Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116219631.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: O. R., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcej v H. na ulici D. č. XX, právne zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku na ulici Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave na ulici Pribinovej č. 25, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.2.2017 č.k. 11Csp/90/2016-32 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 11C/42/2012 žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy
zo dňa 8.12.2010 a tiež o určenie, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy spolu s
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudkom zo dňa
13.9.2013 bolo žalobe vyhovené. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poskytol žalobkyni úver vo
výške 800 eur za poplatok 240 eur, ktorý mala žalobkyňa splatiť v 2 mesačných splátkach po 520 eur od

15.1.2011. Z tohto úveru žalobkyňa zaplatila len 3 eurá. Žalovaný preto podal žalobu na rozhodcovský
súd, ktorý zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému 1280,91 eur, so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
od 29.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne od 15.6.2011 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 324,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozsudku vo veci 11C/42/2012 bol vyslovený
záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľkou individuálne
vyjednaná, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne.

Rozhodcovský rozsudok je preto nezáväzný v dôsledku jeho ničotnosti, keďže rozhodcovský súd nemal
právomoc na konanie vo veci. Dohodnutá odplata za úver sa vyhodnotila ako neprimeraná a neplatná, a
preto bol následne vyslovený záver o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Výrok o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky bol odôvodnený ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento rozsudok bol v celom
rozsahu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k. 5Co/219/2013-91.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2014.

3. Je nepochybné, že žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným mala status spotrebiteľa,
a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008.
4. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľauplatňované voči všetkých spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.
5. Žalobkyňa formálne preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov na priznanie uplatneného
nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 vety poslednej zákona č. 250/2007 Z.z. Má totiž postavenie
spotrebiteľa a v predchádzajúcom súdnom spore úspešne uplatnila porušenie povinnosti žalovaného
ako dodávateľa voči nej v zmysle právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný

totiž upravil v úverovej zmluve a vo všeobecných podmienkach neprijateľné zmluvné podmienky
v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či už vo forme rozhodcovskej doložky alebo
vo vzťahu k administratívnemu poplatku. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného o tom, že
žalobkyňa nepreukázala vznik nejakej ujmy. Vyššie citované zákonné ustanovenie o primeranom
finančnom zadosťučinení totiž nič také neupravuje, a teda nepodmieňuje priznanie nároku ujmou
spotrebiteľa. Citované ustanovenie v znení účinnom do 9.6.2013 vyžadovalo porušenie práva alebo

povinnosti spotrebiteľa, ktoré bolo spôsobilé privodiť mu ujmu. Ani v zmysle tejto právnej úpravy sa však
nevyžadoval vznik konkrétnej ujmy spotrebiteľa, ale stačilo, ak hrozil vznik danej ujmy. V tomto prípade
by to bola materiálna ujma spočívajúca v zaplatení odplaty za úver, na ktorú dodávateľ nemá nárok.
6. Primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné
vnímať ako inštitút, ktorý má funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči ktorému sa dodávateľ zachoval

nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi, aby ho odradil od pokračovania v
nezákonných praktikách voči spotrebiteľom. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv
strán v spore má však byť vyvážené. Práve z pohľadu spomínanej vyváženosti nemožno neprihliadať na
to, že aj žalobkyňa sa nezachovala poctivo, ak z poskytnutého úveru 800 eur zaplatila len zanedbateľnú
sumu 3 eurá. Nárok veriteľa, teda žalovaného na istinu úveru je už premlčaný, k čomu súdy musia

prihliadať ex offo, čo znamená, že žalovaný sa už nedomôže svojej legitímnej pohľadávky vo výške
poskytnutého úveru. Za týchto okolností sa považovalo za extrémne nespravodlivé poskytnúť právnu
ochranu žalobkyni a priznať jej uplatnený nárok, keď sama nesplnila svoju povinnosť voči žalovanému.
Výkon práva žalobkyne musí byť v súlade s dobrými mravmi. V opačnom prípade mu nemôže byť
poskytnutá právna ochrana. Aj žalobkyňa sa správala nepoctivo a napriek nie nízkemu úveru nebude

musieť ho už zaplatiť. Už táto skutočnosť je pre ňu satisfakciou pre porušenie jej práv spotrebiteľky
zo strany žalovaného. Záver o nedôvodnosti primeraného finančného zadosťučinenia v prípade
neuhradenia istiny úveru vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 10.10.2013,
vydaného vo veci 14Co/91/2017. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že pri aplikácii inštitútu
primeraného finančného zadosťučinenia nie je na mieste vychádzať z vyváženosti právnej ochrany v
dôsledku porušenia práv strán s poukazom na dobré mravy. Rovnosť strán sa zachová len vtedy, ak
budú dôsledne aplikované normy na ochranu spotrebiteľov. Normy na ochranu spotrebiteľov nie sú na to,

aby spotrebiteľa zvýhodňovali, ale na to, aby zabezpečili rovnosť strán, teda slabšej strany spotrebiteľa
so silnejšou stranou obchodníkom. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nastupuje až
potom, keď spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie spotrebiteľského práva. Ak je pohľadávka
žalovaného premlčaná, tak je to v dôsledku jeho vôle a jeho konania, a nie vôle a konania žalobkyne.
Žalobkyňa nijako nemohla ovplyvniť možnosť, či si žalovaný uplatní pohľadávku včas alebo ponechá

uplynúť premlčaciu dobu. Súd prvej inštancie zohľadňujúc aj vlastnú rozhodovaciu činnosť musí vedieť,
že žalovaný sa vo veľkom rozsahu masovo a dlhodobo úmyselne bezdôvodne obohacuje na mase
občanov - spotrebiteľov vymáhajúc naďalej peňažné nároky z judikovaných neprijateľných zmluvných
podmienok využívajúc nekalé obchodné praktiky. Z tohto pohľadu treba inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia hodnotiť nie len izolovane vo vzťahu k žalobkyni a jej úveru, ale v širších súvislostiach

a všeobecne ako trest za systematické porušovanie spotrebiteľského práva. Vo vzťahu k ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení možno uviesť, že ide o ust. s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že platné znenie
zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,

pretože toto sa v súčasnosti poskytuje bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Aj pri výklade ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 9.6.2013 treba
zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že porušenie práva alebo povinnostiustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho,
aby ujma nastala alebo čo i len hrozila. Po 9.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká
už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej

Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
9. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

11. V danom prípade dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby malo byť konanie žalobkyne, ktorá
nárok žalovaného na istinu úveru uhradila len v zanedbateľnej sume 3 eurá, pričom tento nárok je už
premlčaný, k čomu sa musí prihliadať z úradnej povinnosti.
12. V súvislosti s prijatím tohto záveru sa nedostatočne zhodnotil výsledok predchádzajúceho konania
vedenéhomedzitýmiistýmiúčastníkminaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.11C/42/2012.Rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013 č.k. 11C/42/2012-46 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k. 5Co/219/2013-91 bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti
úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 8.12.2010 a o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 8.12.2010 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s
administratívou s tým spojenou. Zmluva o úvere bola teda určená za neplatnú v celom rozsahu a nie

len v časti dohodnutej odplaty za poskytnutý úver.
13. Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku
voči každému. Ak úverová zmluva nemala vlastnosti platného právneho úkonu, žalobkyňa ani objektívne
nemohla uhradiť žalovanému istinu úveru. Žalovaný sa voči žalobkyni mohol domáhať len vydania

bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou plnením z neplatnej úverovej zmluvy. Z odôvodnenia
rozhodnutia vôbec nevyplýva, aby takýto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalovaný
voči žalobkyni uplatňoval. Občiansky zákonník pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
neustanovuje čas plnenia. Za takejto situácie vychádzajúc z ust. § 563 Občianskeho zákonníka treba
vychádzať z toho, že žalobkyňa bola povinná vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ju

žalovaný požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie
považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po
podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby dlžníkovi.
14. Pasivitu žalovaného, ktorý nevyzval žalobkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a ani si v
premlčacej dobe neuplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia na súde, nemožno hodnotiť ako konanie

žalovanej odporujúce dobrým mravom. V prípade žalovanej nemožno hovoriť ani o nepoctivom správaní
v súvislosti s neuhradením istiny úveru, nakoľko povinnosť zaplatiť istinu úveru jej mohla vzniknúť len
na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy minimálne v rozsahu poskytnutej istiny.
15. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súdv ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.
18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
19. Keďže správne nevyhodnotenie právne významných skutočností preukazujúcich základ nároku
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a následné neskúmanie otázky výšky tohto
primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,

ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu zaoberať sa otázkou primeranosti výšky finančného
zadosťučinenia a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia

zodpovedala zásadným vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. Ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
v znení skorších predpisov pre vznik tohto práva nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Ani za predpokladu, ak by
sa pri rozhodovaní vychádzalo zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, vyžadujúceho pre vznik tohto práva, aby išlo o porušenie práva alebo povinnosti

spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, právo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie by
zostalo zachované. Totiž za situácie, ak žalovaný napriek absolútne neplatnej úverovej zmluve sa v
rozhodcovskom konaní založenom neplatnou rozhodcovskou zmluvou domáhal zaplatenia nárokov,
ktoré na základe neplatnej úverovej zmluvy vzniknúť nemohli, takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť ujmu žalobkyni.

21. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).