Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109230960
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109230960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: PROPRIA
Sport trade, s.r.o., so sídlom Štefánikova 1054, 908 01 Kúty, IČO: 35 771 518, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej: Dagmar Matuškovičovej - SVET OKIEN, s miestom podnikania 013 31 Divina 133,
IČO: 37 745 298, zastúpenej Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača
2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, v konaní o žalobe žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky
v sume 91.087,50 Kč spolu s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na určenie neplatnosti

odstúpenia žalobcu zo dňa 16.6.2009 od Zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným dňa 14.4.2009 a o
zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k.19Cb180/2010-234zodňa23.9.2011vovýroku,ktorýmbolažalobažalobcuzamietnutáavovýroku,
podľa ktorého žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 10.052,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 180/2010-234 zo dňa 23.9.2011
- v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 91.087,50 Kč s 0,05% úrokom z
omeškania denne zo sumy 91.087,50 Kč od 15.7.2009 až do zaplatenia zamietnutá,

- a vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 10.052,68 Eur s 9% úrokom z omeškania
ročnezosumy10.052,68Eurod15.6.2009aždozaplatenia,atodotrochdnípoprávoplatnostirozsudku
p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 91.087,50 Kč s 0,05% úrokom
z omeškania denne zo sumy 91.087,50 Kč od 15.7.2009 až do zaplatenia zamietol. Ďalej okresný
súd zamietol vzájomný návrh žalovaného o určenie, že odstúpenie žalobcu zo dňa 16.6.2009 od

Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným 14.4.2009 je neplatné. Rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť
žalovanému sumu 10.052,68 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.052,68 Eur od 15.6.2009
až do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní,
aplikácii ust. § 365, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust.
§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 301, § 302 Obchodného zákonníka, ust. § 80c, § 120 ods.
1, 3, § 132 O.s.p. skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutková okolnosť
existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo, uzavretou medzi žalobcom ako zhotoviteľom a

žalovaným ako objednávateľom, č. zmluvy 09-009Z/2009-SUB05 zo dňa 14.04.2009 (ďalej len „zmluva
o dielo"). Žalobca proti žalovanému uplatnil právo na zaplatenie ceny za dielo zrealizované žalobcom
pre žalovaného v zmysle tejto zmluvy o dielo do momentu odstúpenia žalobcu od zmluvy, odstúpením
zo dňa 16.6.2009. Cena diela bola vyúčtovaná faktúrou č. 2009/04 v spojení so zoznamom prác nadrámec zmluvy z č.l. 22 spisu. Pre takto uplatnený nárok žalobca bol povinný preukázať realizáciu
- vykonanie diela v druhu a rozsahu, ako vyplýval z označenej faktúry a z označeného zoznamu
prác nad rámec zmluvy o dielo. Práve vo faktúre č. 2009/04 je dielo jednak vymedzené druhovým

označením stavebnej práce a jednak mernou jednotkou metre štvorcové, okrem položky práce nad
rámec zmluvy s odkazom na rozpis v prílohe z č.l. 21 spisu, kde sú tieto práce nad rámec zmluvy
vymedzené taktiež druhovým označením stavebnej práce, hodinovou sadzbou a počtom osobohodín.
Výsledky dokazovania, podľa názoru okresného súdu, nedali spoľahlivý základ pre konštatovanie o
splnení dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať vykonanie diela, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrou

v sume 91.087,50 Kč. V predložených zápisoch absentuje kvantifikácia plnenia žalobcu prostredníctvom
akejkoľvek mernej jednotky, ktorá by umožnila okresnému súdu dospieť k záveru o realizácii stavebných
prác v rozsahu metrov štvorcových, ako to vyplynulo zo špecifikácie uvedenej vo faktúre č. 2009/04. Iný
dôkaz, z ktorého by podľa zmluvy o dielo bolo preukázané vykonanie diela, v konaní pred okresným
súdom žalobcom nebol predložený. V konečnom dôsledku sám žalobca špecifikoval plnenie, cenu
ktorého uplatnil, jeho druhovým vymedzením a rozsahom odpracovaných hodín spolu s uvedením

počtu pracovníkov, ktorí práce realizovali. Ani výňatok zo stavebného denníka z č.l. 88 až 114 spisu
nepreukazuje realizáciu - vykonanie diela v druhu a najmä v rozsahu, ako to vyplýva z vyššie označenej
faktúry, pretože v označenom výňatku zo stavebného denníka absentuje kvantifikácia plnenia. Za stavu,
keď žalovaný v konaní namietal skutočnosť realizácie plnenia, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrou
č. 2009/04 okresný súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o realizácii

plnenia podľa zmluvy o dielo v druhu a najmä v rozsahu, ktorý vyplýva z faktúry č. 2009/04. Naviac,
okresný súd uviedol, že pokiaľ v poslednej položke uvedenej vo faktúre č. 2009/04 uplatňoval žalobca
právo na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu prác nad rámec zmluvy, žalobca nepreukázal základ takto
uplatneného práva, ktorý by spĺňal formálnu náležitosť vyplývajúcu z článku IV. bod 4 zmluvy o dielo,
t.j. písomné odsúhlasenie týchto prác nad rámec zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca ďalej

nepreukázal ani cenovú dohodu tvrdenú vo vzťahu k týmto prácam nad rámec zmluvy, predstavovanú
tvrdeným dojednaním o hodinovej sadzbe, ako to vyplývalo zo zoznamu a vyčíslenia prác nad rámec
zmluvy z č.l. 22 spisu. Pre tieto podstatné závery preto okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

Vo vzťahu k určovaciemu návrhu viažucemu sa k neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy zo

dňa 16.6.2009 okresný súd uviedol, že nebola preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu
na takomto určení. V súvislosti s úkonom odstúpenia okresný súd uviedol, že z obsahu zmluvy o
dielo nevyplývala zmluvná povinnosť žalovaného zabezpečiť žalobcovi funkčný výťah a nebolo ani
povinnosťou žalovaného koordinovať práce ostatných subdodávateľov s činnosťou žalobcu. Žalobca
si bol vedomý už pri uzavretí zmluvy o dielo, a to čl. VII. bod 3 a čl. IV. bod 2 obchodných

podmienok, že na predmetnom stavenisku budú súčasne vykonávať práce i iní subdodávatelia. Ak
žalobca tvrdil poškodzovanie hotových prác pri následných výkonoch profesistov, tak okresný súd
poukázal na ust. § 537 ods. 1 v spojení s ust. § 455 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva v
skutkových pomeroch prejednávanej veci záver, že žalovaný nebol nositeľom zodpovednosti za takéto
poškodenie prác žalobcu inými dodávateľmi, ktorí vykonávali špecializované plnenia ako elektrika, voda

a podobne. Žalobca nepreukázal z titulu uskutočneného odstúpenia od zmluvy, že by boli problémy
so zabezpečením materiálu. Naviac, výpoveď svedka K. potvrdila, že dodávky materiálu na predmetnú
stavbu meškali maximálne v rozsahu hodín. Ďalej s úkonom odstúpenia žalobcom súvisí aj čl. VII. bod
17 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva zmluvná povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi uzamykateľný
sklad a túto svoju zmluvnú povinnosť si žalovaný nesporne splnil. Pokiaľ aj došlo z takto poskytnutého

uzamykateľného skladu k odcudzeniu náradia, nemôže byť pričítaná táto okolnosť na zodpovednosť
žalovanému, keďže nie je dôsledkom porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Na základe týchto záverov
okresný súd mal za to, že nebolo preukázané podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným,
ktoré by zakladalo právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy, a to či už v zmysle dojednania v zmluve
o dielo, v zmysle čl. XIII. bod 3 alebo v zmysle zákona, a to ust. § 344, § 345 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Právny úkon odstúpenia od zmluvy žalobcom okresný súd vyhodnotil ako úkon, ktorý je v
rozpore so zákonom, a to konkrétne s ust. § 344 Obchodného zákonníka, a tým je absolútne neplatným
právnym úkonom. Okresný súd mal za to, že je tu nedostatok naliehavého právneho záujmu žalovaného
na určení neplatnosti tohto právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 16.6.2009, ktorého
určenia sa domáhal žalovaný samostatným určovacím výrokom z dôvodu, že bol tu vzájomný návrh

žalovaného, o ktorom sa vyžadovalo rozhodnúť a v rámci neho aj prejudiciálne posúdiť úkon odstúpenia
od zmluvy o dielo.Žalovaným uplatnená vzájomným návrhom zmluvná pokuta vo výške 250.000,- Kč spolu s
príslušenstvom, napadnutým rozsudkom okresného súdu bola priznaná. Žalobca dielo v dohodnutom
termíne nevykonal. Zmluvná pokuta bola dojednaná v čl. XII. bod 1 uzavretej zmluvy o dielo (správne

malo byť uvedené čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo). Zmluvná pokuta bola za obdobie odo dňa 21.5.2009 do
14.6.2009, t.j. za 25 dní omeškania v dohodnutej sadzbe 10.000,- Kč za každý deň omeškania. V konaní
predokresnýmsúdomneboluskutočnenýnávrhnaaplikáciumoderačnéhooprávneniasúdompodľaust.
§301Obchodnéhozákonníkavovzťahukzmluvnejpokuteuplatnenejžalovaným.Výsledkyvykonaného
dokazovania umožňovali okresnému súdu vytvoriť dostatočný priestor pre konštatovanie o neexistencii

dôvodov pre zníženie zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka možno
znížiť, ak je neprimeraná a prihliadne sa pritom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to
až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú
sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvná pokuta postihovala nesplnenie jednej zo základných zmluvných
povinností žalobcu, a to vykonať dielo v dohodnutom termíne. Vzhľadom na súvislosti realizácie plnenia
žalobcu pre žalovaného v subdodávke, kde žalovaný ďalej plnil pre OMLUX, s.r.o., podľa jeho samotnej

zmluvy s týmto subjektom (č.l. 120, resp. 195 - čl. III. bod 2), i pre porušenie významnej a dôležitej
zmluvnej povinnosti žalobcu, okresný súd nevidel priestor pre úvahu v smere zníženia zmluvnej pokuty,
ani pri návrhu na aplikáciu ust. § 301 Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta ako peňažný záväzok,
pokiaľ nebola dobrovoľne splnená žalobcom, tak bolo namieste priznať aj príslušenstvo, a to úrok z
omeškania. Za aplikácie ust. § 155 ods. 2 O.s.p. a súčasného konštatovania nepreukázania podmienok

pre priznanie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanému voči žalobcovi v cudzej mene, a to v Kč,
okresný súd rozhodol o priznaní tejto pohľadávky žalovanému v mene euro, po jej prepočte v zmysle
kurzu platného v čase rozhodnutia okresného súdu vo veci, čo bolo konajúcemu súdu známe z jeho
rozhodovacej činnosti. S odkazom k ust. § 151 ods. 3 O.s.p. okresný súd uviedol, že o trovách rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a ktorým
bolo o vzájomnom návrhu žalovaného rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu
10.052,68 Eur s príslušenstvom, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že závery
okresného súdu o omeškaní žalobcu nemajú základ v súdnom spise a vo vykonanom dokazovaní. „Den

předání (díla)" použitý v čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo nie je dňom ukončenia prác a prípravy diela k
odovzdaniu objednávateľovi použitým v čl. III. bod 2 Zmluvy o dielo, a v konaní ani nebolo preukázané,
kedy takýto deň mal nastať, a preto žalobca sa do omeškania v zmysle čl. XII. bod 2 Zmluvy o dielo
ani dostať nemohol. Z obsahu zmluvy o dielo bolo nesporné, že deň „předání" podľa výslovného znenia
a jeho zmluvnej definície v čl. VIII. bod 3 posledná veta zmluvy o dielo je „den, ve kterém dojde k

oboustrannému podpisu předávacího protokolu". Zmluva o dielo v čl. XII. bod 2 výslovne hovorí o
omeškaní s „předáním díla", nie však o omeškaní s ukončením prác a prípravou diela k „předání", o
ktorom sa hovorí v čl. III. bod 2 zmluvy o dielo, na ktorý žalovaný v súvislosti s dátumom 20.05.2009 a
tvrdením o nároku na zmluvnú pokutu odkazoval a ktorého argumentáciu súd prvého stupňa nekriticky
prevzal. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že si mal byť vedomý toho, že práce budú

prebiehať súčasne s ostatnými subdodávateľmi a že nebolo povinnosťou žalovaného koordinovať iných
subdodávateľov, pretože takéto stanovisko okresného súdu je výsledkom nesprávneho výkladu ust.
čl. VII. bod 3 zmluvy o dielo, čl. IV. bod 2 Všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľa
firmy OMLUX, spol. s r.o. (ďalej len „obchodné podmienky"). Pokiaľ z čl. VII. bod 3 zmluvy o dielo
vyplýva, že žalovaný bude mať viac subdodávateľov, tak by bolo logické očakávať, že koordináciu bude

vykonávať žalovaný sám alebo prostredníctvom tretej osoby (v danom prípade cez OMLUX, spol. s
r.o.). Žalobca poukázal, že pre nedostatky v dodávkach materiálu, čo bolo potvrdené aj výpoveďami
svedkov H. a K., zápisom v stavebnom denníku i záznamom zo dňa 14.06.2009, došlo k časovým
posunom, pričom dodávky materiálu mal zabezpečovať žalovaný buď osobne alebo prostredníctvom
tretej osoby (OMLUX, spol. s r.o.). Tvrdenie svedka Y. dňa 08.04.2011, že svojim podpisom len potvrdil

prevzatie záznamu, bolo účelové a nedôveryhodné. Výpoveď svedka Y. nebolo možné zobrať do úvahy,
s prihliadnutím na zamestnanecký pomer k žalovanému, hoci bol povereným zástupcom žalovaného pre
veci technické a zmluvné nielen v zmluve o dielo účastníkov konania, ale aj v zmluve o dielo žalovaného
a OMLUX, spol. s r.o..

V súvislosti s priznanou zmluvnou pokutou okresný súd nesprávne uvádzal čl. XII. bod 1 zmluvy o dielo,
keď zmluvná pokuta bola vyjadrená v čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo. Žalobca zdôrazňoval odlišnosť pojmov
„předaní díla", ktoré je použité v čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo od pojmu „ukončení prác a příprava díla k
předání objednavateli", použitým v čl. III. bod 2 zmluvy o dielo. Žalobca mal za to, že vzhľadom k výkladutýchto pojmov, znenia čl. XII. bod 1, čl. III. bod 1, čl. XII. bod 2 v spojení s čl. VIII. bod 3 zmluvy o dielo,
dátum 20.05.2009 nie je dňom, po ktorom mal byť žalobca v omeškaní s „předáním díla". Po tomto dni
by mohol byť teoreticky v omeškaní s ukončením prác a prípravou diela k „předaní" objednávateľovi,

nie ale s „předáním díla". Túto skutočnosť mal skúmať okresný súd ex offo. Všetky sporné a neurčité
ustanovenia zmluvy je potrebné vykladať na ťarchu žalovaného. Čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo a ani žiadne
iné písomné dojednanie medzi účastníkmi nezakladá žiaden nárok na zmluvnú pokutu pri porušení čl. III.
bod 2 zmluvy o dielo. Nedodržanie termínu ukončenia prác v zmysle čl. III. bod 2 zmluvy o dielo nebolo
sankcionované žiadnou zmluvnou pokutou. Zmluva o dielo nemá žiadne písomné dojednanie tak, ako

to vyžaduje ust. § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute pre prípad omeškania s ukončením
prác a prípravou diela k „předaní objednávateli".

Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu v tom, že moderačné právo je možné použiť len v
zmysle návrhu. Takýto záver nevyplýva ani zo znenia ust. § 301 Obchodného zákonníka. Ani súdna prax
nedospela k záveru, ktorý prijal okresný súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/128/2009 a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Cob/11/2007. Nie je
akceptovateľné, aby aplikácia ust. § 301 Obchodného zákonníka bola viazaná na jednom súde len
na návrh, na inom súde aj na princípe ex offo. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2006, sp. zn. 1Obdo V 93/2004, podľa ktorého sa takisto pripúšťa
zásah súdu do dohodnutej zmluvnej pokuty. Pokiaľ aj súdy SR nie sú viazané rozhodnutiami súdov iných

štátov, považoval žalobca za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo
4038/2007, z ktorého rovnako vyplýva, že ak je zmluvná pokuta neprimerane vysoká, môže ju súd znížiť
i bez návrhu dlžníka. Ak by moderačné právo bolo viazané len na návrh, tak by to odznelo aj v znení ust.
§ 301 Obchodného zákonníka. Žalovaný si uplatnil zmluvnú pokutu 250.000,- Kč, ktorej výška v zmluve
prevyšuje predpokladanú odplatu za vykonanie diela 170.250,- Kč a túto možno považovať za hodnotu

zabezpečenej povinnosti. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by mu tvrdeným porušením povinnosti
žalobcu nejaká škoda vznikla. K výške zmluvnej pokuty žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR,sp.zn.1ObdoV93/2004.VrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.1ObdoV93/2004išloozmluvnú
pokutu 13% denne z hodnoty zabezpečenej povinnosti, a to pre prípad omeškania so zhotovením a
odovzdaním diela, t.j. 4.700% ročne, ktorá bola posúdená ako neprimeraná. V danom prípade by išlo

o zmluvnú pokutu 6.214,125% ročne z hodnoty zabezpečenej povinnosti, ktorá naviac v zmluve o dielo
ani nie je jednoznačne vymedzená. Žalovaný ani netvrdil, že by žalobcu vyzýval na splnenie povinností.
Žalobca nebol vyzývaný ani na ukončenie prác a prípravu diela k jeho „předaní". Uplatnenie zmluvnej
pokuty zo strany žalovaného je zamerané na dosiahnutie nedôvodného majetkového prospechu.

Žalobca mal za to, že je tu daný priestor aj na aplikáciu ust. § 265 Obchodného zákonníka, pretože
ustanovenieozmluvnejpokuteješikanóznyvýkonprávavobchodnýchvzťahochaideozneužitiepráva.
Zmluvnú pokutu žalovaný uplatnil až v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu. Okresný súd
sa nezaoberal aplikáciou ust. § 265 Obchodného zákonníka na zistené skutočnosti a okolnosti, a preto
rozhodnutie okresného súdu je v tomto smere predčasné, neúplné. Okresný súd priznal žalovanému

zmluvnú pokutu, pričom na jej úhradu žalobca nebol nikdy vyzvaný, a preto nešlo o nárok splatný.
Súčasne sa žalobca nemohol dostať do omeškania ani s jej úhradou, hoci okresný súd uviedol, že toto
omeškanie nastalo už dňa 15.06.2009. Postupom okresného súdu žalobca nemal umožnené namietať
primeranosť zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka, ktorú podľa výkladu súdu prvého
stupňa bolo možné skúmať len na návrh. Okresný súd mal po predložení podania žalovaného zo dňa

16.05.2011 opätovne oznámiť účastníkom, ako sa mu javí posúdenie vzájomného nároku. Pokiaľ tak
okresný súd neurobil a v spojení s jeho výkladom podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka zvýhodnil
žalovaného na úkor žalobcu, porušil ich rovné postavenie ako účastníkov konania.

Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka, že okresný súd použil nesprávnu aplikáciu

slovenského Obchodného zákonníka. V záhlaví uzavretej zmluvy o dielo je uvedené, že bola uzavretá
„dle § 536 a následujících Obchodního zákoníku č. 513/91 Sb.". Týmto uvedeným dojednaním
strany zvolili režim českého Obchodného zákonníku, avšak súd prvého stupňa vec posudzoval podľa
slovenského Obchodného zákonníka. Dôvod aplikácie tohto slovenského Obchodného zákonníka
bližšie nevysvetlil. Aplikácia tohto hmotného práva zo strany súdu prvého stupňa je tak pre nedostatok

odôvodnenia nepreskúmateľná. Žalobca výpoveďou svedka Kubinu, ale aj štatutárom dostatočne
preukázal, že práce uvedené v stavebnom denníku boli vykonané. Rozsah jednotlivých poschodí - 120
m2 v konaní rozporovaný nebol. Žalovaný v konaní nespochybnil, že by plocha jednotlivých poschodí
určených pre zhotovenie diela nebola 120 m2 tak, ako sa to uvádza v podaní žalobcu zo dňa 01.03.2011.Žalovaný sa v rámci svojej argumentácie zameral len na spochybnenie rozsahu vykonaných prác, nie
na spochybnenie rozsahu poschodí, kde sa mali práce vykonávať. Rozsah plochy týchto poschodí bol v
konaní pred okresným súdom nesporný, a preto záver prvostupňového súdu o nepreukázaní vykonania

diela žalobcom nie je dôvodný. Samotná výpoveď svedka Y. o vykonaných prácach je rozporná a
nedôveryhodná.Svedoknajednejstraneuvádza,ženeprekontrolovaltiezáznamy,ktorésúvstavebnom
denníku vo vzťahu k realite a na druhej strane uviedol, že to, čo podpísal, nie v celom rozsahu bolo
zrealizované. Samotné plnenie tak, ako je zaznamenané v stavebných denníkoch a podpísané svedkom
Y., tento uviedol, že toto plnenie nemôže ani potvrdiť, ani vyvrátiť, ani to, že toto plnenie v uvedenom

rozsahu a druhu bolo na stavbe realizované. Za aplikácie ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. žiadal žalobca rozsudok okresného
súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.01.2012. Na rozdiel od
žalobcu, žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru.

V súvislosti s úkonom odstúpenia od zmluvy o dielo sa okresný súd zaoberal jednotlivými dôvodmi tohto
odstúpenia. V podrobnostiach na jeho závery žalovaný odkázal. Tvrdenia žalobcu o nedôveryhodnosti
svedka Y. neboli ničím preukázané a išlo o účelovú obranu žalobcu. Skutočnosť, že svedok Y. je
zamestnancom žalovaného, ešte nespochybňuje dôveryhodnosť tejto svedeckej výpovede. Pokiaľ by
nebola vzatá do úvahy svedecká výpoveď Y. z dôvodu jeho zamestnaneckého pomeru k žalovanému,

tak nemohla byť vôbec braná na zreteľ ani výpoveď svedka H., ktorý bol tiež v zamestnaneckom pomere
k žalobcovi. Naopak, svedecká výpoveď p. H. vyznela v konaní nedôveryhodne. Svedok Y. sa vyjadril, že
keďže nemohol preveriť, či rozsah v stavebnom denníku uvedených prác zodpovedá realite, považoval
podpísanie stavebného denníka, rovnako i záznam zo dňa 14.06.2009, za uvedených okolností, len za
prevzatie predmetných dokumentov. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou žalovaným žalobca

nenamietal platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ako i dojednanú výšku zmluvnej pokuty.
Obrana žalobcu voči vzájomnému návrhu žalovaného spočívala počas celého konania pred okresným
súdom v tvrdení, že žalobca sa nedostal do omeškania pri vykonávaní diela, resp. s jeho odovzdaním,
keďžemužalovanýpočasvykonávaniadielaneposkytolpotrebnéspolupôsobenieasúčinnosť,zktorého
dôvodu mal žalobca i odstúpiť od predmetnej zmluvy. Podľa čl. III. bod 2, čl. VIII. bod 1, 2, 3, čl. XII.

bod 2 zmluvy o dielo vyplýva, že deň ukončenia prác a pripravenia diela k odovzdaniu je totožný s
dňom, kedy malo dôjsť k podpísaniu preberacieho protokolu, t.j. k odovzdaniu diela. Uvedené vyplýva
nielen z bežnej praxe v stavebníctve, ale potvrdzuje to aj znenie čl. VIII. bod 1 zmluvy o dielo. Súčasne
žalovaný poukázal na ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy opäť v súlade s praxou v
stavebníctve možno konštatovať, že výrazy použité v zmluve, a to deň ukončenia prác, deň pripravenia

diela k odovzdaniu, deň ukončenia diela, deň odovzdania diela alebo deň obojstranného podpísania
odovzdávacieho protokolu, označujú totožný deň, t.j. nejedná sa o viaceré odlišné dni, resp. termíny
súvisiace s odovzdaním a prevzatím diela. Aj v zmysle čl. III. bod 2 zmluvy o dielo práce mal žalobca
ukončiťapripraviťdielokodovzdaniuobjednávateľovinajneskôrdo20.05.2009.Žalobcamalzabezpečiť
na preberacie konanie potrebné dokumenty, a to stavebný denník a nepredloženie dokladov by podľa

zmluvy o dielo znamenalo nemožnosť považovať toto dielo za dokončené a schopné odovzdania.
Žalobca nedokončil dielo a nepripravil ho k odovzdaniu, a preto ani nemohlo prebehnúť preberacie
konanie, v ktorom by došlo k obojstrannému podpísaniu preberacieho protokolu. Žalobca si nesplnil
svoju povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Deň 20.05.2009 bol podľa zmluvy o dielo
dňom, kedy mal žalobca ako zhotoviteľ ukončiť práce a pripraviť dielo k odovzdaniu a jednak bol taktiež

dňom, kedy sa malo podľa vôle účastníkov prejavenej v zmluve o dielo uskutočniť preberacie konanie a
malo tiež dôjsť k obojstrannému podpísaniu preberacieho protokolu. Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že priznal žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. XII. bod 1
zmluvy o dielo, tak išlo len o chybu v písaní. Z kontextu celého odôvodnenia rozsudku okresného súdu
jednoznačne vyplýva, že okresný súd priznal žalovanému nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. XII. bod 2

zmluvy o dielo, a preto odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nemožno v tomto smere pre chybu v
písaní považovať za nepreskúmateľné tak, ako to účelovo tvrdí žalobca.

V súvislosti s moderačným oprávnením vyplývajúcim z ust. § 301 Obchodného zákonníka žalovaný
uviedol, že nebol v konaní pred okresným súdom uskutočnený návrh na aplikáciu moderačného

oprávnenia súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka vo vzťahu k zmluvnej pokute uplatnenej
žalovaným. Žalovaný poukázal na to, že v právnickej obci prevláda záver, že súd by mohol využívať
moderáciu výšky zmluvnej pokuty ex offo, je celkom neprijateľný postup. Takisto aj autori L. H., či Z.
H. uvádzajú v súvislosti s moderáciou zmluvnej pokuty, že ide o mocenský zásah zo strany súdu doplatne vzniknutých práv a povinností za situácie, keď predovšetkým kontrahenti sú pánmi svojich zmlúv,
a teda sami si suverénne zakladajú svoje práva a povinnosti, a preto im nemožno vnucovať moderáciu
tým, že by súd do ich zmluvného vzťahu zasiahol ex offo. Nie je to možné urobiť z vlastnej iniciatívy

súdu bez toho, aby sa toho zmluvné strany v konaní domáhali. K primeranosti výšky zmluvnej pokuty
žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru, ako aj na názory O. Q., ktorá uviedla, že neprimeranosť
zmluvnej pokuty nemožno zovšeobecnovať, napr. percentuálne z hodnoty zabezpečenej povinnosti, ani
žiadnym iným kritériom; musí sa posudzovať v každom prípade osobitne. V súvislosti s výškou zmluvnej
pokuty bolo nevyhnutné brať na zreteľ aj okresným súdom spomenutý zmluvný vzťah medzi žalovaným

a subjektom OMLUX, spol. s r.o., z ktorého vyplýva pre žalovaného, pre prípad omeškania s odovzdaním
diela v dohodnutom čase, zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Kč za každý deň omeškania. Bolo preto
logické,žepokiaľmaluvedenédielo,resp.jehočasť,vykonávaťžalovanývsubdodávkeprostredníctvom
žalobcu, zabezpečil si splnenie základnej povinnosti - vykonať dielo a odovzdať ho v dohodnutom čase
- zmluvnou pokutou v rovnakej výške, ktorej úhrada by mu hrozila v prípade nedodržania podmienok
vyplývajúcich žalovanému zo zmluvy s OMLUX, spol. s r.o..

Podľa názoru žalovaného niet priestoru pre uplatnenie ust. § 265 Obchodného zákonníka. Vyplýva to
najmä z toho, že žalobca si bol vedomý svojej zmluvnej povinnosti, nebol schopný dielo dokončiť v
dohodnutom termíne, a pretože mu hrozila zmluvná pokuta za omeškanie s odovzdaním diela, účelovo
skoncipoval záznam zo dňa 14.06.2009 a následne i odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.6.2009, ktoré

odstúpenie kopírovalo obsah záznamu zo dňa 14.06.2009. Práve takéto konanie žalobcu možno označiť
za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V zmysle čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo
zmluvná pokuta bola koncipovaná explicitne, ako povinnosť zhotoviteľa zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 10.000,- Kč, a to od momentu, kedy sa dostane do omeškania s odovzdaním diela alebo jeho
dohodnutej časti, za každý, i začatý deň takéhoto omeškania. Splatnosť zmluvnej pokuty nastala už v

prvý deň omeškania so splnením vyššie uvedenej povinnosti odovzdať dielo a následne každý ďalší deň
takéhoto omeškania. Preto nebol správny názor žalobcu, že nenastala splatnosť zmluvnej pokuty, keďže
žalobca nebol na jej úhradu vyzývaný. Postupom okresného súdu nebol zvýhodnený žalovaný. Žalobca
mal právo namietať primeranosť výšky zmluvnej pokuty, navrhnúť okresnému súdu moderáciu jej výšky
odo dňa uplatnenia tejto pokuty vzájomným návrhom žalovaného. Žalobca počas celého konania pred

okresným súdom rozporoval zmluvnú pokutu len čo do dôvodu a nikdy nie čo do výšky. Tvrdenie
žalobcu, že zo strany okresného súdu mu nebolo umožnené namietať primeranosť zmluvnej pokuty, je
zavádzajúce a výsostne účelové. Žalobca v konaní bol zastúpený advokátom a mohol sa brániť voči
vzájomnémunávrhuvpriebehuceléhosúdnehokonania,označovaťdôkazy.Pokiaľtakneučinil,nemôže
to byť na škodu žalovanému a rovnako to nemôže byť kladené za vinu okresnému súdu. Z obsahu

uzavretejzmluvyodielonevyplývažiadnedojednaniezmluvnýchstránotom,žesaichvzájomnévzťahy,
vyplývajúce z uzavretej zmluvy o dielo, budú spravovať českým Obchodným zákonníkom. Samotné
znenie záhlavia zmluvy „Smlouva o dílo č. 09-009Z/2009-SUB05 uzavřená dle § 536 a následujúcích
Obchodního zákonníku č. 513/91 Sb.", takisto v tomto smere nebolo relevantné. Namieste nebola ani
obrana žalobcu, že žalovaný nerozporoval rozsah jednotlivých poschodí - 120 m2 a že žalovaný v

konaní nespochybnil, že by plocha jednotlivých poschodí, určených pre zhotovenie diela nebola 120
m2. Žalovaný okrem iného rozporoval rozsah vykonaných prác špecifikovaných vo faktúre vystavenej
žalobcom. Rozsah prác bol špecifikovaný vo faktúre uvedením počtu m2 vykonaných prác na tom -
ktorom poschodí. Z uvedeného preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný nerozporoval rozsah jednotlivých
poschodí, bolo tvrdením zavádzajúcim, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný žiadal,

aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny s
priznaním trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,

3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/15/2012-280 zo dňa 30.04.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehotenajmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15. mája
2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v
Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom

odvolaní zo dňa 10.11.2011 (č.l. 247 - 251 spisu) a z nich len tých, ktoré nemali charakter novo-tvrdených
skutočností, oproti tvrdeniam a skutočnostiam, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré sa vzťahovali k výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, ktorým bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 91.087,50 Kč spolu s príslušenstvom zamietnutá,
krajský súd uvádza, že ako rozhodné bolo posúdenie dôkazného stavu zisteného vykonaným

dokazovaním, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná
žiadnazvýnimiekuvádzanýchvodsekoch2až7ust.§213O.s.p.,atočižalobcapreukázal,žeodovzdal
žalovanému plnenie - predmet diela v rozsahu tak, ako bol vyúčtovaný faktúrou č. 2009/04 na sumu
91.087,50 Kč. Nepochybne s uplatneným nárokom zo strany žalobcu bola spojená dôkazná povinnosť
žalobcu podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p..

Z priebehu postupu konania pred okresným súdom, s ktorým sa oboznámil krajský súd, vyplynulo, a to
osobitne aj z obsahu Zápisnice o súdnom pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 08.04.2011 (č.l.
121 - 127 spisu), že zástupca žalobcu bol sudkyňou okresného súdu poučený o potrebe učiniť efektívny
dôkaz na doplnenie dokazovania v zmysle označenia osôb, ktoré navrhuje žalobca vypočuť ako svedkov

a ktoré osoby sa budú vedieť vyjadriť k predmetu plnenia, jeho rozsahu a ktorý označený dôkaz bude
primeraný vzhľadom na zápisy v stavebnom denníku, ktoré sú prílohou posledného podania žalobcu
a v ktorých bol uvedený široký okruh zamestnancov žalobcu, ktorí mali predmetné plnenia realizovať.
Výzva sudkyne okresného súdu na zástupcu žalobcu upozornila žalobcu na jeho dôkaznú povinnosť v
súvislostispreukázanímplnenia,ktoréhocenužalobouuplatnil.Súčasnetátovýzvazostranyokresného

súdu nadväzovala na samotnú výpoveď svedka p. Y., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že záznamy,
ktoré sú v stavebnom denníku vo vzťahu k realite neprekontroloval a to, čo sa podpísalo, nebolo v celom
rozsahu zrealizované. Ďalej svedok V. Y. k záznamu zo dňa 14.6.2009 (č.l. 58 - 59 spisu) uviedol, že
svojimpodpisompotvrdillenprevzatietohtozáznamu,nieobsahovéúdajetakejtolistiny.Oprotivýpovedi
svedka p. V. Y., bola výpoveď svedka p. N. H., ktorý na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa

01.07.2011 (č.l. 188 - 190 spisu) okrem iného uviedol, že záznamy v stavebnom denníku za žalovaného
podpisoval buď p. Y., ktorý si vždy na mieste tieto zrealizované práce skontroloval alebo tieto práce
kontroloval aj p. K.. Táto svedecká výpoveď p. N. H. bola v rozpore s tým, čo uviedol svedok p. Y., pretože
tento svedok tvrdil, že záznamy a práce neprekontroloval. Práve pre rozdielnosť týchto svedeckých
výpovedí bol žalobca povinný nepochybne a spoľahlivo dôkazmi preukázať, že dielo vykonal v tom

rozsahu, ako ho účtoval faktúrou č. 2009/04.

Unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu bolo vyžadované naviac v súvislosti aj s tým, čo uviedol
svedok p. N. H. na otázku, ktorý z predložených záznamov v stavebnom denníku uvádza vymedzenie
zrealizovaného plnenia v m2, a tento svedok uviedol, že takýto záznam tu nenachádza. Takáto otázka

pri zisťovaní skutkového stavu bola namieste, keď nielen faktúra č. 2009/04, ktorou žalobca vyúčtoval
cenu plnenia 91.087,50 Kč, ale aj vymedzený predmet diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, má
popis plnenia v m2. Samotný svedok K. K. vo výpovedi pred okresným súdom na pojednávaní konanom
dňa 23.09.2011 (č.l. 225 - 228 spisu) okrem iného uviedol, že pokiaľ aj boli ním podpísané záznamy v
stavebnom denníku, tak osobitne nekontroloval skutočnú realizáciu prác.

Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje so závermi okresného súdu a jeho
odôvodnením viažucim sa k výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalobca žalobcu o
zaplatenie 91.087,50 Kč s príslušenstvom zamietnutá z toho titulu, že žalobca v rámci svojej dôkaznej
povinnosti nepreukázal, že faktúrou č. 2009/04 vyúčtované dielo nielen čo do druhu plnenia, ale hlavne

čo do rozsahu - m2 pre žalovaného vykonal a toto mu aj odovzdal. K špecifikácii plnenia, ktorú uskutočnil
žalobca podaním zo dňa 01.03.2011 a ktorá tvorí súčasť spisu na č.l. 82 - 87 spisu, nebol zo strany
žalobcu poskytnutý dôkaz hlavne v rozsahu plnenia, a to v m2 s odkazom aj na vymedzený predmet
zmluvy o dielo, ktorý v zmysle čl. II. bol vyjadrený v mernej jednotke, a to v m2. Pokiaľ aj v rámcidokazovania boli predložené záznamy zo stavebného denníka a tvoria súčasť spisového materiálu (č.l.
88 - 114 spisu) a u ktorých sú podpisy za žalovaného pracovníkmi, tak z týchto záznamov v stavebnom
denníku nie je vôbec zrejmý rozsah plnenia v m2, z ktorého dôvodu ani tieto podpísané záznamy

v stavebnom denníku, označené ako denné záznamy stavby, nemohli byť relevantným dôkazom o
preukázaní plnenia žalobcom. Nemajú v zmysle svojich obsahových údajov výpovednú hodnotu o
plnení diela podľa uzavretej zmluvy o dielo, čl. II. vymedzeného v merných jednotkách - m2, v spojení
s dohodnutím ceny diela v zmysle čl. IV. bodu 1, podľa ktorého skutočná cena bude stanovená na
základe zrealizovaných m2 a na základe odsúhlaseného odovzdávacieho protokolu, spolu s vystavenou

faktúrou žalobcom č. 2009/04, v ktorej je vyúčtovanie takisto v mernej jednotke - v m2. Pri zisťovaní
skutkového stavu bolo nevyhnutné vychádzať zo svedeckých výpovedí, ktoré boli vykonané na základe
označenia účastníkov súdneho konania, t.j. aj z výpovedí svedkov navrhnutých žalovaným. Svedkovia,
ktorých navrhol vypočuť žalovaný a ktorí aj vypovedali pred okresným súdom, boli poučení podľa ust.
§ 126 O.s.p., a preto samotná existencia zamestnaneckého pomeru nemohla byť dôvodom vylúčenia
svedeckej výpovede z posudzovaného skutkového stavu, za situácie, ak jej vierohodnosť nebola

vyvrátená iným dôkazom. Ak žalobca nepreukázal faktúrou č. 2009/04 vyúčtované plnenie vo výške
91.087,50 Kč, bol správny postup okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu o zaplatenie 91.087,50 Kč spolu
s príslušenstvom zamietol, a preto v tejto výrokovej časti bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené
ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré smerovali proti výroku rozsudku okresného súdu, v
zmysle ktorého je žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 10.052,68 Eur spolu s príslušenstvom,
krajský súd primárne uvádza, že v celom priebehu a postupe konania pred okresným súdom bola
dôsledne dodržaná zásada rovnakého postavenia sporových strán, t.j. tak žalobcu, ako aj žalovaného,
ktorá zásada vyplýva z ust. § 18 O.s.p.. Bolo nepochybné, že vzájomným návrhom žalovaného proti

žalobcovi bola uplatnená vyúčtovaná zmluvná pokuta za obdobie odo dňa 21.05.2009 do 14.06.2009 v
zmysle čl. XII. bod 2 uzavretej zmluvy o dielo, z titulu omeškania žalobcu s ukončením diela alebo jeho
časti. Pokiaľ aj okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia v súvislosti so zmluvnou pokutou odkazoval
na čl. XII. bod 1 uzavretej zmluvy o dielo, tak išlo len, ako uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu,
o chybu v písaní, ktorá sa však nedotkla vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu v napadnutom

výroku, vzťahujúcom sa k vzájomnému návrhu žalovaného, obsahom ktorého bola uplatnená zmluvná
pokuta proti žalobcovi. V rámci podaného odporu žalovaný uplatnil vzájomným návrhom zmluvnú pokutu
proti žalobcovi a predmetný odpor žalovaného bol doručený žalobcovi prostredníctvom zástupcu v
zmysle doručenky na č.l. 45 spisu, a to dňa 27.09.2010. Od momentu doručenia odporu žalovaného
žalobcovi, súčasťou ktorého bol aj vzájomný návrh na zmluvnú pokutu, mal žalobca v rámci postupu

konania pred okresným súdom vytvorené podmienky k označovaniu, predkladaniu dôkazov súvisiacich
s uplatnenou zmluvou pokutou, a to až do momentu rozhodnutia okresným súdom dňa 23.9.2011. V
tomto časovom úseku bolo zrejmé žalobcovi, že predmetom konania je aj vzájomný návrh žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a
postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02).
Pod rovnakým postavením účastníkov súdneho konania možno rozumieť iba také procesné postavenie,
ktorézabezpečíspravodlivýsúdnyproces.Požiadavkaspravodlivéhosúdnehoprocesuvsebeobsahuje
zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň

vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z
určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci
občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z

účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada vyjadrujúca
„právo na spravodlivý súdny proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry" alebo „princíp rovnosti zbraní"
pre všetkých účastníkov súdneho konania je vyjadrená hlavne v ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku, a to konkrétne v ust. § 18 O.s.p.. Následne sa táto zásada premieta aj v ďalších ustanoveniach
Občianskehosúdnehoporiadku,predovšetkýmvustanoveniachupravujúcichvedeniekonaniaapriebeh

dokazovania.

Z obsahu spisového materiálu, spôsobu vedenia konania a dokazovania pred okresným súdom krajský
súd konštatuje, že bola zachovaná zásada rovnosti strán v procese, t.j. tak žalobcu, ako aj žalovaného.Žalobca mal vedomosť, čo je predmetom súdneho konania, že ním sa stáva aj uplatnený vzájomný
návrh žalovaného na zmluvnú pokutu za omeškanie s ukončením diela, a preto jeho právo označovať
dôkazy,predkladaťobranu,bolozachované.Pokiaľtotosvojeprávoobrany,označovaniaapredkladania

dôkazov v súvislosti s uplatneným vzájomným návrhom žalovaného, žalobca nevyužil, nenaplnil ho, bolo
nevyhnutné pri konaní krajským súdom vychádzať len z tých skutočností a dôkazov, ktoré boli tvrdené a
vykonané pred súdom prvého stupňa. Žalobca nepreukázal žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich
zust.§205aods.1O.s.p.inapriektomu,žebolpoučenýokresnýmsúdompodľaust.§120ods.1O.s.p.,
preto nemohli sa stať ako relevantné odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sa týkali námietky neprimeranosti

uplatnenejzmluvnejpokutyžalovaným,námietkyaplikácieust.§265Obchodnéhozákonníkavsúvislosti
so zmluvnou pokutou a ani, že v posúdení právneho vzťahu kreovaného medzi žalobcom a žalovaným
uzavretím zmluvy o dielo mal byť použitý český Obchodný zákonník ako hmotné právo. V konaní pred
okresným súdom sa žalobca v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou žalovaným bránil len tým, že
nenastalo jeho omeškanie s ukončením a odovzdaním diela žalovanému.

Vo vzťahu k prejednávaniu vzájomného návrhu žalovaného voči žalobcovi okresný súd nezvýhodňoval
žalovaného ako sporovú stranu. Odvolací súd poukazuje na ust. § 118 ods. 2 O.s.p., zmyslom
ktorého zákonného ustanovenia je v sporovom konaní stanoviť okruh sporných skutočností, ktoré
budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov, ktoré účastníci navrhli k preukázaniu svojich tvrdení.
Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je

zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, avšak toto ustanovenie, pri jeho nedodržaní,
nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní
pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného
alebo nevykonávaného dokazovania. Ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nemá zákonné postavenie poučovacej
povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti

konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. § 118 ods. 2 O.s.p. je objasnenie, čo
zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi
ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané
a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie krajským súdom má oporu aj v ust. §
118 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca.

V konaní pred okresným súdom vzniesol žalobca obranu, že sa nedostal do omeškania s ukončením
diela, a to z titulu neposkytnutej súčinnosti žalovaným. Táto obrana žalobcu nebola preukázaná s
ohľadom na vykonané dokazovanie pred okresným súdom, ako aj vyhodnotenie obsahovo dojednaných
vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán v uzavretej zmluve o dielo.

V súvislosti s prevzatým záväzkom ukončiť a odovzdať dielo žalobcom žalovanému mal žalobca
postavenie dlžníka, a pokiaľ sa chcel zbaviť svojej zodpovednosti na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak bol
povinný v zmysle ust. § 365 druhá veta Obchodného zákonníka preukázať, že nebol v omeškaní,
keďže nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania žalovaného. Naplnenie tohto zákonného
ustanovenia nebolo žalobcom dokázané. Opätovne z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský

súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje, a ktoré sa vzťahuje k
posúdeniu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom v podaní zo dňa 16.06.2009 (č.l. 56 - 57 spisu),
ktoré dôvody odstúpenia neboli preukázané ako dôvody porušujúce povinnosti prevzaté žalovaným
v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, a to ani s odkazom na záznam zo dňa 14.06.2009. K tomu, aby
bolo možné vyhodnotiť porušenie povinnosti žalovaným, resp. dôsledok omeškania žalovaného, pre

ktoré nebol v omeškaní žalobca, bolo potrebné skutkové okolnosti, ktoré boli uvedené v zázname zo
dňa 14.06.2009, v spojení s odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa 16.06.2009, nielen tvrdiť, ale aj
preukázať. K tomu zo strany žalobcu nedošlo, naviac, spolupôsobenie žalovaného nebolo vyjadrené v
uzavretej zmluve o dielo, a to ani v súvislosti s koordináciou prác prítomných viacerých subdodávateľov
na predmetnom diele. K uvedenému zhodnoteniu krajským súdom pristupuje aj samotná výpoveď

svedka Y., ktorý vo vzťahu k záznamu zo dňa 14.06.2009 (č.l. 58 - 59 spisu) uviedol, že podpisom
potvrdil len jeho prevzatie, nie obsahové údaje tejto listiny. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na
závery rozhodnutia okresného súdu, nachádzajúce sa na str. 9, 10 odôvodnenia rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keď neboli
preukázané dôvody odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom, ktoré boli obsiahnuté v úkone zo dňa

16.06.2009, a neboli preukázané ani skutkové okolnosti uvádzané v zázname zo dňa 14.06.2009, t.j.
nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným, resp. neposkytnutie potrebnej súčinnosti k tomu,
aby splnil dielo žalobca v termíne dohodnutom v zmluve o dielo.V konaní pred okresným súdom žalobca nenamietal platnosť dohodnutej zmluvnej pokuty, výšku
zmluvnej pokuty, jej splatnosť a ani použitie Obchodného zákonníka ako slovenského hmotného
práva. Okruh týchto námietok uviedol žalobca až v podanom odvolaní a nepochybne išlo o novo

namietané skutočnosti, ktoré za splnenia procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemohli mať charakter relevantných odvolacích dôvodov, za nepreukázania
žiadneho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
o dôvodnosti vzájomného návrhu uplatneného žalovaným však krajský súd naviac uvádza, že i k
okruhu týchto námietok mal žalobca vytvorené podmienky okresným súdom, t.j. tieto mohol tvrdiť, k

nim označovať dôkazy. Pokiaľ svoje práva žalobca nevyužil, nemohli sa dotknúť vecnej správnosti
výrokovej časti rozsudku okresného súdu o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 10.052,68 Eur spolu
s príslušenstvom.

Krajský súd poukazuje na znenie čl. XII. bod 2 uzavretej zmluvy o dielo, v ktorom bola dohodnutá
zmluvná pokuta so všetkými zákonnými atribútmi, keď bola vyjadrená zmluvná povinnosť, pre ktorú sa

dojednáva zmluvná pokuta, výška zmluvnej pokuty a jej písomné dojednanie. Odovzdanie diela, ktoré
bolo postihnuté zmluvnou pokutou v prípade nedodržania termínu, t.j. vyjadrenie zmluvnej pokuty v
zmysle čl. XII. bodu 2 zmluvy o dielo nadväzovalo na čl. III. bodu 2 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa
žalobca ako zhotoviteľ zaviazal ukončiť práce a pripraviť dielo k odovzdaniu objednávateľovi najneskôr
do20.05.2009.Terminologickytakvčl.XII.bodu2,akoajvčl.III.bodu2zmluvyodielojeuvedenýpojem

„předání díla", ktoré sa viazalo k termínu do 20.05.2009. Pokiaľ k dodržaniu tohto termínu nedošlo, tak
nastalo omeškanie žalobcu so splnením zmluvnej povinnosti odovzdať dielo žalovanému, za čo bola
dôvodne uplatnená zmluvná pokuta od 21.05.2009 do 14.06.2009, a to 10.000,- Kč denne. Nepochybne
„předání díla" v sebe zahŕňa úkon ukončenia a odovzdania diela, a preto ani v tomto smere nebol
opodstatnený, aj z uvedeného, odvolací dôvod žalobcu. Nebolo namieste, aby žalovaný vyzýval žalobcu

na ukončenie a odovzdanie diela, pretože žalobca si bol vedomý svojej zmluvnej povinnosti, a to dielo
ukončiť a odovzdať žalovanému v termíne do 20.05.2009.

V súvislosti s odvolacím dôvodom, ktorý ako námietka a skutočnosť nebol žalobcom uvádzaný pred
okresným súdom, a to moderácia zmluvnej pokuty uplatnená žalovaným, krajský súd uvádza, že nemal

charakter relevantného odvolacieho dôvodu. Išlo o novo tvrdenú námietku uvedenú až v podanom
odvolaní žalobcu. Súčasne krajský súd uvádza, že k moderácii zmluvnej pokuty by bolo možné pristúpiť,
len pokiaľ by žalobca takýto návrh v konaní pred okresným súdom uskutočnil, k čomu z jeho strany
nedošlo i napriek tomu, že mal vytvorené podmienky v rovine uplatnenia návrhu na moderovanie
zmluvnej pokuty požadovanej žalovaným. Práve požiadavka predvídateľnosti súdneho rozhodnutia

vyžadujetvrdiťskutočnostiapredkladaťdôkazysporovýmistranami.Doprincípuzmluvnejvoľnosti,ktorý
sa vyjadril v danej sporovej právnej veci aj dohodou o zmluvnej pokute, preto v rovine moderačného
oprávnenia nemôže súd vstupovať bez podaného návrhu niektorej zo sporových strán. Pokiaľ by takto
postupoval súd a bez podnetu niektorej zo sporových strán by v súdnom konaní uplatnenú zmluvnú
pokutu moderoval, čo by sa prejavilo až v jeho súdnom rozhodnutí, bez toho, aby zúčastnené strany

sporu mali o tom vedomosť z titulu absencie podaného návrhu, tak práve takýmto postupom by došlo
k vydaniu nepredvídateľného súdneho rozhodnutia, t.j. bez toho, že by niektorá zo strán uplatnila
námietku, resp. podala návrh, by súd vydal rozhodnutie, v ktorom by vyjadril závery moderácie v
rovine uplatnenej zmluvnej pokuty. Nielen súd, ale aj sporové strany musia mať vedomosť, o čom sa
vedie súdne konanie. Práve z tohto dôvodu nie je možné mimo zásah niektorej zo sporových strán, v

súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou, túto moderovať až v rámci vydaného súdneho rozhodnutia.
V konečnom dôsledku je potrebné poukázať na znenie ust. § 301 Obchodného zákonníka, ktoré je
koncipované dispozičným oprávnením súdu, ktorý môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Z ust. § 301 Obchodného zákonníka nevyplýva povinnosť súdu takúto neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu znižovať, ide výlučne o jeho dispozičné oprávnenie, ktoré sa realizuje v zmysle podaného
návrhu účastníka. Pokiaľ návrh na moderovanie zmluvnej pokuty uplatnil žalobca až v rámci podaného
odvolania ako novo tvrdenú skutočnosť, na ktorú nebolo možné prihliadať za aplikácie ust. § 205a ods.
1 O.s.p. a súčasne nešlo o relevantnosť námietky na základe vyššie uvedeného, bolo správne, pokiaľ

okresný súd pri preukázaní porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom rozhodol o zmluvnej pokute, ktorú
žalobca a žalovaný dohodli v uzavretej zmluve o dielo. Dodáva sa, že ak v súdnej praxi sa objavujú
rozhodnutia, podľa ktorých sa súdom moderuje zmluvná pokuta bez návrhu účastníka súdneho konania,tak krajský súd uvádza, že ide o celkom výnimočný stav a zásah, ktorý prichádza do úvahy, len pokiaľ ide
o odôvodnený prípad daný svojou výnimočnosťou, osobitosťou, čo však nebola predmetná právna vec.

Novou odvolacou skutočnosťou bola aj námietka žalobcu o neprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty,
ktorú nevzniesol žalobca v konaní pred okresným súdom. Z tohto dôvodu nemohlo ísť o relevantný
odvolací dôvod. Mimo akúkoľvek pochybnosť krajský súd uvádza, že nešlo o neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo, a to s ohľadom na tú skutočnosť,
ako uviedol aj okresný súd, že plnenie žalobcu pre žalovaného bolo subdodávkou časti plnenia, ktoré

ďalej následne poskytoval žalovaný pre OMLUX, s.r.o., na ktoré plnenie žalobcu zákonite nadväzovalo
ďalšie plnenie, ktoré zabezpečoval žalovaný a na ktoré bol zaviazaný vo vzťahu k svojmu zmluvnému
partnerovi - OMLUX, s.r.o.. Aby si žalovaný zabezpečil riadne plnenie povinnosti žalobcom, práve pre
túto skutočnosť dohodol v čl. XII. bod 2 zmluvy o dielo zmluvnú pokutu. V záujme zabezpečenia si
riadneho splnenia zmluvnej povinnosti žalobcom musela byť dohodnutá zmluvná pokuta takej intenzity,
abysplnenieprevzatejzmluvnejpovinnostižalobcomvskutočnostiajzabezpečila.Nepochybnezmluvná

pokuta je hmotno-právny zabezpečovací inštitút a musí mať takú intenzitu, aby účastník zmluvného
vzťahu, v danom prípade žalobca, bol (do)nútený splniť si svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou. Je to práve intenzita zmluvnej pokuty, ktorá zabezpečuje, aby sa splnila zmluvná
povinnosť. Hrozba zmluvnej pokuty musí v rámci zmluvného vzťahu vyznieť tak, aby tá zmluvná strana,
ktorá prevzala zmluvnú povinnosť, sa správala spôsobom, ktorý vedie k splneniu ňou prevzatej zmluvnej

povinnosti. Súčasne je dohodnutá zmluvná pokuta zárukou a ubezpečením pre druhú zmluvnú stranu,
že táto zmluvná povinnosť práve pre výšku dohodnutej zmluvnej pokuty bude splnená. Nepochybne
zmluvná pokuta, jej výška nemôže byť dohodnutá tak, že nevytvorí svojim obsahom a zmyslom
donucovací prostriedok pre zmluvnú stranu, aby si prevzatú zmluvnú povinnosť splnila. Intenzita
zmluvnej pokuty svojim účelom preto musí byť prostriedkom, ktorý núti zaviazanú zmluvnú stranu

vynaložiť maximálne úsilie, potrebnú odbornú starostlivosť k splneniu si prevzatej zmluvnej povinnosti
a na druhej strane je prostriedkom ochrany a zabezpečenia druhej zmluvnej strany a garanciou, že
zmluvný záväzok bude splnený. Len v takejto intenzite dohodnutá zmluvná pokuta môže splniť svoj účel,
a tak to bolo aj v danom zmluvnom vzťahu, jej vyjadrením v čl. XII. bod 2 uzavretej zmluvy o dielo.

Novou námietkou uplatnenou až v podanom odvolaní bola aj námietka splatnosti zmluvnej pokuty,
preto nemohla tvoriť relevantný odvolací dôvod. Súčasne nešlo o opodstatnenosť tohto odvolacieho
dôvodu s ohľadom aj k tomu, že zmluvná pokuta bola viazaná na každý deň omeškania s odovzdaním
diela alebo jeho dohodnutej časti. To znamená, ak ukončenie a odovzdanie diela bolo dohodnuté v
zmysle čl. III. bodu 2 zmluvy o dielo do 20.05.2009, tak dňom 21.05.2009 nastalo omeškanie žalobcu so

splnením jeho zmluvnej povinnosti a omeškaním, ktoré vznikalo denne, došlo k splatnosti dohodnutej
zmluvnej pokuty. Tento záver krajského súdu dotvrdzuje aj ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom,
keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná
úprava. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ by právo nebolo splatné, nemohla by ani začať

plynúť premlčacia doba, a preto z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom ukončiť a odovzdať
dielo v dohodnutom konkrétnom termíne, pre ktoré porušenie bola dohodnutá zmluvná pokuta, nastala
jej splatnosť práve z dôvodu porušenia tejto zmluvnej prevzatej povinnosti, a to dňom, resp. denne,
keď bola táto povinnosť porušená. Bez právneho významu bola preto námietka žalobcu, že k splatnosti
zmluvnej pokuty bola potrebná výzva zo strany žalovaného. Zmluvná pokuta bola uplatnená za obdobie

od 21.5.2009 do 14.6.2009, a preto pri tomto peňažnom záväzku žalobcu bolo správne postupované,
ak bol priznaný úrok z omeškania od 15.6.2009 až do zaplatenia.

Rovnako, až v odvolaní bola poskytnutá námietka v rovine aplikácie ust. § 265 Obchodného zákonníka
pri dohodnutej zmluvnej pokute v zmysle čl. XII. bod 2 uzavretej zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že

krajský súd pri okruhu novo tvrdených skutočností poskytnutých žalobcom až v podanom odvolaní, i
napriek takémuto procesnému stavu, vyjadril závery k jednotlivým námietkam žalobcu, rovnako uvádza,
že nebol priestor aplikovať ust. § 265 Obchodného zákonníka. V zmysle celého čl. XII. uzavretej zmluvy
o dielo boli dohodnuté sankčné dôsledky pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre žalobcu, ale aj
pre žalovaného. Rozpor s poctivým obchodným stykom nebol naplnený ani vzhľadom k samotnému

postaveniu žalobcu, ktorý bol jedným zo subdodávateľov. Tak, ako bolo poukazované aj žalovaným
v písomnom vyjadrení k odvolaniu, v odvetví stavebníctva sa vyžaduje pre plynulé nadväzovanie
jednotlivých čiastkových plnení a dodávok dodržanie časového harmonogramu, ktorý je podstatnou a
významnou okolnosťou pri dodávkach, preto ak táto významná a rozhodná skutočnosť, jej splnenie jezabezpečené zmluvnou pokutou, tak ako to bolo aj v prípade uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom
a žalovaným, tento spôsob a postup nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Naviac, splnenie diela žalobcom pre žalovaného a jeho časové dodržanie, malo väzbu na ďalšie plnenie

záväzku, ktorý mal žalovaný vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi.

Krajský súd zdôrazňuje, že až v podanom odvolaní žalobca namietal, že záväzkový vzťah mal byť
posúdený podľa českého Obchodného zákonníka a nie podľa slovenského Obchodného zákonníka.
Táto námietka, pretože ide o novo tvrdenú skutočnosť, nemohla byť relevantným odvolacím dôvodom.

Súčasne krajský súd dodáva, že nemohla byť relevantným odvolacím dôvodom ani preto, že v celej
zmluve o dielo nebola urobená voľba českého Obchodného zákonníka a takouto voľbou nemôže byť
ani označenie zmluvy o dielo v záhlaví právneho úkonu. Predsa voľba českého Obchodného zákonníka,
o ktorej tvrdil žalobca až v odvolaní, musí byť zmluvnými stranami nepochybne vyjadrená a výslovná,
pričom nepostačuje k tomu len označenie zmluvy o dielo v úvode takéhoto právneho úkonu. Ak by
malo ísť o voľbu práva, tak z textu uzavretej zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu, by takáto

voľba musela byť zrejmá, nepochybne vyjadrená jasným, konkrétnym a určitým prejavom vôle obidvoch
zmluvných strán, k čomu v danom právnom úkone nedošlo. To, že text zmluvy je v českom jazyku,
nie je voľbou českého Obchodného zákonníka, naviac, keď zmluvné strany sú podnikateľské subjekty
slovenské, bez prítomnosti medzinárodného prvku.

Krajský súd k úplnosti dodáva, že k okruhu námietok, ktoré mali charakter novo tvrdených skutočností
až v rámci odvolacieho konania, zaujal aj skutkovo-právne stanovisko a vyjadril tak viaceré dôvody, pre
ktoré námietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli relevantné.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch v spojení s jeho odôvodnením spĺňa všetky

náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože okresný súd jasne vyjadril skutkové a právne
okolnosti, závery svojho rozhodnutia, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal, vyhodnotenie týchto dôkazov,
ktoré sa následne premietlo do právneho zhodnotenia uskutočneného prvostupňovým súdom. To, čo
bolo rozhodné a podstatné a súčasne aj namietané žalobcom v konaní pred okresným súdom, okresný
súd jasne vyjadril a zhodnotil v dôvodoch svojho rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., pretože
okresný súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.