Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/470/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205424
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515205424.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a členov senátu
JUDr. Dani Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej v exekučnej právnej veci oprávnenej oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr.
Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: D. K., N. XXX, N., o
vymoženie 2491,12,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom,

Jantárová 30,Košice, Exekútorský úrad Košice, pod EX259/2015, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice -okolie zo dňa 5.4.2016, č.k.12Er/1415/2015-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie 2491,12,-
eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym

súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava,
pod č.k. 572/10/14 dňa 11.12.2014, na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.8500024863 zo dňa
10.5.2013 s prílohami. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §243 d ods.2, § 41 ods.2 písm.
c) a d),§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 52 ods.1 až 4, §53 ods.1,2,3,4 písm. r), § 53 ods.5, § 54 ods.1 OZ , čl. 6 ods.1 ,
čl. 2 písm. a), čl. 3 ods.1, čl. 3 ods.3 smernice Rady 93/13/EHS, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d)

zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 45 ods.1,2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd ešte pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V predloženej rozhodcovskej zmluve Č.. XXXXXXXXXX zo
dňa 10.5.2013 sa nachádza rozhodcovská doložka - bod 5, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že podľa tejto doložky sa strany dohodli
na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah
rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Súd prvého stupňa zistil, že zmluva
obsahovalaniekoľkoneprijateľnýchpodmienok(§4ods.2Zákonaorozhodcovskomkonaní)aexekučný
titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie,

ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnenýanavrholnapadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom súdu

prvej inštancie, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretá medzi účastníkmi konania je neprijateľnou
podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Pojem spotrebiteľ z
pohľadu uzatvárania zmlúv, je chápaný ako osoba, ktorá je dobre informovaná. Rozhodcovská zmluva
č. 8500024863 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným

právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej
vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva podľa jeho
názoru spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou
podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C - 453/10 Súdneho dvora EÚ a
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE 372/2013 zo dňa 21.11.2013,

na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE 328/2013 zo dňa 10.12.2013 a
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE 4/2014 zo dňa 31.1.2014. Rozhodcovské konanie
podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch širší rozsah
ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Poukázal aj na ustanovenie
§ 35 ods. 1, 2 OZ. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy podľa jeho názoru vyplýva, že spory zo

zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom a teda konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Oprávnený bol
toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.
V závere namietal aj zmätočnosť tvrdení súdu o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve ( § 4
ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

4.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9.Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či

rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.10.Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého

rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

11.V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov konania je zmluvou
spotrebiteľskou.

12.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

13.Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

14.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

15.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve považuje aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy vyžadujúcej od
spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

16.Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V

prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

17.Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 10.5.2013, v
bode 5.zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500024863 uzavretej dňa 10.5.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56,
821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu. Podľa

tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom.

18.Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto

prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je
preto platná, je nedôvodná.

19.Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje

právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.20.Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí

o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o
formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

21.Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako dlžníka

o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že spory z
revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní. Z tohto
poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto
konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským
a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z
revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda povinného ako
dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to deklaruje v bode 3
rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť riešené súdom alebo v
rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského) závisí od žalobcu. Dôsledky

uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.

22.Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy,
podľa ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej

uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov
všeobecnépodmienkyzmluvy,prípadneinélistinysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvou,vtomtoprípade
rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na
to, že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy zaniklo medzi ostatným textom zmluvy,

nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej
zmluvy bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve. Odvolací súd má za
to, že ak povinnému ako spotrebiteľovi nebolo dané dostatočné poučenie o rozhodcovskom konaní, s
ktorým podpísaním rozhodcovskej zmluvy súhlasil pre prípad riešenia sporov z úverovej zmluvy, nemal
ani dôvod od rozhodcovskej zmluvy odstupovať, lebo jej dôsledky mu neboli známe.

23.Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na
uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej
odstúpiť nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia
povinnosť v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v

rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, preto
malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

24.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade

povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či
už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.25.Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo

veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie teda
správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

26.Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie./

26.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).