Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227355
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6114227355.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu R. I., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom I. L. XXXX/X, XXX XX Zvolen, štátny občan SR, v konaní zastúpený Advokátska
kancelária UHAĽ s.r.o. so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO : 47 236 655,
proti žalovanému SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik so sídlom Radničné
námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO : 36 022 047, Odštepný závod Banská Bystrica, o zaplatenie
sumy 1 310 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 310 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
44,70 Eur od 16. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 10,26 Eur od 16. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy
64,80 Eur od 16. 04. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 111,69
Eur od 16. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 127,26 Eur od 16. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 79,71
Eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,12 Eur od 16. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 75,53 Eur
od 16. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 75,83 Eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 59,62 Eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 61,96 Eur od 16. 12.

2013 do zaplatenia, zo sumy 51,21 Eur od 16. 01. 2014 do zaplatenia, zo sumy 50,85 Eur od 16. 02.
2014 do zaplatenia, zo sumy 25,93 Eur od 16. 03. 2014 do zaplatenia.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

Svedkom Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/X, H. W., R. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M. XX a H. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, n e p r i z n á v a právo na svedočné.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1/ Žalobca požadoval žalobou, doručenou súdu 22. 12. 2014, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu mzdu v sume 1 310 Eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 44,70
Eur od 16. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 10,26 Eur od 16. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 64,80
Eur od 16. 04. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 111,69 Eur od
16. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 127,26 Eur od 16. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 79,71 Eur od
16. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,12 Eur od 16. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 75,53 Eur od

16. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 75,83 Eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 59,62 Eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 61,96 Eur od 16. 12.
2013 do zaplatenia, zo sumy 51,21 Eur od 16. 01. 2014 do zaplatenia, zo sumy 50,85 Eur od 16. 02.
2014 do zaplatenia, zo sumy 25,93 Eur od 16. 03. 2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.2/ Žalobu odôvodnil tým, že mu žalovaný mal od začiatku roka 2013 až do skončenia pracovného
pomeru uplynutím výpovednej doby dňom 31. 03. 2014 v dôsledku výpovede zo strany žalovaného

podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vyplácať mzdu podľa šiestej tarifnej triedy s odbornou
praxou č. 6, do ktorej bol zaradený podľa pôvodnej pracovnej náplne vzťahujúcej sa na funkciu : obsluha
pracovných strojov a vodič nákladnej dopravy. Novú pracovnú náplň z 02. 05. 2013, obsahom ktorej bola
len funkcia obsluha pracovných strojov a zaradenie žalobcu do piatej tarifnej triedy s odbornou praxou
č. 4, odmietol žalobca podpísať z dôvodu, že šlo o preradenie do nižšej tarifnej triedy. V súvislosti s tým

poukázal na článok 4 ods. 1 II. časti Organizačnej smernice č. 9/2012 na uplatňovanie mzdovej politiky
v podmienkach Slovenského vodohospodárskeho podniku (ďalej aj „organizačná smernica č. 9/2012“
alebo „smernica“), podľa ktorého základnou podmienkou pre zaradenie zamestnancov do jednotlivých
tarifných tried je dohoda podniku so zamestnancom o druhu vykonávanej práce, ktorý je premietnutý
do pracovnej zmluvy. Odmeňovanie žalobcu v piatej tarifnej triede nie je možné vyvodiť ani z Dohody
o mzdových podmienkach z 21. 12. 2012 (ďalej aj „dohoda“), ktorú síce žalobca podpísal, ale pod

nátlakom zo strany žalovaného, keď jemu aj ostatným zamestnancom bolo oznámené, že ak dohodu
nepodpíšu, do troch mesiacov dostanú výpovede dvaja z nich, a do konca roka prídu o prácu všetci.
Dôležité tiež bolo, aby tarifná trieda zodpovedala druhu vykonávanej práce podľa Katalógu druhov prác
a kvalifikačných požiadaviek na ich výkon tvoriaceho Prílohu č. 1 smernice. V dohode sa nenachádza
popis práce žalobcu potrebný pre podradenie jeho pracovných činností pod príslušný katalóg prác.

Obsahom novej pracovnej náplne bol výkon prác, ktoré patrili podľa katalógu prác do šiestej tarifnej
triedy, nová pracovná náplň bola žalobcovi vymedzená oproti pôvodným 14 položkám pracovnej činnosti
na 21 položiek, zahŕňajúc riadenie, obsluhu mechanizmov, vrátane urovnania dna na požadovanú hĺbku
a profil, čo spadá výlučne do 6. tarifnej triedy katalógu prác s odbornou praxou č. 6. Hoci žalobca novú
pracovnú náplň nepodpísal, práce spadajúce pod 6. tarifnú triedu, vrátane funkcie vodiča nákladnej

dopravy, vykonával naďalej. Zaradenie žalobcu do piatej tarifnej triedy za tejto situácie je súčasne v
rozpore aj s článkom 17 ods. 5 kolektívnej zmluvy, ako aj s dobrými mravmi. Smerodajnou listinou pre
určenie tarifnej triedy žalobcu je pôvodná dohoda o pracovnej náplni č. JKZ:XXXX, ktorá určovala 6.
tarifnú triedu. Preto je dohoda o mzdových podmienkach určujúca žalobcovi nižšiu mzdu než mu patrila
podľa šiestej tarifnej triedy, v rozpore s článkom 20 kolektívnej zmluvy za rok 2013 a 2014, a teda je

neplatná s poukazom na § 231 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaná suma 1 310 Eur brutto činí rozdiel
medzi vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená. Jej výšku odôvodnil žalobca
mzdovým rozmedzím za mesiac podľa kolektívnej zmluvy na rok 2013 v šiestej tarifnej triede (760 - 899
Eur) a výškou svojej mzdy v roku 2012, kedy bol zaradený do šiestej tarifnej triedy s mesačnou mzdou
v sume 730 Eur pri vtedajšom rozmedzí 661 - 936 Eur. Jeho mzda v roku 2013 by tak tiež nebola na

spodnej hranici mzdového rozmedzia, ale predstavovala by sumu 829 Eur mesačne, t.j. spodnú hranicu
VI. tarifnej triedy podľa kolektívnej zmluvy pre rok 2013 a 2014, zodpovedajúcu sume 760 Eur, zvýšenú
o 69 Eur ako v roku 2012. V skutočnosti bola žalobcovi vyplácaná od začiatku roka 2013 základná mzda
v sume 700 Eur mesačne.

3/ Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. V rámci podniku žalovaného
prebiehala v závere roka 2012 mzdová reforma s cieľom zjednotiť odmeňovanie zamestnancov
vykonávajúcich rovnaký druh práce, táto reforma mala zároveň odstrániť pozitívnu diskrimináciu
niektorých zamestnancov, medzi ktorých patril aj žalobca. Jej výsledkom bolo prijatie organizačnej
smernice č. X/XXXX tvoriacej neoddeliteľnú súčasť Podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2013.

Žalobca súhlasil s touto zmenou, čoho dôkazom je podpísanie dohody o mzdových podmienkach dňa
21.12.2012, v ktorej je presne špecifikovaný druh práce, útvar, v ktorom bude vykonávaný, priznaná
tarifná trieda a výška mesačnej mzdy. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca mal po preradení do
nižšej tarifnej triedy odlišnú náplň práce, keďže už nevykonával práce spojené s riadením, obsluhou
a údržbou žeriavov na kolových, plazových alebo automobilových podvozkoch a pracoval zväčša ako

pomocný pracovník pri údržbe, opravách strojov a vozidiel nákladnej dopravy, aj z tohto dôvodu bol
zaradený do piatej tarifnej triedy. V závere pojednávania žalovaný tvrdil, že v dohode došlo len k úprave
mzdových podmienok zmenou tarifnej triedy zo 6 na 5 s platnosťou od 01. 01. 2013, a nie k zmene
ostatných náležitostí pracovnej zmluvy, vrátane druhu práce oproti pôvodne dojedanému v pracovnej
zmluve. Žalobca aj po uzatvorení dohody vykonával pre žalovaného práce rovnakého druhu, ako boli

dohodnuté v pracovnej zmluve, vrátane pracovnej náplne tvoriacej jej prílohu.

4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov Miroslava S., R. Y., Y. F., H. V., R.
A., Y. F. a K.. H. Z., a so súhlasom strán nevykonával dokazovanie prečítaním jednotlivých písomnostía dôkazov tvoriacich obsah spisu sp.zn. 14Cpr/1/2015, nakoľko tieto boli stranám doručované, a teda
boli s nimi oboznámené.

5/ Medzi stranami bolo sporným, či sa zmena tarifnej mzdy medzi stranami dohodla platne, a teda, či
má žalobca voči žalovanému ako svojmu bývalému zamestnávateľovi nárok na doplatenie mzdy a v
akej výške.

6/ Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom

dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú podľa písm. a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma,
a jeho stručná charakteristika, písm. d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

7/ Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

8/ Podľa § 231 ods. 3 Zákonníka práce, pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky
zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

9/ Obligatórnou obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy je dohoda o druhu práce a jeho stručná

charakteristika (§ 43 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce). V danom prípade bol v pracovnej zmluve
uzavretej medzi stranami dňa 29. 04. 2010 (č.l. 121) dohodnutý druh práce : obsluha pracovných strojov
s kumuláciou vodič ND, č. funkcie 22 podľa Smernice na uplatňovanie mzdovej politiky v podmienkach
SVP š.p. Žilina. Opis pracovných činností uvedenej funkcie bol súčasťou platného Katalógu prác
zamestnávateľa. Z opisu pracovných činností bola vypracovaná pracovná náplň žalobcu, ktorá tvorila

prílohu pracovnej zmluvy. Nesporné medzi stranami je, že popis pracovnej činnosti žalobcu bol bližšie
vymedzený len v pracovnej náplni Čís. znak JKZ : XXXX, podpísanej oboma stranami (č.l. 10),
predstavujúcej tak dojednanie stručnej charakteristiky druhu práce žalobcu (na rozdiel od pracovnej
náplne z 02. 05. 2013 nepodpísanej žalobcom). V pracovnej zmluve, ako aj v tejto pracovnej náplni a
tiež dohode o mzdových podmienkach z 01. 02. 2012 predchádzajúcej dohode z 21. 12. 2012, bola

dohodnutá tarifná trieda 6. V dohode o mzdových podmienkach uzavretej medzi stranami 21. 12. 2012
(č.l. 7) a platnej od 01. 01. 2013, bola za druh práce : Obsluha pracovných strojov, č. 12, priznaná
tarifná trieda 5 a mesačná mzda 700 Eur s tým, že ďalšie mzdové zložky a odmeny patria v zmysle
platnej Podnikovej kolektívnej zmluvy, účinnej od 01. 01. 2013. Medzi stranami prestalo byť v priebehu
konania sporné, že sa od roku 2013 (pracovná náplň z 02. 05. 2013) zmenila náplň práce žalobcu

oprotipôvodnedohodnutejvpracovnejzmluve,ažežalobcanevykonávalprežalovanéhorovnaképráce
ako boli pôvodne dohodnuté. Podľa výpovede žalovaného, došlo len k úprave mzdových podmienok
zmenou tarifnej triedy zo 6 na 5 s platnosťou od 01. 01. 2013 v súvislosti s realizáciou mzdovej reformy
u žalovaného vyplývajúcej z organizačnej smernice č. X/XXXX, ktorá vstúpila do platnosti od 01. 01.
2013. Pôvodná pracovná náplň žalobcu (č.l. 10) sa prekrývala aj s druhmi prác uvedenými v rámci

tarifnej triedy 6 v Prílohe č. 1 k organizačnej smernici č. X/XXXX (Katalóg druhov prác a
kvalifikačnépožiadavkynaichodbornývýkon).Lenv6.tarifnejtriede,včastiObsluhapracovnýchstrojov
(funkcia č. 12), sa pritom nachádza riadenie, obsluha plávajúcich ťažobných mechanizmov (rýpadiel,
žeriavov, elevátorov) pri ťažbe, vŕtanie urovnania dna na požadovanú hĺbku a profil zodpovedajúce
v pracovnej náplni uvedenému riadeniu pracovných strojov a kráčajúcich rýpadiel, a v časti Vodič

motorových vozidiel (funkcia č. 16) je uvedené riadenie cestných motorových vozidiel a autobusov
zodpovedajúcevpracovnejnáplnisanachádzajúcemuriadeniucestnýchmotorovýchvozidielscelkovou
hmotnosťou do 30 t a autobusov. Keďže podľa pracovnej zmluvy (pracovnej náplne tvoriacej jej prílohu) v
spojitosti s Prílohou č. 1 organizačnej smernice č. 9/2012 tvoriacej súčasť Podnikovej kolektívnej zmluvy
žalovaného na rok 2013, mal žalobca vykonávať, aj vykonával pre žalovaného práce spadajúce pod

šiestu tarifnú triedu (aj organizačná smernica č. X/XXXX v článku 4 časti II stanovovala ako základnú
podmienku pre zaradenie zamestnancov do jednotlivých tarifných tried dohodu o druhu vykonávanej
práce, ktorý je premietnutý do pracovnej zmluvy), bola dohoda o mzdových podmienkach z 21. 12. 2012
priznávajúca žalobcovi piatu tarifnú triedu a mesačnú mzdu v sume 700 Eur v rozpore s kolektívnou
zmluvou na rok 2013, podľa ktorej (Článok 20) bolo pre šiestu tarifnú triedu stanovené rozpätie od 760

Eur do 899 Eur mesačne. Podniková kolektívna zmluva na rok 2013, vrátane jej súčasti, organizačnej
smernice č. X/XXXX a Prílohy č. 1 k smernici, platila podľa vyjadrenia žalovaného až do konca marca
2014. Žalobca tak mal byť od 01. 01. 2013 do 31. 03. 2014 (pri použití § 43 ods. 3 Zákonníka práce)
odmeňovaný minimálne sumou 760 Eur mesačne. Dohoda o mzdových podmienkach z 21. 12.2012 tvoriaca prílohu pracovnej zmluvy, priznávajúca žalobcovi nižšiu tarifnú triedu a tiež nižšiu mzdu
než kolektívna zmluva, je preto podľa § 231 ods. 3 Zákonníka práce neplatná, čím je daný nárok žalobcu
na doplatenie mzdy voči žalovanému.

10/ Podľa výpočtu mzdy žalobcu žalovaným vychádzajúcim z hrubej mzdy 829 Eur (žalobcom
nespochybnený), ktorú súd ustálil za prináležiacu žalobcovi, vzhľadom na umiestnenie mu za rok 2012
priznanej mesačnej mzdy v sume 730 Eur (medzi stranami nespornej a tiež vyplývajúcej z dohody
o mzdových podmienkach z 01. 02. 2012, platnej od 01. 01. 2012 na č.l. 8) v rámci rozpätia šiestej

tarifnej triedy v Podnikovej kolektívnej zmluve na rok 2012 (661 do 936 Eur), na základe čoho súd
pripočítal rozdiel oproti spodnej hranici v sume 69 Eur aj k spodnej hranici šiestej tarifnej triedy 760
Eur podľa kolektívnej zmluvy na rok 2013, by žalobcovi patrila za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 03.
2014 hrubá mzda v sume spolu 13 292,05 Eur, pričom skutočne mu bola vyplatená hrubá mzda (pri
sume 700 Eur mesačne) 11 559,67 Eur, čo predstavuje rozdiel v sume 1 732,38 Eur brutto. Žalobca
si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie nižšej sumy (1 310 Eur brutto). Jeho nárok je preto

dôvodný a súd žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že takto určený výška hrubej mzdy
(navrhoval vychádzať zo sumy 760 Eur) je diskriminujúca voči ostatným porovnateľným zamestnancom,
súd uvádza, že ich platy boli uvádzané v rámci rozpätia pre piatu tarifnú triedu (zaradenie do tarifných
tried pre funkcie č. 12 podľa Správ povodí do 31. 12. 2012 a od 01. 01. 2013 na č.l. 212). Okrem istiny
1 310 Eur, priznal súd žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania z rozdielu medzi žalobcovi vyplatenou

hrubou mzdou a tou, na ktorú mal nárok za jednotlivé mesiace (žalovaný tieto sumy nespochybnil), odo
dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy určenej v pracovnej zmluve do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom
po zúčtovaní mzdy, vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

11/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca má, vzhľadom úspech v konaní, nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).

12/ V konaní vypočutí svedkovia (Y. F., H. V. a R. A.) si síce na pojednávaní svedočné uplatnili, ale

napriek poučeniu, náhradu výdavkov spojených s výsluchom súdu nepredložili. Z tohto dôvodu im právo
na náhradu zaniklo (§ 258 ods. 1 a 3 CSP) a súd rozhodol tak, že právo na svedočné im nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici,

písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95
Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.