Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010759
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313010759.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Ing.

Juraja Bileca a Ing. Jozefa Grivnu v trestnej veci obžalovaného B. A., pre zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv
392/13 zo dňa 05.12.2013, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 12. mája 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. A. U. B. Č. Á. C. , nar. XX.XX.XXXX v C. G. R., trvale bytom C. G. R., U. XXX/XXX,
okres I.,

j e v i n n ý , ž e

dňa21.07.2013včaseokolo02.00hod.vobciC.G.R.,okresI., vrodinnomdomesosúpisnýmčíslom
XXX/XXX, nachádzajúci sa na ul. U., využil v izbe na prízemí domu bezbrannosť M. L. na vykonanie
orálneho sexu a iných sexuálnych praktík, do ktorej bola privodená nadmerným požitím alkoholu ním
podávaného,

t e d a

zneužil jej bezbrannosť za účelom orálneho styku a iných sexuálnych praktík,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e:

podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd obžalovanému u k l a d á povinnosť osobne sa ospravedlniť
poškodenej M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. R., U. XXX/XX. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného B. A. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovanýakozločinsexuálnehonásiliapodľa§200ods.1Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiť

na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu 16.12.2013ale aj vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd v uvedenej trestnej veci už konal a rozhodol rozsudkom sp. zn. 3T/124/2013 zo dňa 29.04.2014
tak, že obžalovaného B. A. spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že nemal dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove dňa
17.02.2015 uznesením sp. zn. 3To/31/2014 tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu Krajský súd v Prešove odôvodnil tým, že k
spravodlivému rozhodnutiu je potrebné doplniť znalecké dokazovanie, a to za účelom objektivizovania
stavu bezbrannosti poškodenej. V novom konaní je podľa odvolacieho súdu potrebné dopočuť svedkov,
vrátane poškodenej, vyžiadať policajný záznam ohľadne oznámenia skutku, prípadne vykonať aj ďalšie
dôkazy, ak sa ukáže potreba ich vykonania. V závere rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že

pri sexuálne motivovaných trestných činoch nehrá žiadnu rolu, či páchateľ obeť pozná dlho alebo
krátko, alebo sa s ňou stretol len pri spáchaní trestného činu. Podľa záveru krajského súdu inými
sexuálnymi praktikami je treba rozumieť také konanie páchateľa, ktoré je zamerané na vlastné sexuálne
uspokojenie, ktoré zasahuje do slobody rozhodovania poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a
to prostredníctvom jej prinútenia k sexuálnej praktike alebo zneužitím jej bezbrannosti na tento účel. Ide

o široké spektrum alternatívneho ľudského sexuálneho správania, okrem iného ním môže byť aj aktivita
smerujúca na donútenie obete k sebaukájaniu. V teoretickej rovine je irelevantné, či sa dotýkala obeť
s páchateľom ústami na pohlavných orgánoch alebo nie. Pre naplnenie znakov uvedeného trestného
činu netreba, aby pri pohlavnom zneužití došlo u páchateľa k pohlavnému ukojeniu, stačí, ak
páchateľ koná v pohlavnom vzrušení v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom uspokojiť a nie je

rozhodujúce, do akej miery uspokojenie aj dosiahne.

Okresný súd, viazaný v zmysle ust. 327 ods. 1 Tr. por. právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom, v novom konaní doplnil dokazovanie v naznačenom smere, teda požiadal znalkyňu MVDr. Lýdiu
Slosarčíkovú o doplnenie znaleckého posudku, pribral do konania znalca MUDr. Radovana Viszta na

podanie znaleckého posudku, opätovne vypočul obžalovaného, poškodenú, svedkov a na základe takto
doplneného dokazovania, ktoré spolu s už predtým vykonaným dokazovaním tvorí jeden celok, už ustálil
skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný B. A. v rámci doplnenia dokazovania na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, len to, že si

zmeral výšku okna a poukázal na to, že policajtka, ktorá tvrdila, že sa niečo dialo vo vnútri, má výšku
podľa jeho odhadu 160 cm a výška okna s parapetom je asi 175 cm. Dodal, že je tam rozpor u policajta
a policajtky pri uvádzaní polohy dotyčnej, či mala pokrčenú jednu nohu alebo obidve nohy. Nie je mu
jasné, že boli odobraté odtlačky, výtery, stery a nič nepreukázalo kontakt. Je toho málo na to, aby mu
bola preukázaná vina.

Znalkyňa MVDr. Lýdia Slosarčíková predložila súdu Doplnok č. 03/2016 k znaleckému posudku č.
26/2013, v ktorom uviedla, že na zodpovedanie otázky, či bol obžalovaný v čase prvej dychovej skúšky
dňa 21.07.2013 o 03.36 hod. vo fáze vstrebávacej alebo vylučovacej, museli by byť k dispozícii jeho
údaje o časovom slede požívania alkoholických nápojov - kedy požil naposledy alkohol, aké množstvo a

aký druh alkoholu, ako aj to, kedy a čo jedol pred požitím tohto alkoholu. V čase druhej dychovej skúšky o
10.03 hod. bol vo vylučovacej fáze alkoholu z krvi. Poškodená M. L.U. mala v krvi koncentráciu alkoholu
3,39 g/kg ( promile ), čo sa hodnotí ako ťažký stupeň opitosti, kedy
dochádza k totálnej depresii vyššej nervovej činnosti pripomínajúcej anestézu, k poruche vedomia až
po kómu rôznej hĺbky, pri ktorej už hrozí zlyhanie funkcií centier dýchania a riadenia kardiovaskulárneho

systému. Dochádza k postupnému útlmu mozgových funkcií, k miznutiu reflexov a ochabnutiu svalstva.Poškodená musela požívať alkoholické nápoje vo väčšom množstve ako obžalovaný, ale nemožno
určiť, či v čase spáchania skutku bola vo fáze vstrebávacej alebo vylučovacej. Bez ohľadu na to v čase
príchodu policajnej hliadky a zdravotníckej hliadky bola v ťažkom stave opitosti.

Z vyžiadanej správy od OR PZ, Obvodného oddelenia PZ z 26.02.2016 ohľadne oznámenia skutku
vyplynulo, že dňa 21.07.2013 v presne nezistenom čase na linku 112 volal M. Ď., nevlastný syn
poškodenej, že otec bol s ňou u suseda A., pričom otec sa vrátil domov bez nej a ona tam ostala v
bezvedomí. Následne dňa 21.07.2013 v čase o 01.29 hod. vyrozumeli políciu na linku 158.

Znalec MUDr. Radovan Wiszt tiež predložil znalecký posudok č. 01/2016, v ktorom uzavrel, že
poškodená M. L.A. sa v čase zásahu posádky RZP na mieste zásahu nachádzala v bezvedomí. Ďalej
uviedol, že urgentný lekár spravidla nepoužíva špeciálne dotazníky a na zhodnotenie stavu vedomia
sa štandardne využíva tzv. Glasgow Coma Scale skóre. Vzhľadom na ťažkú poruchu vedomia sa
poškodená v danom čase mohla na silný podnet akoby „prebrať“ a znovu upadnúť do bezvedomia.

Nemohla však v uvedenom čase nabrať plné jasné vedomie, kedy by si plne uvedomovala svoje činy.

Poškodená M. L.A. na hlavnom pojednávaní k rozporom v jej výpovediach vytknutých odvolacím súdom
uviedla, že nevie, čo mohla poprekrúcať. Sedeli tam, popíjali a bavili sa o svojich deťoch, nevie, ako dlho
to trvalo, lebo tam boli asi od deviatej večer, potom druh potreboval ísť na WC, odišiel, viac sa nevrátil a

ona si už nič nepamätá. Dodala, že na druhý deň jej druh rozprával, že odišiel domov na WC, že mu bolo
zle a chlapcovi povedal, aby išiel za ňou, lebo ostala u A.. Chlapec išiel k pánovi A., zvonil, ale nikto mu
neotváral. Uviedla, že ona sa ani doma pred svojím druhom nevyzlieka, a nie to pred cudzím chlapom.
Je matkou štyroch detí, o ktoré sa stará, a s cudzími chlapmi neflirtuje. Neexistuje, aby povedala alebo
urobila to, čo tvrdil obžalovaný. Nie je to ani v jej spôsobe života, ani v jej štýle života, nebolo to tak a ani

nebude. Nemá dôvod druha podvádzať, ani klamať. Nepamätá sa na to, aby obžalovaného upozornila
na to, že niekto búcha alebo zvoní. Nepamätá sa ani na to, že by sa mali navzájom láskať. Ona, jej
druh a pán A. u neho doma v ten večer pozerali televízor, ale nevie, dokedy, lebo si to nepamätá. Nikto
nesledoval čas. Pán A. ich ponúkol alkoholom z nejakých pekných drahých fliaš, bol to farebný alkohol.
Vybral väčšie poháre na stopke, vypili si, no nevie, koľko, lebo to nepočítala. Predtým u nich doma vypili

fernet - ona jeden pohárik a oni dvaja po dva. Po prebratí v nemocnici bola vystresovaná, cítila sa ako
bezvýznamný človek, ako kopa niečoho a dodnes tým trpí. Lekári jej povedali, čo sa stalo, v akom stave
prišla - v tričku, holá, bez ničoho, žena, matka štyroch detí a ráno sa prebrala ako nejaký zmätok.
Považuje za zneužitie, ak ide na návštevu s druhom a na druhý deň sa preberie v nemocnici v tielku
a celé telo je holé. V čase, keď jej druh odišiel na WC, bola oblečená v krátkych teplákoch pod kolená

a v tričku na ramienka.

Svedok M.P. Ď. - syn poškodenej uviedol, že okolo deviatej hodiny išli mama s otcom na návštevu k
A., okolo pol dvanástej prišiel domov otec a povedal, aby išiel skontrolovať do pána A., lebo mame je
zle a treba zavolať záchranku. On sa tam vybral, zazvonil, ale nikto neotváral. Rozsvietilo sa svetlo, p.

A. otvoril okno, na jeho otázku odpovedal, že mama tam nie je a okno zatvoril. On sa pozrel cez okno
napravo od vchodových dverí a videl mamu, ako leží na zemi. Zavolal na č. 158, oni potvrdili, že prídu.
Prišli asi o 30 minút, klopali na dvere, zase nikto neotváral, nevie, či vybuchli dvere alebo boli otvorené,
vytiahli p. A. za ruky nahého z domu. Potom polícia zavolala záchranku. Doplnil, že po príchode k domu
p. A. v obývačke svietilo svetlo na strope, na okne síce boli žalúzie, ale neboli zatiahnuté, takže do izby

dobre videl. Mamu videl ležať na zemi v bezvedomí, a to asi v strede miestnosti okolo stolíka, na sebe
mala tričko a nič viac. Bola k
nemu otočená chrbtom. Pána A.C. vtedy nevidel. Rozpory vytknuté odvolacím súdom vysvetlil tak, že
z domu vyšiel okolo 23.30 hod., teda otec musel prísť domov asi o 15 minút skôr. Nepamätám si, aby
hovoril, že otec prišiel okolo pol jednej, určite povedal, že okolo pol dvanástej a nevie, prečo je zapísané

o pol jednej. Po príchode policajtov p. A. ležal na zemi, bol otočený bruchom k zemi a mal na sebe
červené tričko a nič viac.

Svedok M. C., zamestnanec spoločnosti Falck, vypovedal, že na tento výjazd dňa 21.07.2013 ich vyslalo
Krajské operačné stredisko Prešov niekedy po polnoci, čas nevie určiť presne. Po príchode do Kamenice

ich už čakali policajti a povedali im, že dnu v izbe je nejaká pani, asi pod vplyvom alkoholu, preto vstúpili
s kolegom p. Horným do domu a robili to, čo je ich povinnosť. Zmerali vitálne funkcie pacientky, zaviedli
IV linku, t.j. zabezpečenie venózneho vstupu do žily, dali jej infúziu a kolega ako záchranár pacientku
vyšetril.NaložilijuaodviezlinainternéoddeleniedoHumenného,tamjuodovzdaliatýmskončili.Doplnil,že poškodená bola sporo oblečená, na sebe mala nejaké tričko a oni ju prikryli dekou. Na oslovenie
nereagovala, ale na bolestivé podnety, t.j. stisnutie trapezového stavu na ramene, reagovala, a to tak,
že sa prikrčila, teda bolo vidno, že svaly pracujú, že je pri vedomí. Nebola v bezvedomí, pretože človek

v bezvedomí na stisk nereaguje. Nekomunikovala, neodtláčala ich od seba. Keď ju kolega vyšetroval,
vyšetril ju celú, ale žena vtedy vôbec nereagovala. Nepamätá sa, či robila nejaké pohyby. Keďže z nej
bolo cítiť alkohol, dali jej 500 ml výživy na zriedenie krvi a na odbúranie alkoholu. Keď ju priviezli na
interné oddelenie, až tam sa začala preberať. Ich výjazd od začiatku až po odovzdanie pacientky trval
zhruba 60 minút.

Ďalší svedok Ľ.P. I. ako pracovník spoločnosti Falck stanica Humenné uviedol, že trvá na výpovedi, ktorú
učinil už na prvom pojednávaní a na výsluchu. V inkriminovaný deň ho na zásahu po východe z vozidla
záchrannej zdravotnej služby zaujal
ležiaci pán na chodníku pred rodinným domom, toho ohliadol, no policajná hliadka ho hneď upozornila,
že to nie je objektom jeho pracovnej náplne a že pacientka sa nachádza v rodinnom dome. Po príchode

do miestnosti našiel na zemi ležať pacientku. Pri prvotnom základnom zhodnotení zdravotného stavu
a prístrojovej techniky zistil, že pani má poruchu vedomia so zachovaním všetkých životne dôležitých
funkcií. Následne nasledoval transport pacientky do nemocničného zariadenia v Humennom. Počas
celého zásahu nedošlo k návratu pamäte, s pacientkou absolútne nekomunikovali, prvýkrát sa prejavila
zvukom - nejakým mrmlaním alebo reagovaním na vonkajšie podnety, a to vo výťahu zdravotníckeho

zariadenia.
Doplnil, že poškodená bola pred kozubom na zemi, nahá, s nohavičkami na ľavom alebo pravom
členku. Jej základné funkcie zisťovali pohľadom, pohmatom, algickými podnetmi - štípancami a tlakom
na body, na ktoré človek pri normálne zachovaných životných funkciách reaguje. Zistili, že pani je v
bezvedomí, má poruchu vedomia. V bezprostrednom ohrození života nebola, čo usúdil na základe

prvotného vyšetrenia aj prístrojmi, a v dychu zistil fetor po destilátoch. Prvá jej reakcia bola vo výťahu
v zdravotníckom zariadení. Poškodená nereagovala na žiadne podnety, ležala ako handrová bábika,
občas chrčala.

Po takto vykonanom - doplnenom dokazovaní nemal prokurátor, obžalovaný, jeho obhajca ani

splnomocnenec poškodenej ďalšie návrhy na dokazovanie.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že aj po doplnení dokazovania v zmysle pokynu Krajského
súdu v Prešove navrhuje u obžalovaného B. A. uznať vinu v zmysle obžaloby a za to mu navrhuje uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia, bez existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Obhajcaobžalovanéhovintenciáchsvojejposlednejzáverečnejrečizpojednávania,ktorépredchádzalo
prvému vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku, rovnako navrhol, aby obžalovaný bol oslobodený spod
obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná. Dôkazy vykonané

po zrušení skoršieho rozsudku krajským súdom neodstránili dôkaznú núdzu obžaloby a zotrváva preto
na dôvodoch predchádzajúcej záverečnej reči, čo sa týka stavu bezbrannosti, čo sa týka stavu iných
sexuálnych praktík a rovnako čo sa týka záverov znaleckého posudku z oblasti toxikológie, nehovoriac
o stránke subjektívnej a o zavinení obžalovaného.

Splnomocnenec poškodenej uviedol, že skutok sa stal, čo je jasné z výpovedí, a p. A. náleží za to
patričný trest.

Obžalovaný sa vyjadril tak, že doteraz sa na všetkých pojednávaniach nedopočul vôbec o výsledkoch,
ktoré mu boli brané na polícii, to znamená stery, výtery, odtlačky prstov a ďalšie veci, ktoré by dokázali, či

sadotkoltejtoosoby.Bolopovedané,žesabaviliodeťochapopíjali.PánĎ.odišieldomovpocigarety,no
zostal už doma a poslal syna, aby zavolal políciu, že tam sa niečo deje. Je to prinajmenšom špekulatívne
alebo výmysel. Odišiel domov pre cigarety a poslal syna, že sa tam niečo deje, je to divné. Výsledky
policajnéhošetrenianepreukázalivzájomnýkontakt.Tiežnamieta,žepolicajtka,ktorátvrdila,žesaniečo
dialo vo vnútri, má výšku podľa jeho odhadu 160 cm a výška okna s parapetom je asi 175 cm. Je tam

rozpor u policajta a policajtky pri uvádzaní polohy dotyčnej, či mala pokrčenú jednu nohu alebo obidve
nohy. Je toho málo na to, aby mu bola preukázaná vina. Pri udelení práva posledného slova uviedol, že
cíti sa nevinný, išlo o normálnu susedskú žúrku, kde si vypili a to bolo všetko.Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný B. A.
naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, a to
po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným z trestného činu v

zmysle podanej obžaloby. K takémuto rozhodnutiu súd dospel po zrelej úvahe, v rámci ktorej zohľadnil
závery znaleckého dokazovania, výpoveď svedkov M. Ď., poškodenej M. L. i zasahujúcich záchranárov
M. C. a Ľ. I., no predovšetkým príslušníkov polície, ktorí ako prví prišli na miesto činu a z ich výpovedi,
ktorým súd nemal dôvod neveriť
vyplýva, že obidvaja videli ako obžalovaný, ktorý bol obnažený, ležal pri poškodenej, ktorá nehybne

ležala na zemi, mala rozkročené nohy, pričom jeho hlava bola medzi jej nohami. Následne zabúchali na
okno a zakričali, načo obžalovaný vyšiel vonku iba v dlhom tričku. Vzhľadom k tomu, že mali obavu, či
uvedená žena žije vstúpili do domu a uvideli ako žena ležala nehybne na zemi, bola úplne nahá, len
vrchný diel odevu mala vyhrnutý ponad prsia a spodné prádlo bolo na konci jednej z jej nôh.

Vo vzťahu k prednesenej obrane obžalovaného A. je potrebné uviesť, že vzhľadom na výsledky

vykonaného dokazovania, ktoré predchádzalo tak prvému rozsudku, ak aj po doplnení dokazovania po
rozhodnutí krajským súdom a v ňom vysloveným právnym názorom, ktorým je okresný súd viazaný, a
tieto vykonané dôkazy tvoria jeden celok, súd prehodnotil svoj pôvodný rozsudok a dospel k záveru a
presvedčeniu, že obžalovaný A. sa dopustil žalovaného skutku a tým aj zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1 Tr. zák. tak, ako to je uvedené v obžalobe okresného prokurátora aj vo výroku rozsudku.

Aj keď obžalovaný popiera spáchanie skutku, resp. uvádza, že medzi ním a poškodenou nedošlo ku
vzájomnému kontaktu, lebo pri vyhodnotení zaistených stôp sa to nepotvrdilo, tak k tomu je potrebné
uviesť, že je nepochybné, že tak poškodená ako aj on, v inkriminovanom čase, teda v čase príchodu
príslušníkov polície, boli vyzlečení. Z výpovedí príslušníkov polície je zrejmé, že obžalovaný bol pri
poškodenej v takej polohe, že niet pochyb o tom, že sa do uvedenej polohy dostal v snahe dosiahnuť

svoje sexuálne uspokojenie. Ak by tomu tak nebolo tak obžalovaný by sa určite nevyzliekol do nahá a
nevyzliekol by ani poškodenú, ktorá by sa samá, vzhľadom na jej postoj k veci a k obžalovanému, s
ktorým sa do uvedeného večera ani bližšie nepoznali, určite nevyzliekla. Vzhľadom na stav obvinenej a
množstvo alkoholu, ktoré u nej bolo zistené, je možné urobiť záver, hraničiaci s istotou, že obžalovaný
využil jej stav bezbrannosti a tak vyzliekol jednak poškodenú a jednak aj sám seba, aby s ňou vykonal

orálny sex alebo iné sexuálne praktiky a dosiahol tak svoje sexuálne uspokojenie, ku ktorému nedošlo
resp. ani nemuselo dôjsť len pre okolnosti, ktoré následne nastali nezávisle od jeho vôle / príchod
syna poškodenej a následne aj policajtov/. Podľa názoru súdu, za iným účelom, než na dosiahnutie
sexuálneho uspokojenia to obžalovaný urobiť nemohol.

Zo správy Obce Kamenica nad Cirochou o povesti obžalovaného bolo zistené, že jeho správanie na
verejnosti je bezproblémové, zapája sa do verejnoprospešných prác, vedie stolnotenisový klub v obci, s
ktorým dosahujú veľmi dobré výsledky na rôznych súťažiach. Jeho správanie nebolo prejednávané na
žiadnej komisii v obci, ani mu neboli uložené žiadne sankcie.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1- krát súdne trestaný, a
to v roku 2006. Odsúdenie mu bolo po zaplatení uloženého peňažného trestu zahladené zo zákona a
na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený a preto súd na túto skutočnosť, ako na priťažujúcu
okolnosť neprihliadol.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona a vzhľadom na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. V prejednávanej veci súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, priťažujúce okolnosti u neho zistené neboli. Súd preto zohľadnil prevahu poľahčujúcich

okolností, a aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona o znížení horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného
zákona je v zmysle ods. 1 trestná sadzba pri treste odňatia slobody päť až desať rokov.

V danom prípade súd je toho presvedčenia, že vzhľadom na okolnosti prípadu /okolnosti za ktorých

došlo k vzájomnému stretnutiu obžalovaného s poškodenou a jej druhom, k ich pozvaniu obžalovaného
na návštevu a popíjaniu alkoholu, okolnosti za ktorých sa vykonala návšteva u obžalovaného a za
akých druh poškodenej odišiel z rodinného domu obžalovaného a poškodenú, aj napriek tomu v akom
stave sa nachádzala, nechal samu s obžalovaným/ ale aj vzhľadom na osobu obžalovaného, by uloženietrestu hoci aj na dolnej hranici prípustnej trestnej sadzby, bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
a že účel trestu a zabezpečenie ochrany spoločnosti, možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania
a uložením trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom. Súd preto

uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu a so skúšobnou dobou tri roky. Takýto trest
je podľa názoru súdu pre obžalovaného dostatočný, primeraný a na jeho prevýchovu ako páchateľa
trestnej činnosti s dobrou povesťou v obci, kde žije, a otca štyroch detí, nie je nutné pôsobiť trestom
nepodmienečným, spojeným s faktickým odňatím slobody a s izoláciou od spoločnosti. Uloženie

nepodmienečného trestu by podľa názoru súdu v danom prípade bolo skôr kontraproduktívne, ako
účelné.

Okrem toho súd v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák., na posilnenie výchovného účinku
uloženého trestu odňatia slobody, uložil obžalovanému aj povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej
M. L..

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia bolo potrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.