Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613204076
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3613204076.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci navrhovateľky: V. V., N..

XX.XX.XXXX, A. L.. F. XXX/XX, XXX XX W. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: X. K., N..
XX.XX.XXXX M. X., bytom N., Y. W. V. XXX XX X., o určenie otcovstva a úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému B. V., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že X. K. N.. XX. XX. XXXX A. N. XX, XXXXX W. V., občan Grécka je otcom maloletého B.
V. N.. XX. XX. XXXX z matky V. V. N.. XX. XX. XXXX.

SúdmaloletéhoB.V.N..XX.XX.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostimatky,ktoráhobudezastupovať
a spravovať jeho majetok.

Súd určuje povinnosť X. K. N.. XX. XX. XXXX platiť výživné na maloletého B. V. N.. XX. XX. XXXX s
účinnosťou od 17. 03. 2013 sumou 100 eur mesačne do 15 dňa toho ktorého mesiaca na účet matky
vedený v Gréckej banke Z. C. Č. Ú.: XXX/XXXXXX-XX V. V. A., J.: X..

Zročné výživné za obdobie od 17. 03. 2013 do 30. 06. 2017 v sume 5148, 39 eur je X. K. N.. 07. 06.
1981 povinný zaplatiť matke v mesačných splátkach po 500 eur spolu s bežným výživným s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd styk otca X. K. N.. XX.XX. XXXX s maloletým B. V. N.. XX. XX. XXXX neupravuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
X. K. N.. XX. XX. XXXX je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za návrh na určenie otcovstva

na účet Slovenskej pošty a.s. číslo účtu. IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, M.: XXXXXXXXXX,
Š.: XXXXXXXXXX, K.:XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť v konaní

určené X. K. určenia otcovstva k maloletému B. V. N.. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému. Návrh odôvodnila tým, že pracovala v Grécku v roku 2012, v mesiaci jún pracovala
na Chalkidiky- obec Afithos v hoteli Aristoteles -beach ako čašníčka. S označeným mužom nadviazali
známosť a intímny vzťah a následne s ním otehotnela. Z dôvodu, že sa zle cítila na konci júnaodcestovala na Slovensko a mala rizikové tehotenstvo. Keď žalovanému oznámila, že s ním čaká dieťa
vzťah ukončil. Dňa 17.03.2013 sa jej narodil syn B.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala
pohlavný styk s iným mužom, než s označeným mužom, preto len on môže byť otcom maloletého B.

V.. O maloleté dieťa sa stará sama, preto žiada o zverenie do svojej osobnej starostlivosti, v súčasnosti
je na rodičovskej dovolenke, dávky v materstve jej nestačia na úhradu všetkých nákladov týkajúcich sa
maloletého B.. Označený muž má pravidelný mesačný príjem 1100 eur a na maloleté dieťa žiadnou
sumou neprispel.

2. X. K. bol vypočutý dožiadaným súdom a uviedol, že v období od začiatku júna 2012 do konca
septembra 2012 pracoval na základe pracovnej zmluvy v hoteli Aristoteles, ktorý sa nachádza v
Chalkidiki ako kuchár a býval v hotelovej izbe, ktorú mu poskytol zamestnávateľ, lebo kvôli vzdialenosti
od mesta bydliska v meste Thessaloniki nemohol každý deň dochádzať do práce. Navrhovateľku V. V. ,
meno otca A. spoznal v rovnakom hoteli, kde ona pracovala ako servírka. Bývala v prenajatom byte v
meste Kallithea Chalkidiki s mužom rumunského pôvodu a mala vzťahy s inými mužmi, ktorí ju viezli

do hotela a sprevádzali keď končila v práci. Poprel, že by mal zo žalobkyňou intímny styk, keď ho raz
náhodou stretla, sadla si ku nemu na pláži, keď sa kúpal, mal pocit že ho vyhľadala v úmysle mať s ním
intímny styk, ale on jej nepodľahol a informoval ju, že je ženatý a má dve deti. Žalobkyňa odišla z hotela
niekedy v polovici júna 2012, odvtedy s ňou komunikoval dvakrát. Prvýkrát koncom júla 2012, keď mu
sama telefonovala a oznámila, že je tehotná, nevie kto je otcom jej dieťaťa a potrebuje peniaze na umelé

prerušenie tehotenstva s tým, že mu peniaze vráti, keď príde do Grécka, druhýkrát ho kontaktovala
koncom októbra 2012, keď mu oznámila, že prišla pracovať do nočného baru, v ktorom pracovala aj
dávnejšie, v ten deň mu oznámila, že je tehotná a chcela, aby bol otcom jej dieťaťa, odvtedy s ňou nemal
žiaden kontakt. Je ženatý od roku 2007 a žije so svojou manželkou a dvoma deťmi v Teessalonikoch.
Podľa jeho vyjadrenia ľubi svoju manželku a svoje deti, tvrdí, že so žalobkyňou nemal intímny vzťah,

nie je otcom dieťaťa a odmieta test DNA.

3.Opatrovník maloletého B. V. uviedol, že s označeným otcom maloletého dieťaťa sa navrhovateľka
zoznámila v hoteli, kde obaja pracovali, hneď potom ako sa dozvedela, že je tehotná, túto skutočnosť
oznámila označenému mužovi a ten jej odporúčal prerušenie tehotenstva a poslal jej 350 eur na zákrok.

V 5. mesiaci tehotenstva odcestovala do Grécka, kedy Georgios Korosidis priznal, že je ženatý a je
otcom dvoch detí. Naposledy s ním hovorila telefonicky v 8. mesiaci tehotenstva, následne si zmenil
telefónne číslo a viac ju nekontaktoval. Navrhovateľka je presvedčená, že jeho príjem je dostatočný na
úhradu navrhovaného výživného. Žiadal návrhu matky vyhovieť.

4. Súd konal v neprítomnosti označeného muža, ktorého otcovstvo má byť v konaní určené podľa § 180
CSP, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom X. K. prostredníctvom dožiadaného
súdu a to oboznámením zápisnice o jeho výsluchu mimo pojednávania, oboznámením obsahu spisu, z

toho najmä návrhu na začatie konania, rodného listu maloletého, správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske, prekladom predloženej komunikácie medzi navrhovateľkou a označeným mužom
a zistil, že maloletý B. V. N.. XX.XX.XXXX je dieťa matky V. V. . Otcovstvo k nemu nebolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov, ani iným zákonným spôsobom.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ktorá uviedla, že je presvedčená o tom, že
označený muž je otcom maloletého dieťaťa, čo preukazuje aj pripojená komunikácia, ktorú súdu
predložila, posledný nechránený intímny vzťah s ním mala 19.06.2012 a predtým sa tiež stýkala s týmto
mužom bez ochranných prostriedkov a je presvedčená o tom, že dieťa bolo počaté dňa19.06.2012,
ona žiadny iný vzťah bez ochranných prostriedkov s iným mužom nemala, bol to jediný muž s ktorým

mala nechránený styk a len on môže byť otcom jej dieťaťa,čo sám priznal v ich emailovej komunikácií
a potvrdil, že keby nebol ženatý, tak by sa stala matkou jeho syna , poslal jej cca 300 eur na potrat,
ktoré použila na výbavičku pre dieťa. Jeho príjem je 1200 eur mesačne a pracuje ako kuchár, keď bola
s ním v Grécku bol šéfkuchárom v hoteli a vtedy sa jej priznal, že je ženatý a má dve deti čo na začiatku
vzťahu nevedela. Skutočnosť, že mal s ňou pohlavný styk vyplýva priamo z emailovej komunikácie. Jeho

tvrdenie, že si nejaké peniaze od neho požičiavala je nepravdivé dal jej cca 300 eur na potrat a ona ich
využila na kúpu výbavičky pre dieťa, povedala mu, že peniaze potrebuje na potrat, inak by jej ich nedal.
Je pravdou, že bývala so Slovákom nie s Rumunom v turistickom apartmáne, ale v tom čase bola s
ním rozídená a nemali spolu žiaden nechránený intímny styk, lebo sa už predtým rozišli ešte počas jejpobytu na Cypre a keď prišli do Grécka je pravdou, že býval v apartmáne, bol tam služobne, lebo nemal
kde bývať a potom odišiel na Slovensko, ale v tom čase spolu nemali žiaden intímny vzťah. Jediný
kto pre ňu prišiel bol prevádzkár alebo hlavný čašník čo bolo prvých 10 dní keď bývala mimo hotela a

títo ju len zaviezli do práce a z práce, pričom to boli zamestnanci hotela s ktorými nič nemala. X. K.
jej oznámil, že je ženatý až keď mu povedala, že je tehotná a bol si toho od začiatku vedomý. Počas
tehotenstva boli spolu v kontakte až do 8. mesiaca tehotenstva a potom s ňou prestal komunikovať.

7. Z predložených SMS a emailovej komunikácie predloženej do zápisnice súdu medzi navrhovateľkou

a označeným mužom vyplýva, že je nesporné, že medzi navrhovateľkou a X. K. došlo k intímnemu
pomeru, rozhovor sa týka práve maloletého dieťaťa a on v komunikácii nepopiera otcovstvo k dieťaťu,
pričom dôvodí práve tým, že má problém prispievať na dieťa, lebo je ženatý a doporučuje navrhovateľke
potrat, ktorý odmietla na doporučenie lekára.

8.Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je

ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

9.Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať
na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný

súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je
slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

10.Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods.3 citovaného zákona určenie rodičovstva sa spravuje právnym
poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo

slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie /zistenie alebo zapretie/
rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Ak dieťa žije v Slovenskej
republike, môže sa rodičovstvo určiť/ / zistiť alebo zaprieť/ podľa slovenského práva, ak je to v záujme
dieťaťa.

11.Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach
rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa
má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z

nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je
štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo
iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

12.Podľa čl. 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom

práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských
štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho
poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto
konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

13.Podľa čl. 15 citovaného nariadenia rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských
štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.
novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu.

14.Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

15.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17.Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19.Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 84 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

22. Podľa § 94 ods. l , ods.2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil
súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

23.Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či má právomoc na konanie a rozhodným právom, podľa ktorého
má vo veci konať. V konaní ide o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, ktoré sa narodilo a žije v
Slovenskej republike, proti žalovanému, ktorý je grécky štátny občan žijúci v Grécku je v danom prípade
daná právomoc slovenského súdu podľa § 23 ods.3 zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom.

24.Súd určil, Ž. X. K., N.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého B. V.,N..XX.XX.XXXX z matky V. V. N..
XX.XX.XXXX. Jeho otcovstvo je preukázané nepriamo, a to z výpovede navrhovateľky, z emailovej a
SMS komunikácie predloženej navrhovateľkou je zrejmé, že vzťah medzi ňou a označeným mužom bol

viacakopriateľskýanepochybneintímny,keď nepopieralotcovstvokmaloletémudieťaťuoktoromspolu
komunikovali, snažil sa presvedčiť navrhovateľku, aby išla na potrat a za týmto účelom jej poskytol sumu
cca 300 eur, pričom jeho tvrdenia, že išlo o pôžičku nie sú pravdivé, táto jeho požiadavka pramenila
najmä z toho, že je ženatý a má dve deti o čom navrhovateľka v čase, keď mala intímny pomer s ním v
mesiaci jún 2012 až do 19.06.2012 nevedela a túto skutočnosť jej oznámil až vtedy, keď mu oznámila,

že je tehotná, navrhovateľka potvrdila, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala nechránený
intímny vzťah jedine s X. K., a len ten môže byť otcom jej dieťaťa. Rozhodné obdobie pre narodenie
maloletého je od 17.05.2012 do 18.09.2012, teda 300 - 180 dní pred jeho narodením. Navrhovateľkou
označený muž síce intímny vzťah s navrhovateľkou poprel, pričom z predloženej emailovej a SMSkomunikácie vyplynulo, že jeho vzťah k navrhovateľke bol veľmi blízky, keď ju označoval ako "bábika
moja" a keď ju videl v autobuse bola medzi všetkými najkrajšia, komunikovali spolu o spoločnom dieťati
a jeho vzťah k navrhovateľke bol veľmi blízky, pričom muž, ktorý by s navrhovateľkou nič nemal a bol

by ženatý určite by nemal dôvod komunikovať o dieťati s jeho matkou v takejto blízkej rovine, a tiež je
málo pravdepodobné, že by poskytol finančné prostriedky na potrat, ktorý jej odporúčal z dôvodu, že
je ženatý, pokiaľ by nebol mal s navrhovateľkou nechránený intímny pomer, ale naopak takto mohol s
ňou komunikovať len muž, ktorý k nej mal veľmi blízky vzťah, tiež X. K. odmietol testy DNA a pokiaľ
by sa necítil otcom dieťaťa, a pokiaľ by si bol vedomý toho, že so žalobkyňou v rozhodnom období

nemal nechránený intímny vzťah, nebol by pre neho problém sa testom DNA podrobiť. Tým, že sa týmto
testom nepodrobil nepreukázal opak, teda to, že nie je otcom maloletého dieťaťa, o čom bol súdom
riadne poučený, a toto poučenie mu bolo súdom riadne doručené, napriek tomu sa nerozhodol inak,
preto ho súd určil za otca dieťaťa. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

25.Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Rozhodol tak z dôvodu, že maloletý je od svojho narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o neho riadne stará. V záujme maloletého je, aby sa jeho výchovné prostredie nemenilo.

26. Súd styk otca s maloletým B. V., N.. XX.XX.XXXX neupravil vzhľadom na veľkú vzdialenosť oboch

krajín, ktorej prekonanie je spojené so značnými finančnými nákladmi, pričom otec maloletého o tento
styk neprejavil záujem a ani matka nežiadala styk upraviť.

27.O vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že X. K. určil výživné na maloletého s účinnosťou od
17.03.2013 / od narodenia dieťaťa/ do 30.06.2017 sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho

ktorého mesiaca vopred na účet matky vedený v gréckej banke v celkovej sume 5148,39 eur spolu s
bežným výživným s tým, že súd povolil otcovi splácať výživné v mesačných splátkach po 500 eur spolu
s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Rozhodol tak z dôvodu, že jeho príjmy a majetkové pomery neumožňujú zaplatiť celé zročné
výživné naraz s poukazom na to, že je ženatý a má dve deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť čo

súd zohľadnil pri určení výživného. Navrhovateľka v návrhu žiadala priznať výživné vo výške 200 eur
mesačne, súd však dospel k záveru pri zohľadnení osobných a majetkových pomerov označeného otca
a najmä to, že je ženatý a má náklady na výživu a zaopatrenie k ďalším dvom deťom z manželstva vo
veku toho času 9 a 11 rokov a tiež s prihliadnutím na vek maloletého dospel k záveru, že výživné v
sume 100 eur mesačne je primerané schopnostiam a možnostiam otca, možnostiam a schopnostiam

matky, ktorá ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má v súčasnosti
už 4 roky. Súd preto povolil X. Y.K.Y. zročné výživné zaplatiť v splátkach po 500 eur mesačne s tým,
že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane zročným celé zročné výživné.
Zročné výživné má otec povinnosť platiť spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. Návrh
bol podaný dňa 22.05.2013, teda riadne a včas a to dva mesiace po narodení dieťaťa, preto výživné

je v záujme dieťaťa potrebné priznať spätne odo dňa narodenia maloletého t.j. odo dňa 17.03.2013.
Súd priznal maloletému výživné už odo dňa jeho narodenia. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd
považoval to, že matka sa o maloletého od narodenia stará sama a sama zabezpečuje jeho potreby. Z
dôvodu, že sa o maloletého od jeho narodenia musela sústavne starať, nemohla sa zamestnať a jediným
zdrojom jej príjmu bol a stále je rodičovský príspevok 213,20 eur a rodinné prídavky na dieťa 23,53

eur. Matka je slobodná býva spolu so svojou matkou a maloletým dieťaťom v jednoizbovom mestskom
byte za ktorý spoločne so svojou matkou platí mesačne nájom 150,02 eur, elektriku 17 eur, káblovku
5 eur, odvoz smetí 20 eur štvrťročne čo je 6,66 eur mesačne, inkaso 5 eur, mesačne, poistku pre
maloletého v poisťovni Allianz 25 eur. Súdom určený otec o maloletého neprejavil žiadny záujem, ani v
čase, keď zistil, že sa maloletý narodil, ani po začatí tohto konania. Na jeho výživné od jeho narodenia

žiadnym spôsobom neprispel. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa a to vo výške
100 eur mesačne z dôvodu, že podľa tvrdenia matky bol jeho príjem vo výške 1100 eur až 1200 eur
mesačne, keď pracuje ako kuchár resp. šéfkuchár hotela, pričom na výzvu súdu sa k svojim osobným
a majetkovým pomerom nevyjadril a nepredložil súdu na písomnú výzvu žiadne doklady týkajúce sa
jeho osobných a majetkových pomerov. Súdu je známe, že je ženatý a má dve vyživovacie povinnosti

k deťom vo veku toho času 9 a 11 rokov čo súd pri určení vyživovacej povinnosti k maloletému B. V.
zohľadnil, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach súdom určené výživné platiť. Súd túto sumu
maloletému priznal s prihliadnutím na to, že navrhovateľka iné deti okrem maloletého nemá, pričom na
kúpu výbavičky pre dieťa použila finančné prostriedky vo výške cca300 eur, ktoré jej poskytol na potrat,ktorému sa nakoniec nepodrobila preto, že jej to neodporúčal gynekológ čoho následkom by mohla
byť jej neplodnosť. Súd dospel k záveru, že X. K. bude vzhľadom k svojím príjmom schopný výživné
v súdom určenej výške platiť. Súd prihliadal aj na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov, rodičia majú povinnosť si v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom a následne platiť
svoje ostatné výdavky. Dĺžka konania pritom na vznik ani výšku vyživovacej povinnosti nemá žiaden
vplyv, preto súd na tieto okolnosti neprihliadal. Pre vznik a výšku vyživovacej povinnosti nie sú podstatné
ani okolnosti, za akých bolo dieťa počaté. X. K. si teda musel byť vedomý toho, že môže dôjsť k počatiu
dieťaťa a napriek tomu mal s navrhovateľkou nechránený pohlavný styk hoci vedel, že je ženatý, ľúbi

svoju manželku a deti, preto je za počatie maloletého rovnako zodpovedný ako navrhovateľka. Súd v
časti výživného nad sumu 100 eur mesačne návrh ako nedôvodný zamietol.

28.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Žalobkyňa bola oslobodená od súdneho
poplatku. Súd jej žalobe v časti o určenie otcovstva v plnom rozsahu vyhovel, preto má povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za žalobu muž, ktorého otcovstvo bolo v konaní určené, teda X. K.. Výška súdneho

poplatku je v súlade s Položkou 9 Sadzobníka súdnych poplatkov 66 €.

29.Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania do 30.06.2017
aj v súčasnosti podľa zásad CSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa čl.
4, ods. 1, 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd
prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s

prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby
výsledkombolorozumnéusporiadanieprocesnýchvzťahovzohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáuky
austálenúrozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorít.Nakoľkosúdvrozsudkurozhodol,žeotrovách
štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku a vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenie, ktoré by pojednávalo o trovách štátu a ich náhrade, súd musí vychádzať zo základných

princípov, na ktorých tento zákon spočíva. V zmysle čl. 4 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci /odsek 1/ a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít /odsek 2/. Na základe vyššie uvedeného, ak sa medzi stranami sporu ohľadom náhrady trov
konania uplatňuje zásada úspechu vo veci /§ 255 CSP/, súd má za to, že rozumnému usporiadaniu
procesných vzťahov zodpovedá uplatnenie tejto zásady aj vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov

konania, teda že štátu vznikne právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a to podľa výsledku konania,
teda proti neúspešnej strane sporu (v prípade aplikácie tzv. zásady úspechu). Uvedené zodpovedá i
ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, pričom štátu vznikli trovy v tomto konaní z
titulu prekladateľských úkonov zo slovenského do nemeckého jazyka, v ktorom bolo tunajšiemu súdu
doručené dožiadanie z Grécka a zo slovenského do gréckeho jazyka a opačne z dôvodu, že označený

otec dieťaťa je občanom Grécka a pre naplnenie jeho ústavných práv má právo konať v jeho materčine,
preto o trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením.

30.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, lebo navrhovateľka bola síce v spore úspešná, ale žiadne trovy jej v konaní nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.