Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232697
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113232697.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcov: 1/ MVDr.
I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. P. Y. XXXX, XXX XX S. K. Q., 2/ O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. P. Y. XXXX, XXX XX S. K. Q., oboch zastúpených JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom V.
W. XXX/XA, XXX XX G., proti žalovaným: 1/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. P. Y. XXXX, XXX

XX S. K. Q., adresa na doručovanie: J. XXX, XXX XX S. K. Q., zastúpenej Mgr. Michalom Mozolíkom,
advokátom, so sídlom V. XXXX, XXX XX E., 2/ Regionálna veterinárna a potravinová správa, so sídlom
Horná 2483, 022 01 Čadca, IČO: 36 144 835, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o ochranu
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného Žilina č. k. 18C/271/2013-512 zo dňa
14. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18C/271/2013-512 zo dňa 14. 01. 2016 v druhej vete výroku,

ktorým súd žalobný návrh zamietol a v tretej vete výroku o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (prvá veta výroku) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
18C/271/2013-512 zo dňa 14. 01. 2016 n e d o t k n u t ý .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie o žalobe (označenej ako návrh) v časti
o uloženie povinnosti žalovanej v rade 1/ (označenej ako odporkyňa) vydať žalobcom v rade 1/ a
2/ (označeným ako navrhovatelia) kľúč od hlavného vchodu administratívnej budovy súpisné číslo
XXXX, postavenej na pozemku parc. KNC č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území S. K. Q. (veta prvá výroku rozsudku). Následne žalobný návrh

zamietol (veta druhá výroku rozsudku). Zároveň vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (veta tretia výroku rozsudku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa
07.10.2013 a jej následnej zmeny pripustenej uznesením súdu zo dňa 14.01.2016, domáhali ochrany
vlastníckeho práva tak, že žiadali zaviazať žalovanú v rade 1/ na uloženie povinnosti vydať žalobcom
kľúč od hlavného vchodu do administratívnej budovy súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parcela

KNC č. 1901/6 a zároveň zaviazať žalovaných zabezpečiť dodávku vody do bytu č. 1, vo vchode
č.1, na prízemí zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 (D. P. Y. XXXX, okres Kysucké Nové
Mesto), v k.ú. S. K. Q. a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulejdodávky vody do predmetného bytu. Súčasne žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnili tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.1 vo vchode
č.1, na prízemí administratívnej budovy súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parcela KNC č.

1901/6 a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam uvedenej
stavby v podiele 6796/44731 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela CKN č. 1901/6
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 vo výške 6796/44731, všetko v k.ú. S. K. Q.. Vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam žalobcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy č. V 888/07 zo dňa
21.08.2007. Žalovaná v rade 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. 2 v uvedenej administratívnej budove,

v ktorej nadobudla aj nebytové priestory, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku parcela CKN č. 1901/6 vo výške 19399/44731
a 10029/44731. Správcom budovy je žalovaný v rade 2/. Následne žalobcovia zistili, že nemajú prívod
vody do bytu, došlo k výmene zámkov na vchodových dverách budovy, kde sa nachádzajú
spoločné priestory vrátane prívodu vody do ich bytu.
3.VkonanívedenomnaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.17C/234/2013bolodňa03.09.2013nariadené

predbežné opatrenie, ktorým bola žalovaná v rade 1/ zaviazaná zabezpečiť dodávku tepla a vody
do bytu vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ a odovzdať im kľúče od vchodových
dverí do administratívnej budovy súpisné č. XXXX. Voči žalovanému v rade 2/ súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia sú

bezpodieloví spoluvlastníci 3-izbového bytu č. 1 vo vchode 1 na prízemí administratívnej budovy súpisné
č. XXXX postavenej na pozemku parcela CKN č. 1901/6 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6796/44731 a k pozemku parcela CKN
č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 v podiele 8507/44731, nachádzajúcich sa
v k.ú. S. K. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastnícke právo k uvedeným

nehnuteľnostiam žalobcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2007, uzavretej medzi
žalovaným v rade 2/ ako predávajúcim a žalobcami, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra
Kysucké Nové Mesto pod č. V 888/07 dňa 21.08.2007. V článku VI. zmluvy je uvedené, že kupujúci
berú na vedomie, že správu administratívnej budovy č. 1081, vrátane predávaného bytu zabezpečuje
správca - žalovaní v rade 2/. Kupujúci týmto vyhlásili, že pristupujú k zmluve o výkone správy s týmto

správcom a že všetky platby súvisiace so správou budú fakturované a platené ako doposiaľ. Z listu
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. K. Q. vyplýva, že žalovaná v rade 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. 2 vo
vchode 1 na 1. poschodí administratívnej budovy súpisné č. XXXX postavenej na parcele CKN č. 1901/6
a zároveň je podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele 19399/44731 a k pozemku parcela CKN č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 363 m2 v podiele 10029/44731, nachádzajúcich sa v k.ú. S. K. Q.. Vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná v rade 1/ od žalovaného v rade 2/ na základe kúpnej zmluvy č. V
889/07, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V 888/07 dňa
21.08.2007. Následne žalovaný v rade 2/ ako predávajúci odpredal žalovanej v rade 1/ ako kupujúcej
aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. S. K. Q., a to nebytový priestor č. 1 na

prízemí v administratívnej budove, súpisné č. XXXX na parcela č. 1901/6, vchod 1 o podlahovej ploche
193,99 m2; podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku parcela CKN č. 1901/6 vo výške 19399/44731, nebytový priestor nachádzajúci na 1.poschodí
v administratívnej budove, súpisné č. XXXX na parcele CKN č. 1901/6, vchod 1 o podlahovej ploche
100,29 m2; podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku parcela č. 1901/6 vo výške 10029/44731; pozemok CKN parcela č. 1901/4 - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 1206 m2. Vklad vlastníckeho práva z titulu predmetnej kúpnej zmluvy bol
povolený bývalou Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V 292/13 dňa 17.05.2013, čo vyplýva
aj z listu vlastníctva č. XXXX. Listom z 26.06.2013 žalovaný v rade 2/ oznámil žalobcom predaj budovy
a pozemkov žalovanej v rade 1/, ako aj to, že dňa 25.06.2013 došlo k prepisu elektromeru a vodomeru

k príslušnej nehnuteľnosti na novú majiteľku, a že zrušili dodávku tepla do nehnuteľnosti súpisné č.
XXXX ku dňu 30.06.2013 a upozornil ich, aby zastavili platby za prevádzkové náklady na byt pre
žalovaného v rade 2/. (l.č. 26) Daná listina bola predložená navrhovateľmi, čo preukazuje, že uvedené
oznámenie im skutočne bolo doručené a mali ho k dispozícii. Z Dohody o zrušení Zmluvy o dodávke a
odbere tepla č.48 uzatvorená medzi dodávateľom KYSUCA s.r.o. a odporcom v rade 2/ ako odberateľom

vyplýva, že zmluvné strany sa dňa 31.07.2013 dohodli na zrušení danej zmluvy o dodávke a odbere
tepla dohodou ku dňu 31.07.2013. (l.č. 38) Taktiež súd mal preukázané, že dňa 31.07.2013 z dôvodu
ukončenia odberu ÚK došlo k demontáži merača a vodomera "ÚK" v predmetnom objekte. K uvedenému
došlo na základe žiadosti odporcu v rade 2/ z dôvodu odpredaja nehnuteľností. Z dôvodu požiadavkyodberateľa - žalovanej v rade 1/ zo dňa 11.02.2014 došlo k prerušeniu dodávky vody do
predmetnej administratívnej budovy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia boli riadne a
včas upovedomení o zrušení dodávky tepla a vody, na základe čoho mali dostatok času

si ich dodávku sami zabezpečiť. Žalovaná v rade 1/ v konaní uviedla, že žalobcovia odoberali vodu a
teplo na jej meno bez akejkoľvek dohody a platenia, ako aj bez akéhokoľvek riešenia vzniknutej situácie.
Žalobcovia pôvodne požadovali aj zabezpečenie tepla žalovanými, no následne zobrali návrh v tej časti
späť a v tejto časti bolo konanie zastavené uznesením okresného súdu zo dňa 27.05.2014. V ďalšej časti
žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej v rade 1/ vydať kľúč od hlavného

vchodu, aj v tejto časti zobrali žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016, keďže tento kľúč
im bol vydaný v rámci exekučného konania. Na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcov okresný
súd za súhlasu žalovaných v súlade s ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. v predmetnej časti konanie zastavil.

5. Vo vzťahu k zvyšnej časti žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti zabezpečovať
dodávkuvodydobytužalobcovazdržaťsakonania,ktoréhovýsledkombybolonezabezpečenieplynulej

dodávky vody do bytu č. 1, okresný súd uviedol, že žalovaná v rade 1/ sa v konaní bránila tvrdiac, že
nie je správcom predmetnej administratívnej budovy, ani distribútorom vody, a preto žalobcom nemôže
zabezpečovať dodávku vody. O to môžu požiadať žalobcovia dodávateľa vody, ktorí si za tým účelom
môžu vybudovať samostatnú prípojku. Odmietavý postoj žalobcov takéhoto riešenia a nútenie, aby im
žalovaná v rade 1/ dodávala vodu na jej náklady a bez platenia žalobcov za jej spotrebu, nemá oporu v

žiadnom právnom predpise. Žalovaný v rade 2/ namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, keďže nie
je vlastníkom, ani správcom predmetnej budovy. V priebehu konania bola súd dňa 15.04.2014 vykonal
aj ohliadku na mieste samom, na ktorej žalobcovia potvrdili, že nemajú uzavretú zmluvu s dodávateľom
vody (SEVAK), lebo doposiaľ platili paušál za odber vody žalovanému v rade 2/ a žalovaná v rade 1/ im
po odkúpení nehnuteľnosti dňa 15.08.2013 odstavila vodu. Žalobcovia zotrvali na pasívnej

legitimácii žalovaného v rade 2/ v konaní s odôvodnením, že s ním mali uzavretú zmluvu o výkone
správy vychádzajúc z čl. VI kúpnej zmluvy, ktorou im žalovaný v rade 2/ previedol vlastnícke právo k
bytu. Strany sporu zhodne uviedli, že žalovaná v rade 1/ súhlasila s tým, aby si žalobcovia vybudovali
vlastnú prípojku po jej pozemku, čo však žalovaný v rade 1/ odmietol. Zároveň žalobcovia potvrdili, že
žalovaný v rade 2/ im zaslal list, ktorým im oznámil predaj budovy tvrdiac, že v ňom nebolo nič uvedené

ohľadne odpojenia dodávky tepla a vody. Z obsahu tohto listu však jednoznačne vyplýva aj oznámenie
o odpojení dodávky tepla.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetná administratívna budova nie je bytovým domom,
tak ako ho definuje § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej

aj zákon č. 182/1993 Z. z.), keďže nemá viac ako tri byty a nemá ani viac ako polovicu podlahovej plochy
určenej na bývanie. Zároveň citoval ust. § 6 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a dospel k
záveru, že žalovaný v rade 2/ vystupoval síce ako správca administratívnej budovy, ale v danom prípade
sa jednalo o jeho správcovstvo vyplývajúce mu z ust. § 1 ods. 1 a 2 a § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu v znení účinnom do 30.11.2014. Žalovaného v rade 2/ nemožno preto považovať

za správcu definovaného v zákone č. 182/1993 Z. z. a preto mu ani nevznikla povinnosť vykonávať
správu nebytových priestorov podľa § 24 ods. 1 tohto zákona. Zmena uvedeného právneho predpisu
nastala až po prevode vlastníckeho práva štátu na žalovaných, v súvislosti s nadobudnutím účinnosti
zákona č. 204/2014 Z. z., ktorý predpis umožnil, aby sa na nebytové priestory primerane vzťahovali aj
ustanovenia týkajúce sa správy bytového domu. Okresný súd konštatoval, že nakoľko žalovaný v rade

2/ previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov a žalovanú v rade 1/ a nie je
ani správcom predmetnej administratívnej budovy absentuje u neho pasívna vecná legitimácia v tomto
konaní. Pokiaľ aj v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným v rade 2/ ako predávajúcim a žalobcami
ako kupujúcimi je dojednanie, že žalovaný v rade 2/ je jej správcom, a tým žalobcovia pristupujú k
zmluve o výkone správy, z vykonaného dokazovania vyplýva, že takáto zmluva nebola uzavretá, a to

práve s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ bol iba správcom budovy v zmysle zákona č.
278/1993 Z. z. a v tom čase sa daný právny predpis nevzťahoval ani na nebytové
priestory. Žalovaný v rade 2/ nebol nikdy správcom budovy v zmysle zákona č.
182/1993 Z. z. a daná situácia bola len na dohode medzi vlastníkom a užívateľom nehnuteľnosti. Zo
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva definícia správcu, z ktorého

možno nepochybne vyvodiť záver, že žalovaný v rade 2/ nikdy nemohol byť správcom bytu žalobcov.
Pokiaľ aj existuje dojednanie v kúpnej zmluve medzi žalobcami a žalovaným v rade 2/, takéto dojednanie
je neplatné, čo však nespôsobuje neplatnosť celej kúpnej zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka). Ak
teda žalovaný v rade 2/ už odpredal predmetné nehnuteľnosti a v čase rozhodnutia súdu nie je ichvlastníkom, ani správcom, nemá k nim žiaden právny vzťah, nemožno od neho požadovať splnenie
povinnosti požadovanej žalobcami v žalobe. V dôsledku toho okresný súd žalobu voči žalovanému v
rade 2/ zamietol.

7. Vzhľadom na definíciu správcu uvedenú v § 6 a § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. nemožno považovať
žalovaných v rade 1/ a 2/ za správcu predmetnej budovy. Prevodom vlastníckeho práva budovy
žalovaným v rade 2/ na žalovanú v rade 1/ nedošlo teda k tomu, že by sa žalovaná v rade 1/ stala aj
jej správcom. Žalobcovia mali vedomosť o zmene vlastníctva k budove, o čom boli riadne upovedomení

ešte žalovaným v rade 2/, ktorý im oznámil, že dochádza k jej prevodu ku dňu 30.06.2013.
Napriek tejto okolnosti si žalobcovia nezabezpečili vlastnú prípojku vody a k odpojeniu vody žalovanou
v rade 1/ došlo až v mesiaci august 2013, teda s dostatočným časovým odstupom od oznámenia zmeny
vlastníka budovy. Okresný súd tiež citoval ust. § 4 ods. 3 a 6 zákona č. 442/2002 Z. z. a konštatoval, že
žalovaná v rade 1/ ako odberateľka vody do predmetného objektu požiadala SEVAK a.
s. o prerušenie jej dodávky. Súhlas žalobcov na tento úkon nebol potrebný, keďže neboli

zmluvnou stranou dodávateľa vody. Táto okolnosť však žalobcom nebráni, aby si zabezpečili dodávku
vody do ich bytu sami a osobitne bez ohľadu na žalovanú v rade 1/, keďže sú jeho vlastníkmi. Žalovaná
v rade 1/ nemá k bytu žalobcov žiaden právny vzťah, je len vlastníčkou ostatných priestorov v budove.
Žalobcovia však neuzavreli s dodávateľom vody zmluvu na dodávku vody a nie sú vlastníkmi vodovodnej
prípojky. Hoci byt žalobcov je súčasťou predmetnej administratívnej budovy, tento byt má samostatný

vchod a žalobcom preto nič nebránilo dať si vybudovať samostatnú prípojku na dodávku vody. Žalovaná
v rade 1/ nie je ani distribútor, či dodávateľ vody a ona sama má uzavretú zmluvu so SEVAK a. s. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva žalovanej v rade 1/ povinnosť zabezpečovať dodávku vody do
bytu žalobcov. Nemožno prehliadnuť fakt, že žalovaná v rade 1/ odpojila vodu v objekte, čo sa dotklo aj
žalobcov, no na strane druhej žalobcovia po upozornení zmeny vlastníckeho režimu k bytovému domu

naďalej odoberali vodu a teplo bez toho, že by boli riešili vzniknutú situáciu. Takéto konanie označil
okresný súd za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
8. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Aktuálne už zistený
skutkový stav nezakladá opodstatnenosť žaloby žalobcov. Opakovane zdôraznil, že nadobudnutím
vlastníckeho práva k administratívnej budove v prospech žalovanej v rade 1/ nedošlo aj k tomu, že

by sa žalovaná v rade 1/ stala správcom bytu žalobcov. Žalobcovia nie sú nájomcami bytu č.1, no sú
jeho bezpodieloví spoluvlastníci. Žalovaná v rade 1/ teda nie je správcom, ani predsedom spoločenstva
vlastníkov bytov, ktorá skutočnosť by zakladala jej povinnosť požadovanú žalobcami (zabezpečovať
im do bytu dodávku vody, či tepla). Žalovaná v rade 1/ sa v konaní tiež bránila, že požadované
plnenie od nej nie je opodstatnené vzhľadom na to, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k budove

by naďalej mala v prípade vyhovenia žaloby povinnosť zabezpečovať žalobcom dodávku vody, a to
bez akejkoľvek náhrady od žalobcov. Žalovaná v rade 1/ nemá povinnosť dodávať vodu bezodplatne
niekomu kto za ňu neplatí, keďže na to neexistuje žiaden zmluvný základ. Vzhľadom na súhlas žalovanej
v rade 1/ žalobcovia si mohli zrealizovať prípojku na dodávku vody na pozemku patriacom žalovanej v
rade 1/. V danom prípade sa jedná o administratívnu budovu, ktorá nie je bytovým domom a ani žiaden

iný právny predpis žalovanej v rade 1/ neprikazuje dodávať vodu, či teplo žalobcom. Za tejto situácie by
opačnýpostupsúdubolvrozporesčl.2ods.3ÚstavySR.Okresnýsúdpritompoukázalajnaznenieust.
§ 124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka a tiež na znenie ust. § 136 ods.
1 a § 139 Občianskeho zákonníka. Predmetom konania však bola iba dodávka vody do bytu žalobcov.
O zmene vlastníka administratívnej budovy žalobcovia vedeli riadne a včas a k odpojeniu vody došlo až

s časovým odstupom cca 3 mesiace, keď žalovaná v rade 1/ zistila, že žalobcovia odoberajú vodu na ňu
a neplatia za jej za ňu. Napriek tomu si žalobcovia nezriadili vlastnú prípojku, neuzavreli žiadnu zmluvu s
dodávateľom, ale začali toto súdne konanie. Zároveň bolo v konaní preukázané, že od mesiaca 11/2015
je dodávka vody do bytu žalobcov obnovená, preto v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu už
neboli dané dôvody na vyhovenie žalobe.

9. Vykonané dokazovanie okresný súd považoval za dostatočné zistenie skutkového stavu a bol tohto
názoru, že ďalšie dokazovanie v tejto veci by bolo nehospodárne, pričom ďalšie dokazovanie nebolo
stranami ani navrhované, resp. už netrvali na ďalšom dokazovaní, okrem pripojenia exekučného spisu
sp. zn. EX 4382/2013 vedeného súdnym exekútorom Mgr. B. Janíkom. Súd tento návrh na dokazovanie
zamietol, nakoľko jeho vykonanie by nebolo hospodárne, ani efektívne, keďže týka sa exekučného

konania ohľadom nariadeného predbežného opatrenia a ktoré nemá vplyv pre rozhodnutie vo veci
samej. Okrem toho v konaní nebolo nikým namietané, že kľúč už bol žalobcom bol odovzdaný a konanie
v tej časti návrhu bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby žalobcami. Na ďalších návrhoch na
vykonanie dokazovania uvádzaných v priebehu konania už následne strany konania netrvali. Zároveňmedzi stranami sporu bolo na pojednávaní 14.01.2016 nesporné, že dodávka vody do bytu žalobcov je
spustená od 23.11.2015, teda žaloba v tej časti je už v čase vyhlásenia rozhodnutia neopodstatnená,
no žalobcovia napriek tomu žalobu v tej časti nevzal späť. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý tu

bol v čase jeho rozhodovania, súd žalobu v predmetnej časti ako nedôvodnú zamietol.
10. Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalobcovia, a to proti jeho
druhému výroku, ktorým súd žalobný návrh zamietol a domáhali sa jeho zmeny v tejto časti tak, aby

súd ich žalobe vyhovel. Súčasne žiadali, aby boli žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazaní nahradiť im trovy
prvoinštančného i odvolacieho konania.
12. Poukázali na obsah podanej žaloby a skutočnosť, že žalobu v časti dodávky tepla do bytu č. 1
v predmetnej administratívnej budove zobrali späť po tom, ako si v zimnom období rokov 2013-2014
zabezpečili dodávku tepla do tohto domu. K ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe
toho, že dňa 23.11.2015 žalovaná v rade 1/ vykonala (v exekučnom konaní sp. zn. Ex

4382/2013 po uložení pokuty súdnym exekútorom) opatrenia na zabezpečenie dodávky vody do bytu
žalobcov, čím došlo k realizácii uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 17C/234/2013-19, ktorým jej
súd predbežným opatrením túto povinnosť uložil. Rovnako došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo
strany žalobcov v časti, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti vydať kľúče od hlavného vchodu do
administratívnej budovy súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parcela č. CKN 1901/6 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 362 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. S. K. Q., zapísanej na LV č. XXXX na
Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálnom odbore, ktorá povinnosť bola uložená žalovanej
v rade 1/ tým istým predbežným opatrením. Predmetnú povinnosť si žalovaná v rade 1/ splnila až
dňa 13.01.2016. Po tomto späťvzatí žaloby a čiastočnej zmene návrhu učinenej na pojednávaní dňa
14.01.2016 sa predmetom konania stala žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhali, aby súd uložil

povinnosť žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zabezpečovať dodávku vody do bytu č. 1 vo
vchode č. 1 na prízemí administratívnej budovy súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parcela č.
CKN 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 362 m2 (D. P. Y.. XXXX, okres Kysucké Nové
Mesto) nachádzajúcej sa v kat. úz. S. K. Q. z dôvodu, že už v čase pojednávania dňa 14.01.2016 bola
zabezpečená dodávka vody do predmetného bytu. Zmenenou žalobou sa teda žalobcovia domáhali do

budúcna zabezpečovať žalovanými dodávku vody do predmetného bytu a zároveň žiadali, aby súd uložil
žalovaným povinnosť zdržať sa konania, ktorého výsledkom bolo nezabezpečenie plynulej dodávky
vody do predmetného bytu. Žalobcovia poukázali na zrejmú nesprávnosť, ktorá sa nachádza v zápisnici
zo súdneho pojednávania zo dňa 14.01.2016, keď namiesto slovo „zabezpečovať" sa nachádzalo v
pripustenej zmene slovo „zabezpečiť". Zmena žaloby tak bola pripustená v znení, ktorej sa žalobcovia

nedomáhali. Odvolatelia nespochybnili skutkový stav zistený okresným súdom, a to, že im listom zo dňa
26.06.2013 bolo žalovaným v rade 2/ oznámené, že došlo k prepisu elektromeru a vodomeru k príslušnej
nehnuteľnosti na novú majiteľku a že bola zrušená dodávka tepla do administratívnej budovy súpisné č.
XXXX ku dňu 30.06.2013 s tým, že boli upozornení na to, aby zastavili platby za prevádzkové náklady
za byt pre žalovaného v rade 2/ a na to, že po obdržaní vyúčtovacích faktúr im bude vykonané

vyúčtovanie za rok 2012 a prvý polrok 2013 žalovaným v rade 2/. Žalovaný v rade 2/ zároveň oznámil
žalobcom, že všetky záležitosti týkajúce sa odboru energií a prípadných opráv je potrebné riešiť s novou
majiteľkou budovy i pozemku. List bol daný na vedomie aj žalovanej v rade 1/. Po vyúčtovaní v roku 2012
a za prvý polrok 2013, žalobcovia zaplatili žalovanému v rade 2/ vyúčtované náklady za odber energií
a so žalovanou v rade 1/ sa usilovali o dohodu tak, ako to vyplýva z listu zo dňa 20.08.2013, v ktorom

ju požiadali o oznámenie, akým spôsobom sa majú podieľať na nákladoch platenia odobratej vody,
keďže vodomer v bývalej administratívnej budove súpisné č. XXXX bol prepísaný na žalovanú v rade 1/.
Na tento list (doporučenú zásielku dňa 23.08.2013 ) však žalovaná v rade 1/ nereagovala. Odvolatelia
nesúhlasili s názorom okresného súdu v tom smere, že pokiaľ došlo k prevodu vlastníckeho práva na
žalovanú v rade 1/, táto sa nestala automaticky aj správcom a že za daného stavu po upovedomení

pôvodným vlastníkom bolo na nich, aby si zabezpečili vlastnú prípojku vody. V prípade vybudovania
samostatnej prípojky by túto žalobcovia museli zabudovať do pozemku vo vlastníctve žalovanej v rade
1/ v dĺžke 100 m, s čím by žalovaná v rade 1/ určite nesúhlasila. Žalovaná v rade 1/ takéto riešenie
v priebehu konania žalobcom nenavrhla. Jeho realizácia by však bola finančne náročná. Žalobcovia
nadobudli byt aj s vodovodnou prípojkou. Žalobcovia tiež nesúhlasili so záverom okresného

súdu, že preukázané prerušenie dodávky vody z dôvodu požiadavky žalovanej bolo ku dňu 11.02.2014,
keďže táto bola prerušená už dňa 15.08.2013 a nebola dodávaná do ich bytu. Dňa 11.02.2014 žalovaná
len podpísala písomnú žiadosť o dočasné prerušenie odberu vody a vykonanie prác na
dočasnéprerušenieodberuvodyosadenímpevnéhotesnenianameradlovovodovodnejšachte,vktorejsa nachádza hlavný vodomer pri hlavnej ceste vo vzdialenosti cca 100 m od vodomernej
šachty nachádzajúcej sa v objekte. Okolnosti ohľadne prerušenia dodávky vody do bytu žalobcov zo
strany žalovanej v rade 1/ sú predmetom vyšetrovania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 1T/5/2014. Navyše okresný súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy existenciu
podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovanej v rade 1/ k administratívnej budove súpisné č. XXXX.
Zo zápisu na LV č. XXXX pre kat. úz. S. K. Q. vyplýva, že žalobcovia majú spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vrátane vodovodnej, teplonosnej a kanalizačnej
prípojky vo výške 6796/44731, čo je aj obsahom čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený

pod V 888/2007 dňa 21.08.2007. Pokiaľ aj v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o výkone
správy či už žalovanou v rade 1/ alebo žalovaným v rade 2/ k budove súpisné č. XXXX, čo konštatoval
prvoinštančný súd, žalobcovia zdôraznili, že v danom prípade vychádzali z čl. VI. kúpnej zmluvy zo dňa
29.06.2007, v zmysle ktorého nadobudli presvedčenie, že správcom budovy aj v čase, nadobudnutia
predmetného bytu, bol žalovaný v rade 2/. Tiež z úkonov, ktoré boli vykonané aj v súvislosti s prepisom
vodomeru a odberného miesta žalovaného v rade 2/ na žalovanú v rade 1/, nadobudli žalobcovia

presvedčenie o tom, že správcovstvo predmetnej budovy s jej predajom prechádza na žalovanú v rade
1/. Žalobcovia však zdôraznili, že žalovaná v rade 1/ bez dohody so žalobcami
ako podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení administratívnej budovy súpisné č. XXXX
nemohla uzatvoriť ventil k predmetnej vodomernej šachte nachádzajúcej sa v tomto objekte, a ani
vykonať právne kroky k prerušeniu dodávky vody do predmetnej budovy, s následkom odstavenia

žalobcovoddodávkyvodydoichbytu.Odvolateliavyčítaliokresnémusúdu,ževnapadnutomrozhodnutí
schválil postup žalovanej v rade 1/, ktorá nepretržite po dobu viac ako 2 roky vylúčila žalobcov z riadneho
užívania ich bytu. Jeho záver, že žalobcom nič nebráni zabezpečiť si na svoje náklady vyriešenie otázky
so zabezpečovaním vody nemá oporu v zákone. Z existencie podielového spoluvlastníctva k spoločným
častiam a zariadeniam bytu vyplývajú povinnosti podielových spoluvlastníkov pri rozhodovaní

o hospodárení spoločnou vecou (§ 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na procese
rozhodovania o spoločnej veci sa musia mať možnosť zúčastniť všetci spoluvlastníci bez ohľadu na
skutočnosť, že miera ich právnej i faktickej možnosti ovplyvniť proces rozhodovania o hospodárení so
spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka daná výška ich spoluvlastníckeho
podielu je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkom zanedbateľná (rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/162/2004). Rozhodovanie vo veci zrušenia dodávky vody do novej nehnuteľnosti treba
považovať za súčasť rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Konanie žalovanej v rade 1/ a aj žalovaného v rade 2/, ktorí sa rozhodli bez
jednania a dohody so žalobcami ako podielovými vlastníkmi spoločných častí a zariadení domu súpisné
č. XXXX zrušiť dodávku tepla do predmetného bytu (žalovaný v rade 1/) a tiež zrušiť dodávku vody do

bytu vo vlastníctve žalobcov, je nesporne konaním, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Napriek tomu
okresný súd tieto okolnosti s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie vôbec nevyhodnotil.
13. Odvolatelia opätovne akcentovali fakt, že v zmysle kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili so
žalovaným v rade 2/, pristúpili k zmluve o výkone správy, v zmysle ktorej žalovaný v rade 2/ správu
vykonával (rozpočítaval náklady dodávky tepla a vody pre jednotlivých užívateľov bytov a nebytových

priestorov v dome súpisné č. XXXX). Žalovaný v rade 2/ za svojho nástupcu vo veciach správy
označil žalovanú v rade 1/, čo vyplýva z obsahu jeho listu zo dňa 26.06.2013. Rovnako SEVAK, a.s. vo
svojej korešpondencii konštatoval, že ako dodávateľ vody uzavrel zmluvu o dodávke vody len s jedným
obchodným partnerom zo strany spoluvlastníkov domu súpisné č. XXXX, keď namiesto žalovaného v
rade 2/ určil žalovanú v rade 1/. Podaná žaloba preto bola jediným možným riešením stavu, ktorý vznikol

v byte žalobcov. Odvolatelia zdôraznili, že všetko, čo bolo vo vzťahu k nim zo strany žalovanej v rade 1/
v priebehu konanie splnené, bolo len výsledkom exekúcie na základe predbežného opatrenia vydaného
súdom. Konštatovali tiež, že sa nebránia plateniu úhrad za spotrebovanú vodu, čo bolo aj v konaní aj
preukázané, keď žalovaný v rade 2/ potvrdil, že žalobcovia si vždy svoje povinnosti v tomto smere plnili.
Okrem toho žalobcovia poukázali na fakt, že žalovaná v rade 1/ im do prerušenia dodávky vody dňa

15.08.2013 nenavrhla žiadne riešenie, ani s nimi nejednala, aj keď si mohla byť vedomá, že pokiaľ bola
s prevodom budovy zapísaná ako zmluvná strana obchodnej spoločnosti SEVAK, a.s., meniť podmienky
dodávky vody s týmto zmluvným partnerom môže len ona sama. Jej súhlas s vybudovaním vlastnej
prípojky po pozemku prezentovaný na obhliadke dňa 15.10.2014 bol žalobcom daný bez toho, aby
právny zástupca žalovanej v rade 1/ navrhol žalobcom konkrétne riešenie. Okrem toho žalovaná v rade

2/ listom zo dňa 27.03.2014, doručeným žalobcom, požiadala žalobcov o zaplatenie faktúry za vodu, v
ktorom si voči žalobcom uplatnila aj ďalšie nároky (v súvislosti s využitím časti pozemku v jej vlastníctve),
a vôbec nie bezplatne. Za stavu, že v dome súpisné č. XXXX existuje vodovodná prípojka priamo do
bytu žalobcov, títo nie sú ochotní znášať náklady na vybudovanie novej vodovodnej prípojky, a to aj sprihliadnutím na fakt, že sú podielovými spoluvlastníkmi už existujúcej vodovodnej prípojky. Odvolatelia
ďalej nesúhlasili s hodnotením skutkového stavu prvoinštančným súdom vo vzťahu k ich správaniu, ako
aj správaniu žalovanej. Zdôraznili, že žalovaná v rade 1/ od doby, keď sa stala zmluvným partnerom

SEVAK, a.s. (25.06.2013) až do 15.08.2013 nevyzvala žalobcov na platenie za dodávku
vody, a ani sa nesnažila s nimi dohodnúť na rozúčtovávaní tejto dodávky do objektu administratívnej
budovy súpisné č. XXXX. Ak aj žalovaná v rade 1/ nepotrebuje dodávku vody do tohto objektu
pre svoje potreby, žalobcovia sa za jej súčinnosti mohli stať zmluvnými partnermi obchodnej spoločnosti
SEVAK, a.s. Napriek všetkým uvedeným okolnostiam okresný súd nevyhodnotil konanie žalovanej v

rade 1/ nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia
vôbec nesúhlasili so záverom okresného súdu, že žalovaná v rade 1/ nemôže byť povinná dodávať vodu
do ich bytu a nemôže byť zodpovedná za jej dodávku niekomu, kto za ňu neplatil aj v čase odpojenia
vody žalobkyňou. Záver, že žalobcovia odoberali vodu po zmene zmluvného partnera zo žalovaného v
rade 2/ na žalovanú v rade 1/ vo vzťahu k SEVAK, a.s. bez toho, aby za ňu platili, nemá podľa ich názoru
oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná v rade 1/ požiadala žalobcov o zaplatenie dodávky

vody až listom zo dňa 27.03.2014, t. j. po tom, ako došlo k zrušeniu odberu vody dňa 15.08.2013.
Žalobcovia sa preto nestotožnili s hodnotením postoja žalovanej v rade 1/ prvoinštančným súdom, ktorý
konštatoval, že jej postup bol v súlade so zákonom uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Podľa ich
názoru bolo povinnosťou žalovanej v rade 1/ (ak mala záujem meniť stav týkajúci sa nakladania so
spoločnou vecou) dohodnúť sa so žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi na zmene existujúceho

zaužívaného stavu vzťahujúceho sa k dodávke vody (ale aj tepla). Žalovaná v rade 1/ nebola oprávnená
meniť existujúci stav jednostranným rozhodnutím a vylúčiť tak byt žalobcov z dodávky vody. V konaní
nebolo žalovanou v rade 1/ preukázané, že by vyvolala akékoľvek rokovanie so žalobcami do odstavenia
bytu č. 1 od dodávky vody, t. j. do 15.08.2013, ale ani neskôr. Žalobcovia si tak museli zabezpečovať
dodávku vody do svojho bytu svojpomocne a žalovaná v rade 1/ pristúpila k dodávke vody do ich bytu

až dňa 23.11.2015 pod hrozbou ďalšej pokuty, ktorá jej mala byť uložená súdnym exekútorom
v prebiehajúcej exekúcii. Za daného stavu sa žalobcovia právom dovolávajú do budúcnosti uloženia
povinnosti žalovaným zabezpečovať dodávku vody do ich bytu, ako aj zdržania sa konania, ktorého
výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného bytu. Aj vlastnícke právo
žalobcov k bytu a k spoluvlastníckemu podielu v spoločných častiach a zariadeniach bytu podlieha

ochrane v zmysle Ústavy SR. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná v rade 1/ dom súpisné
č. XXXX devastuje a dodávku vody do predmetnej nehnuteľnosti z dlhodobého hľadiska nepotrebuje.
Po svojich dlhoročných skúsenostiach s konaním žalovanej v rade 1/, majú žalobcovia obavu, že po
skončení tohto konania, keď už nebude v platnosti vydané predbežné opatrenie, žalovaná v rade 1/
ich odstaví od dodávky vody do bytu. Žalovaná v rade 1/ sa po skončení správy domu

súpisné č. XXXX žalovaným v rade 2/ stala jediným zmluvným partnerom SEVAK, a.s. vo vzťahu k
dodávke vody k tomuto domu bez dohody so žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi a prevzala
teda na seba povinnosť zabezpečovať dodávku vody do bytu žalobcov so súhlasom predchádzajúceho
správcu (žalovaného v rade 2/ dňom 25.06.2013), ktorý do toho času nebol distribútorom vody ani jej
dodávateľom.

14. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 18C/271/2013-539 zo dňa 15.04.2016 okresný súd opravil
zápisnicu z pojednávania zo dňa 14.01.2016 na jej strane tak, že pripustená zmena návrhu sa týkala
povinností žalovaných v rade 1/ a 2/ „zabezpečovať dodávku vody" tak, ako to uvádzali v opravnom
prostriedku žalobcovia.

15. Žalovaný v rade 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
presne vyčíslil a vyšpecifikoval.
16. Uviedol, že v priebehu celého konania poukazoval na skutočnosť, že nie je v predmetnom

spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, keďže došlo k prevodu jeho vlastníckeho práva na
žalobcov a na žalovanú v rade 1/. Žalovaná v rade 2/ nie je vlastníkom, ani užívateľom, držiteľom, či
správcom predmetnej nehnuteľnosti, a preto nemôže byť vo vzťahu k žalobcom zaviazaná akoukoľvek
povinnosťou. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný v rade 2/ oznámil žalobcom listom zo
dňa 26.06.2013 predaj predmetnej nehnuteľnosti a tiež im oznámil, že dňa 25.06.2013 došlo k prepisu

elektromeru a vodomeru k príslušnej nehnuteľnosti na novú majiteľku a upozornil ich, aby zastavili platby
za prevádzkové náklady za byt pre žalovaného v rade 2/. S poukazom na znenie zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ktorý definuje, koho možno považovať za správcu, je nepochybné,
že žalovaná v rade 1/ ani nikdy nemohla byť správcom predmetného bytu. Pokiaľ sa teda aj takétoustanovenie v predmetnej kúpnej zmluve medzi žalobcami a žalovaným v rade 2/ nachádzalo, toto je
neplatné pre rozpor s právnym predpisom, čo však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Okrem toho
žalovaný v rade 2/ poukázal na skutočnosť, že žalobcami považovaný žalobný petit ani po jeho úprave

nie je vykonateľný, keďže od žalovanej v rade 1/ nie je možné požadovať, aby došlo k zabezpečovaniu
dodávky pitnej vody, keďže táto nie je výrobcom ani producentom takéhoto zdroja a z jej strany nie je
možné takúto možnosť objektívne zabezpečiť.

17. Žalovaná v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči žalobcom náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania, ktoré presne vyčíslila a vyšpecifikovala.
18. Odvolanie žalobcov považuje za nedôvodné, s tým, že ani zmenenej žalobe nie je možné
vyhovieť, keďže žalovanej v rade 1/ nemôže byť uložená povinnosť do budúcnosti dodávať niekomu
vodu bezodplatne. Žalovaná v rade 1/ pritom poukázala na svoju argumentáciu prezentovanú v
prvoinštančnom konaní, najmä na pojednávaní dňa 14.01.2016. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu musí

byť vykonateľné a jeho predmetom nemôže byť to, čo má byť upravené predbežným opatrením
(dočasnou úpravou pomerov účastníkov). Požadovať plnenie povinnosti do budúcnosti bezplatne
rozsudkom je bezprecedentné a neprípustné. V prípade, že by došlo k zmene pomerov, jeho výrok
by bol nevykonateľný. Takýto právoplatný rozsudok by bol však v zásade nezmeniteľný. Spôsobil by
extrémne neprimeraný zásah do práv žalovanej v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ sa v plnom rozsahu

stotožňuje s dôvodmi i závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznila,
že sa nikdy nestala a ani teraz nie je správcom predmetnej budovy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná
v rade 1/ ponúkla žalobcom možnosť vybudovať si prípojku vody cez jej pozemok, čo však žalobcovia
odmietli, hoci si tak mohli definitívne vyriešiť dodávku vody do svojho bytu. Tvrdenie žalobcov, že
žalovaná by nesúhlasila s vybudovaním vodovodnej prípojky pre ich byt cez svoj pozemok je nepravdivé

a nemá žiadne opodstatnenie. Toto svoje stanovisko žalovaná v rade 1/ opakovane prezentovala v
priebehu konania. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1T/5/2014 bola žalovaná
v rade 1/ právoplatne oslobodená spod obžaloby, ktorú skutočnosť žalobcovia vo svojom opravnom
prostriedku zamlčali. K prerušeniu dodávky vody došlo neprekonateľným spôsobom až dňa 11.02.2014,
lebo dovtedy si žalobcovia násilným vnikaním do budovy vodu púšťali a neplatili za ňu. Ich odvolávanie

sa na predbežné opatrenie nie je na mieste, keďže súd rozhodol pri vydaní predbežného opatrenia
bez náležitého zisťovania skutkového stavu len na základe tvrdení žalobcov. Opravný prostriedok
žalobcov vo veci samej neobsahuje také dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku. Subjektívne názory žalobcov uvádzané v ich opravnom prostriedku nie sú
relevantné vo vzťahu k posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktorý vec správne posúdil bez ohľadu

na subjektívne okolnosti, ktoré sú spojené s týmto konaním. Žalobcovia si nemôžu proti vôli žalovanej
v rade 1/ urobiť z nej správcu budovy, ktorý im bude všetko zabezpečovať, a to aj bez primeraného
protiplnenia. Takáto povinnosť jej nemôže vyplývať ani z tohto, že je majoritnou vlastníčkou budovy. Ak
by žalobcovia neplatili žalovanej v rade 1/ náhradu za dodanú vodu, ona sama by nemala voči nim ani
štandardné oprávnenie, ktorým disponujú dodávatelia vody, a to zastavenie dodávky vody v prípade

jej nezaplatenia. Tak by sa vytvoril bezprecedentný stav v neprospech žalovanej v rade 1/ porušujúci
jej základné práva a slobody. Tvrdenia o tom, že žalovaná v rade 1/ chce dosiahnuť vysťahovanie
žalobcov z ich bytu sú nepodložené fabulácie. Žalobcovia boli zvyknutí platiť za priemernú
spotrebu, nie teda za skutočnú spotrebu vody. Vodovodná prípojka vybudovaná so súhlasom
žalovanej v rade 1/ by predstavovala status quo a neexistuje dôvodná obava v tom smere, že by sa

mohla domáhať ochrany svojich práv, keďže vyslovila súhlas s jej vybudovaním cez vlastný pozemok.
Odvolanie žalobcov sa z drvivej väčšiny zaoberá okolnosťami, ktoré nemajú vzťah k zmenenej žalobe.
V tomto smere žalovaná poukázala na argumentáciu prednesenú na pojednávaní dňa 14.01.2016
právnymi zástupcami žalovaných v rade 1/ a 2/. Uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu je
riadne odôvodnený a z pohľadu zhodnotenia dôkaznej situácie a právneho posúdenia mu nie je možné

vytknúť žiadnu vadu, ktorá by mala za následok jeho nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Žalobcovia sa k vyjadreniam žalovaných k odvolaniu písomne nevyjadrili.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (t.j. v prvej vete výroku) a v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.21. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až
§ 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/
uvedené v ich opravnom prostriedku nie sú dôvodné.

24. Tak, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dodávka vody do bytu žalobcov bola obnovená dňa
23.11.2015, v dôsledku čoho žalobcovia už nežiadali, aby súd žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť
vykonať opatrenia na zabezpečenie dodávky vody, ale zmenili svoju žalobu tak, že žiadali, aby bola
žalovaným v rade 1/ a 2/ uložená povinnosť zabezpečovať dodávku vody a zdržať sa konania, ktorého

výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného bytu, ktorú
zmenu prvoinštančný súd za prítomnosti strán sporu uznesením na pojednávaní konanom
dňa 14.01.2016 aj pripustil. Na základe námietky odvolateľov o zrejmej nesprávnosti v pripustení zmeny
žaloby reagoval Okresný súd Žilina vydaním uznesenia č. k. 18C/271/2013-539 zo dňa 15.04.2016,
ktorým predmetnú zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 40 ods. 1 a 3 O.s.p. opravil. Za daných

okolností je teda nesporné, čo bolo predmetom rozhodovania okresného súdu, t. j. žaloba po zmene,
ktorá bola pripustená dňa 14.01.2016 tak, ako to vyplýva z uvedeného opravného uznesenia.

25. Okresný súd pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku (tak,
ako to vyplývalo v tom čase z ust. § 154 ods. 1 O.s.p.).

26. Aktuálne túto problematiku upravuje ust. § 217 CSP, z ktorého vyplýva, že pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú
dotknuté.

27. Obidve zákonné ustanovenia zhodne určujú okamih, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu.
Rozhodujúci je stav, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. To však platí bezvýnimočne, iba pokiaľ ide
o skutkový stav. Súd preto vychádza pri rozhodovaní vždy zo skutkového stavu tak, ako bol ustálený
k okamihu vyhlásenia rozhodnutia súdu. Nie je možné pri rozhodovaní vo veci samej zobrať zreteľ na
skutočnosti, ktoré hoc aj s veľkou pravdepodobnosťou, ešte iba nastanú. Inak povedané, súd nemôže

rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte
len v budúcnosti eventuálne môže nastať. Za daného stavu nie je možné vyhovieť žalobe tak,
ako to požadujú aktuálne žalobcovia po zmene žaloby učinenej a pripustenej súdom
dňa 14.01.2015. Za danej okolnosti je vylúčené, aby súd uložil žalovanej v rade 1/ povinnosť žiadanú
žalobcami v odvolacom petite.

28. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou
súdu prvej inštancie o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj
v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie,

že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.6 Cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012). Aktuálne žalovaný v rade
2/ nemá akýkoľvek právny vzťah tak k samotnej administratívnej budove súpisné č. XXXX postavenej
na CKN parc. č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz.
Kysucké Nové Mesto, ako aj k bytu žalobcov v rade 1/ a 2/, a tiež ani k spoločným častiam a

zariadeniam predmetného domu, a preto voči nemu žaloba z tohto dôvodu nemôže byť dôvodná.

29. Za popísanej situácie sa odvolací súd už ďalšími odvolacími námietkami žalobcov uvedenými v
ich opravnom prostriedku a vyjadreniami strán sporu k prejednávanej veci nezaoberal. Podstatnými
okolnosťami pre jeho rozhodnutie bola absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 2/ vo
veci a stav v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, t.j. skutočnosť, že od 23.11.2015 bola obnovená

dodávka vody do bytu žalobcov v administratívnej budove, ktorej vlastníčkou je žalovaná v rade 1/. K
zmene tohto stavu doposiaľ nedošlo. Je potrebné zdôrazniť, že súd (či už prvej inštancie alebo odvolací)
nemôže v čase svojho rozhodovania prihliadať na skutkové okolnosti, ku ktorým došlo v minulosti (od
ktorých žalobcovia odvodzovali svoj nárok), a ani na tie, ktoré v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia nie sú,
prípadne na tie, ktoré majú (môžu) nastať až po vyhlásení rozsudku. Navyše, vo vzťahu k druhej časti

žalobného petitu je odvolací súd konštatuje jeho nevykonateľnosť, keďže v nej neboli konkretizované
konkrétne konania žalovaných, ktorých výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do
predmetného bytu žalobcov.

30. Pre úplnosť odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňou

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcov nemožno vyhovieť a k svojim záverom dospel v
kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

31. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej

veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne
sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 191 ods. 1 CSP), súčasne spôsobom plne
zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných
práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po

vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho
vyhlásenia a písomného vyhotovenia (v súčasnosti sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy
§ 220 až § 222 CSP), aj správne a presvedčivo odôvodnil.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta tretia výroku), ktorý

plne zodpovedá ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

34. Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) nenapadnutej odvolaním, zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali.O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)