Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117212120
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117212120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov : matky L. X., rod. B., štátnej občianky Slovenskej
republiky, trvale bytom Z. Z., t. č. bytom Z. Z., Y. XXXX a otca L. X., štátneho občana Slovenskej
republiky, trvale bytom D. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so

sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť matky k maloletému U. X., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej
sumy 30,-Eur mesačne na sumu 50,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2017, ktoré je matka
povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh matky na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého U. za obdobie od 01.06.2017

do 30.06.2018 vo výške 260,-Eur sa matke p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne,
spolu s bežným výživným k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletému U. z m e ň u j e
rozsudok Okresného súdu Z. zo dňa 12.02.2013, č. k. XXP/XXX/XXXX- 68.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa otec maloletého domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky
k maloletému U. z doterajšej sumy 30,-Eur mesačne na sumu 50,-Eur mesačne, s účinnosťou od
podania návrhu. Uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.2.2013 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bola
schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej
povinnosti matky k maloletému v sume 30,-Eur mesačne. Poukázal na to, že odvtedy uplynulo niekoľko

rokov a na strane maloletého došlo zmene pomerov v tom, že začal navštevovať druhý stupeň základnej
školy, má zvýšené výdavky na ortopedické vložky do topánok cca 10,-Eur mesačne, má rôzne bežné
výdavky primerané jeho veku, chodia na výlety, navštevuje futbalový krúžok a pod. Uviedol, že on
zarába 700,- až 800,-Eur mesačne, aj on bol práceneschopný a mal nižší príjem, ale keďže matka
na syna ničím neprispieva, on sa snaží privyrábať si aj brigádne, aby ich uživil. Napriek vyjadreniu
matky, ktorá nesúhlasila so zvýšením výživného a poukazovala na jej práceneschopnosť, otec trval na

zvýšení vyživovacej povinnosti matky s odôvodnením, že keď má matka finančné prostriedky na iné
veci, napr. sedieť v pohostinstve pri pive a pod., tak by mala platiť aj vyššie výživné a nevyhovárať sa na
svoj zdravotný stav. Otec poukázal aj na nezodpovedný doterajší prístup matky k svojim rodičovskýmpovinnostiam, ktorá si vôbec neplní ani doterajšiu vyživovaciu povinnosť, keďže od určenia výživného v
roku 2013 matka na výživu syna ničím neprispieva a trestné oznámenie na ňu nepodával len s ohľadom
na syna, aby sa mu neposmievali, že jeho matka je trestne stíhaná alebo vo väzení. Keďže matka

na syna ničím neprispieva, požiadal o náhradné výživné. Otec poukázal aj na rozpor v samotných
výpovediach matky, ktorá na prvom pojednávaní uviedla, že býva u priateľa a neprispieva mu na bývanie
a na poslednom pojednávaní uviedla, že od jej PN býva u jej rodičov a počas poberania nemocenského
im prispievala 100,-Eur mesačne. Spochybnil však, že by matka reálne bývala u jej rodičov, pretože syn
chodieva na návštevy k starým rodičom z matkinej strany a jemu syn hovorí, že matka tam nebýva.

2. Matka maloletého najprv nesúhlasila s návrhom otca na zvýšenie výživného a poukázala na to, že
ona je od marca 2017 dlhodobo práceneschopná a poberala len nemocenské dávky 180,-Eur mesačne.
Najprv nesúhlasila so zvýšením výživného ani o 10,-Eur mesačne viac. Na poslednom pojednávaní
uviedla, že by bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na tých 50,-Eur mesačne,
ale nesúhlasila so zvýšením výživného od začatia súdneho konania, ale až od 1.7.2018. Na prvom

pojednávanídňa13.11.2017matkauviedla,žebývaupriateľavjeho2-izbovombyte,aženadomácnosť
mu ničím neprispieva pre nedostatok finančných prostriedkov, pretože od 03/2017 je práceneschopná a
poberá nemocenské 5.030,-Kč mesačne, t.j. cca 170,-Eur mesačne. Na poslednom pojednávaní zase
uviedla, že býva u jej rodičov v ich rodinnom dome a do poberania nemocenskej im prispievala na
domácnosť 100,-Eur mesačne a od marca 2018, kedy jej skončilo nemocenské, ju živia jej rodičia.

Opätovne uviedla, že od marca 2017 je stále práceneschopná. Uviedla, že v júni 2017 mala úraz
(zlomeninu krčnej chrbtice), predtým mala zdravotné problémy urologického charakteru. Upresnila, že
od 6.3.2017 do marca 2018 poberala nemocenské dávky z I. republiky v sume 5.000,-Kč mesačne.
Po ukončení práceneschopnosti požiadala v Českej republike o čiastočný invalidný dôchodok, o čom
nebolo zatiaľ rozhodnuté. Od 21.5.2018 je evidovaná v I. republike na úrade práce a bola jej priznaná

podpora v nezamestnanosti tak, že za časť mesiaca máj 2018 jej bolo vyplatené 2.300,-Kč a ďalšie
mesiace by jej malo byť vyplácané 6.400,-Kč mesačne po dobu prvých dvoch mesiacov, potom 4.900,-
Kč mesačne po dobu dvoch mesiacov a potom 4.490,-Kč mesačne. Teraz je opäť práceneschopná a
predložila súdu potvrdenie o PN vystavené dňa 26.6.2018 s tým, že trvanie dočasnej neschopnosti je
do 2.10.2018. Matka uviedla, že teraz je práceneschopná z dôvodu opakovaného infúzneho preliečenia

a rehabilitácii. Nevedela sa vyjadriť, či bude mať teraz opäť nárok na nemocenské, buď bude poberať
podporu v nezamestnanosti alebo nemocenské.

3. Kolízny opatrovník považuje návrh otca na zvýšenie výživného za dôvodný a odporučil mu vyhovieť.
Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 4 roky a na strane maloletého došlo

k zmene pomerov. Poukázal na to, že ani pred práceneschopnosťou matky, kedy zarábala 10.000,-Kč
mesačne, tá výživné neplatila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, potvrdenie o príjme
otca, výpis z účtu, faktúru O2, výpis z účtu, poistenie, poštové poukazy, doklad SIPO, lustrácie v RO,

lustrácie v SP, LV z čl. 25, potvrdenie o príjme otca, prehľad zamestnávateľov matky, potvrdenie o
príjme otca, potvrdenie o PnD, zápisnicu z čl. 40, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme otca z čl. 55,
oznámenie UPSVaR z č.l. 61, oznámenie, zoznam voľných pracovných miest, rozhodnutie o podpornej
dobe, potvrdenie o nemocenských dávkach, rozhodnutie o podpore v nezamestnanosti, upozornenie na
podpornú dobu, oznámenie OSSZ, mzdový výmer, ukončenie PP, dohodu o zmene pracovnej zmluvy,

pracovnú zmluvu, pokyn, informáciu o právach a povinnostiach, čestné prehlásenie, výplatné pásky,
obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX a XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný
skutkový a skutočný stav veci :

5. Maloletý U. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorí dlhodobo nežijú spolu. Rozsudkom

Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXP/XXX/XXXX-XX bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.500,-Sk mesačne. Matka
nezabezpečovala riadne starostlivosť o maloletého, mala problémy s požívaním alkoholických nápojov
a od roku 2011 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého otec. Rozsudkom D. súdu Z. zo dňa
XX.X.XXXX č. k. XXP/XXX/XXXX-XX bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a súčasne bola

schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý U. na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu 30,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2013. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý U.
X rokov a bol žiakom X. ročníka ZŠ. Navštevoval tri bezplatné záujmové krúžky, bol zdravý a mal vekuštandardné výdavky. Otec maloletého vtedy pracoval ako vD. s priemerným čistým mesačným príjmom
647,-Eur, spolu s maloletým býval v rodinnom dome jeho matky. Matka maloletého v čase poslednej
úpravy výživného bývala u jej rodičov v ich rodinnom dome. Uvádzala, že živnosť v roku 2011 ukončila

pre zdravotné problémy neurologického charakteru, potom si zlomila nohu, od 11/2011 bola dlhodobo
práceneschopná a od 07/2012 bola dobrovoľne nezamestnaná a od 1.2.2013 začala cez pracovnú
agentúru pracovať len na dohodu o vykonaní práce v sklade, pričom ešte vtedy nevedela uviesť výšku
svojho zárobku a ako vyplynulo z lustrácie jej zamestnávateľov v SP, tam pracovala na dohodu len
do 31.5.2013. Okrem maloletého U. mala vtedy matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej vtedy ešte

maloletému synovi P. L., nar. v roku XXXX, pochádzajúcemu z jej predchádzajúceho manželstva, ktorý
mal vtedy XX rokov.

6. Maloletý U. býva s otcom, s matkou sa stretáva nepravidelne. Podľa udania otca, matka na výživu
syna od určenia výživného ničím neprispieva, teda neplatí ani doterajšie určené výživné. Uvedené
tvrdenie otca matka síce poprela, ale nepreukázala, že by si ona voči synovi riadne plnila vyživovaciu

povinnosť a uviedla, že výživné dávala k rukám otca dieťaťa bez dokladu a priznala, že neprispieva len
od marca 2018, teda odkedy nemala príjem s tým, že mu to doplatí. Príležitostne matka synovi kúpi
nejaké veci. Maloletý U. má v súčasnosti necelých XX rokov a aktuálne končí X. ročník základnej školy.
V školskej jedálni sa stravuje striedavo podľa jeho záujmu, stravné predstavuje 20,-Eur mesačne. V
škole navštevoval futbalový krúžok. Má bežné výdavky primerané jeho veku. Je zdravý, nosí ortopedické

vložky do topánok. Otec mu platí stavebné sporenie po 17,-Eur mesačne.

7. Otec maloletého je rozvedený, spolu so synom býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej
rodinnom dome a na domácnosť jej prispieva 200,-Eur mesačne. Je zamestnaný ako vodič autobusu
s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od

06/2016 do 03/2018 vo výške 681,31 Eur + poberá daňový bonus 21,56 Eur mesačne. Otec uvádzal
svoj priemerný zárobok 700,- až 800,-Eur mesačne netto. Otec poberá prídavky na dieťa 23,68 Eur
mesačne. Podľa možností si aj brigádnicky privyrába 50,- až 100,-Eur mesačne. Okrem maloletého U.
nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec vlastní dve staršie autá : I. T. r. v. XXXX a X. D. r. v. XXXX,
iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Spláca úver po 282,-Eur mesačne.

8. Matka maloletého je rozvedená. V 11/2017 uvádzala, že býva v spoločnej domácnosti u jej priateľa
v jeho 2-izbovom byte a na domácnosť mu ničím neprispieva pre nedostatok finančných prostriedkov
a na poslednom pojednávaní, rozporne s jej predchádzajúcim tvrdením, uvádzala, že od jej PN, teda
od 03/2017 býva u jej rodičov v ich rodinnom dome, a že do obdobia jej poberania nemocenského

( 03/2018) im na domácnosť prispievala 100,-Eur mesačne a odkedy nemá príjem, že ju živia jej
rodičia. V minulosti pracovala v Českej republike, od 23.5.2016 do 30.11.2017 bola zamestnaná na
pracovný pomer u zamestnávateľa pracovnej agentúry L. X L. SE so sídlom v P., s miestom výkonu
práce v U. pre užívateľského zamestnávateľa, kde pracovala ako pomocný robotník v elektronike,
podľa mzdového výmeru jej bola stanovená základná mzda 9.900,-Kč ( t.j. podľa aktuálneho menového

kurzu 380,-Eur) mesačne, ale podľa predložených výplatných pások tam poberala čistú mzdu/plat v
priemere 7.314,66 Eur mesačne ( 6.025,- až 8.810,-Kč mesačne) + cestovné v priemernej výške
4.994,-Kč mesačne (3.366,- až 6.138,-Kč mesačne). Takto jej priemerný čistý mesačný príjem počas
výkonu jej práce zisťovaný z obdobia od 06/2016 do 02/2017 predstavoval 12.308,66 Kč (t.j. podľa
aktuálneho menového kurzu 473,-Eur) mesačne. Od 03/2017 bola matka maloletého práceneschopná

a z Českej republiky od Okresnej správy sociálního zabezpeční Břeclav poberala nemocenské dávky v
priemernej výške 5.099,90 Kč (t.j.196,-Eur) mesačne. Najprv uvádzala, že PN je od 03/2017 z dôvodu
jej zdravotných problémov s krčnou chrbticou, pretože mala úraz, ale ten mala až v 06/2017, teda
po nástupe na práceneschopnosť, pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že počas
trvania jej práceneschopnosti v Českej republike, kedy poberala nemocenské z Českej republiky,

matka maloletého pracovala od 15.5.2017 do 30.6.2017 na Slovensku na Dohodu o vykonaní práce
u zamestnávateľa L. S. s.r.o. s vymeriavacím základom 178,-Eur mesačne, čo nakoniec potvrdila i
matka maloletého a uviedla, že tam zarobila cca 200,-Eur a vtedy v júni 2017 mala ten úraz (zlomeninu
krčnej chrbtice) a predtým mala zdravotné problémy urologického charakteru. V 03/2018 požiadala
matka v Českej republike o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti ešte nebolo

rozhodnuté. Rozhodnutím Úřadu práce České republiky - krajská pobočka v Brně zo dňa 28.5.52018
bola od 21.5.2018 matke priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 6.484,-Kč ( t.j. 249,-Eur)
mesačne po dobu prvých dvoch mesiacov, vo výške 4.988,-Kč ( t.j. 191,-Eur) mesačne po dobu
ďalších dvoch mesiacov a vo výške 4.489,-Kč ( t.j. 172,-Eur) mesačne po zostávajúcu podpornúdobu, ktorá podpora sa priznáva po podpornú dobu 5 mesiacov. Od 26.6.2018 je matka maloletého
opäť práceneschopná s tým, že podľa potvrdenia o PN je trvanie dočasnej PN do 2.10.2018. Okrem
maloletého U. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti, jej starší syn P. je už plnoletý a zárobkovo

činný. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Na území Slovenskej republiky, kde ona reálne
býva, nie je matka evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a na Slovensku ani
nepoberá žiadne sociálne dávky. Z oznámenia ÚPSVaR Trenčín ( č.l.61 - 63 a č.l.68 -73) vyplynulo, že
evidujú veľké množstvo voľných pracovných miest pre ženy so stredoškolským a nižším vzdelaním s
ponúkanými zárobkovými pomermi najčastejšie 480,- až 550,-Eur mesačne, prípadne aj viac.

9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni a výpisu identifikačných údajov ( č.l.33) bolo zistené, že od poslednej
úpravy výživného od roku 2013 nemala matka nejaké dlhodobé a stabilné zamestnanie a okrem toho
pracovného pomeru v ČR v období od 23.5.2016 do 30.11.2017, ktorý skončil uplynutím doby, a počas
ktorého aj tak bola od 03/2017 do 11/2017 práceneschopná, vždy pracovala len na dohody a tak tomu
bolo aj v čase poslednej úpravy výživného, kedy pracovala na dohody pre zamestnávateľa T. F.. od

3.1.2013 do 31.5.2013.

10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

14. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k

maloletému je v plnom rozsahu dôvodný. Vyživovacia povinnosť matky k maloletému bola naposledy
upravovaná pred 5 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i
objektívnerastomživotnýchnákladov.KpodstatnejzmenepomerovdošlonastranemaloletéhoU.,ktorý
je vekovo starší a prirodzene sa zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol
maloletývovekulenXrokovanavštevovalX..ročníkZŠ,vsúčasnostiužmámaloletýnecelýchXXrokov

a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Teda od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého
k prestupu na druhý stupeň ZŠ a prirodzene sa jeho vyšším vekom zvýšili výdavky na jeho výživu. Na
strane otca nedošlo k nejakej podstatnejšej zmene pomerov. Ten stále býva so synom v domácnosti so
svojou matkou v jej rodinnom dome a stále pracuje u toho istého zamestnávateľa ako vodič autobusu.
V čase poslednej úpravy výživného otec zarábal 647,-Eur mesačne netto a jeho terajšia priemerná

mzda podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa predstavuje 681,31 Eur mesačne netto. Počet vyživovacích
povinností sa mu nezmenil. K čiastočnej zmene pomerov došlo na strane matky maloletého. Tá mala
v čase poslednej úpravy výživného spolu vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Odvtedy jej
ubudla vyživovacia povinnosť k jej synovi P. L. (nar. v r. XXXX), ktorý medzičasom splnoletnel a jeschopný sám sa živiť. Teda okrem maloletého U. už matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide
o zodpovednostné konanie matky vo vzťahu k maloletému, tu možno konštatovať stále nezodpovedný
rodičovský prístup. Už v čase poslednej úpravy výživného bolo zistené jej nezodpovedné správanie

podmienené aj požívaním alkoholických nápojov a s tým spojeným sociálnym postojom k práci, kedy
aj v čase poslednej úpravy výživného bola tiež najprv dlhodobo PN, potom dobrovoľne nezamestnaná,
alebo krátko 4 mesiace pracovala na dohodu a pod. Odvtedy nedošlo k výraznejšej zmene, stále nemá
dlhodobé a stabilné zamestnanie. Nejaký čas pracovala v I. republike so zárobkom 12.308,66 Kč ( 473,-
Eur) mesačne, napriek tomu si ani v tom období neplnila riadne svoju vyživovaciu povinnosť k synovi. Od

03/2017 doposiaľ stále nepracuje a je striedavo práceneschopná do 03/2018 s nárokom na nemocenské
dávky,potomnezamestnanásnárokomnapodporuvnezamestnanostiateraztridnipredpojednávaním
jej bola opäť vystavená práceneschopnosť. Napriek tomu, že nepracuje, vždy má zabezpečený nejaký
ten príjem, či už je to nemocenské 196,-Eur mesačne alebo podpora v nezamestnanosti 172,- až 249,-
Eur mesačne.

15. S poukazom na takto zistený skutkový stav, zistenú zmenu pomerov ako na strane dieťaťa, ktoré
je vekovo staršie a prešlo na druhý stupeň ZŠ a naproti tomu zníženie počtu vyživovacích povinností
matky, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti matky k maloletému z doterajšej sumy 30,-Eur
mesačne na otcom navrhovanú sumu 50,-Eur mesačne, s ktorou sumou nakoniec súhlasila aj samotná
matka dieťaťa. Súd má za to, že uvedená suma je v objektívnych schopnostiach a možnostiach matky,

ktorá aktuálne síce opäť nepracuje, hoci donedávna bola nezamestnaná s nárokom na podporu v
nezamestnanosti, napriek tomu, že tunajší úrad práce eviduje množstvo voľných pracovných miest pre
ženy a terajšia práceneschopnosť jej bola vystavená len tri dni pred súdnym pojednávaním. Súd má za
to, že zdravotný stav matky nie je až taký zlý, ktorý by jej úplne znemožňoval pracovať, o čom svedčí i to,
že matka žiadala o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, čo ona sama uviedla. I keď matka už

dlhodobo nepracuje, stále je aspoň nejako finančne zabezpečená, či už nemocenskými dávkami alebo
podporou v nezamestnanosti.

16. Hoci matka maloletého nesúhlasila so zvýšením výživného už od začatia súdneho konania, súd v
zmysle § 77 Zákona o rodine a v súlade s návrhom otca zvýšil jej vyživovaciu povinnosť k maloletému s

účinnosťou od 1.6.2017, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, pretože výživné sa v zásade
určuje od začatia súdneho konania. Je pravdou, že matka maloletého bola od 03/2017 práceneschopná
a poberala nemocenské z Českej republiky, ale ako vyplynulo z lustrácie jej zamestnávateľov v Sociálnej
poisťovni, uvedené jej nebránilo v čase začatia tohto súdneho konania pracovať, keďže od 15.5.2017 do
30.6.2017 popri jej práceneschopnosti pracovala na Slovensku na dohodu u zamestnávateľa L. S. s.r.o.

V 06/2017 mala síce úraz, ale nezostala úplne bez príjmu, keďže naďalej poberala nemocenské dávky
a po skončení jej práceneschopnosti poberala potom podporu v nezamestnanosti. A keďže bola matka
schopná po dobu poberania nemocenského prispievať svojim rodičom na domácnosť sumou 100,-Eur
mesačne, mala by byť schopná prispievať aj na výživu svojho syna určenou sumou.

17. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

18. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

19. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti matky k maloletému v zmysle rozsudku, vznikol

matke dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.06.2017 do 30.6.2018 vo výške 260,-
Eur ( 13 mesiacov á 20,- Eur), ktorú sumu súd povolil matke splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne
tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 13 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za
to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.

20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).