Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203980
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Slnečná 765/3, 900 45
Malinovo, proti žalovanej: B. W.Á., nar. XX.X.XXXX, X. Š. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 908,16 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/16/2016-65
zo dňa 28.07.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám
nepriznal náhradu trov konania.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 52, § 53 ods. 1 až 6, § 54, § 100 ods. 1, § 101, § 106
ods. 1 a 2, § 415, § 420 ods. 1, § 565, § 566 Občianskeho zákonníka, zákona č. 150/2004 Z. z., § 1 ods.
2 písm. e), § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1, 2 a 5, § 4 ods. 1 až 4

zákona č. 258/2001 Z. z., čl. 3 ods. 1 až 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

3. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o
úverezodňa17.09.2008č.XXXXXXX,ktorúposúdilakozmluvuspotrebiteľskú.Vzhľadomkuvedenému
súd prvej inštancie podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole
z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva, a teda použil ust. Občianskeho
zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia či existencie dlhu, resp. premlčania a pod.

v spojení s ust. zákona na ochranu spotrebiteľa, príp. ďalšími právnymi predpismi. Na uvedenom
charaktere zmluvného vzťahu nemení nič ani skutočnosť, že v súvislosti s uzatváraním zmluvy sa
žalovaná dopustila spáchania trestného činu, zo spáchania ktorého bola uznaná za vinnú. Rovnako súd
v civilnom konaní nie je viazaný rozsahom a výškou škody zistenej v trestnom konaní. Zároveň však súd
zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok v rámci náhrady škody spôsobenej trestným činom,
teda skutkovo ho vymedzil ako náhradu škody. Súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu uplatnený
v tomto konaní je premlčaný, a to v 2 - ročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr

odo dňa právoplatnosti trestného rozkazu v trestnej veci, keďže týmto dňom najneskôr mal žalobca
vedomosť, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil a teda kto za ňu zodpovedá (+ 2 roky = 20.1.2012).
Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 25.07.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. S
ohľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol a neprihliadal na tvrdenia žalobcu udávanév jeho písomných podaniach a nezaoberal sa ďalej jednotlivými zmluvnými dojednaniami a príp. ich
neprijateľnosťou ( najmä zmluvná podmienka zakotvená v článku 13 VPPÚ, opakovane vyslovená
neprijateľnosť tejto podmienky a povinnosť veriteľa zdržať sa jej užívania. Výrok o trovách súd prvej

inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že postavenie žalovanej ako spotrebiteľa odmieta.
Dňa 17.09.2008 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver v zmysle

Obchodného zákonníka s tým, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Je
tedanepochybné,žezmluvaoúveresariadiObchodnýmzákonníkom.Žalobcasavpredmetnomkonaní
nedomáha zaplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej zo Zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej protiprávnym
konaním žalovanej. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť. Uplatnený nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že Okresný súd Bardejov

rozsudkom zo dňa 14.09.2009 žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. V
zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla: to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu
škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti,zktorejškodavznikla.Zuvedenéhojepodľažalobcujasné,ženárokboluplatnenývpremlčacej
dobe.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7

Cdo 7/2010).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody. Uplatnený nárok súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvereč. XXXXXXX zo dňa 17.09.2008, ktorú žalovaná ako fyzická osoba uzatvorila so žalobcom ako
dodávateľom. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský
vzťah.

12. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia
vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho
zákonníka a nasl., ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

13. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 17.09.2008. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 1T/125/09 vyplýva, že žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov č. k.
1T 125/09-40 zo dňa 14.9.2009 bola uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Trestného zákona.

14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo

preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania , resp. podnikateľská činnosť

s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo
vykonanom dokazovaní.

18. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu,
podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právnypredpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8 MCdo/13/2014, ktorým bolo

zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

19. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť

posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie

premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

20. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 1T/125/2009 žiadne právo
na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný zo svojim nárokom na
náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov

č. k. 1T 125/09-40 zo dňa 14.9.2009. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2010. Od
tohto dňa teda žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom
konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

22. Čo sa týka práva na náhradu škody, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody

je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať

subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

23. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
20.01.2010, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov č. k. 1T 125/09-40

zo dňa 14.9.2009. Žaloba na náhradu škody bola súdu prvej inštancie doručená dňa 25.07.2016, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia
práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo
sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 -

ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.26. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne

neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).