniu neodkladného opatrenia - zákazu styku matky s maloletou
V.. Je zrejmé, že primárnym dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo podozrenie, že
páchateľ (myslené z pohľadu podania trestného oznámenia - matka) od presne nezistenej doby roku2015 do 26.09.2017 týral maloletú blízku osobu - maloletú V., ktorá bola v jeho starostlivosti vyvolávaním
strachu a stresu, citovým vydieraním, vyhrážaním sa samovraždou a vraždou maloletej, obmedzoval
ju pri detských aktivitách, bránil bezdôvodne v stýkaní sa so širšou rodinou a izoloval ju od sociálnych

stykov, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie, čím sa uvedená osoba mala dopustiť podozrenia
z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Je zrejmé, že na
základe uznesenia OR PZ, odbor kriminálnej polície Liptovský Mikuláš ČVS:ORP-395/1-VYS-LM-2017
z 12.01.2018 uvedená trestná vec bola postúpená Okresnému úradu Liptovský Mikuláš na prejednanie
priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by

mohol byť priestupkom podľa zákona č. 372/1990 Zb. Uvedený listinný dôkaz zabezpečil odvolací súd
v priebehu odvolacieho konania.

15. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletou tak, že táto
je oprávnená s maloletou sa stýkať v poradí prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci, v čase
od 09.30 do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko, so sídlom K. Sidora 134, Ružomberok.

16. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene procesnej situácie už nariadeného neodkladného
opatrenia, keď Okresným súdom Liptovský Mikuláš bola odvolaciemu súdu doručená žiadosť Detského
centra Slovensko o zrušenie neodkladného opatrenia, resp. vykonávania neodkladného opatrenia
uvedeným centrom z dôvodov, ktoré boli uvedené v písomnej žiadosti zo 06.08.2018. Z uvedeného

písomného podania vyplýva, že otec so zariadením spolupracoval bez výhrad, požiadavky rešpektoval,
maloletú V. na stretnutia pripravil, na stretnutia chodila spokojná a uvoľnená. Z ich pohľadu bolo
problematické odovzdávanie dieťaťa medzi otcom a matkou, čoho súčasťou bola aj matkina sestra
pani E., keď inak samotné stretnutia matky s dcérou prebiehali v pokojnejšej atmosfére. Konfliktné
situácie boli vyvolávané samotnou pani E., ktorá sa dovolávala svojich práv „príbuznej“, konfliktne

vystupovala voči otcovi maloletej za prítomnosti V., na čo bola matka upozornená, že pokiaľ ich výhrady
neakceptuje, požiadajú súd o zrušenie neodkladného opatrenia. V prípade neprítomnosti pani E., matka
opätovneuspokojovalaprimárnesvojepotreby(získanieinformácií,informovanieosvojejrodine,svojom
živote, svojich aktivitách) a napríklad upriamovala pozornosť na pani E. stojacu vonku. Po upozornení
pracovníčkou matka reagovala tak, že pracovníčku označila za „necitlivú“, bez odborného prístupu a

podobne. Podobne reagovala aj na ďalších pracovníkov centra. Z uvedených dôvodov nie sú schopní
a ochotní zabezpečovať vykonávanie neodkladného opatrenia, keďže nevedia zabezpečiť pokojný
priebeh stretnutí.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd vyvodil, že od Detského centra Slovensko, u

ktorého doposiaľ sa realizoval styk matky s maloletou V., v dôsledku jeho nesúhlasu, súd nemôže
dôvodne žiadať, aby uvedenú činnosť naďalej vykonával. Je však zrejmé, že takto upravený styk
na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie sa realizoval od 24. apríla 2018 doposiaľ. Z obsahu
podania spoločnosti „Detské centrum Slovensko“, ale aj z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie vyplýva, že k daným konfliktným situáciám dochádzalo medzi matkou a otcom

alebo medzi matkou a ostatnými orgánmi konajúcimi v danej veci, pracovníkmi centra, najmä pod
vplyvom sestry matky - pani E.. Je však aj zrejmé, že negatívne správanie matky je často dané aj
jej povahovými osobnostnými črtami, ktoré vznikajú pod vplyvom určitých stresových situácií tak, ako
je to konštatované v dôvodoch uznesenia súdu prvej inštancie, vychádzajúc napríklad zo znaleckého
posudku znalkyne PhDr. Katy Piačkovej č. 17/2017 zo dňa 06.12.2017, ďalej zo znaleckého posudku

č. 24/2018 znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického z 16.03.2018. Z uvedených správ a z výsledkov
dokazovania však nevyplýva, že by v kontakte matky s maloletou V. hrozilo maloletej bezprostredné
ohrozenie na živote alebo zdraví (viď aj závery uznesenia OR PZ, odbor kriminálnej polície Liptovský
Mikuláš ČVS:ORP-395/1-VYS-LM-2017 z 12.01.2018). V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že od roku 2012 do roku 2017 matka spolu s otcom v spoločnej domácnosti zabezpečovala

starostlivosť o maloletú V.. Súdy pri rozhodovaní o rozsahu styku maloletého dieťaťa s ich rodičmi
primárne prihliadajú na záujmy maloletého dieťaťa, medzi ktoré je zaradený aj záujem na pomerne
rovnakej (resp. primeranej) možnosti stýkania sa s oboma rodičmi tak, aby nedošlo k neprimeraným
a nenapraviteľným škodám v citových väzbách dieťaťa k jednému z rodičom na úkor budovania jeho
vzťahu jednostranne len s druhým rodičom. Na druhej strane odvolací súd konštatuje, že pri realizácii

rodičovských práv a povinností je potrebné eliminovať nežiaduce a negatívne prvky správania sa, ktoré
môžu mať negatívny vplyv na ďalší duševný a fyzický vývoj dieťaťa. Za týmto účelom preto odvolací
súd aj vzhľadom na plynutie času od rozhodnutia súdu prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým upravil styk matky s maloletou bez prítomnosti otca každý párny piatok v mesiaci a každúnepárnu sobotu v mesiaci v rozsahu určenom súdom tak, že pri preberaní a odovzdaní maloletej matke
nebude prítomný žiadny z rodinných príslušníkov matky maloletej, aby primárne už zo spisu vyplývajúce
takéto negatívne správanie sa, bolo vylúčené. Zároveň kolíznemu opatrovníkovi bola uložená povinnosť

po dobu 6 mesiacov, a to každý mesiac, zisťovať, akým spôsobom sa realizuje styk, teda nielen,
či sa realizuje k určenému času a daným spôsobom, ale aj či nedochádza zo strany niektorého z
rodičov k ovplyvňovaniu a zaťažovaniu dieťaťa negatívnym spôsobom a podobne. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti, že ak by zo strany niektorého z rodičov dochádzalo k negatívnemu
výchovnému pôsobeniu na maloleté dieťa, ktoré by malo vplyv na jeho duševný a fyzický vývin, môže

súd na akýkoľvek podnet v zmysle § 360 ods. 1 v spojení s § 363 CMP nanovo opraviť podmienky už
takto odvolacím súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Uvedené podmienky je možno hodnotiť
aj v pozitívnom slova zmysle, teda, ak sa nariadené neodkladné opatrenie osvedčí, môže súd do
budúcna nanovo upraviť styk s maloletým dieťaťom aj v inom rozsahu a za iných podmienok. Na
základe uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 79 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)