Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Pc/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200354
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118200354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní navrhovateľa J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. V. XXX, tohto

času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody D., F. námestie 1, proti oprávnenému z výživného A.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., ul. V. XXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vyživovacia povinnosť J. B., narodeného XX.XX.XXXX, voči A. J., narodenému
XX.XX.XXXX, zanikla dňom XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.08.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti svojmu
plnoletému synovi, teda oprávnenému z výživného, domáhal, aby súd rozhodol o znížení vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči nemu. Tento návrh bol súčasťou návrhu, ktorý sa týkal aj ostatných

maloletých detí navrhovateľa, a to Carmen B. a E. B.. Návrh bol v časti týkajúcej sa zníženia vyživovacej
povinnosti navrhovateľa ku A. J., vylúčený na samostatné konanie, a to uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 34P/146/2017 z 04.12.2017. Konanie bolo potom vedené pod sp.zn. 17Pc/1/2018.
Podaný návrh, ktorý je predmetom tohto konania odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 10.05.2013 bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.
Tento trest začal vykonávať dňa 21.03.2017 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,. Nesie
bremeno vyživovacej povinnosti ku Kevinovi Rusnákovi v sume 84 eur. Vzhľadom na jeho status väzňa

žiada o zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

2. V podaní zo dňa 09.04.2018 navrhovateľ uviedol, že jeho syn A. je plnoletý, nepokračuje v štúdiu,
je samostatný, a preto považuje zníženie výživného za bezpredmetné a neúčelné. Žiada o zastavenie
povinnosti platenia výživného na dieťa, ktoré je už samostatné. Zároveň uviedol, že nežiada o osobnú
účasť na pojednávaní.

3. Oprávnenému z výživného, ďalej len „syn navrhovateľa“, bol návrh na začatie konania doručený
dňa 19.02.2018, resp. jeho doplnenie dňa 11.05.2018. Na doručený návrh syn navrhovateľa písomne
nereagoval. Dňa 23.05.2018 sa telefonicky ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a uviedol, že s
návrhom navrhovateľa súhlasí.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal syna navrhovateľa. Pojednávania sa nezúčastnil
žiadny z účastníkov konania. Navrhovateľ v podaní zo dňa 09.04.2018 požiadal, aby súd prejednal vec

bez jeho účasti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 2 uznesenie
OS TN, sp. zn. 34P/146/2017, č. l. 12 odpoveď na lustráciu v Registri obyvateľov, č. l. 13 odpoveď na
lustráciu v Sociálnej poisťovni. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkovýstav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a
Civilného sporového poriadku, a vec následne právne posúdil.

5. Podľa § 28 ods.1 písm.a/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa.

6. Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z.) súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 154, § 155, § 156 Civilného mimosporového poriadku na konanie vo veciach výživného
plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Konanie
sa začína len na návrh. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

9. Podľa § 2 ods.1, ods.2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
"účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (zák.č. 160/2015 Z.z.) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Z návrhu navrhovateľa, po jeho doplnení dňa 09.04.2018 je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha
zrušenia vyživovacej povinnosti k jeho synovi. Tejto skutočnosti nebráni tá okolnosť, že pôvodne sa
navrhovateľ domáhal zníženia vyživovacej povinnosti. Syn navrhovateľa s podaným návrhom (po jeho
doplnení) súhlasil.

12. Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nie je časovo neobmedzená, v
zásade trvá do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa, pričom nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné
samostatne sa živiť. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky sa za plnoleté
dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, považuje dieťa, ktoré sa pripravuje štúdiom na budúce

povolanie. V danom prípade syn navrhovateľa je plnoletý od 27.12.2016, pričom po ukončení prípravy
na budúce povolanie ukončením štúdia, je od 10.10.2016 zamestnaný (od 10.10.2016 bol evidovaný
v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec obchodnej spoločnosti CUKROVINKY, s.r.o.). Na základe
vykonaného dokazovania tak má súd za preukázané, že syn navrhovateľa je schopný samostatne sa
živiť a to preukázateľne odo dňa jej zamestnania. Preto súd rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že

určil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho synovi zanikla dňom 27.12.2016, kedy nadobudol
plnoletosť.

13. Súd rozhodol rozsudkom o určení dňa zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa k jeho synovi,
pretože táto právna skutočnosť nastala zo zákona. Podľa názoru súdu táto rodičovská povinnosť

zaniká zo zákona, ak nastane zákonom predpokladaná skutočnosť (nadobudnutie schopnosti dieťaťa
samo sa živiť). Rovnako táto povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká zo zákona a nie rozhodnutím súdu.
Rozhodnutím súdu sa iba deklaruje zánik tejto zákonnej povinnosti. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti
(výška výživného) sa naopak upravuje rozhodnutím súdu, ktoré ma tak konštitutívnu povahu. Právny
záujem navrhovateľa na určení zániku vyživovacej povinnosti je daný, pretože jeho právne postavenie

je bez tohto určenia neisté. Táto neistota spočíva v tom, že navrhovateľ bez rozhodnutia súdu nevie, či
jeho vyživovacia povinnosť stále trvá alebo už zanikla a kedy.14. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

15. Návrh na rozhodnutie o trovách konania nebol podaný, preto súd nerozhodoval o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.