Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1Cbi/58/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1108234560.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu

TIPL spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 13, Ladomerská Vieska 965 01, IČO: 31 364 659, zastúpená
Záhorákova & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava proti žalovanému: JUDr.
Eva Vodová, so sídlom Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, reg. S 180 správca konkurznej podstaty VUIS
NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251 o určenie popretej pohľadávky

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je veriteľom
- pohľadávky vo výške 193 421,57 € evidovanej pod č.175 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I, č.k. 6K/15/2007 na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04

Bratislava, IČO: 35 744 251 z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej na základe Rámcovej zmluvy o pôžičke
z 01.10.1998 uzavretej medzi úpadcom ako dlžníkom a pánom N.ako veriteľom,
- pohľadávky vo výške 36 863,67 € evidovanej pod č.177 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I, č.k. 6K/15/2007 na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04
Bratislava, IČO: 35 744 251 z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej na základe Rámcovej zmluvy o pôžičke
z 30.01.1999 uzavretej medzi úpadcom ako dlžníkom a pánom F. ako veriteľom,
- pohľadávky vo výške 2 862 219,21 € evidovanej pod č.179 v konkurznom konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava I, č.k. 6K/15/2007 na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8,
811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251 z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej na základe Rámcovej zmluvy
o pôžičke z 02.01.2000 uzavretej medzi úpadcom ako dlžníkom a pánom F. ako veriteľom,
- pohľadávky vo výške 228 213,14 € evidovanej pod č.181 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I, č.k. 6K/15/2007 na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04
Bratislava, IČO: 35 744 251 z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej na základe Rámcovej zmluvy o pôžičke
z 10.01.2002 uzavretej medzi úpadcom ako dlžníkom a pánom F. ako veriteľom.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vrátane odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2008 sa žalobca domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok
prihlásených do konkurzného konania na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Bratislava I,
č.k. 6K/15/2007 označených pod č. 175, 177, 179, 181 právnym titulom zmluvných pokút voči úpadcovi
(ďalej aj ako „sporné pohľadávky“).

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 6K/15/2007 zo
dňa 29.05.2008, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 106B/2008 dňa 03.06.2008 vyhlásil na majetok
dlžníka VUIS NOVA, spol s r.o. so sídlom Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251 (ďalej aj ako„úpadca“) konkurz. V rámci lehoty na prihlásenie si ako veriteľ v zákonom stanovenej lehote prihlásil
pohľadávky:
prihláškou č.175 pohľadávku v celkovej výške 10.133.505,47 Sk,

prihláškou č.177 pohľadávku v celkovej výške 1.820.345,34 Sk,
prihláškou č.179 pohľadávku v celkovej výške 138.541.812,95 Sk,
prihláškou č.181 pohľadávku v celkovej výške 8.320.092,77 Sk.

3. Právnym dôvodom prihlásených pohľadávok je zmluvná pokuta v dôsledku nevrátenia pôžičiek na

základe rámcových zmlúv o pôžičkách z dní 1.10.1998, 30.1.1999, 2.1.2000 a 10.1.2002, ktoré boli
uzatvorené medzi úpadcom ako dlžníkom a pôvodným veriteľom F. F., ako veriteľom. Zmluvné strany sa
dohodli, že ak úpadca nevráti poskytnuté pôžičky včas, má veriteľ nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty
vo výške 20 násobku diskontnej sadzby NBS z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania.

4. V dôsledku opakovanej výmeny správcu, ku ktorej došlo uznesením o výmene správcu zo dňa

17.06.2008 a uznesením zo dňa 16.09.2008 navrhovateľ z opatrnosti označil ako odporcu I pôvodného
(predchádzajúceho) správcu konkurznej podstaty a ako žalovaného v II. rade súčasného správcu
konkurznej podstaty, čo však ku dňu rozhodovania vo veci samej bolo irelevantné.

5. Podľa konečného zoznamu pohľadávok správca konkurznej podstaty vyššie uvedené pohľadávky

prihlásené titulom zmluvnej pokuty poprel čo do výšky a právneho dôvodu, nakoľko dohodnutá zmluvná
pokuta je absolútne neplatná najmä pre neprimeranosť jej výšky s pre jej rozpor s dobrými mravmi (§3
ods. 1 OZ).

6. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty vo výške desaťnásobku

úroku z omeškania, ktorý v čase omeškania bol určovaný dvojnásobkom diskontnej sadzby určovanej
Národnou Bankou Slovenska ( základná úroková sadzba) nie je neprimeraná, nakoľko podľa ustálenej
súdnej praxe za primeranú zmluvnú pokutu sa považuje zmluvná pokuta vo výške 1% z hodnoty
zabezpečovaného záväzku.

7. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 14.04.2009, v
ktorom dôvody popretia pohľadávok uvedené v konečnom zozname potvrdil.
1Cbi/58/2008-417

8. V ďalšom žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že dňa 18.09.2008 správca veriteľom

prihlásené pohľadávky pozostávajúce zo zmluvnej pokuty poprel čo do dôvodu aj výšky, nakoľko
dohodnutá zmluvná pokuta je absolútne neplatná (§39 OZ), najmä pre neprimeranosť jej výšky a pre jej
rozpor s dobrými mravmi (§3 OZ). Dôvody popretia sú špecifikované v Konečnom zozname pohľadávok,
číslo pohľadávky 175, 177, 179 a 181 časť B - Dôvod popretia (str. 2). V súlade s ustanovením § 32
ods. 5 zákona námietky proti pohľadávkam uplatnil za úpadcu O.. Z.. Podnet na popretie pohľadávok

v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 zákona podal veriteľ Daňový úrad Bratislava I, ktorý podaním zo
dňa 17.09.2008 namietol premlčanie pohľadávok.

9. Žalobca žiadal, aby súd určil, že sporné pohľadávky prihlásené konkurznými prihláškami por.č. 175
177, 179 a 181, sú uznané v plnej výške. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry sa

za primeranú považuje zmluvná pokuta vo výške 1% denne z dlžnej sumy, preto uplatnený nárok na
zmluvnú pokutu nie je v rozpore so zákonom.

10. Podaním žalobcu doručeným súdu 20.10.2008 zobral žalobu v časti dlžných súm sporných
pohľadávok späť, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 10.04.2013 nasledovne:

Súd konanie v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 175 prevyšujúcej 193 421,57 € (5
827 018,23 Sk), čo predstavuje 0,3%-ný denný úrok z neuhradenej istiny, z a s t a v u j e.
Súd konanie v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 177 prevyšujúcej 36 863,67 € (1 110
555 Sk), čo predstavuje 0,3%-ný denný úrok z neuhradenej istiny, z a s t a v u j e.

Súd konanie v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 179 prevyšujúcej 2 862 219,21 € ( 86
227 216,20 Sk), čo predstavuje 0,3%-ný denný úrok z neuhradenej istiny, z a s t a v u j e.Súd konanie v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 181 prevyšujúcej 228 213,14 € (6
875 149,11 Sk), čo predstavuje 0,3%-ný denný úrok z neuhradenej istiny, z a s t a v u j e.

11. Žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby a to podaním doručeným súdu 03.04.2013 v ktorom
uviedol,žepodstatnýmprerozhodnutieožalobnomnávrhujeposúdenieplatnostizmluvnéhodojednania
z titulu ktorého je žalovaný nárok uplatnený. V prípade neplatnosti tohto dojednania je potrebné návrh
zamietnuť, keďže neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne následky a to bez ohľadu na
výšku uplatneného nároku. Čiastočným späťvzatím navrhovateľ síce znížil výšku pohľadávky, ktorej

pravosti sa žalobou domáha, aj takto zníženú sumu však požaduje priznať z toho istého právneho titulu.
Mám za to, že uvedeným čiastočným späťvzatím žalobca v podstate sleduje zámer „zoptimalizovať“
výšku uplatneného nároku, zrejme si uvedomujúc vady zmluvného dojednania, z ktorého ho uplatňuje,
a prezentovať tento ako v určitej časti dojednaný platne. Absolútne neplatný právny úkon nemožno
žiadnym ďalším právnym úkonom konvalidovať, konvalidácia je prípustná len pri relatívne neplatnom
právnom úkone. Vzhľadom na uvedené s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasí.

12. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.06.2010 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13. Voči uvedenému podal odvolanie žalobca doručené súdu 09.07.2013, v ktorom žiadal aby odvolací

súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu z dôvodu že súd prvej inštancie dospel k
záveru v rozpore so zásadou ochrany dobrých mravov, a v rozpore s ustálenou judikatúrou a zotrval na
názore, že zmluvná pokuta vo výške 1% denne z dlžnej sumy je primeraná. Z titulu späťvzatia návrhu
zo dňa 18.03.2013 bola upravená výška zmluvnej pokuty na 0,3 % p.a. z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania, a preto neodporuje zákonu, je v súlade s Obč. z. Poukazuje na aplikáciu moderačného

oprávnenia súdu podľa § 545a Obč. z., spočívajúcej v znížení uplatnenej zmluvnej pokuty, ak súd má
za to, že sú splnené podmienky na jej aplikáciu, a preto neprimeraná výška zmluvnej pokuty nemôže
byť bez ďalšieho dôvodom pre jej nepriznanie zo strany súdu. Poukazuje na rozsudok NS SR č. 1 Obdo
V 93/2004 vo vzťahu k aplikácii § 301 Obch. z. vo vzťahu k zníženiu neprimeranej pokuty. Zároveň
poukazuje na rozsudok NS SR č. 2Cdo 172/2007, z ktorého obsahu vyplýva, že zmluvná pokuta vo

výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná, a preto takéto dojednanie nie je
neplatné podľa ust. § 39 Obč. z. Má za to, že 0,3 % z dlžnej čiastky, ročne vo výške 109,5 % nie je
neprimeraná výška sankcie v podobe zmluvnej pokuty, a preto žiada priznať tento nárok v celom rozsahu
ako dôvodný. Poukazuje na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 1Cbi/60/2008 vo vzťahu k
nároku veriteľa LeMart. K odvolaniu doložil listiny tak, ako vyplýva z č. l. 264 až 275 spisu, vedenom

na súde prvého stupňa. Odvolateľ dňa 14.03.2014 doplnil odvolanie, kde uviedol, že zmluvná voľnosť
strán nebola ničím obmedzená, úpadca konal slobodne a vážne, uvedomujúc si následky konania, a
preto dopĺňa odvolanie aj o túto právnu skutočnosť.

14. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu dňa 20.03.2014 a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v

celom rozsahu. V písomnom vyjadrení poukazuje aj na prepojenie účastníkov dohody o zmluvnej pokute
v osobe R. Rajkov, má za to, že ide o neprimeranosť prihláseného / uplatneného nároku navrhovateľa,
v dôsledku čoho je právny úkon neplatným podľa § 39 OZ, preto právu nie je možné priznať právnu
ochranu a z dôvodu absolútnej neplatnosti nie je možné uplatniť moderačné oprávnenie súdu podľa
§ 545a OZ tak, ako to požaduje navrhovateľ. Vo vzťahu k rozhodnutiu 1Cbi/60/2008 uvádza, že

cit. rozsudkom súd určil pravosť popretých pohľadávok iného veriteľa v konkurze, avšak nie z titulu
zmluvných pokút, ktoré sú predmetom tohto konania, ale z titulu riadnych úrokov z omeškania, preto nie
je možné aplikovať per analógiám toto rozhodnutie na posudzovanú právnu vec. Za celú dobu trvania
konkurzu v žiadnom z doteraz vydaných rozhodnutí neboli žiadnemu veriteľovi priznané pohľadávky z
titulu zmluvných pokút. Má za to, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne a žiada rozhodnutie

potvrdiť.

15. Odvolací súd ako súd druhej inštancie predmetný odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil, stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v
tom, že zo strany žalobcu došlo k uplatneniu nároku z titulu zmluvnej pokuty, ktorej výška je v rozpore

s § 39 Obč. z., § 265 Obch. z., § 301 Obch. z., a to z dôvodu, že nie je možné bez ďalšieho priznať
právnu ochranu
1Cbi/58/2008 - 418nároku, ktorý je dojednaný v rozpore so zákonom, je neplatným právnym úkonom, nakoľko svojim
obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Podľa § 265 Obch. z.,
výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že je absolútne neplatnou dohoda strán o
zmluvnej pokute, ktorej výška predstavuje 176 % p.a., resp. 155 % p.a., bez ohľadu na skutočnosť, že
navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa návrhom zo dňa 18.03.2013 vzal návrh čiastočne
späť tak, že si uplatnil iba nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. Zmluvná pokuta ako sankcia musí vychádzať z obsahu a charakteru zmluvného

záväzku, musí vychádzať z obsahu, výšky povinnosti, ktorej splnenie zmluvne sankcionuje v podobe
zmluvnej pokuty, a preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, ak sa zaoberal predmetnými
zmluvami o pôžičke a výškou pôvodne dohodnutej pokuty a v zhode s ustálenou judikatúrou konštatoval,
že táto výška je v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranosť. Zároveň sa súd zaoberal a
prihliadol k tomu, že osoba konajúca za dlžníka a osoba veriteľa je R. Rajkov, čím je jednoznačne
preukázané, že predmetný nárok dohodnutý v zmluve podpísaný tou istou osobou na strane dlžníka

a na strane veriteľa, je dohodnutý účelovo, v rozpore so zákonom, s vedomím, že predmetná pôžička
vrátená nikdy nebude, a teda že sa navýši pohľadávka veriteľa neprimerane o výšku zmluvnej pokuty
(176 % p.a., resp. 155 % p.a.). Je preto zrejmé, že takémuto výkonu práva podľa § 265 Obch. z.
nie je možné priznať právnu ochranu. Súd prvého stupňa preto postupoval vecne správne, ak ani
na základe čiastočného späťvzatia uplatneného nároku, tento nárok navrhovateľa nepriznal a žalobu

zamietol. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa nepriznal a žalobu zamietol.
Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa vo veci moderačného práva súdu
podľa § 545a OZ, nakoľko nie je možné uplatniť moderačné právo súdu a zmluvnú pokutu znížiť, ak
je vyslovená absolútna neplatnosť ustanovení zmluvy, na základe ktorých bola táto zmluvná pokuta v
konaní uplatnená. Absolútna neplatnosť bráni uplatneniu § 545a OZ vo vzťahu k moderačnému právu

súdu. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré uvádza odvolateľ pod sp. zn. 1Cbi/60/2008, odvolací súd zistil, že
predmetný nárok priznaný súdom navrhovateľ uplatnil z iného právneho titulu, než je uplatnené v konaní
vedenomvposudzovanejprávnejveci,pretoniejemožnéaniktomutokonaniupodsp.zn.1Cbi/60/2008
prihliadnuť (uplatnené boli navrhovateľom úroky z omeškania).

16. Voči rozhodnutiu súdu druhej inštancie žalobca podal ústavnú sťažnosť. Ústavný súd sťažnosť prijal
na ďalšie konanie a dňa nálezom ÚS SR z 21.júna 2016, č.k. III. ÚS 528/2015-29 vo veci rozhodol.

17. Sťažovateľ založil petit svojej sťažnosti na troch okruhoch námietok. Najprv argumentuje, že
napadnuté rozhodnutie (i prvostupňové rozhodnutie okresného súdu) porušuje § 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).
Následne konštatuje nedostatočnosť odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu. Napokon
tvrdí, že krajský súd nesprávne podriadil posudzovaný právny vzťah obchodno-právnemu režimu,
namiesto režimu občiansko-právneho. Ústavný súd považuje ústavný súd za osožné venovať sa
dominantne námietke, ktorú sťažovateľ sformuloval ako druhú v poradí. Nedostatočnosť odôvodnenia

totiž sťažovateľ tvrdí v relácii k záverom okresného súdu i krajského súdu, ktoré sú v sťažnosti súčasne
kritizované aj z hľadiska namietaného nerešpektovania § 1 Občianskeho súdneho poriadku. Prípadné
vyslovenie nedostatočnosti odôvodnenia testovaného rozsudku krajského súdu taktiež umožňuje
ústavnému súdu lepšie rozoznať kontúry limitov vlastného prieskumu rozhodnutia všeobecného
súdu v predmetnom prípade, čo je dané požiadavkou minimalizácie ústavno-súdnej intervencie do

výkonu právomoci všeobecných súdov a zdržanlivosti ústavného súdu pri korekcii právnych záverov
všeobecných súdov. K námietke nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku krajského súdu ústavný súd in
abstracto udáva, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1
ústavy) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť [(§ 132 a § 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),

m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej (m. m. III. ÚS 36/2010).

18. Sťažovateľ v odvolaní argumentoval možnosťou súdu konajúceho o incidenčnej žalobe aplikovať
v prípade záveru o neprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty tzv. moderačné právo podľa § 545a
Občianskeho zákonníka. Krajský súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že „nie je možné uplatniť
moderačné právo súdu a zmluvnú pokutu znížiť, ak je vyslovená absolútna neplatnosť ustanovenízmluvy, na základe ktorých bola táto zmluvná pokuta v konaní uplatnená“. Podľa názoru ústavného
súdu odpoveď krajského súdu v tomto prípade nie je dostatočná. Nepochybne pritom ide o otázku
podstatnú, keďže prípadná aplikácia moderačného oprávnenia súdu by bola spôsobilá viesť k odlišnému

právnemu posúdeniu veci i k odlišnému rozhodnutiu vo veci samej. Okresný súd i krajský súd zhodne
vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi plynúci
z neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty. Ich výhrady tak výlučne smerovali k výške zmluvnej
pokuty, nie k ostatným okolnostiam jej dojednania, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť posudzovanej
zmluvnej pokuty. Práve tento právny aspekt prejednávanej veci vyžadoval dôkladnú a podstatne hlbšiu

odpoveď na sťažovateľovu odvolaciu námietku o moderačnom práve súdu. Odôvodnenie krajského
súdu (vyslovené v podstate in abstracto) by bolo ústavne akceptovateľné, ak by dôvodom absolútnej
neplatnosti bola iná vada právneho úkonu, ktorým kontrahenti zmluvnú pokutu dojednali (napr. absencia
písomnej formy podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne vady podľa § 37 ods. 1 a 38 ods. 1
Občianskehozákonníka).Vtakomprípadebyajcitovanéstručnéodôvodneniebolopostačujúce.Krajský
súd však úplne opomenul, že neprimeranosť rezultujúca podľa jeho názoru do absolútnej neplatnosti

dohody o zmluvnej pokute je zároveň výslovne formulovaným zákonným aplikačným determinantom
moderačného oprávnenia všeobecného súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka, ktorého použitia sa
sťažovateľ v odvolaní domáhal. Krajský súd nijako nereagoval na predstavu zákonodarcu inkorporovanú
do konštrukcie právnej úpravy, ktorá na jednej strane poskytuje súdu diskrečný priestor pri hodnotení
okolností spôsobujúcich rozpor s dobrými mravmi, na strane druhej však pri inštitúte zmluvnej pokuty

podporuje úvahu o preferencii zachovania platnosti právneho úkonu, ak má táto byť spochybnená iba
neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Citované odôvodnenie krajského súdu v konečnom
dôsledku nereflektuje skutočnú podstatu odvolacej námietky sťažovateľa, ktorá sa dominantne
1Cbi/58/2008 - 419

orientovala na obhajobu platnosti dohôd o zmluvnej pokute a úvahu o moderačnom oprávnení
konštruovala ako podporný argument. Krajský súd však ťažiskovo dôvodil vylúčením možnosti
moderácie v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú tým postavil do polohy nemennej
východiskovej konštanty.

19. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (strana 4 rozsudku) zreteľne vyplýva, že právny záver o
neprimeranostidojednanejzmluvnejpokutybolvýsledkomsynergickéhopôsobeniajejdohodnutejvýšky
a z dokazovania vyplývajúceho faktu, že zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok zo zmlúv o pôžičke
uzavretých medzi fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou, v ktorej táto fyzická osoba vystupovala
ako štatutárny orgán a jediný spoločník. Z toho krajský súd vyvodil, že „predmetný nárok dohodnutý

v zmluve..., je dohodnutý účelovo, v rozpore so zákonom, s vedomím, že predmetná pôžička vrátená
nikdy nebude, a teda že sa navýši pohľadávka veriteľa neprimerane o výšku zmluvnej pokuty...“.

20. Ústavnému súdu je známa všeobecne zažitá spoločenská podozrievavosť voči pozadiu a motivácii
zmluvných úkonov medzi personálne prepojenými subjektmi práva. Toto poznanie ako opora pre

citovaný kategorický záver krajského súdu (alebo aj akéhokoľvek iného orgánu verejnej moci) pri
súčasnej absencii ďalších dôkazov však nemôže obstáť. Krajský súd vôbec nevysvetlil, na základe čoho
dospel k záveru o účelovosti dojednanej zmluvnej pokuty, ba dokonca k záveru, že bola dojednaná
s vedomím, že sa zabezpečovaný záväzok nikdy nesplní. Ak tým krajský súd narážal na snahu
neprimerane navýšiť pohľadávku veriteľa do budúcnosti, potom ústavný súd odkazuje na preukázaný

fakt, že brojil proti vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu (uznesenie krajského súdu z 5. septembra
2007 vo veci sp. zn. 2 CoKR 3/2007), čo prima facie významne spochybňuje koncept, z ktorého
krajský súd pri vyhodnocovaní preukázaných faktov vychádzal. S týmto rozporom sa krajský súd nijako
nevysporiadal.

21. Analyzované závery krajského súdu svojou kategorickosťou možno pôsobia na laického čitateľa
presvedčivo, súdne rozhodnutie, ktoré má byť v prvom rade založené na dôslednom rešpektovaní
práva, však musí takéto hodnotenia spoľahlivo skutkovo i právne podložiť. To krajský súd zjavne
neurobil. Z prieskumu podkladov, ktoré ústavný súd mal k dispozícii, nevyplývajú žiadne ďalšie
skutkové okolnosti, ktoré by jednoznačné závery krajského súdu podporovali. Jeho hodnotenia sú

tak svojvoľné, že aj napriek oddelenosti ústavného súdnictva od súdnictva všeobecného ústavný súd
nemôže zotrvať v pasivite, lebo odvolanie sa na rešpektovanie samostatnosti všeobecných súdov pri
využívaní ich právomoci by v posudzovanom prípade bolo zo strany ústavného súdu prejavom ústavne
neakceptovateľného alibizmu.22. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol

o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní
alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu. Po vrátení veci bude potrebné, aby
krajský súd rozhodol o podanom odvolaní na podklade odôvodnenia, v ktorom sa komplexne, dôkladne
a v intenciách kritiky ústavného súdu obsiahnutej v tomto náleze opätovne vysporiada s otázkou
(ne)primeranosti posudzovanej zmluvnej pokuty, a to so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré v spornom

incidenčnom konaní vyšli najavo. Vezme do úvahy aj možný vplyv neprimeranosti ako legálnej kategórie
na platnosť dojednania zmluvnej pokuty, zohľadňujúc pritom možnosť a vôľu, ktorú zákonodarca zakotvil
a prejavil v § 545a Občianskeho zákonníka. Súčasne bude potrebné, aby zodpovedal nastolenú otázku
odlišného posúdenia incidenčnej veci sp. zn. 1 Cbi 60/2008 bez opomenutia identity funkcií, ktoré úroky z
omeškania a zmluvná pokuta plnia. Krajský súd bude povinný vyhodnotiť všetky popísané determinanty
aj s ohľadom na fakt prebiehajúceho konkurzu a na posúdenie (ne)primeranosti zabezpečovacích

inštitútov dojednaných u iných veriteľov. Len tak môže rozsudok krajského súdu obstáť z hľadiska
požiadaviek vyplývajúcich zo zákazu zvýhodňovania veriteľov v konkurze, čo je faktor podstatne
ovplyvňujúci základné právo veriteľa na súdnu ochranu, ktorej sa incidenčnou žalobou sťažovateľ
domáhal.

23. Po vrátení veci Ústavným súdom súdu druhej inštancie uznesením zo dňa 28.04.2017 rozhodol, že
napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/58/2008-262 zo dňa 28.06.2010 v spojitosti
s opravným uznesením vydaným v konaní pod č.k. 1Cbi/58/2008-284 zo dňa 03.07.2014 z r u š u j
e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že s poukazom
na odôvodnenie Nálezu ÚS SR, vydaného v konaní III ÚS 528/2015-29 odvolací súd konštatuje, že

je potrebné zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane opravného uznesenia
a vec súdom prvej inštancie opätovne rozhodnúť. Odôvodnenie vydaného nálezu ÚS SR, v konaní III
ÚS 528/2015-29 zo dňa 21.06.2016 je pre všetky stupne všeobecných súdov právne záväzný, a preto
bude potrebné sa v konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci náležite vysporiadať so všetkými
právnymi závermi uvedenými v odôvodnení tohto nálezu, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zrušeniu

rozsudku odvolacieho súdu vydaného v konaní 4CoKR/38/2014-290 zo dna 24.02.2015. Súd prvej
inštancie sa tak v zmysle právne záväzného názoru Ústavného súdu SR opätovne vysporiada s otázkou
(ne)primeranosti posudzovanej zmluvnej pokuty, a to so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré v spornom
incidenčnom konaní vyšli najavo. Vezme do úvahy aj možný vplyv neprimeranosti ako legálnej kategórie
na platnosť dojednania zmluvnej pokuty, zohľadňujúc pritom možnosť a vôľu, ktorú zákonodarca zakotvil

a prejavil v § 545a Občianskeho zákonníka. Súčasne bude potrebné, aby zodpovedal nastolenú otázku
odlišného posúdenia incidenčnej veci sp. zn. 1Cbi/60/2008 bez opomenutia identity funkcií, ktoré úroky
z omeškania a zmluvná pokuta plnia.

24. Po vrátení veci súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 14.12.2017, 18.01.2018, 01.03.2018,

29.03.2018 na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedka p. XX.X. Právnytakto:

24.1. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojej argumentácii v celom rozsahu, poukazujúc aj na závery
nálezu Ústavného súdu III. ÚS 528/2015 z 21.júna 2016, tvrdiac primeranosť výšky zmluvnej pokuty.

24.2. Žalovaný rešpektuje závery nálezu Ústavného súdu, avšak má za to, že rozhodnutie vydané v
tejto veci bolo správne aj s ohľadom na rozhodovanie v ostatných veciach týkajúcich sa pohľadávok
predmetného konkurzného konania na majetok úpadcu.

1Cbi/58/2008 - 420

24.3. Z výsluchu svedka pána F. F. bolo zistené, že peniaze poskytované úpadcovi na základe
Rámcových zmlúv o poskytnutí pôžičky vychádzali z podmienok za akých si finančné prostriedky
požičiaval od svojich veriteľov t.č. spoločník a konateľ úpadcu - svedok. Listinné dôkazy formou tabuľky

z ktorých sa odvádzala výška zmluvnej pokuty poznal, vyhotovovala ich jeho manželka. Poukázal aj na
súdne konania, v ktorých je zaviazaný na vrátenie požičaných peňažných súm jeho veriteľmi.24.4. Z predložených listinných dôkazov ako sú vyjadrenia žalobcu a žalovaného, prihláškami
pohľadávok navrhovateľa por. č. 175, 177, 179, 181 a ich prílohami, výpisom z konečného zoznamu
pohľadávok vyhotovenom správcom, zmluvami o postúpení pohľadávok, ďalej oznámením veriteľa o

postúpení pohľadávok, oznámením o uplatnení zmluvnej pokuty ako aj ďalšími dôkazmi založenými v
spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8,
Bratislava, IČO: 35 744 251 uznesením 6K/15/2007 zo dňa 29.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 04.06.2008. Do funkcie správcu konkurznej podstaty bol uznesením 6K 15/2007 zo dňa 16.09.2008,
právoplatným dňa 31.10. 2008, ustanovený odporca II - M.. I. S., ktorý vo funkcii správcu nahradil
- predchádzajúceho správcu M.. O. S.. Dňa 16.06.2008 si spoločnosť JAMEXI, s.r.o. ako konkurzný
veriteľ prihlásila do konkurzu pohľadávky, ktoré vznikli pôvodnému veriteľovi G.F. voči úpadcovi z titulu
nevrátených pôžičiek. Konkrétne si spoločnosť JAMEXI, s.r.o. prihlásila prihláškami č. 175, 177, 179 a
181 pohľadávky:

- prihláškou č.175 pohľadávku v celkovej výške 10.133.505,47 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo
výške 10.133.505,47 Sk a úroky z omeškania vo výške 0 Sk,
- prihláškou č. 177 pohľadávku v celkovej výške 1.820.345,34 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo
výške 1.820.345,34 Sk a úroky z omeškania vo výške 0 Sk,
- prihláškou č.179 pohľadávku v celkovej výške 138.541.812,95 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo

výške 138.541.812,95 Sk a úroky z omeškania vo výške 0 Sk,
- prihláškou č.181 pohľadávku v celkovej výške 8.320.092,77 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo
výške 8.320.092,77 Sk a úroky z omeškania vo výške 0 Sk,

K prihláškam pohľadávok boli veriteľom - spoločnosťou JAMEXI, s.r.o. pripojené zmluvy o pôžičkách z

dní 1.10.1998, 30.1.1999, 2.1.2000 a 10.1.2002.

Dňa 18.09.2008 správca pohľadávky prihlásené vyššie uvedenými prihláškami č. 175, 177, 179 a 181
poprel čo do dôvodu aj výšky a to z dôvodu, že zmluvná pokuta v požadovanej výške je v rozpore s
dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom (§3 ods. 1 OZ).

Následne po vyhlásení konkurzu spoločnosť JAMEXI, s.r.o. pohľadávky postúpila ďalej na tretie osoby
a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 na RNDr. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tieto
pohľadávky následne postúpil zmluvou zo dňa 12.03.2009 na spoločnosť TIPL, spol. s r.o. V dôsledku
uvedeného, na žiadosť pôvodného veriteľa JAMEXI, s.r.o. súd uznesením zo dňa 13.04.2010 pripustil,

aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa JAMEXI, s.r.o. vstúpila spoločnosť TIPL, spol. s
r.o. IČO: 31 364 659.

Žalobcasivpredmetnomkonkurznomkonaníuplatnilprihláškamipor.č.175,177,179a181pohľadávky,
ktoré vznikli pôvodnému veriteľovi F. F. voči úpadcovi z titulu navrátenia pôžičiek úpadcom včas a riadne.

Prihláškami por. č. 175, 177, 179 a 181 si navrhovateľ uplatnil podľa ustanovení zmlúv o pôžičkách
zmluvnú pokutu vo výške 10 násobku dvojnásobku diskontnej sadzby NBS z dlžnej sumy za každý deň
omeškania z nevrátených pôžičiek. Tieto pohľadávky správca poprel z dôvodu, že zmluvná pokuta v
požadovanej výške je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany,

aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“25. Súd v danej právnej veci aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v platnom znení „ Každú prihlásenú pohľadávku správca s
odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov
úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.“

Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v platnom znení „ Ak správca pri skúmaní prihlásenej

pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný
prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.“

Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v platnom znení „ Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30
dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd

určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie,

1Cbi/58/2008 - 421

zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v

žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.“

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.“

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej aj ako „ ObZ“ ) „ Výkon práva, ktorý
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa § 301 ObZ: „ Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta.“

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 ObZ „ (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať
podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”

Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ako „ OZ“) „ Zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“

Podľa ustanovenia § 544 OZ „ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).“

Podľa ustanovenia § 545a OZ „ Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výškuškody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.“

26. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi
tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť
žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách
ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu
žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom,

ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie.

27. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej
žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 04.06.2008, zverejnené v
OVXX.XX.XXXX. z 03.06.2008. A. dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu a na súde bol deň
19.07.2008. Žalobca prihlášku podal u správcu dňa 16.06.2008, čo správca potvrdil prezenčnou

pečiatkou správcu. Správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 18.09.2008 ako bolo osvedčené zo
súdneho spisu 6K/15/2007. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 19.09.2008,
lehota na podanie žaloby na deň 19.10.2008 ( nedeľa) v súlade s § 196 ZKR uplynula 20.10.2008
(pondelok, riadny pracovný deň). Žalobca podal návrh na súde dňa 20.10.2008 teda v lehote 30 dní,
a tak je možné konštatovať, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty, vrátane lehoty na podanie

incidenčnej žaloby.

28. V incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky, leží dôkazné
bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že
sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške tejto pohľadávky.

Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa
uviedli v žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej a v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom v zmysle je povinnosť
predložiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu

na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

29. Veritelia si v konkurznom konaní uplatňujú svoje nároky osobitným postupom u správcu, ktorému
patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie/vyjadrenie/ o tom, či

1Cbi/58/2008 - 422

v konkurze budú alebo nebudú uspokojené, a v akom rozsahu alebo poradí. Súd nemôže tento postup
obchádzať tým, že bude preskúmavať alebo nahrádzať postup správcu, ktorý ho urobil zákonom
ustanovujúcim spôsobom. Každá prihláška pohľadávky v konkurznom konaní je založená na tvrdeniach

veriteľa, ktoré je potrebné overiť a skontrolovať. Spornosťou pohľadávky sa rozumie stav, keď z okolností
známych v čase uplynutia lehoty na zisťovanie a popretie pohľadávok, možno dôvodne pochybovať o
existencii takejto pohľadávky.

30. Pokiaľ ide o samotný charakter konania o určenie popretej pohľadávky, ide o osobitný

druh určovacieho konania, v ktorom veriteľ nepreukazuje naliehavý právny záujem na určení,
keďže tento vyplýva priamo zo zákona, avšak nejde o sporové konanie, v ktorom by bolo jeho
predmetom preskúmavanie existencie pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom, ale jeho predmetom
je preskúmavanie existencie výlučne spornosti dôvodov, ktoré viedli k popretiu pohľadávky. Ak tedasprávca poprie pohľadávku veriteľa iba z určitého dôvodu, predmetom konania o určenie popretej
pohľadávky sa stáva preskúmanie správnosti popretia vykonaného správcom výlučne k tomuto dôvodu
popretia, bez ohľadu na to, že by pohľadávka sa mohla javiť ako sporná. Súd nie je oprávnený dôvody

popretia pohľadávky vykonaného správcom rozširovať, či preskúmavať existenciu pohľadávky medzi
žalobcom ako veriteľom a dlžníkom, a súčasne nemôže nahrádzať zákonom zverené oprávnenia a
povinnosti správcovi pohľadávky preskúmať a vyhodnotiť rozsah a dôvod ich spornosti, ktorá úloha je
v konkurznom konaní zverená ako správcovi tak aj veriteľom, avšak nie súdu. Úlohou incidenčného
konania potom nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úloha

správcu.

31. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 ústavný
súd uviedol, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať
prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Teda v súlade s uvedeným účelom
incidenčného konania je v podstate iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo

nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak ako bola prihlásená ( teda úplne alebo v určitej časti alebo v
určitom poradí ). Správca je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený, je
preto jeho povinnosťou skúmať prihlášku a oprávnenosť pohľadávky s poukazom na predložené listinné
dôkazy. Nie je povinnosťou súdu v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať

celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky a poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd
preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich
vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania - na základe predložených listinných dôkazov považoval

pohľadávky žalobcu - sporné v tomto konaní, uplatnené a prihlásené v konkurznom konaní z hľadiska
právneho dôvodu, vzniku, výšky a vymáhateľnosti za preukázané v prihlásenom rozsahu, dôvode a
poradí. Súd v rozhodovaní vo veci samej viedli najmä skutkové zistenia, na ktoré aplikoval platné právne
predpisy rešpektujúc s plnou vážnosťou aj závery nálezu Ústavného súdu č.k. III. ÚS 528/2015. V tomto
kontexte súd vyhodnotil prihlásené pohľadávky veriteľa - žalobcu titulom zmluvnej pokuty za existujúce

na základe platného právneho titulu. Dohodu o dojednaní zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ako platnú,
kedy by pripadalo do úvahy moderačné právo v súlade s ustanovením § 301 ObZ. V časti výšky
uplatneného nároku sporných pohľadávok po čiastočnom späťvzatí žaloby súd daný stav vyhodnotil ako
súladný s ustanoveniami o primeranosti zmluvnej pokuty, bez potreby realizovať moderačné právo.

33. Súd v rámci konania reflektoval aj na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú vykonal
v rámci vyjadrenia doručeného súdu dňa 29.11.2012 voči všetkým sporným pohľadávkam, navyše pre
prípadpohľadávkyoznačenejpodč.179namietal neplatnosťuznaniadlhuzostranydlžníka,ktorýpodľa
úsudku žalovaného nebol v čase vykonania daného úkonu oprávnený konať za dlžníka. Išlo o uznanie
dlhu z 31.02.2001 podpísané p.XX.XX.XXXX., ktorý už v tomto čase nebol štatutárnym orgánom dlžníka,

týmbolp.Rajkovod30.04.2000.Súdzosúdnehospisuzistil,žepohľadávkupodč.179-zmluvnúpokutu
zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.01.2000 uznal aj p. Rajkov v uznávacom prejave zo dňa 31.12.2001
spolu s pohľadávkami pod označením č. 175, 177 179 a uznaním z 31.12.2005 aj pohľadávky č. 181.
Z tohto dôvodu posúdil námietku premlčania ako nedôvodnú.

34. Na margo zmluvnej pokuty ide o zabezpečovací inštitút a paušálnu náhradu nákladov. Uvedená
premisa vedie k praktickému využitiu zmluvnej pokuty pôsobiť ako zabezpečovací nástroj s cieľom
prinútiť dlžníka si riadne a včas plniť svoje záväzky a následne sanovať aj vzniknutú škodu v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Citujúc z uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009 „Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka,

ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa
zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou
možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre
prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej
povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo

termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť
splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej,
pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá
na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.“ Súd nemal pochybnosti oplatnosti dojednania zmluvnej pokuty, pričom konštatuje, že záväzok dlžníka predstavoval sumu rádovo
10.000.000 Sk t.j. 331 939,189 € v niekoľkých tranžiach tak, že celkový objem záväzku dlžník bol
uvádzaný ako suma 749 206 094,79 Sk ( údaj z č.l. 51). Z listinných dôkazov je osvedčené, že predmetný

záväzok bol dohodnutý bez úrokov, zmluvných úrokov z omeškania a bez ďalšieho zabezpečenia,
poskytovateľmi boli fyzické osoby zväčša ako vyplýva z obsahu Rámcovej zmluvy o pôžičke, doplnené
údajmi zo svedeckej výpovede p. XX.

35. Skutočnosti uvádzané v bode 36 naznačujú, že súd sa musel vysporiadať aj s obranou žalovaného o

neprimeranosti zmluvnej pokuty vedúcej k absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súlade s postupom
podľa ustanovenia § 39 OZ. Neprimeranosť zmluvnej pokuty vedúca k tak závažnému právneho verdiktu
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu musí byť posudzovaná v každom prípade individuálne, zvážiac
nie len hodnotu zabezpečovaného záväzku ale aj lehotu omeškania a celkové podmienky záväzkového
vzťahu. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil predmetné dojednané zmluvné
1Cbi/58/2008 - 423

pokuty ako primerané. Pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada
aj k dojednanej výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania
môže súd za použitia moderačného práva podľa § 301 Obch. zák. znížiť, a to s prihliadnutím k
hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa §

301 Obch. zák. založiť len na zistení, že okrem práva na zmluvnú pokutu vznikli oprávnenému ďalšie
majetkové práva (napríklad právo na úroky z omeškania) z toho istého porušenia zabezpečovanej
povinnosti, bez toho, aby prihliadol k hodnote a významu takejto povinnosti. Pri posudzovaní súladu
výšky dojednaných úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute,
ako uvádza rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. marca 2010, sp. zn. 23 Cdo 2924/2009. Podporne sa

k uvedenej problematike vyjadril NS SR z 30.septembra 2008, sp.zn. 2 Cdo 172/2007 s uvedením, že
Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty treba prihliadať na celkové okolnosti
úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Do úvahy treba vziať aj výšku úrokov z omeškania, výšku
zabezpečenej sumy, z ktorej možno tiež posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný
pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.

36.Primeranosťzmluvnejpokutyjeviazanáajnaúčelzmluvnejpokuty,ktorýmjedonútiťdlžníkahrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý
poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť
peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej

dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná
pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak
umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu
s dobrými mravmi, uvedené v Rozsudku Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010.

37. K aplikácii moderačného práva súd má za to, že nebolo potrebné pristúpiť nakoľko výška uplatnenej
sankcie po jej korigovaní späťvzatím návrhu moderácii by nepodliehala. Z ustanovení zákona a zmyslu
zákonodarcu, je to inštitút práve na predchádzanie vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
čo podporuje aj výrok vo vyššie uvádzanom náleze ÚS ..“ Moderačné právo súdu podľa § 545a
Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferencie zachovania

platnosti právneho úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej
pokuty“ nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 528/2015-29.

38. Súd považuje za potrebné zanalyzovať obsah konania vedeného na tunajšom súde č.k.
1Cbi/60/2008 od ktorého bola odvodená žalobcom tvrdená primeranosť výšky zmluvnej pokuty 0,4%

denne z dlžnej sumy v rámci procesnej obrany. V uvedenej právnej veci bol priznaný aj nárok na sankciu
vo výške 0,4% denne z dlžnej sumy, čo je identické s uplatnenou výškou v predmetnom konaní. Súd má
za to, že v posudzovanom konaní ide o nekompatibilnú právnu konštrukciu s prejednávanou právnou
vecou, nakoľko meritom konania nebola primeranosť sankcie, avšak v závere je možné konštatovať,
že strany sporu 1Cbi/60/2008 neprimeranosť sankcie nenamietali a teda je vyvoditeľná domnienka

primeranosti sankcie v právom zmysle obdobnej konštrukcii zmluvnej pokuty. V danom konaní správca
poprel pohľadávku titulom zmluvnej pokuty, ale nepoprel istinu dlžnej sumy, v dôsledku čoho, úrok
z omeškania zmluvne dojednaný vo výške 0,4% denne z dlžnej sumy ako príslušenstvo nepopretej
pohľadávky istiny zostal zachovaný, na rozdiel od popretej zmluvnej pokuty.S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd aplikujúc zásada úspechu v konaní § 255 CSP priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie práva proti žalovanému,

ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v
celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Súd
záverom dodáva, že pri rozhodovaní o priznaní nároku žalobcovi na náhradu trov konania, poukazuje
na konštrukciu § 100 ods. 2 písm. a/ ZoKR, kde z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak

tento zákon neustanovuje inak, čo znamená, že napriek priznanému nároku na náhradu trov konania si
žalobca v konkurznom konaní tieto mu priznané trovy nemôže uplatniť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho
rozsudku.

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

1Cbi/58/2008 - 424

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).