Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/359/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715214640
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715214640.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu EKOÚNIA s.r.o., Priemyselná

33/3852, Michalovce, IČO: 36 216 305, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Husárom, Alžbetina
3, Košice, IČO: 31 955 380 proti žalovanému Mesto Michalovce, Námestie Osloboditeľov 1015/30,
Michalovce, o vydanie bezdôvodného obohatenia t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.754,26 eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z
omeškania od 01.08.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania o ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.759,- eur spolu s 9,05 % ročným úrokom

z omeškania od 04.08.2015 do zaplatenia, a to z titulu bezdôvodného obohatenia na tom základe, že
spoločnosť EKOÚNIA s.r.o. so sídlom Priemyselná 33/3852, Michalovce je vlastníkom pozemku, ktorý
je vedený na LV č. XXXX k. ú. M. parcelné číslo registra „ E “ XXXX/X o výmere 231 m2, ktorá parcela sa
nachádzapodmiestnoukomunikáciounauliciE.Z.M..Žalobcanemôžetentopozemokužívaťzdôvodu,
že je využívaný vo verejnom záujme predovšetkým Mestom Michalovce a jeho občanmi ako miestna
komunikácia. K žalobe pripojil snímku z mapy ( č. l. 6 spisu ) so zakreslením spornej nehnuteľnosti ako
aj LV č. XXXX k. ú. M., kde parcela č. XXXX/X je vedená vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ako dôkaz

o tom, že sporná parcela je využívaná ako miestna komunikácia predložil uznesenie Mestskej rady v
Michalovciach zo dňa 14.04.2009, jedná sa o uznesenie č. 36 ( č. l. 8 a nasledujúcich spisu ) z ktorého
vyplýva, že žalovaný v zmysle plánu opravy a údržby ciest, chodníkov a kanálových vpustov - mestská
rada schválila v bode 3. Opravu a údržbu chodníkov, výtlky a nerovnosti na chodníkoch aj na ulici E.
pod bodom 49..

2.Žalobcaďalejzdôraznil,ževýznamtejtoparcelydokazujeajskutočnosť,ževprípadekaždejuzávierky

nadjazdu slúži ako jediná možnosť na vstup do M. smerom z C. práve miestna komunikácia na ulici
E.. Tak tomu bolo aj počas rekonštrukcie nadjazdu v rokoch 2011 - 2012 a podobne aj počas výstavby
kruhového objazdu, ktorý spája Š. - I. - M.Q. - A. ulici v rokoch 2013 - 2014. Na dôkaz tohto svojho
tvrdenia pripojil k žalobnému návrhu aj stavebné povolenie vydané Krajským úradom pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie Košice, Komenského 52 č. 2011/01424-3 zo dňa 25.07.2011, ktorým povolil
Slovenskej správe ciest, Investičnej výstavbe a správe ciest Košice, Kasárenské nám. 4, Košice stavbu:
„ I/50-359 Michalovce nadjazd “ a nadväznosti na túto stavbu Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach,

Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice svojim vyjadrením KRPZ-KE-KDI-66-977/2011 zo
dňa 09.12.2011 súhlasilo s predloženou projektovou dokumentáciou dočasného dopravného značenia
počas rekonštrukcie nadjazdu Z. M. a štátnej cesty prvej triedy č. 50 na ulici M.Q.. Z grafickej prílohy
vyplýva,žepritejtorekonštrukciiviedlaobchádzkovátrasaprávepouliciE.apospornejparcele.Žalobcalistom zo dňa 26.04.2012 navrhol žalovanému majetkové vysporiadanie, ktoré spočívalo v uzavretí
kúpnej, resp. zámennej alebo nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Na tento návrh riešenia
situácie Mesto Michalovce nereagovalo a žalobca sa pokúsil ďalším listom zo dňa 30.07.2014 získať

stanovisko zo strany mesta, ani na tento list žalovaný nereagoval.

3. Žalobca preto dňa 29.07.2015 pokusom o zmier vyzval žalovaného o vydanie bezdôvodného
obohatenia do výšky nájmu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od 01.08.2013 do
31.07.2013 v sume 1.759,- eur, pričom vychádzal z výmery 239 m2 a ročného nájomného za 1 m2 v

sume 3,68 eur, čo po vynásobení predstavuje za dva roky sumu 1.759,- eur. Ani na tento návrh žalovaný
nereagoval, preto sa svojho nároku žalobca domáhal podaním žaloby dňa 11.08.2015.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2015 na č. l. 28 spisu uplatnený nárok žalobcu neuznal
ani čo do základu. Uviedol, že predmetná komunikácia nie je vo vlastníctve mesta a používa sa
organizáciami, ktoré cestu vybudovali ako účelovú komunikáciu, resp. ich právnymi zástupcami, keďže

sa jedná o poľnohospodársku pôdu, požadované bezdôvodné obohatenie je neprimerane vysoké. Čo
sa týka rozsudku Okresného súdu Michalovce 20C 138/2010, ktorým bolo Mesto Michalovce zaviazané
zaplatiť inému subjektu bezdôvodné obohatenie za užívanie inej parcely tvoriacej súčasť E. ulice, resp.
nadväzujúcej O.P. F. Z. M. žalovaný sa nestotožnil s otázkou vlastníctva týchto ulíc, nesúhlasil so
záverom Okresného súdu Michalovce ako aj s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach

5Co 138/2012 zo dňa 26.09.2013 v ktorých bola riešená otázka vlastníctva tejto komunikácie a kde bolo
konštatované, že E. ulica je verejným priestranstvom, resp. miestnou komunikáciou. Podľa jeho názoru
sa nejedná o verejné priestranstvo, ale o miestnu komunikáciu, ktorá bola vystavaná zo združených
prostriedkov organizácií, ktoré sídlili na tejto ulici. Nikdy nebola vlastníctvom mesta a preto sa ani
v spore necítil byť pasívne legitimovanou stranou sporu. Počas konania svoju obranu zmenil s tým,

že na pojednávaní dňa 04.03.2017 žalovaný uviedol, že ak by mal byť hypoteticky vlastníkom tejto
komunikácie k vzniku vlastníckeho práva v prospech mesta by došlo prechodom vlastníctva z vlastníctva
štátu bez majetkoprávneho vysporiadania vlastníctva pozemkov a preto podľa § 4 zák. č. 66/2009,
ktorý bol účinný od 01.07.2009 by na uvedenú parcelu vzniklo zákonné vecné bremeno a aj nároky z
tohto zákonného vecného bremena sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čiže

aj nárok na vyplatenie náhrady za zákonné vecné bremeno by sa premlčal v trojročnej premlčacej
lehote. Žalobcovi takto začala plynúť trojročná premlčacia lehota od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.
z., teda od 01.07.2009 a táto uplynula, keďže žaloba bola doručená súdu 11.08.2015. Z uvedeného
dôvodu preto z opatrnosti vzniesol aj premlčaciu námietku. Tvrdil, že žalobcovi takto nevznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nárok na jednorazové zaplatenie za zriadenie zákonného

vecného bremena, ktorý nárok je vzhľadom na vyššie uvedené premlčaný. Na poslednom pojednávaní
dňa 23.10.2017 žalovaný opäť zmenil svoju obranu a tvrdil, že predmetná cesta ako stavba bola niekedy
vo vlastníctve Zemplínskych strojární, pričom Zemplínske strojárne sa dostali do konkurzu a predmetom
konkurzného konania nebol celý majetok, teda nebola do tohto majetku v rámci konkurzného konania
zahrnutá aj táto cesta vo vlastníctve Zemplínskych strojární, preto z pohľadu žalovaného sa javí, že

tento majetok - predmetná cesta je opusteným majetkom a preto by mal byť zo zákona považovaný ako
majetok vo vlastníctve štátu, preto ani označený žalovaný nie je v spore pasívne legitimovanou stranou
sporu. V ďalšej časti uviedol, že tento majetok, táto cesta neprešiel do vlastníctva mesta, lebo doklad o
takomto prevode, že mesto je vlastníkom tejto stavby mesto nemá.

5. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

6. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. z vložky 13493/V súd zistil žalobca
EKOÚNIA s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 20.09.2002, jej sídlom je Priemyselná ulica
33/3852, Michalovce.

7. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. M. súd zistil, že na tomto je okrem ďalších dvoch parciel vedená
parcela registra „ E “ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 239 m2 vo výlučnom vlastníctve EKOÚNIA s.r.o.,
a to titulom kúpy zo dňa 27.06.2005.

8. Z kópie katastrálnej mapy na č. l. 6 spisu mal súd za preukázané, kde sporná parcela č. XXXX/X je
situovaná a táto B. B. Z. R. A. P. E. Č. G. F. E. v Michalovciach v časti od A. R. smerom doľava po ulici
E. smerom k objektom BSH ako aj ďalších firiem, ktoré majú svoje sídla a prevádzky na tejto ulici.9. Z uznesenia Mestskej rady v Michalovciach č. 36 zo dňa 14.04.2009 na č. l. 8 a nasledujúcich
spisu v časti Plán opravy a údržby ciest, chodníkov a kanálových vstupov v Michalovciach mal súd za
preukázané, že mestská rada uvedeného dňa pod bodom 3. písm. a/ výtlky a nerovnosti na chodníkoch

schválila opravu a údržbu chodníkov okrem iných aj na ulici E. pod bodom 49..

10. Zo stavebného povolenia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice
č. 2011/01424-3 zo dňa 25.07.2011 súd zistil, že toto bolo vydané v prospech stavebníka Slovenská
správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice, Kasárenské námestie 4, Košice a že sa

jednalo o povolenie výstavby stavby „ I/50 - 359 Michalovce nadjazd “. V nadväznosti na toto stavebné
povolenie Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát svojim vyjadrením č. KRPZ-
KE-KDI-66-977/2011 zo dňa 09.12.2011 súhlasil s predloženou projektovou dokumentáciou dočasného
dopravného značenia počas rekonštrukcie nadjazdu v Michalovciach na štátnej ceste prvej triedy č. 50
na ulici M. ako aj z obchádzkovými trasami podľa grafickej prílohy z ktorej je zrejmé, že počas realizácie
stavby Michalovce - nadjazd bola doprava presmerovaná po ulici O. a E. v smere z C. V. M..

11. Z listu žalobcu sp. zn. 75/2012 zo dňa 26.04.2012 na č. l. 17 spisu mal súd za preukázané, že žalobca
vzhľadom k tomu, že uvedenú parcelu č. XXXX/X o výmere 239 m2 nemôže užívať, keďže na tejto je
umiestnená miestna komunikácia na ulici E. navrhol Mestu Michalovce uzatvorenie nájomnej zmluvy
alebo zámenu pozemkov počnúc od 01.05.2011 na dobu neurčitú.

12. Z ďalšieho listu žalobcu sp. zn. 129/201 zo dňa 30.07.2014 súd zistil, že žalobca urgoval u
žalovaného uzavretie nájomnej zmluvy, resp. zámennej zmluvy, ktorej sa domáhal listom zo dňa
26.04.2012.

13. Z pokusu o zmier zo dňa 29.07.2015 súd zistil, že žalobca tento pokus doručil žalovanému
29.07.2015 a žiadal, aby žalovaný za obdobie od 01.08.2013 do 31.07.2015 uhradil žalobcovi
bezdôvodné obohatenie za parcelu č. 8250/4 o výmere 239 m2 v sume 1.759,- eur do 31.07.2015.

14. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrelo Mesto Michalovce s T.. Z. M. ako kupujúcim zo dňa 09.07.2014 súd

zistil, že predmetom predaja boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX k. ú. M., konkrétne parcela č.
XXXX/X o výmere 700 m2, pričom kúpna cena predstavovala 11.446,- eur, ktorá bola zložená z pevnej
sumy 980,- eur a zvyšnú časť tvorilo nájomné za užívanie predmetnej nehnuteľnosti Mestom Michalovce
vo výške 10.446,- eur za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2015, čo predstavuje výšku nájomného v
sume 3,51 eur za 1 m2 ( 3,51 x 700 m2 x 4,25 roka ).

15. Zo znaleckého posudku T.. P. Y., znalca z odboru oceňovania nehnuteľností č. 21/2013 zo dňa
03.03.2013 súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť hodnotu nehnuteľnosti, a to časti pozemkov parciel
registra „ CKN “ XXXX/XX, XXXX k. ú. M. vedených na LV č. XXXX k. ú. M.. Jedná sa o nehnuteľnosti,
ktoré sa nachádzajú na ulici B. Q. Z. M., kde všeobecná hodnota oceňovaných nehnuteľností v počte

46 m2 predstavovala 570,- eur.

16. Zo znaleckého posudku znalca T.. T. L. č. 42/2011 zo dňa 07.03.2011 súd zistil, že predmetom
znaleckej činnosti bolo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - parcely č. XXXX evidovanej na LV
č. XXXX k. ú. M.. Z grafickej prílohy vyplýva, že aj táto parcela sa nachádza pri V. A. Z. M. a znalec

stanovil hodnotu 74 m2 plochy z tejto parcely všeobecnou hodnotou 1.328,30 eur.

17. Z nájomnej zmluvy č. 694/2012/OHsM na č. l. 68 spisu súd zistil, že Mesto Michalovce prenajalo
nájomcovi COOP JEDNOTA Michalovce parcelu registra „ CKN “ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 485 m2, vedenej na LV č. XXXX k. ú. M. Z. Č. Z. za nájomné 3,3193 eur/ m2 ročne, spolu

za 485 m2, ročne 1.609,86 eur.

18. Z ďalšej nájomnej zmluvy na prenájom časti pozemku č. zmluvy 692/2012/OHsM zo dňa 09.10.2012
súd zistil, že Mesto Michalovce prenajalo COOP JEDNOTE Michalovce časť parcely registra „ CKN “
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.030 m2, vedenej na LV č. XXXX k. ú. M., a to

celých 1.030 m2 za cenu 4,979 eur/ m2, ročné nájomné takto predstavovalo 5.128,37 eur.

19. Súd uznesením č. k. 5C 359/2015-89 dňa 07.11.2016 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom
z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností T.. V. O., pričom úlohou znalca bolo určiť výšku nájomnéhoza užívanie nehnuteľností parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 239 m2, vedenej na LV č. XXXX
k. ú. M. za obdobie od 05.11.2013 do 03.10.2014. Znalec doručil súdu dňa 08.02.2017 znalecký
posudok č. 1/2017 zo dňa 06.01.2017, kde znalec ohodnotil predmetnú parcelu 8250/4 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 239 m2 jednak metódou polohovej diferenciácie na štvrtej a piatej strane
znaleckého posudku, kde došiel k záveru, že všeobecná hodnota tohto pozemku určená touto metódou
činí 9.820,51 eur. Na strane päť a šesť citovaného znaleckého posudku sa znalec zaoberá určením
všeobecnej hodnoty pozemku porovnávacou metódou, kde dospel k záveru, že cena nájmu v žalovanom
období predstavovala 3,67 eur/m2/rok. Pri použití výpočtu znalcom pri stanovení nájomného podľa

porovnávacej metódy, kde znalec stanovil cenu nájmu 3,67 eur za 1m2 za rok by takto nájomné
predstavovalo 3,67 eur x 239 m2 x 24 mesiacov = 1.754,26 eur. Pri metóde polohovej diferenciácie, kde
znalec stanovil nájomné vo výške 3,412 eur / m2 za rok by výška nájomného predstavovala 3,412 eur
x 239 m2 x 24 mesiacov = 1.630,936 eur za parcelu XXXX/X za žalované obdobie.

20. Čo sa týka hodnôt koeficientov, ktoré znalec použil vo svojom znaleckom posudku a ktoré boli

spochybnené zo strany žalovaného znalec sa námietkami žalovanému vysporiadal svojim listom z
05.09.2017 na č. l. 145 spisu, kde vysvetlil prečo použil koeficienty také, ako sú uvedené v znaleckom
posudku a na záveroch svojho znaleckého posudku v celom rozsahu trval.

21. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce 20C 138/2010 zo dňa 01.10.201 súd zistil, že sporovými

stranami v tomto konaní bol DOBREX s.r.o., kpt. Nálepku 20, Michalovce a žalovaným bolo Mesto
Michalovce, predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, ktorý je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. M. parcely č. XXXX/XX o výmere 4.786 m2, parcely
č. XXXX/X o výmere 87 m2, parcely č. XXXX/X o výmere 487 m2, parcely č. XXXX/X o výmere
98 m2, parcely č. XXXX/X o výmere 3.168 m2, parcely č. XXXX/X o výmere 604 m2, parcely č.

XXXX/X o výmere 1.641 m2 v celkovej výmere 10.871 m2, pričom konštatuje, že tieto nehnuteľnosti
prechádzajú ulicou E. Q. O. v meste Michalovce a sú užívané ako miestne komunikácie. Priznaná
suma 36.000,- eur predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie vyššie uvedených nehnuteľností
za obdobie od 01.06.2007 do 31.05.2008. Na strane päť citovaného rozsudku prvostupňový súd cituje
rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.01.2011, kde v obdobnej právnej veci -

navrhovateľky O. B. proti odporcom v 1. rade Mesto Nitra, v 2. rade Slovenská republika - Krajský úrad
Nitra, o zaplatenie 1.822,41 eur s príslušenstvom vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
25C/87/2002 o dovolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29.9.2008, sp. zn.
5 Co 94/2008 rozhodol tak, že NS SR dovolanie zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa
návrhomprotiodporcomdomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktoréspočívalovužívaníparcely

č. X odporcom v 1. rade, ktoré je verejným priestranstvom - verejnou zeleňou s neobmedzeným okruhom
užívateľov, najmä obyvateľmi obytných domov v bezprostrednej blízkosti pozemku s tým, že odporca
spochybňoval správnosť právneho záveru odvolacieho súdu o pasívnej vecnej legitimácii uspokojenia
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia argumentujúc, že jeho užívanie spornej nehnuteľnosti -
pozemku nebolo v konaní preukázané.

22.Dovolacísúduviedol,žeprávnynázorodvolaciehosúduopasívnejlegitimáciijesprávnyakoajzáver
vychádzajúci z toho, že v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním cudzej veci
bez zmluvy, teda bez právneho dôvodu.

23.Vdôvodochnapadnutéhorozsudkujeuvedené,žeodvolacísúdvovecipostavilsvojerozhodnutiena
právnom názore, že užívaním verejného priestranstva, ktorým je aj pozemok navrhovateľky obyvateľmi
mesta odporcu bez poskytnutia finančného ekvivalentu navrhovateľke sa odporca bezdôvodne obohatil
na úkor navrhovateľky s poukazom na § 4 ods. 3 písm. e/, f/ a g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení kde je uvedené, že obec pri výkone samosprávnych funkcií vykonáva výstavbu, údržbu a správu

miestnej komunikácie, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších
obecných zariadení a podobne s tým, že definíciu pojmu verejné priestranstvo obsahoval v období od
1.1.1991 zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch s tým, že verejným priestranstvom podľa tohto
zákona boli najmä cesta, miestna komunikácia, námestie, chodník, trhovisko. Zároveň uviedol, že táto
definícia súvisela s vyberaním miestnych poplatkov § 1, § 2 a § 15 zákona o miestnych poplatkoch,

pričom ďalšie vymedzenie pojmu verejného priestranstva právny poriadok nepriniesol.

24.Právnateóriaipraxchápepodpojmomverejnéužívanieverejnéhopriestranstvaužívanievšeobecne
prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov, pričom musí ísť o takéužívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého
statku iných aj len potencionálnych užívateľov. Rozlišujú sa pri tom dva druhy verejného užívania, a to
užívanie všeobecné a užívanie osobitné, pričom oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa

vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu,
nie je preň treba žiadne povolenie a okruh užívateľov je neobmedzený.

25. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov
v tomto rozhodnutí označených. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok jedným

z možných predmetov verejného užívania medzi ktoré patrí voda, pozemné komunikácie, krajina,
les, ovzdušie, niektoré druhy energie a kmitočtové spektrum. Aj vlastník má teoretické právo brániť
sa všeobecnému užívaniu svojho pozemku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a
spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva
by viedlo k podstatnému sťaženiu, či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov na ktorých
má obec ako verejno-právna korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť

povinnosti vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení ( napr. § 1 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. e/,
f/ a g/ ).

26. Obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok má vlastné príjmy
a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu ( nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009 ).

27. Vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom
mesta a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. Orgány verejnej moci tu
vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o správu uplatňujúcu princípy

nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide však o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým
hospodárenie s majetkom, kedy o spôsoboch jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach
zákona verejnoprávna korporácia samostatne. Tu je potrebné zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia
vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp
rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia

vzniknutého užívaním cudzieho majetku.

28. Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou upravené) všeobecné užívanie verejného
priestranstva zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka ), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva nejde o titul, podľa
ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby ( strpenie užívania jej
majetku ) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného
princípu občianskoprávnych vzťahov spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov ( § 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

29. S poukazom na ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné vo verejnom záujme vec
vyvlastniť, alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe
zákona, len na tento účel a za náhradu, ak teda predmetný pozemok navrhovateľky nebol vo verejnom
záujme vyvlastnený, je navrhovateľka ako vlastníčka pozemku povinná strpieť obmedzenie svojho

vlastníckeho práva tým, že jej pozemok je užívaný pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo, avšak
za náhradu.

30. Ak teda predmetný pozemok navrhovateľky nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je navrhovateľka
ako vlastníčka pozemku povinná strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jej pozemok je

užívaný pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo, ale za náhradu.

31. Takéto chápanie vlastníckeho práva zodpovedá čl. 11. ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (č.
23/1991 Zb. - ústavný zákon) podľa ktorého platí „ Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.“ Pokiaľ teda dôjde k

skutočnému ( faktickému ) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu,
čo sa plne vzťahuje aj na prípad posudzovanej veci. Zmyslom čl. 11 ods. 4 listiny je, aby obmedzenie
vlastníckeho práva jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, je rozumné aspravodlivé, bolo jednotlivcovi vykompenzované tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu
dochádza, t. j. spoločnosťou ( cez obec, štát ).

32. Preto je tu dôvod na právny záver o tom, že užívaním pozemku vlastnícky patriaceho navrhovateľke,
ktorý je verejným priestranstvom s neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi obce je v
užívaní odporcu, preto je zrejmé, že odvolací súd na vec aplikoval správnu právnu normu § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktorú v nadväznosti na § 4 ods. 3 písm. e/ , f/ a g/ zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení správne vyložil. Jeho rozhodnutie tak spočíva na správnom právnom posúdení vecí,

čím neprišlo k naplneniu dovolacieho dôvodu uplatneného odporcom.

33. Odporca disponujúci s majetkom navrhovateľky mohol v užívaní týchto pozemkov plniť svoje verejné
funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosťou stavenou zákonom, ktorú
by však inak musel plniť iným spôsobom, to znamená, napríklad obdobné pozemky s verejnou zeleňou
na rovnaké účely kúpiť, alebo prenajať, prípadne zeleň vysadiť. V takom prípade by odporcovi v užívaní

majetku na úkor navrhovateľky majetkový prospech celkom určite nevznikol. Užívanie cudzieho majetku
bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie
právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady § 451 Občianskeho
zákonníka.

34. S poukazom na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd návrhu v konaní 20C 138/2010
vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia. V
závere konštatuje, že v žalovanom období predmetné nehnuteľnosti tvorili miestnu komunikáciu, mesto
zabezpečovalo údržbu tejto komunikácie a podieľa sa tiež na dotácii mestskej hromadnej dopravy, ktorá
zabezpečuje transport občanov mesta Michalovce do podnikov, ktoré sa nachádzajú na ulici E., pričom

túto ulicu využívajú aj občania mesta Michalovce, aby sa mohli dostať na prevádzky, ktoré sú na ulici
O. Q. E..

XX. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach 5Co 138/2012 zo dňa 26.09.2013 súd zistil, že krajský
súd rozsudok Okresného súdu Michalovce 20C 138/2010-158 z 01.10.2012 v celom rozsahu potvrdil.

Tento odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím, s právnym posúdením nároku žalobcu,
ktorý bol uplatnený v tomto konaní ako aj s dôvodmi a právnymi normami o ktoré prvostupňový súd
svoje rozhodnutie oprel. Na strane deväť v poslednom odseku potvrdzujúceho rozsudku výslovne
odvolací súd uviedol, že čo sa týka otázky vlastníctva cestnej komunikácie pod ktorou sa nachádzajú
pozemky žalobcu, že malo ísť o účelovú komunikáciu pre Vihorlat, š. p., závod Michalovce pred

rokom 1990, teda že nemala charakter miestnej komunikácie, a že jej charakter sa k dnešnému dňu
nezmenil. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané a súdom aj riadne vyhodnotené na
základe vykonaného dokazovania, že na predmetných nehnuteľnostiach v posudzovanom období ako
aj v súčasnosti sa nachádza miestna komunikácia, teda cesta, ktorá umožňovala obyvateľom mesta a
nielen im vojsť do mesta Michalovce, dostaviť sa na ich pracovné miesto, podnikateľom majúcim svoje

prevádzky na vstupoch predmetných nehnuteľností. Konštatuje, že ide o verejné priestranstvo, ktoré je
využívané nielen občanmi mesta Michalovce, ale v prevažnej miere týmito občanmi a obyvateľmi mesta
Michalovce. Aj tento súd konštatuje, že tieto komunikácie, ktoré sa nachádzajú na žalovaných parcelách
sa využívali v minulosti ako aj v súčasnosti ako miestne komunikácie. Tiež konštatoval, že žalovaný
vykonáva na týchto komunikáciách správu, že stará sa o ich údržbu, opravu, ktoré povinnosti mu

vyplývajú zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pričom podľa § 3d ods. 3 citovaného
zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. S poukazom na § 3d ods. 6 vlastníci a správcovia
pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu,
na ktorý sú určené. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá citovaného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest
a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Z uvedených dôvodov

rozsudok 20C 138/2010-150 z 01.10.2012 Okresného súdu Michalovce v celom rozsahu potvrdil.

36. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.38. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, základnou úlohou obce
pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri
výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej
zmluvy.

40. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/, c/, d/, f/, g/, h/ a j/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení do
31.3.2010), obec pri výkone samosprávy najmä
b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,
c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,
d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné
stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických

osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným

stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,
zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu
verejnú dopravu,
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné
prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie,

kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,
j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja
jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri
utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

41. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

42. Podľa článku 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. (Listina základných práv a slobôd),

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

43. Mesto Michalovce zabezpečuje údržbu, úpravu tejto miestnej komunikácie, a to či už v zimnom,
alebo v letnom období. V konaní bolo preukázané, že mesto Michalovce sa zo svojho rozpočtu podieľa

na dotovaní miestnej hromadnej dopravy, ktorá zabezpečuje v prevažnej väčšine transport občanov
mesta Michalovce do podnikov, ktoré sa nachádzajú na ulici Továrenskej, či už je to BOSH SIEMENS,
EHLEBRACHT s.r.o., Zemplínske strojárne a iné nachádzajúce sa v danej lokalite so zabezpečením
práce a prepravy, pričom túto ulicu využívajú aj občania mesta Michalovce, aby sa mohli dostať na
prevádzky, ktoré sa na ulici O. Q. E. nachádzajú. V žalovanom období od 01.08.2013 do 31.07.2015

sporná parcela tvorila miestnu komunikáciu, ktorou sa uskutočňuje preprava osôb ako aj motorových
vozidiel.

44. Ďalej bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť v žalovanom období bola zapísaná na LV č.
XXXX k. ú. M. ako parcela registra „ C “ č. XXXX/X o výmere 239 m2 - orná pôda vo vlastníctve

žalobcu. V konaní nebol preukázaný opak, teda aby vlastnícke právo k uvedenej parcele svedčilo
niekomu inému, resp. Mestu Michalovce. Žalovaný svoju konštrukciu možného, resp. hypotetického
prejdenia miestnej komunikácie do jeho vlastníctva sa tým snažil spochybniť nárok žalobcu. Žalovaný
však neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci inú skutočnosť ako je tá, ktorá vyplýva z LV č. XXXX
k. ú. M.. Čo sa týka ďalšej obrany žalovaného, že v danom prípade sa jedná o parcelu, ktorá bola

vo vlastníctve štátu a že je potrebné aplikovať ustanovenie § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť 01.07.2009 a že žalovanému takto vzniklo zo zákona vecné bremeno za ktoré si žalobca mohol
uplatňovať podľa citovaného zákonného ustanovenia iba jednorazovú náhradu a že tento jeho nárok je
vzhľadom k účinnosti zák. č. 66/2009 od 01.07.2009 premlčaný súd sa s takýmto tvrdením žalovanejstrany nestotožnil. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa vzťahuje v zmysle § 2 ods. 1 na prípady kedy sa obec alebo
vyšší územný celok stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu
bez majetkového vysporiadania k pozemkom. V danom prípade neprešlo na žalovaného vlastníctvo k

stavbe z vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov. Štát nikdy nebol vlastníkom predmetnej cesty a
preto nie je možné aplikovať ustanovenie zák. č. 66/2009 Z. z. na žalovaného ako vlastníka stavby v
tomto konkrétnom prípade.

45. Aj ďalšia obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaným

subjektom vzhľadom k tej skutočnosti, že cesta bola vystavaná pôvodným podnikom Zemplínskymi
strojárňami Michalovce a že teda nikdy nebola vo vlastníctve mesta a preto nemôže byť žalovaný
v tomto spore pasívne legitimovaným subjektom súd považoval za účelovú obranu. Pre rozhodnutie
v tomto spore nebolo podstatné, kto je vlastníkom predmetnej cesty, ale tá skutočnosť, že sa jedná
o verejné priestranstvo v správe mesta, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná a bola riešená
ako prejudiciálna otázka aj v konaní 20C 138/2010 Okresného súd Michalovce. Tento stav čo sa týka

žalovaného obdobia v tomto konaní ostal nezmenený aj na žalované obdobie týkajúce sa predmetu
sporu 5C 359/2015 a súd považoval túto otázku za prejudiciálne vyriešenú a vychádzal zo záverov
Okresného súdu Michalovce obsiahnutých v rozsudku 20C 138/2010 ako aj z potvrdzujúceho rozsudku
Krajského súdu v Košiciach 5Co 138/2012.

46. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy žalobca svoj nárok oprel o kúpnu zmluvu, ktorú uzavrelo
Mesto Michalovce dňa 09.07.2014 ako predávajúci s kupujúcim T.. Z. M. a predmetom predaja boli
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX k. ú. M., pričom kúpna cena predstavovala 11.446,- eur, ktorá
bola zložená z pevnej sumy 980,- eur a zvyšnú časť tvorilo nájomné za užívanie uvedeného pozemku
Mestom Michalovce vo výške 10.446,- eur za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2015, čo predstavuje na

nájomnom sumu 3,51 eur za 1 m2 za rok ( 3,51 eur x 700 m2 x 4,25 roka ). Keďže žalovaný namietal
výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia a predložil aj nájomné zmluvy, ktoré sám uzavrel s
COOP JEDNOTA Michalovce č. zmluvy 694/2012/OHsM zo dňa 09.10.2012 ako aj nájomnú zmluvu č.
692/2012/OHsM, ktorú uzavrelo Mesto Michalovce ako prenajímateľ s COOP JEDNOTOU Michalovce
dňa 09.10.2012 ako aj znalecké posudky č. 21/2013 T.. P. Y. a č. 42/2011 T.. B. L. a tvrdil, že výška

bezdôvodného obohatenia je nižšia ako je požadovaná zo strany žalobcu súd mal za to, že predmetné
posudky sú pre toto konanie nepoužiteľné vzhľadom na to, že tieto boli vyhotovené za účelom odpredaja
pozemkov vopred určeným záujemcom podľa zásad hospodárenia s majetkom mesta v zmysle článku
IX bod 8b citovaných zásad. Závery týchto posudkov hovoria len o všeobecnej hodnote pozemkov, ktoré
nemožno porovnávať s plochou, rozlohou, tvarom a účelom pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Čo

sa týka predložených zmlúv, ktoré uzatvorilo mesto v dvoch prípadoch s COOP JEDNOTOU Michalovce
ako prenajímateľom a v jednom prípade s T.. Z. M. súd mal zato, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v iných lokalitách mesta Michalovce a že na tieto lokality sa vzťahuje rovnaká tarifa sadzby
nájomného podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta Michalovce č. 101/2007 a že tieto zmluvy
nemožno priamo aplikovať na určenie výšky nájomného - bezdôvodného obohatenia v tomto konaní na

spornú parcelu v uvedenom žalovanom období.

47. Súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností T.. V.Q. O., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 1/2017, ktorý
bol doručený súdu 08.02.2017 a kde znalec pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použil ako

metódu polohovej diferenciácie tak aj porovnávaciu metódu. Na základe porovnávacej metódy dospel
znalec k hodnote obvyklého nájomného vo výške 3,67 eur za 1 m2 za rok. Na základe metódy polohovej
diferenciácie znalec dospel k hodnote obvyklého nájomného za 1 m2 za jeden rok vo výške 3,412
eur. V závere znaleckého posudku sa znalec priklonil, aby v danom prípade bola použitá porovnávacia
metóda, ktorú považoval za vhodnejšiu pre určenie výšky obvyklého nájomného. Takto výška obvyklého

nájomného za obdobie od 01.08.2013 do 31.07.2015, teda za 24 mesiacov predstavuje sumu 1.764,26
eur - 3,67 eur/1 m2 x 239 m2 x 2 roky = 1.754,26 eur.

48. Čo sa týka namietaných použitých koeficientov znalcom súd mal za to, že znalec sa s týmito
námietkami žalovaného náležitým spôsobom vysporiadal a dospel k záveru, že citovaný posudok č.

1/2017 vypracovaný T.. V. O. je pre tento spor použiteľný.

49. V zmysle § 4 ods. 3 písm. d/, f/, a g/ zák. č. 369/1990 Zb. Mesto Michalovce usmerňuje ekonomickú
činnosť v meste; zabezpečuje výstavbu, údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejnýchpriestranstiev a svojim rozpočtom sa podieľa na uspokojovaní a zabezpečovaní týchto činností, a to
zo zdrojov mesta, z jeho rozpočtu. Vykonáva údržbu miestnej komunikácie na ulici Továrenskej a
zabezpečuje po dohode so súkromným prepravcom mestskú hromadnú dopravu na ulicu Továrenskú,

ktorou zabezpečuje transport zamestnancov podnikov majúcich svoje prevádzky na tejto ako aj na
priľahlých uliciach. Mesto má následne príjmy z prevádzkových činností rôznych spoločností, ktorú sú či
už na ulici Továrenskej alebo Pekárenskej, resp. na iných ku ktorým je možný prístup po týchto uliciach
a to najmä z rôznych miestnych daní a miestnych poplatkov.

50. Pod verejným využívaním verejného priestranstva možno rozumieť hlavne užívanie všeobecne
prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, čím užívanie ulice
Továrenskej, pod ktorou sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu je.

51. Mesto má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá vlastní majetok a zabezpečuje vlastnými
príjmami a hospodárením v zmysle vlastného rozpočtu aj mestskú hromadnú dopravu, úpravu

predmetných miestnych komunikácií a má zisky od živnostníkov a rôznych organizácií majúcich svoje
sídla, resp. prevádzky na vstupe z týchto komunikácií, a to ulíc O. Q. E. a preto ak nie je vo
všeobecnoprávnej rovine, t. j. zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, ktorým
pozemky vo vlastníctve žalobcu sú a tieto patria tretej osobe má to za následok vznik bezdôvodného
obohatenia na strane mesta, a to plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pretože aj keď existuje právny dôvod užívania tohto verejného priestranstva, nejde o titul
podľa ktorého by mestu vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie, alebo strpenie užívania majetku treťou
osobou bolo poskytované bezplatne.

52. Žalovaný má jednoznačne obmedzené svoje vlastnícke právo a musí strpieť obmedzenie tohto

svojho vlastníckeho práva, keďže pozemky na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo -miestna
komunikácia sa nachádzajú v zastavanom území obce a mesto nimi zabezpečuje plnenie svojich úloh
a tieto komunikácie sú využívané hlavne občanmi mesta Michalovce, avšak nielen nimi, preto má súd
za to, že pozemky vlastnícky patriace žalobcovi užívané neobmedzeným okruhom užívateľom, avšak
najmä obyvateľmi a občanmi mesta Michalovce, avšak na úkor žalobcu, ktorý je povinný to strpieť, aj

keď by mohol užívaním týchto pozemkov dosiahnuť iné príjmy a iný účel, avšak žalovaný disponujúci
majetkom žalobcu užívaním týchto pozemkov plní svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním
potrieb občanov tak, ako to má stanovené zákonom a preto je jeho povinnosťou vydať bezdôvodné
obohatenie predstavujúce všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred
bližšie neurčené prípady.

53. Pozemky žalobcu neboli vyvlastnené vo verejnom záujme, avšak žalobca ako vlastník pozemkov je
povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jeho pozemky sú užívané pre potreby
všetkých ako verejné priestranstvo s neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi mesta
Michalovce, je užívaním žalovaného.

54. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené zato, že na strane žalovaného z dôvodov vyššie uvedených
je žalovaný vo veci pasívne legitimovaný, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi výšku
bezdôvodnéhoobohatenia1.754,26eur,ktorúvýškuurčilznalecT..V.O.vosvojomznaleckomposudku,
ktoré znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom.

55. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

56. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

57. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškaniaje o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Súd mal zato, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 01.08.2015, keďže na pokus o zmier zo
dňa 29.07.2015 ani na predchádzajúce listy žalobcu z 26.04.2012, 30.07.2014 nereagoval. S poukazom
na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd priznal žalobcovi aj 9,05 % ročný úrok z omeškania z
prisúdenej sumy, počnú od 01.08.2015 do zaplatenia.

59.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich žalobcovi priznal. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku ( § 262 CSP ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa
oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.