Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232697
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113232697.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ MVDr. I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. P. Y. XXX XX S. K. Q., 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. Y. XXXX, XXX
XX S. K. Q., obidvoch právne zastúpených JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom V. W. XXX/
XA, XXX XX G., proti žalovaným: 1/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. Y. XXXX, XXX XX S. K.

Q., zastúpenej Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, so sídlom V. XXXX, XXX XX E., 2/ Regionálna
veterinárna a potravinová správa, so sídlom Horná 2483, 022 01 Čadca, zastúpenému spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/271/2013-583 zo dňa 28. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 18C/271/2013-583 zo dňa 28. júna 2017 v prvej vete výroku

m e n í , tak, že žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 18C/271/2013-583 zo dňa 28. júna 2017 v druhej a tretej
vete výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný v rade 2/ m á voči žalobcom rade 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd určil, že žalovaný v rade 1/ má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 1/3 (výrok I.), žalovaný v rade 2/ má nárok na náhradu trov

konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok II.) a štát - Slovenská republika má nárok
na náhradu trov konania štátu voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, žalobcovia v rade 1/ a 2/ podali dňa 07.10.2013 na
Okresnom súde Žilina proti žalovaným v rade 1/ a 2/ žalobu na ochranu vlastníckeho práva, ktorou sa
domáhali rozhodnutia, ktorým by bola žalovanej v rade 1/ uložená povinnosť vydať žalobcom v rade 1/
a 2/ kľúč od hlavného vchodu do administratívnej budovy č. súp. XXXX postavenej

na pozemku parcela CKN č. 1901/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 (D. XXXX, okres
Kysucké Nové Mesto), v k.ú. S. K. Q., zapísanej na LV č. XXXX na Správe katastra Kysucké Nové
Mesto. Zároveň žiadali rozhodnúť o tom že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vykonať opatrenia na
zabezpečenie dodávky tepla a vody do bytu č. 1, vo vchode č.1, na prízemí administratívnej budovy
súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcela KNC č. 1901/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere
363 m2 (D. P. Y. XXXX, okres Kysucké Nové Mesto), v k.ú. S. K. Q., zapísanej na LV č. XXXX na

Správe katastra Kysucké Nové Mesto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zdržať sa konania, ktorého
výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky tepla a vody do predmetného bytu č. X vo vchodeč.X, na prízemí administratívnej budovy súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcela KNC č.
1901/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 (D. P. Y. XXXX, okres Kysucké Nové Mesto), v
k.ú. S. K. Q., zapísanej na LV č. XXXX na Správe katastra Kysucké Nové Mesto.

3. Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2014 vzali žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobu späť v časti dodávky
tepla, t.j. v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ vykonať opatrenia na
zabezpečenie dodávky tepla do bytu č. X, vo vchode č.X, na prízemí administratívnej budovy súp. č.
XXXX postavenej na pozemku parcela KNC č. 1901/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2
(D. P. Y. XXXX, okres Kysucké Nové Mesto), v k.ú. S. K. Q., zapísanej na LV č. XXXX na Správe katastra

Kysucké Nové Mesto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by
bolo nezabezpečenie plynulej dodávky tepla do predmetného bytu č. X vo vchode č.X, na
prízemí administratívnej budovy súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcela KNC č.
1901/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 (D. P. Y. XXXX, okres Kysucké Nové Mesto), v
k.ú. S. K. Q., zapísanej na LV č. XXXX na Správe katastra Kysucké Nové Mesto, s odôvodnením, že si
sami zabezpečili dodávku tepla na vlastné náklady (ďalej len „späťvzatie žaloby v časti

dodávky tepla“). Na základe tohto dispozitívneho úkonu okresný súd uznesením č.k. 18C/271/2013-123
zo dňa 16.05.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/271/2013-127 zo dňa 27.05.2014 konanie
v predmetnej časti zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách tejto časti konania súd rozhodne v rozhodnutí
vo veci samej.
4. Následne po pripustení zmeny žaloby zo dňa 14.01.2016 Okresný súd Žilina v súdenej veci rozhodol

rozsudkom č.k. 18C/271/2013-512 zo dňa 14.01.2016 tak, že konanie v časti týkajúcej sa nároku
žalobcov v rade 1/ a 2/, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej v rade 1/ vydať žalobcom
v rade 1/ a 2/ kľúč od hlavného vchodu administratívnej budovy s. č. XXXX, postaveného na pozemku
parc. KNC č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, v k.ú. S. K.
Q., zastavil (I. výrok). Žalobný nárok zamietol (II. výrok). Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, o ktorých rozhodne
samostatným uznesením (III. výrok).
5. Krajský súd v Žiline na základe odvolania žalobcov preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a toto
rozhodnutie rozsudkom sp. zn. 6Co/140/2016 zo dňa 25.01.2017 vo výroku II., ktorým súd žalobný
návrh zamietol a vo výroku III. o trovách konania potvrdil, vo zvyšnej časti (výrok I.) zostal rozsudok

prvoinštančného súdu nedotknutý. Zároveň odvolací súd priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobcom
v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ zabezpečiť žalobcom
v rade 1/ a 2/ dodávku tepla okresný súd v zmysle zásady zavinenia na zastavení konania
podľa § 256 ods. 1 CSP ustálil, že procesný úspech patrí žalovaným v rade 1/ a 2/, keďže k zastaveniu

konania v tejto časti došlo na základe dispozitívneho úkonu žalobcov v rade 1/ a 2/ - späťvzatiu žaloby,
ktorí tento svoj procesný úkon odôvodnili tým, že si dodávku tepla zabezpečili na vlastné náklady.
7.Naprotitomuvčasti,vktorejsažalobcoviadomáhali,abysúduložilžalovanejvrade1/vydaťžalobcom
v rade 1/ a 2/ kľúč od hlavného vchodu administratívnej budovy s. č. XXXX, postaveného na pozemku
parc. KNC č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, v k.ú. S. K. Q., okresný súd ustálil

procesný úspech žalobcov v rade 1/ a 2/, k späťvzatiu ich žaloby v predmetnej časti na pojednávaní
konanom dňa 14.01.2016 došlo z dôvodu, že predmetný kľúč im bol žalovanou v rade 1/ vydaný v rámci
exekučného konania. Okresný súd späťvzatie žaloby pripustil a konanie v tejto časti rozsudkom č.k.
18C/271/2013-512 zo dňa 14.01.2016 zastavil s tým, že zavinenie na zastavení konania v tejto časti
nesie žalovaná v rade 1/.

8. Vo zvyšnej časti konania, v ktorej sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovaným
v rade 1/ a 2/ povinnosť zabezpečovať žalobcom v rade 1 / a 2/ dodávku vody a zdržať sa konania,
ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného bytu okresný súd
žalobu zamietol. Úspešnou stranou sporu v tejto časti boli žalovaní v rade 1/ a 2/, na základe čoho im
okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči neúspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ v tejto časti priznal

nárok na náhradu trov konania.
9. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou voči žalovanej v rade 1/ domáhali dodávky tepla, dodávky
vody a vydania kľúča (tri petity). Ohľadne jedného petitu mali v konaní úspech žalobcovia v rade 1/
a 2/ (vydanie kľúča) a ohľadne dvoch petitov mala úspech žalovaná v rade 1/, keď bola žaloba
v časti zamietnutá (dodávka vody) a v časti zavinili zastavenie konania svojím dispozitívnym úkonom

žalobcovia v rade 1/ a 2/ (dodávka tepla), na základe čoho prvoinštančný súd určil čistý úspech žalovanej
v rade 1/ v konaní v rozsahu 1/3, v ktorom jej priznal nárok na náhradu trov konania. Voči žalovanému v
rade 2/ sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali dodávky tepla a dodávky vody (dva petity). Nakoľko súd
žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ voči žalovanému v rade 2/ v časti týkajúcej sa zabezpečenia dodávkyvody zamietol a v druhej časti, týkajúcej sa zabezpečenia dodávky tepla nesú žalobcovia v rade 1/
a 2/ procesné zavinenie na zastavení konania, úspešnou stranou ohľadne obidvoch petitov (nárokov
uplatnených žalobou), ktoré smerovali voči žalovanému v rade 2/, bol žalovaný v rade 2/. V dôsledku

toho okresný súd priznal žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v rade 1/ a 2/ (ako neúspešnej strane) v rozsahu 100%.

10. V prejednávanej veci vznikli však aj trovy konania - trovy štátu (trovy obhliadky na mieste
samom v súvislosti s petitom týkajúcim sa dodávky vody a tepla), keď bola vo veci nariadená obhliadka

na mieste samom dňa 15.10.2014. Štát má v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt,
ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli, na základe čoho okresný súd rozhodoval o
nároku štátu na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP a
čl. 4 CSP. S poukazom na výsledok konania vo veci samej, neúspešnou stranou v tejto časti konania
(dodávka tepla a vody) boli žalobcovia v rade 1/ a 2/, preto súd priznal štátu (Slovenskej republike) voči
nim ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí
žiadali, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/ prizná voči žalovanej v rade 1/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalovanému v rade 2/ voči žalobcom nárok na náhradu trov
konania neprizná a štátu (Slovenskej republike) prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v

rade 1/. Zároveň žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadali, aby im bol voči žalovanej v rade 1/ priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Odvolatelia poukázali na situáciu ktorá vznikla v priebehu tohto konania, keď boli nútení zabezpečiť
si sami dodávku tepla napriek tomu, že predmetom kúpnej zmluvy č. V 888/2007, na základe
ktorej sa stali vlastníkmi bytu (nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná v odseku 2. uznesenia odvolacieho

súdu), boli aj vodovodné, teplonosné a kanalizačné prípojky. Napriek tomu bol ich byt žalovaným v
rade 2/ odstavený od dodávky tepla. Na riadne zabezpečenie užívania bytu v zimnom
období rokov 2013/2014 bolo preto potrebné dodávku tepla zabezpečiť samotnými žalobcami. V tejto
časti preto žalobcovia zobrali žalobu z uvedeného dôvodu späť. K ďalšiemu späťvzatiu žaloby v časti,
v ktorej sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ vykonať

opatrenia na zabezpečenie dodávky vody do predmetného bytu došlo po tom,
ako žalovaná v rade 1/ dňa 23.11.2015 vykonala opatrenia na zabezpečenie dodávky vody (požiadala
dodávateľa vody o vykonanie prác súvisiacich s dočasným prerušením dodávky vody do predmetného
objektu, otvorila ventil vo vodovodnej šachte) až za prítomnosti súdneho exekútora. V časti, v ktorej sa
žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali vydania kľúčov od hlavného vchodu administratívnej budovy (bližšie

špecifikovanej v odseku 2. uznesenia odvolacieho súdu), žalovanú povinnosť žalovaná v rade 1/ splnila
dňa 13.01.2016, t.j. deň pred pojednávaním a vyhlásením rozsudku vo veci samej, v dôsledku čoho vzali
žalobcovia žalobu v tejto časti späť dňa 14.01.2016. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a jej čiastočnej
zmene sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným v rade 1/ a 2/ uloženia povinnosti v rozsahu
zabezpečovania dodávky vody do predmetného bytu a zabezpečovať túto dodávku aj do

budúcna a zdržania sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody.

13. Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu je podľa názoru odvolateľov v danom prípade
namieste rozhodnutie o trovách konania tak, že žalobcom v rade 1/ a 2 súd prizná náhradu trov konania
voči žalovanej v rade 1/ v plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania vo vzťahu k časti konania týkajúcej sa vydania
kľúča odvolatelia považujú za správne, nakoľko procesné zavinenie na zastavení konania v predmetnej
časti zavinila žalovaná v rade 1/, tzn., že žaloba bola v tejto časti žalobcami podaná dôvodne.
Pokiaľ ide o žalobný petit, v ktorom za žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali vykonania opatrení na

zabezpečenie dodávky vody, odvolatelia zdôraznili, že počas dvoch rokov vedenia tohto sporu nemali
práve pre konanie žalovanej v rade 1/ zabezpečenú dodávku pitnej ani úžitkovej vody. Jej dodávku si
museli zabezpečovať prostredníctvom rôznych subjektov (rodinných príslušníkov) a nebyť exekučného
konania, žalovaná v rade 1/ by im dodávku vody nezabezpečila ani po takomto čase. Ani po zabezpečení
dodávky vody žalovanou v rade 1/ žalobcovia nezobrali v predmetnej časti žalobu späť, ale len zmenili

žalobný petit tak, že sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zabezpečovať žalobcom
v rade 1/ a 2/ dodávku vody a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie dodávky
vody do predmetného bytu. Túto zmenu žaloby pripustil prvoinštančný súd na pojednávaní konanom
dňa 14.04.2016. Aj v tejto časti bola podľa názoru odvolateľov žaloba na súd podaná dôvodne. Rovnakozmena žaloby, ku ktorej došlo z ich strany po zabezpečení dodávky vody krátko pred rozhodnutím vo
veci samej, bola dôvodná s poukazom na celkový postoj žalovanej v rade 1/ v konaní. Aj keď krajský súd
v tejto časti potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, je zrejmé, že žalobcovia

sa voči žalovanej v rade 1/ až do 23.11.2015 dôvodne domáhali uloženia povinnosti zabezpečiť dodávku
vody. Nie je preto možné považovať za zákonné rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý tento nárok
vyhodnotil ako nedôvodný. V časti konania týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/
zabezpečovať dodávku tepla odvolatelia tiež nesúhlasili s názorom okresného súdu o nedôvodnosti
podania žaloby, keďže k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti pristúpili žalobcovia až po tom, ako si sami

museli zabezpečiť dodávku tepla v zimných obdobiach. K dodávkam tepla dochádzalo od uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2007 až do 30.06.2013, kedy žalovaný v rade 2/ odstavil predmetný byt
od dodávky tepla v súvislosti so zmenou vlastníka väčšinového podielu v predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaný v rade 2/ len listom zo dňa 26.06.2013 oznámil žalobcom, že si majú dodávku tepla riešiť
prostredníctvom žalovanej v rade 1/. Vo vzťahu k žalobným petitom smerujúcim voči žalovanému v rade
2/ nie je možné žalobcom v rade 1/ a 2/ vytýkať procesné zavinenie vzniku trov konania. Nemôže zostať

bez významu fakt, že pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 29.06.2007 ich žalovaný v rade 2/ presviedčal
o tom, že je správcom administratívnej budovy, vrátane predávaného bytu čo vyplýva aj z článku VI.
uvedenej kúpnej zmluvy. Žalovaný v rade 2/ si takýmto spôsobom počínal počas celého konania, čoho
dôkazom je aj jeho list zo dňa 26.06.2013 nachádzajúci sa v súdnom spise. Odvolatelia preto vyslovili
názor, že trovy konania, ktoré vznikli žalovanému v rade 2/, si táto strana zavinila sama. Vzhľadom na

všetky uvedené okolnosti je preto potrebné, aby súd žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal trovy konania v
plnom rozsahu voči žalovanej v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/ by mal súd podľa § 257 CSP
rozhodnúťtak,žemunároknanáhradutrovkonanianebudepriznaný.Žalobcoviavyjadrilipresvedčenie,
že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, berúc do úvahy tiež majetkové, sociálne
a osobné pomery odvolateľov, ako aj okolnosti, ktoré žalobcov viedli k uplatneniu nároku na súde voči

žalovanému v rade 2/.

15. K odvolaniu žalobcov v rade 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný v rade 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu napadnutom výroku o tom, že žalovaný v rade 2/ má voči žalobcom v rade
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ako vecne správne potvrdil. Konštatoval, že

žalobcovia v rade 1/ a 2/ procesne zavinili zastavenie konania voči žalovanému v rade 2/ a preto podľa
§ 256 ods. 1 CSP sú povinní nahradiť mu trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.

16. Na toto vyjadrenie žalovaného v rade 2/, odvolatelia, nereagovali a žiadne ďalšie podania strán sporu
v súvislosti s podaným odvolaním neboli súdu doručené.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v druhej a tretej vete výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil a v prevej vete výroku v prvej vete výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej v

rade 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere (až na výnimky uvedené ďalej) sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej

veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil v potvrdzujúcej časti
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Vo vzťahu k ďalším námietkam odvolateľov krajský súd uvádza:

20. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako
esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho
základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada

zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o vecisamej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je
jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac,

ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadneho rozumného dôvodu, aby si strany v prípade
čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Ak by
úspech strán v spore bol rovnaký - žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný by sa polovici ubránil (50% ku
50%), náhrada sa neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky
anulujú. Zvyšná časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu

trov konania. Potom pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Ďalšou zásadou premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada zavinenia na
zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcej zásady, že ak niektorá zo strán
sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie

môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napríklad vtedy,
ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicate alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť,
ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania
a podobne. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa

pomeruúspechuvovecivyjadrenúvust.§255ods.1CSP.Zavineniesaposudzujevýlučnezprocesného
hľadiska. Rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti za zavinenie sú
tie, ktoré nastali po začatí konania.

22. V súdenom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď u žalobcov konštatoval zavinenie

za zastavení konania, v časti, v ktorej sa domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovaným v rade 1/ a
2/ zabezpečiť žalobcom v rade 1/ a 2/ dodávku tepla. Takýto postup vychádza zo zásady zavinenia
na zastavení konania upravenej v § 256 ods. 1 CSP. V predmetnej časti je nesporné, že procesný
úspech patrí žalovaným v rade 1/ a 2/, keďže k zastaveniu konania v tejto časti došlo výlučne na základe
dispozitívneho úkonu žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorí si dodávku tepla do bytu zabezpečili sami. Správnym

je tiež záver okresného súdu o procesnom zavinení žalovanej v rade 1/ na zastavení konania časti, v
ktorej sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanej v rade 1/ vydať žalobcom v rade 1/ a 2/ kľúč od
hlavného vchodu administratívnej budovy s. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. KNC č. 1901/6 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, v k.ú. S. K. Q.. Je nesporné, že k späťvaztiu žaloby voči
žalovanej v rade 1/ v predmetnej časti došlo pre správanie žalovanej v rade 1/ (odovzdaním

požadovaných kľúčov žalobcom v priebehu konania).

23. V časti konania, v ktorej sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovaným v rade
1/ a 2/ povinnosť zabezpečovať žalobcom v rade 1 / a 2/ dodávku vody a zdržať sa konania, ktorého
výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného bytu okresný súd žalobu

zamietol. Úspešnou stranou sporu v tejto časti boli žalovaní v rade 1/ a 2/, na základe čoho im okresný
súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči neúspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ v tejto časti priznal nárok
na náhradu trov konania.

24. K námietke žalobcov, že v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mal súd

skúmať a ktoré zakladajú dôvod na nepriznanie trov konania ani jednej zo strán sporu v zmysle ust. §
257 CSP, odvolací súd uvádza:

25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanoveniaprichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinný nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní
čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

27. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť

súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

28. V danom prípade okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na skutočnosť,
že predmetom tohto súdneho sporu boli viaceré nároky uplatnené žalobcami žalobou, vrátane jej súdom
pripustenej zmeny. Zohľadnil tiež všetky procesné rozhodnutia smerujúce ku skončeniu konania vo veci

samej. Vychádzal pritom z úspechu strán v spore (§ 255 CSP), prípadne zo zavinenia sporových
strán na čiastočnom zastavení konania (§ 256 CSP), na základe čoho dospel k záveru o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania, pričom svoje úvahy bližšie špecifikoval v jednotlivých odsekoch
odvolaním napadnutého uznesenia.

29. Pokiaľ sa žalobcovia v podanom odvolaní domáhali voči žalovanému v rade 2/ zmeny rozhodnutia
o trovách konania v zmysle § 257 CSP, ani odvolací súd nevzhliadol v danej veci existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa na jeho aplikáciu. Krajský súd v Žiline už v bode 28. odôvodnenia svojho
rozsudku sp. zn. 6Co/140/2016 zo dňa 25. januára 2017 uviedol, že vo vzťahu k žalovanému v rade
2/ sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie o absencii jeho pasívnej vecnej

legitimácie v tomto spore. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva
na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
205/2009 zo dňa 29.06.2010).Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany)
v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie

k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v
konanínedokáže,súdžalobuzamietnesozáveromonedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného
bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale

žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 214/2011 zo dňa
18.01.2012). Aktuálne žalovaný v rade 2/ nemá akýkoľvek právny vzťah tak k samotnej administratívnej
budove súpisné č. XXXX postavenej na CKN parc. č. 1901/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
363 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. S. K. Q., ako aj k bytu žalobcov v rade 1/ a 2/, a tiež ani k
spoločným častiam a zariadeniam predmetného domu, a preto voči nemu žaloba z tohto dôvodu nemôže

byť dôvodná. O tejto skutočnosti žalobcovia vedeli už pred podaním žaloby na súd z listu žalovaného
v rade 2/ č. 488/2013 zo dňa 26.06.2013 označeného ako Oznámenie o predaji budovy a
pozemkov (č.l. 26 spisu). Napriek tomu sa v žalobe zo dňa 07.10.2013 domáhali svojich nárokov i voči
žalovanému v rade 2/. Neexistuje teda žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by súd nemal žalovanému v
rade ako úspešnej procesnej strane v konaní priznať voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Skutočnosti uvádzané odvolateľmi v ich opravnom prostriedku sú preto
bez právneho významu. V časti, v ktorej zobrali žalobcovia voči žalovanému v rade 2/ svoju žalobu späť
(dodávka tepla), teda nesú jednoznačne procesné zavinenie na zastavení konania, v dôsledku čoho sú
povinní nahradiť žalovanému v rade 2/ trovy konania v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP.

30. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania týkajúcich žalovanej v rade 1/, je
nepochybné, že v súvislosti so späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa nároku žalobcov na dodávku
tepla je správnym záver o procesnom zavinení žalobcov na zastavení konania. Žalobcovia si totiž v
priebehu konania zabezpečili dodávku tepla do bytu svojpomocne na vlastné náklady, v dôsledku čoho
dňa 17.04.2014 vzali žalobu voči žalovaným v uvedenej časti späť. Netreba opomína fakt, že uznesením

Okresného súdu Žilina č.k. 17C/234/2013-19 zo dňa 03.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co/515/2013-43 zo dňa 29.11.2013, (právoplatným 22.01.2014) bolo vydané predbežné
opatrenie pred začatím tohto súdneho konania, predmetom ktorého bolo (o.i.) aj uloženie povinnosti
žalovanej v rade 1/ (označenej ako odporkyňa v rade 1/) zabezpečiť do právoplatnéhoskončenia konania vo veci ochrany vlastníckeho práva dodávku tepla a vody do bytu žalobcov v rade 1/ a
2/ (označených ako navrhovatelia v rade 1/ a 2/) do bytu č. X, vo vchode č.X, na prízemí administratívnej
budovy súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcela KNC č. 1901/6 zastavané plochy a nádvoria o

výmere 363 m2 (D. P. Y. XXXX, okres Kysucké Nové Mesto), v k.ú. S. K. Mesto, zapísanej na LV č. XXXX
na Správe katastra Kysucké Nové Mesto, do 3 dní od vydania predbežného opatrenia a vydať žalobcom
v rade 1/ a 2/ kľúče od administratívnej budovy súpisné č. XXXX postavenej na CKN parc. č. 1901/6 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. S. K. Q., zapísanej na LV
č. XXXX do 3 dní od vydania predbežného opatrenia. Navrhovateľom bola zároveň uložená povinnosť

podať v lehote 30 dní žalobu o ochranu vlastníckeho práva voči odporcom v rade 1/ a 2/. Žalobcovia
si túto povinnosť splnili dňa 07.10.2013 podaním žaloby na Okresný súd Žilina vedenej pod sp. zn.
18C/271/2013. Na základe vydaného predbežného opatrenia prebiehalo od 18.10.2013
exekučné konanie (spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 33Er/4778/2013), ktoré bolo vedené povereným
súdnym exekútorom Mg. Bernardom Janíkom, so sídlom exekútorského úradu D. P. X/XXX, XXX XX
G. pod sp. zn. EX 4382/2013. Napriek tomu si žalobcovia zabezpečili dodávku tepla do bytu sami. S

prihliadnutím na popísané skutočnosti je však nepochybné, že žalovaná v rade 1/ dlhodobo ignorovala
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o povinnosti zabezpečiť dodávku tepla do bytu žalobcov.
Tento diskomfort bývania pretrvávajúci aj zimných mesiacoch žalobcovia aj v záujme ochrany vlastného
zdravia vyriešili svojpomocne. Práve toto sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré odvolací súd
prihliadol, pre ktoré v slade s ust. § 257 CSP žalovanej v rade 1/ nepriznal voči žalobcom nárok

na náhradu trov konania v predmetnej časti.
31. Vo vzťahu k časti konania týkajúcej sa vydania kľúča žalobcovia považovali rozhodnutie
prvoinštančného súdu o trovách konania za správne. Odvolací súd len poznamenáva, že v danom
prípade žalovaná v rade 1/ nesie jednoznačne procesné zavinenie na zastavení konania v predmetnej
časti, a preto žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči nej nárok na náhradu trov konania.

32. Pokiaľ sa týka rozhodnutia okresného súdu o trovách týkajúcich sa časti konania o nároku na
dodávku vody, ktorý priznal nárok na ich náhradu žalovanej v rade 1/ ako úspešnej strane sporu voči nim
(žalobcovia) ako strane neúspešnej (§ 255 ods. 1 CSP), s týmto jeho postupom sa odvolací súd plne
stotožnil. Krajský súd v Žiline už v bodoch 24. až 27. odôvodnenia svojho rozsudku sp. zn. 6Co/140/2016
zo dňa 25. januára 2017 uviedol, že, dodávka vody do bytu žalobcov bola obnovená dňa 23.11.2015,

v dôsledku čoho žalobcovia už nežiadali, aby súd žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť vykonať
opatrenia na zabezpečenie dodávky vody, ale zmenili svoju žalobu tak, že žiadali, aby bola žalovaným v
rade 1/ a 2/ uložená povinnosť zabezpečovať dodávku vody a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by
bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného bytu, ktorú zmenu prvoinštančný súd za
prítomnosti strán sporu uznesením na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 aj pripustil. Na základe

námietky odvolateľov o zrejmej nesprávnosti v pripustení zmeny žaloby reagoval Okresný súd Žilina
vydaním uznesenia č. k. 18C/271/2013-539 zo dňa 15.04.2016, ktorým predmetnú zrejmú nesprávnosť
postupompodľa §40ods.1a3O.s.p.opravil.Zadanýchokolnostíjetedanesporné,čobolopredmetom
rozhodovania okresného súdu, t. j. žaloba po zmene, ktorá bola pripustená dňa 14.01.2016 tak, ako to
vyplýva z uvedeného opravného uznesenia. Okresný súd pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádzal

zostavuvčasevyhláseniarozsudku(tak,akotovyplývalovtomčasezust.§154ods.1O.s.p.).Aktuálne
túto problematiku upravuje ust. § 217 CSP, z ktorého vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Obidve zákonné
ustanovenia zhodne určujú okamih, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu. Rozhodujúci je stav,
ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. To však platí bezvýnimočne, iba pokiaľ ide o skutkový stav. Súd

preto vychádza pri rozhodovaní vždy zo skutkového stavu tak, ako bol ustálený k okamihu vyhlásenia
rozhodnutia súdu. Nie je možné pri rozhodovaní vo veci samej zobrať zreteľ na skutočnosti, ktoré hoc aj s
veľkoupravdepodobnosťou,ešteibanastanú.Inakpovedané,súdnemôžerozhodnúťnazákladetakého
stavu, ktorý už neexistuje alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne
môže nastať. Za daného stavu nie je možné vyhovieť žalobe tak, ako to požadujú aktuálne žalobcovia

po zmene žaloby učinenej a pripustenej súdom dňa 14.01.2015. Za danej okolnosti je vylúčené, aby súd
uložil žalovanej v rade 1/ povinnosť žiadanú žalobcami v odvolacom petite. Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ by žalobcovia po obnovení dodávky žalovanou v rade 1/ zobrali svoju žalobu späť v pôvodnom
znení, bol by im v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, vznikol voči žalovanej v rade 1/ nárok na
náhradu trov konania v predmetnej časti. Pokiaľ však tak neučinili a svoju žalobu zmenili spôsobom

popísaným vyššie a súd túto zmenu žaloby pripustil, predmetom konania sa stal nárok, v ktorom sa
žalobcovia domáhali, aby bola žalovaným v rade 1/ a 2/ uložená povinnosť zabezpečovať dodávku vody
a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného
bytu. Ak súd v predmetnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, potom žalovanej v rade 1/ v súlade sust. § 255 ods. 1 CSP vznikol voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v predmetnej
časti. Za popísaného skutkového stavu je bez právneho významu fakt, či žaloba v pôvodnom znení bola
na súd podaná dôvodne. Žalobcovia zastúpení advokátkou v rámci svojho dispozičného oprávnenia

zmenili žalobu v predmetnej časti a ich procesný neúspech v konaní sa premietol do rozhodnutia súdu
o trovách konania o tomto nároku. V danej súvislosti ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody osobitného
zreteľa, ktoré by zakladali postup súdu na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v
rade 1/ podľa § 257 CSP.

33. Odvolací súd dodáva, že v súdenej veci odvolatelia ako strana sporu neprodukovali také skutkové
tvrdenia, ktoré by podporili aj príslušnými dôkazmi o svojich nepriaznivých osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch. Toto kritérium však nie je jediným pre aplikáciu ust. § 257 CSP súdom
prirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonania(pozribody24.až26.odôvodneniatohtorozhodnutia).

34. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že žalobcovia v rámci podaného odvolania de facto

poukázali na skutočnosti týkajúce sa vedeného súdneho konania, o ktorých mal v rámci prvoinštančného
konania vedomosť jednak okresný súd, ktorý by v prípade, že by sa v komplexe takto zistených
skutočností jednalo o dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, v zmysle zákona by takúto zákonnú
možnosť využil, a jednak mali o tvrdených skutočnostiach vedomosť aj samotní odvolatelia, ktorí však
všetky dôvody uvedené v odvolaní až do času podania odvolania nespájali s možnosťou ich posúdenia

ako dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. ani neiniciovali možnosť rozhodnúť o trovách konania
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.

35. Z uvedeného vyplýva záver, úspech žalovanej 1/ v spore v súvislosti so zamietnutím žaloby v časti,
v ktorej sa žalobcovia domáhali, aby bola žalovaným v rade 1/ a 2/ uložená povinnosť zabezpečovať

dodávkuvodyazdržaťsakonania,ktoréhovýsledkombybolonezabezpečenieplynulejdodávkyvodydo
predmetného bytu by zakladal jej nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Pri zohľadnení
procesného zavinenia na žalovanej v rade 1/ na zastavení konania v týkajúcej sa vydania kľúča (§
256 ods. 1 CSP) a následného nepriznania náhrady trov konania žalovanej v rade 1/ v súvislosti so
späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa nároku žalobcov na dodávku tepla (§ 257 CSP) odvolací súd

zmenil uznesenie okresného súdu v prevej vete výroku, tak, že žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Správnym je však záver súdu prvej inštancie o plnom úspechu žalovaného v
rade 2/ v konaní, ktorému v dôsledku toho vznikol voči žalobcom nárok na náhradu trov v rozsahu 100%,
ktorý odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

36. Vo vzťahu k tretej vete výroku odvolací súd uvádza, že i v tejto časti ho ako vecne správny potvrdil.

37. Limitom pre preskúmanie napadnutého rozsudku odvolacím súdom sú odvolateľom formulované
odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP).

38. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu
stránkurozhodnutia.Právnaúpravaumožňujerozhodnutiesúduprvejinštancienapadnúťlenztaxatívne
stanovených dôvodov. V závislosti od toho, aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvej
inštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na dve základné skupiny: 1./ vady konania (§ 365
ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP), vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád (§ 365 ods. 1

písm. e), f), g) CSP) alebo vád právnych (§ 365 ods. 1 písm. h) OSP). Odvolanie musí byť
niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 365 CSP), čo znamená, že nestačí
len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, v skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti,
v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže

nútiť, aby tieto dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom
sporovom konaní (pozri § 373 ods. 1 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), teda na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby také
porušenia zistil.

39. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia odvolacím súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na
zodpovednosť žalobcov za vymedzenie odvolacích dôvodov v ich opravnom prostriedku podanom vzákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (dňa 25.07.2017). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie mohli odvolatelia meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolatelia
vo svojom opravnom prostriedku neuviedli žiadne odvolacie dôvody, v čom vidia nesprávnosť

rozhodnutia okresného súdu v jeho tretej vete výroku, v ktorom vyslovil, že vyslovil štát - Slovenská
republika má nárok na náhradu trov konania štátu voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. Vo
vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania priznaných štátu žalobcovia síce formálne podali odvolanie
aj do tejto časti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a ich apelačný návrh smeroval k zmene
výroku o týchto trovách tak, že k povinnosti ich náhrady bude v celom rozsahu zaviazaná žalovaná

v rade 1/, opomenuli však v odvolaní argumentovať akýmikoľvek dôvodmi, pre ktoré odvolanie v tejto
časti napadnutého uznesenia podali, na základe čoho odvolací súd nepovažoval podanie odvolania v
tejto časti za dôvodné. V dôsledku toho je v danej veci prieskum odvolacím súdom obmedzený len na
tie vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré však
v súdenej veci neboli zistené. Odvolací súd preto dospel k záveru, že prvoinštančný súd aj v tejto časti
rozhodovania o trovách konania rozhodol správne.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ rozhodol krajský
súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému v rade
2/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia

vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalovanej v rade 1/ rozhodol krajský súd
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia neboli
v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikla povinnosť nahradiť protistrane (o. i. aj žalovanej v rade 1/)

trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v
rade 1/ v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve
to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací
súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri
striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové

rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vovecilenonárokunanáhraduadruhéažnáslednérozhodnutieprvoinštančnéhosúduovýškenáhrady
(porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu,
a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver
o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu

nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť,
alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný
právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016. Z tohto dôvodu
odvolací súd žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).