Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6918010182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. júla 2018 v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci
obžalovaného Y. S., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.
zák. a iné, konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/31/2018 zo dňa 17.05.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm.d/, e/, ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp.zn. 4T/31/2018 zo dňa 17.05.2018 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného Y. S., nar. XX.XX.XXXX v C. L., trvale bytom R., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská
Bystrica,

podľa § 360 ods. 2 Tr.zák., § 37 písm.m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. a § 41 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného Y. S. z a m i e t a .

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozsudkom nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/31/2018 zo dňa 17.05.2018 bol obžalovaný
Milan S. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr.zák. a v bode 2/
rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/ Tr. zák. ktorých sa dopustil
tak, že

1/ od presne nezistenej doby dňa 01.02.2018 do približne 19.00 h dňa 03.02.2018 v byte na W.. M.
H. X v C. L. po zranení svojej matky V. S., nar. XX.XX.XXXX v Q., okres C. L., trvalým bydliskom R.,

ul. J. R. XXX/XX, t. č. bytom C. L., W.. S. M. H. X, kedy utrpela podľa lekárskej správy ťažký úraz, a
to zlomeninu ľavej stehennej kosti okolo protézy s posunom s dobou liečenia a PN 4 až 6 mesiacov,
jej neposkytol potrebnú pomoc a napriek zraneniam ju nechal ležať na podlahe v kuchyni a potrebnúpomoc jej neposkytol aj napriek tomu, že tak mohol urobiť bez nebezpečenstva ohrozenia zdravia pre
seba alebo iného,

2/ v presne nezistenej dobe od dňa 01.02.2018 do približne 19.00 h dňa 03.02.2018 v byte na W. Š.
M. H. č. X v C. L. po tom, čo jeho matka V. S., nor. XX.XX.XXXX v Q., okres C. L., trvalým bydliskom
R., ul J. R. XXX/XX, t č. bytom C. L., W.. S. M. H. X, utrpela podľa lekárskej správy ťažký úraz, a to
zlomeninu ľavej stehennej kosti okolo protézy s posunom s predpokladanou dobou liečenia a PN 4 až
6 mesiacov, ju kopal a udieral do rôznych častí tela pri tom ako ona ležala na zemi a následne si zastal

nad svoju matku a opýtal sa jej, či jej má urobiť riadnu bolesť, že skočí na ňu a potom bude cítiť, že
čo je to bolesť a neskôr v presne nezistenej dobe počas toho ako jeho matka ležala na zemi jej priložil
ku krku kuchynský nôž a opýtal sa jej: „no chceš, aby to ďalej išlo?", čím tieto jeho vyhrážky vzbudili
u poškodenej V. S. dôvodnú obavu, že ich uskutoční, kde uvedenými údermi utrpela poškodená V. S.
pomliaždenie tváre obojstranne s rozsiahlejšími podkožnými krvnými podliatinami s dobou liečenia v
trvaní 10 dní a PN do 10 dní.

Za toto konanie mu Okresný súd Rimavská Sobota uložil trest, a to podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36
písm. 1) Tr. zák., § 37písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. samosudca obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. samosudca obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie
formou ústavnou.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. samosudca obžalovanému ukladá ochranný
dohľad na dobu 2 (dva) roky s povinnosťou osobne sa hlásiť v určených lehotách.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný nahradiť poškodeným V. S., nar. XX.XX.XXXX v Q.,

bytom W.. Š. M. H. X C. L. škodu vo výške 180 Eur a N.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. Y.
XXX/XX, C. L. škodu vo výške 114,24 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. samosudca poškodené strany V. S., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom W.. Š.
M. H. X C. L. a K.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. Y. XXX/XX, C. L. so zvyškom nároku na

náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak obžalovaný cestou svojej
obhajkyne a aj okresný prokurátor.

Okresnýprokurátorvpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,ženesúhlasísvýrokomouloženomtreste.
Pokiaľ ide o výrok o vine, tento je podľa neho správny.

V dôvodoch odvolania uviedol, že poukazuje predovšetkým na to, že obžalovaný Y. S. bol doposiaľ
celkom 7-krát súdne trestaný, prevažne pre prečin nebezpečného vyhrážania, naposledy bol odsúdený

v roku 2016, taktiež pre prečin nebezpečného vyhrážania k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
a vo všetkých prípadoch trestná činnosť smerovala proti jeho už nebohému otcovi Y. S., resp. matke V.
S., tak ako aj v danej trestnej veci. Ďalej prokurátor poukázal na to, že pokiaľ sa obžalovaný v minulosti
dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, vždy to bolo v súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví, ako aj s prečinom nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k jeho rodinným príslušníkom, pričom

toto konanie malo u obžalovaného stupňujúci charakter.

Prokurátor ďalej poukázal na to, že v prípade, ak by poškodená V. S. zotrvala dlhšiu dobu v stave, v
ktorom nebola schopná si sama poskytnúť prvú pomoc, resp. nebola by jej poskytnutá lekárska pomoc
zo strany jej syna, boli by následky úplne fatálne.

Obžalovaný S. sa dopostil skutkov pod vplyvom alkoholu, neprejavil dostatočnú sebareflexiu ani ľútosť, a
pritom sa konania dopustil voči vlastnej matke a z toho dôvodu je prokurátor toho názoru, že je potrebné
mu uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

V konečnom dôsledku okresný prokurátor poukázal na nedôvodné priznanie poľahčujúcej okolnosti
obžalovanému v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a trestný
čin úprimne oľutoval, keďže tak urobil iba k jednému zo skutkov, ktorých sa dopustil, preto mu malbyť ukladaný trest v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., a preto mu nedôvodne okresný súd priznal
poľahčujúcu okolnosť.

Z tohto dôvodu preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste a obžalovanému
S. bol uložený prísnejší trest odňatia slobody pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný vo svojom odvolaní podanom cestou advokátky uviedol, že pokiaľ ide o bod 1 rozsudku,
teda o prečin neposkytnutia prvej pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zák., tak voči tejto právnej kvalifikácii

nemá námietky, keďže si je vedomý, že mal zavolať záchranku, resp. lekársku pomoc, ale neurobil tak z
dôvodu, že mu to matka zakázala, pretože v čase spáchania skutku bola pod vplyvom alkoholu a hanbila
sa za to, že je v podnapitom stave.

Pokiaľ ide však ohľadne viny v skutku 2/ obžaloby, resp. napadnutého rozsudku, tak podľa jeho názoru
nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Pri posudzovaní

dôvodnosti obavy treba podľa názoru obžalovaného prihliadať na povahu vyhrážky, ako sa páchateľ
pri vyhrážaní správal. Podľa jeho názoru, susedia, ktorí počuli nejaké vyhrážky, nemohli vidieť, ako sa
obžalovaný k poškodenej správal. Samotná poškodená vypovedala vo svojej výpovedi, že si nepamätá,
že by sa jej bol obžalovaný vyhrážal. V súvislosti s posudzovaním mechanizmu vzniku poruchy zdravia
zlomeniny dolnej končatiny, nebola konštatovaná zavinená prítomnosť konania obžalovaného na tomto

zranení. Znalec v znaleckom posudku vyvrátil tvrdenia poškodenej, že by ju bol obžalovaný kopal do
zlomenej nohy. Vo vzťahu k poškodeniam tváre poškodenej, ako sa to aj uvádza v znaleckom posudku,
tieto nie sú tak závažné, aby jej spôsobili poranenia, ktoré by sťažovali obvyklý spôsob života a nemali
potom vplyv na dobu liečenia a práceneschopnosť.

Z uvedeného dôvodu je preto obžalovaný presvedčený, že okresný súd nesprávne rozhodol vo veci,
pokiaľ ho z druhého bodu obžaloby uznal vinným, navrhol, aby za prvý bod obžaloby bol mu uložený
mierny trest, a aby bol z druhého bodu obžaloby oslobodený, kde krajský súd vo veci by rozhodol sám.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaniach okresného prokurátora, ako aj

obžalovaného, bol riadne a včas cestou eskorty predvedený obžalovaný, prítomná bola aj jeho
obhajkyňa, ako aj krajský prokurátorka.

Krajskýprokurátorkavzáverečnomnávrhuuviedla,ževcelomrozsahusapridržiavadôvodovodvolania,
poukázala na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ako aj jeho predchádzajúci spôsob života,

neposkytnutie pomoci poškodenej a v prípade, ak by suseda poškodenej nebola volala políciu, mohlo
mať celé konanie obžalovaného fatálne následky, a preto navrhla vyhovieť podanému odvolaniu a uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby.

Obhajkyňa obžalovaného vo svojom záverečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava dôvodov odvolania,
obžalovanýsapriznalkprvémuskutku,alevšakskutokč.2/popiera,ajznaleckýposudoknepotvrdzoval,
že by zranenia u poškodenej spôsobil obžalovaný, a pokiaľ ide o pomliaždenie tváre tvrdí, že nešlo o
ujmu na zdraví, a preto navrhla, aby bol z tohto bodu obžalovaný oslobodený a z prvého bodu obžaloby
mu bol uložený primeraný trest. Odvolanie prokurátora taktiež navrhla zamietnuť.

Obžalovaný vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverečným
návrhom obhajkyne, a naviac doplnil, že matke sa nevyhrážal, nebil ju, neubližoval jej, jedine ľutuje,
že jej nezavolal pomoc, ale to len preto, lebo ju počúval, nestalo sa to prvýkrát, už v minulosti jej otec
nezavolal prvú pomoc, resp. on, lebo im to matka zakazovala, pretože sa hanbila, že pila.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné a odvolanie prokurátora do výroku o uloženom treste je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby súdu
umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo
aj ich súrne, tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladá so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, teda najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku je aj podľa názoru krajského súdu zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal
s obhajobou obžalovaného o tom, že sa voči poškodenej nedopustil žiadneho protiprávneho konania,

prečo jeho tvrdeniam neuveril a ako dospel k záveru, že obžalovaný je aj z tohto bodu, teda bodu 2/
rozsudku vinným.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení
uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania
nahlavnýchpojednávaniachatýmitodôkazmijejednoznačneanepochybnepreukázané,žeobžalovaný

Y. S. sa v bode 1/ rozsudku osobe, ktorá javila príznaky ťažkej ujmy na zdraví neposkytol potrebnú
pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, a v bode 2/ inému sa vyhrážal
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania so zbraňou a na chránenej osobe a inému úmyselne ublížil na zdraví,
a taký čin spáchal na chránenej osobe.

Za týchto okolností však musí krajský súd konštatovať, že okresný súd pochybil, ak pri takto uznanej
vine obžalovaného, kde v bode 1/ ho uznal vinným z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1
Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku ho uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. mu uložil len úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 25 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

V tomto smere je potrebné dať za pravdu okresnému prokurátorovi, a to dôvodom jeho odvolania, že

okresný súd nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Obžalovaný Y. S. jednoznačne poprel
spáchanie skutku pod bodom 2/ rozsudku, a aj pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ len čiastočne oľutoval
a priznal spáchanie trestnej činnosti. Na to, aby mohol súd priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. l) Tr. zák. sa vyžaduje, aby tak obžalovaný urobil v rozsahu celej trestnej činnosti, ktorá mu je

kladená za vinu, nielen čiastočne k niektorému zo skutkov. Preto okresný súd nedôvodne vzhliadol u
obžalovaného Y. S. túto poľahčujúcu okolnosť, krajský súd sa s takouto argumentáciou okresného súdu
nemohol stotožniť, a preto ju ani neuznal.

Za týchto okolností potom prevažoval u obžalovaného Y. S. pomer priťažujúcich okolností, kde postupom

podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa mu zvyšovala dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom
krajský súd musí konštatovať už aj vzhľadom na osobu obžalovaného, že obžalovaný sa sústavne
voči vlastným rodičom dopúšťal protiprávnej trestnej činnosti, a preto uloženie trestu odňatia slobody
vo výmere 25 mesiacov sa aj krajskému súdu javilo byť neprimerane mierne a v súvislosti s týmito
okolnosťami potom musí konštatovať, že je potrebné v súlade aj s odvolaním okresného prokurátora

obžalovanému ukladať prísnejší nepodmienečný trest pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, ktorá je vo výmere 36 mesiacov.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol naposledy prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody 01.07.2017 za skutok, ktorého sa dopustil taktiež voči svojim rodičom, danej

trestnej činnosti sa teda dopustil niečo po viac ako pol roku od vykonania trestu odňatia slobody, a preto
je nepochybné, že žiadny trest odňatia slobody u obžalovaného nemôže mať prevýchovný charakter,
naviac, keď tomuto bola opakovane ukladaná ochranná protialkoholická liečba, ktorú on sústavne
porušoval tak, ako to vyplýva aj z vyjadrení zakročujúcich príslušníkov polície na mieste činu, teda najmä
z výpovedí svedka M. L..

Za týchto okolností krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, že pokiaľ ide o vinu obžalovaného,
táto bola jednoznačne nepochybne preukázaná, a pokiaľ ide o uložený trest, tento bol okresným súdom
neprimerane mierny, nezodpovedajúci účelu trestu a z tohto dôvodu preto krajský súd musel rozsudkomnapadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a rozhodujúc sám uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keď konštatoval porušenie ustanovení Trestného zákona v napadnutom

rozsudku, keď prvostupňový súdu nedôvodne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť a konštatoval
aj dôvodne uložený mierny trest odňatia slobody, ktorý svojím rozhodnutím v odvolacom konaní zrušil.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. ods. 3 Tr. por. a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil

obžalovaného Y. S. na úložný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov a pre výkon trestu odňatia
slobody v zmysle ustanovení § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. ho zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Zároveň súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. S. zamietol.

Ďalšie výroky napadnutého rozsudku, a to výrok o ochrannom dohľade uloženom obžalovanému v
zmysle § 76 ods. 2 Tr. zák. o ochrannom protialkoholickom liečení ústavnou formou podľa § 73 ods. 2
Tr. zák., ako aj o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu poškodeným stranám, a to V. S.
a K.. V. S. v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. neboli týmto rozsudkom dotknuté a zostávajú v platnosti.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.