Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Rešatková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010599
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010599.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.09.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Humenné sp. zn. 2T/103/2017 zo dňa 19.04.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 2T/103/2017 zo dňa 19.04.2018 podľa § 280 ods. 2 Tr.
poriadku trestnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T/103/2017 proti obž. S.. L. L.
pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 17. 5. 2017 vo večerných hodinách v presne neurčenom čase v mieste trvalého bydliska v obci I. X,

okres T. po predchádzajúcich slovných potýčkach a vulgárnych nadávkach na chodbe rodinného domu
napadolsvojumanželkuJ.L.tak,žejejdohlavyhodilkozmetickýkošíkajsobsahomkrémovaparfumov,
vulgárne nadával tam prítomnej jej matke P. Q., ktorá sa jej zastala a následne sa vyhrážal svojej
manželke, že sa postará o to, že pôjde tam, kde jej bývalý manžel, ktorý je nebohý, čím u nej vzbudil
dôvodnú obavu o život a zdravie, pretože je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom samonabíjacej
pištole typu ČZ-100, kaliber 9 mm,

postúpil Okresnému úradu Humenné na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor dňa 19.04.2018. V dodatočne predložených dôvodoch
sťažnosti po rekapitulácii výroku napadnutého uznesenia s opisom skutku poukázal na výpoveď

poškodenej J. L., z ktorej vyplýva, že kritického dňa 17.05.2017 počas hádky s manželom ukryla zbraň
ČZ-100 na dvore pod ihličnanmi, pretože podvedome mala obavu, aby jej zbraňou neublížil. Následne
sa jej manžel pýtal, kde je zbraň, aby mu túto vrátila, pričom zaklamala, že nevie a odmietla mu zbraň
vydať, hoci ju hľadal. Bála sa ho, pretože aj v minulosti pri podobnej hádke hľadal zbraň, kedy ju tiež
skryla. Nebyť toho, že zbraň schová, nevie, čo by sa udialo, pričom v čase krátkom pred hádkou manžel
intenzívne požíval alkoholické nápoje a bol v opitom stave. Svedkyňa P. Q. prítomná pri skutku dňa

17.05.2017 tiež vypovedala, že počula, ako sa pýta obžalovaný jej dcéry, kde má zbraň a ona mu
povedala, že nevie, na čo sa jej pýtal i to, či chce skončiť ako A., jej prvý manžel. Zať robil na dcéru tlak,
aby sa priznala, kde je zbraň, a nútil ju, aby sa mu pritom pozerala do očí. Videla, že sa jej dcéra v tom
čase skutočne bojí, čo všetko by so zbraňou mohol urobiť, keď ju zrazu počas hádky tak chcel. Slovne
sa dcéry zastala, načo obžalovaný bol voči nej slovne vulgárny a odsotil ju. Hodnotiac tieto výpovede
má za to, že vzhľadom na stupňujúce sa konanie obžalovaného toto napĺňa znaky žalovaného prečinu

a nie priestupku. Preto navrhol jeho sťažnosti vyhovieť.Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský
súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia, a

zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Konajúci súd rozhodol napadnutým uznesením na hlavnom pojednávaní po vykonaní dôkazov podľa
pravidiel stanovených procesným predpisom, pričom obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa nielen k nim
ale aj ku skutku kladenému mu za vinu, a taktiež mal možnosť navrhovať vykonanie ďalších dôkazov,

pričom mohol predložiť aj argumenty o jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. V
konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý uplatňoval práva na obhajobu v celom rozsahu. Sťažnostný súd
po zhodnotení týchto zistení uzavrel, že neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva na
obhajobu.

Zákonne zabezpečenú dôkaznú situáciu konajúci súd vyhodnotil v súlade so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a z nej vyvodený záver o tom, že konanie
nie je trestným činom, ale žalovaný skutok by mohol prejednať iný orgán ako priestupok, považuje
sťažnostnýsúdzasprávnyazodpovedajúcizákonu.Vyhodnoteniespôsobuspáchaniaavykonaniačinu,
jeho následky, okolnosti, za akých bol čin spáchaný, viedli konajúci súd k posúdeniu jeho závažnosti
ako nepatrnej.

S týmto záverom sa stotožnil aj sťažnostný súd a vzhľadom na obsah sťažnostných námietok
prokurátora k nemu uvádza, že už skutkové tvrdenia uvedené v obžalobe nie sú dostatočne spôsobilé
na to, aby vykazovali znaky žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania, pretože z nich nevyplývajú
okolnosti o vyhrážke poškodenej takej povahy, aby tieto mohli vzbudiť dôvodnú obavu o život.

Skutočnosť, že obžalovaný mal hodiť kozmetický košík do hlavy poškodenej J. L., vulgárne nadával
jej matke B. Q., a následne vyslovil, že sa postará o to, že pôjde tam, kde jej bývalý manžel, ktorý je
nebohý, a pritom je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom samonabíjacej pištole ČZ-100, kaliber 9
mm, nepreukazujú vyhrážanie sa v takom rozsahu, aby táto u poškodenej mohla vzbudiť dôvodnú obavu
z jej naplnenia. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že v kritický deň došlo medzi obžalovaným

a poškodenou k vzájomnej hádke, v rámci ktorej si vzájomne vytýkali nedostatky, a počas nej mal
obžalovaný hodiť kozmetický kufrík smerom ku poškodenej, vulgárne nadávať poškodenej a jej matke
a vyháňal ich z domu, pričom po otázke poškodenej, ako majú odísť, mal obžalovaný odpovedať, že
sa môže postarať o to, že pôjde za A. tam, kde je on. Ešte pred týmto vyjadrením však poškodená
ukryla zbraň, ktorú mal obžalovaný v nočnom stolíku a ktorú následne hľadal. Z týchto zistení plynie, že

v rodinnom dome došlo k intenzívnej hádke medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá pretrvávala dlhšiu
dobu a stupňovala sa aj v dôsledku požitého alkoholu obžalovaným, z čoho možno usudzovať na napätú
situáciu, v rámci ktorej obžalovaný vyslovil spomenutú vyhrážku, ktorá je však slabej intenzity na to, aby
bola vôbec spôsobilá vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu, že ju obžalovaný uskutoční. Poškodená
totiž ešte pred vyslovením vyhrážky skryla zbraň obžalovaného iba na základe svojho pocitu, čo bolo

tiež jedným z motívom, prečo sa obžalovaný a poškodená hádali ďalej. Skutočnosť, že obžalovaný je
držiteľom zbrane, sama o sebe bez ďalších zistení, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodnú obavu z
použitia zbrane proti osobnej integrite poškodenej, nemôže byť podkladom pre záver o dôvodnej obave
o svoj život. Z výpovede poškodenej neplynie, aby sa jej obžalovaný v minulosti vyhrážal ujmou na
zdraví alebo smrťou so zbraňou v ruke, resp. aby ju fyzicky atakoval a spôsobil jej ujmu na zdraví, v

dôsledkučohodomnienkapoškodenej,žeobžalovanýbymoholpoužiťprotinejprihádkezbraň,nemôže
zakladať zákonný znak prečinu o vzbudení dôvodnej obavy o život. Preto záver konajúceho súdu o tom,
žeskutkovétvrdeniauvedenévobžalobeaanidôkaznásituácia,nazákladektorejbybolomožnéupraviť
skutok, neumožňovali právne posúdenie konania obžalovaného ako prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže závažnosť konania obžalovaného je nepatrná (§ 10

ods. 2 Tr. zákona).

Návrh sťažovateľa zrušiť napadnuté uznesenie s poukázaním na stupňujúcu sa intenzitu konania
obžalovaného len vo všeobecnej rovine bez uvedenia relevantných dôvodov, ktoré konkrétne
skutočnosti by mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu z vyhrážok obžalovaného, nemá

opodstatnenie. Ak sťažovateľ namietal vyhodnotenie dokazovania súdom, mal v sťažnosti poukázať
minimálne na to, v čom vidí nesprávnosť a nelogickosť vyhodnoteného dokazovania. Ak tak neurobil,
sťažnostný súd nemôže posúdiť v tomto smere opodstatnenosť jeho námietok.Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú a túto postupom
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.