Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203993
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Slnečná
765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej D. J., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX P., o
zaplatenie 336,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
1Csp/17/2016-36 zo dňa 27.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyslovil, že stranám
nepriznáva náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust.§ 497, § 499 a § 502 ods.1
Obchodného zákonníka, § 1 ods.2 písm.e/ a § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinného v čase vzniku právneho vzťahu, podľa ust.§ 1 ods.1, § 2, § 3 ods.1, 2 a 5, § 4 ods.1, 2, 3 a
4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu, podľa

ust.§ 52, § 53 ods.1 až 8, § 54, § 565, § 566, § 100 ods.1, § 101, § 106 ods.1,2, § 415, § 420 ods.1,
§ 40, § 41 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS a aplikoval
ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3.Súdprvejinštanciekonštatoval,ženazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žemedzi
žalobcom a žalovanou že bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa 31.7.2009
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 200 eur, pričom dlžník sa veriteľovi

zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 136eur, teda všetko vo výške 336
eur v 6. mesačných splátkach po 56 eur, počnúc dňom 2.9.2009. Zmluva obsahovala na jednom liste
papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi, číslo zmluvy a číslo žiadosti o zmluvu,
údaje o dlžníkovi ( vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka o
trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň začiatku
splatnosti. Ďalej zmluva obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka,
dátum prevzatia finančnej hotovosti 31.7.2009 a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom

dlžníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ( ďalej VPPÚ,
uvedené drobným písmom ). Zmluva je uzavretá podľa § 497 Obch. zák. a nasl.. Podľa článku 13
VPPÚ dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačnýchsplátkach tak, ako je uvedené na prvej strane zmluvy. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. V článku 19 VPPÚ je dojednanie podľa § 262 ods. 1 Obch. zák.

Zmluva sa uzatvára podľa § 262 ods. 2 Obch. zák. ako zmluva nepomenovaná.

4. Súd prvej vyhodnotil vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a
spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v
pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -

dlžník - zákazník (žalovaná ) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa
vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od
01.04.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade
s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská

republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s
predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú, aj v čase
vzniku zmluvného vzťahu ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so
vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi

aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ).
Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce
upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú

prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale
aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa

Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú
obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva
a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu

plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je
potrebnépovažovaťzáväzkovoprávnyvzťahvzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nie
vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu

k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol
poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a
to zákon o spotrebiteľských úveroch z. č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej
zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, predtým zák. č.
634/1992 Zb., v oboch prípadoch s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto súd

neakceptuje ani dohodu o voľbe práva uvedenú v čl. 20 ZP.

5. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe

zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom

na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadnéhoobmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

6. Vzhľadom k uvedenému súd podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu

súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva a teda použil ust.
Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia či existencie dlhu, resp. premlčania
a pod. v spojení s ust. zákona na ochranu spotrebiteľa príp. ďalšími právnymi predpismi. Na uvedenom
charaktere zmluvného vzťahu nemení nič ani skutočnosť, že v súvislosti s uzatváraním zmluvy sa
žalovaná dopustila spáchania trestného činu, zo spáchania ktorého bola uznaná za vinnú. Rovnako súd
v civilnom konaní nie je viazaný rozsahom a výškou škody zistenej v trestnom konaní. Zároveň však

súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok v rámci náhrady škody spôsobenej trestným
činom, teda skutkovo ho vymedzil ako náhradu škody.

7. Vzhľadom k cit. ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ( ex
offo ) je nutné konštatovať, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný a to v 2 - ročnej

subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr odo dňa právoplatnosti rozsudku v trestnej veci, keďže
týmto dňom najneskôr mal žalobca vedomosť, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil a teda kto za ňu
zodpovedá ( + 2 roky = 19.08.2012 ). Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 27.7.2016, bola podaná
po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, nemožno žalobcovi
uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby.

8. S ohľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol a neprihliadal na tvrdenia žalobcu
udávanévjehopísomnýchpodaniachanezaoberalsaďalejjednotlivýmizmluvnýmidojednaniamiapríp.
ich neprijateľnosťou (najmä zmluvná podmienka zakotvená v článku 13 VPPÚ, opakovane vyslovená
neprijateľnosť tejto podmienky a povinnosť veriteľa zdržať sa jej užívania).

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 v C.s.p. tak,
že stranám nepriznal ich náhradu, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanej preukázateľné
trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila návrhom.

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že v civilnom konaní došlo k vade
uvedenej v ust.§ 365 ods.1 písm.b/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ďalej ust.§ 365ods.1 písm.d/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K vade uvedenej v ust.§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p, teda

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napokon k vade uvedeným v ust.§ 365ods.1 C.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby v súlade s ust.§ 388 rozsudok zmenil a
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 336,- Eur. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 363,- Eur od 07.12.2009 do zaplatenia, zároveň vysloviť,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania 100 %.

11. Odvolanie bolo žalovanej doručené dňa 27.07.2017 na vyjadrenie. Do rozhodnutia odvolacieho súdu
sa žalovaná k odvolaniu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.02. 2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

17. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,
odôvodnením napadnutého rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a k
odvolacím dôvodom ešte uvádza.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa
19.08.2010, č.k. 1T/112/2010-54 bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 TZ a to, že dňa 31.07.2009 v Bardejove v spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a požiadala o úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa zaviazala
spolu s príslušným poplatkom 136,- Eur splatiť v šiestich mesačných splátkach po 56,- Eur počnúc dňom

02.09.2009,pričomužpripodpisezmluvyvedela,žeúvervzhľadomnasvojufinančnúsituáciuafinančné
pozdĺžnosti voči iným právnickým osobám nebude schopná splácať a preto od uzatvorenia zmluvy
neuhradila žiadnu splátku, čím takto spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 336,- Eur,
a teda vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a tak mu spôsobila malú škodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2010. Poškodený

- žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škodu na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 23.09.2010.

19. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca okrem iného má v predmete podnikania aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov.

20. Dňa 31.07.2009 uzavreli žalovaná ako dlžník a žalobca - POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 200,- Eur, pričom dlžník sa
veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 136eur, teda všetko vovýške 336,- Eur v 6. mesačných splátkach po 56,- Eur, počnúc dňom 02.09.2009. Zmluva obsahovala
na jednom liste papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi, číslo zmluvy a číslo žiadosti
o zmluvu, údaje o dlžníkovi ( vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP,

kolónka o trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok,
deň začiatku splatnosti. Ďalej zmluva obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis
dlžníka, dátum prevzatia finančnej hotovosti 31.07.2009 a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s
podpisom dlžníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
VPPÚ, uvedené drobným písmom). Zmluva je uzavretá podľa § 497 Obch. zák. a nasl.

21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Správne teda súd prvej inštancie
podrobil vzniknutý záväzkovoprávny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti

dojednaných v kontexte spotrebiteľského práva a teda použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na
posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia, či existencie dlhu, resp. premlčania a podobne v spojení s
ustanovením zákona na ochranu spotrebiteľa. Skutočne na uvedenom charakter zmluvného vzťahu
nemení nič ani skutočnosť, že v súvislosti s uzatváraním zmluvy sa žalovaná dopustila spáchania
trestnéhočinu,zospáchaniaktoréhobolauznanázavinnú.Rovnakosúdvcivilnomkonaníniejeviazaný

rozsahom a výškou škody zistenej v trestnom konaní. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť,
že si žalobca uplatnil nárok v rámci náhrady škody spôsobenej trestným činom, teda skutkovo ho
vymedzil ako náhradu škody. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu
uplatnený v tomto konaní je premlčaný a to v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr
odo dňa právoplatnosti rozsudku v trestnej veci, keďže týmto dňom najneskôr mal žalobca vedomosť, že

škodavzniklaaktoškoduspôsobil,tedaktozaňuzodpovedá.Keďžerozsudoknadobudolprávoplatnosť
dňa 19.08.2010 a žalobca bol odkázaný na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych,
pričom rozsudok mu bol doručený dňa 23.10.2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 27.07.2016, bola
podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Preto nemožno žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj
keby si ho uplatnil v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby.

22. Preto odvolací súd rozsudok podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo, aj keď si ich uplatnil. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, ale ostala v odvolacom konaní
nečinná. Preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na nečinnosti žalovanej
odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.